Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617200571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617200571.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, reg. Č. 542 097 902, konajúca na území
SR prostredníctvom BNP PARIBAS FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova
2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so

sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: F. Ť., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XX, O.,
o zaplatenie 763,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 23. januára 2018, č.k. 27Csp/85/2017-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. januára 2018, č.k. 27Csp/85/2017-35, uložil súd prvej inštancie žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 333,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 333,65 eura od 17.04.2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V prvom rade poukázal na to, že žalobca
sa stal právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35
787 783, teda pôvodného veriteľa žalovanej. Zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa

09.12.2012 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zistil, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej úverový rámec 5000 eur. Aktuálna výška úverového rámca predstavovala
600 eur. Výška mesačnej splátky bola určená ako min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300 eur, splatnosť prvej splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Výška prvého čerpania
revolvingového úveru bola v sume 600 eur. Úroková sadzba bola 28,68 % p.a. fixná, RPMN 45,94%,

priemerná RPMN 26,62%. V zmluve bol dojednaný aj základný súbor poistenia, pričom poplatok za
poistenie vo výške 3,33 %. V zmluve boli uvedené tzv. dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška
čerpania revolvingového úveru 600 eur, s výškou mesačnej splátky 58,10 eur, s poplatkom za správu
revolvingového úveru 2,90 eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach.
Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je
podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu: 732 eur. Keďže žalovaná

neplatila dlh riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a oznámil
jej to oznámením zo dňa 23.04.2015 pričom úver bol zosplatnený ku dňu 16.04.2015. Zásielka bola
žalovanej doručovaná, avšak sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila dňa 13.05.2015. Z prehľadu
čerpania a splácania úveru zistil, že žalovaná na úver uhradila 455,70 eura, z toho 425,70 eura pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti a 30 eur po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Na
základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil vec podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 8, § 9 ods. 2, 6, § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, a dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť iba čiastočne.Poukázal na to, že žalobcom používaný pojem "revolvingový úver", právne predpisy SR nepoznajú.
Skutočnosť, že napríklad Opatrenie Národnej banky Slovenskej republiky číslo 17/2014, alebo pokyn
Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 18/2008 uvedený pojem používajú neznamená jeho

záväznosť, nakoľko ide o podzákonné akty, ktoré nesmú byť v rozpore s právnymi
predpismivyššejprávnejsily(zákonmi).AniZákonospotrebiteľskýchúverochpojem"revolvingovýúver"
nepoužíva, používa napríklad pojem spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného prečerpania.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 uvádza podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré úvery sa

za spotrebiteľské úvery nepovažujú (negatívne vymedzenie) a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o
spotrebiteľskom úvere musia obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza (pozitívne vymedzenie), ktoré zmluvy sa považujú za zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o
spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri
ktorých nie je možné niektoré z údajov uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch určiť. V ustanoveniach § 4 a § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený iba rozsah
poskytovaných informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie
rozsah údajov požadovaný v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na

žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ

aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka,
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a

žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
(týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych
práv a povinností). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má
s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a
ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania,
resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do

právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy zistil, že
zmluva je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná a zavádzajúca. Obsahuje výšku úverového rámca
5.000,00 eur, výšku aktuálneho rámca 600,00 eur viazaného na nákup tovaru alebo služby. Pri úvere sa
strany dohodli na výške mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej sumy po zaokrúhlení na najbližší vyšší

násobok 300,00 eur. Pre čerpanie aktuálneho úverového rámca 600,00 eur boli dohodnuté splátky 58,10
eur mesačne so splatnosťou v 12 splátkach. Z predloženého prehľadu splátok je zrejmé, že žalobca
v rozpore so zmluvou predpisoval splátky pri prvom čerpaní vo výške najskôr 24 eur a
potom 36 eur mesačne. Predmetná zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V

zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky, a to minimálne 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300 eur, bez bližšej špecifikácie, teda nie je uvedená výška splátky istiny, úroku
a poplatkov. Formulácia v rozhodnej časti zmluvy ohľadne uvedenia výšky splátok nebola dostatočne
presná, nakoľko sa uvádza len počet 12 splátok, výška jednotlivej splátky 58,10 eur a súčet všetkých
splátok 732,00 eur, a teda nedošlo ku špecifikácii samostatne k istine, úrokom a poplatkom. Navyše

takto určené splátky (počet a výška) sa v zmluve uvádzali len ako dodatočné predpoklady pre výpočet
RPMN a simulovali situáciu úverového čerpania 600 eur. V zmluve teda nielen že
nebola uvedená špecifikácia splátky na istinu, úroky a iné poplatky ale ani samotná výška splátky nebola
určená jasne, ale iba minimálnou hranicou a v percentuálnom vyjadrení. Na nedostatku chýbajúcej tejtoobligatórnej náležitosti nemení nič ani priložená platobná história, v ktorej je uvedený predpis splátky,
nakoľko táto nie je súčasťou zmluvy. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal orientovať v ponuke,

a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Uvedené má za následok, že spotrebiteľský úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň dospel k záveru, že Zmluva
neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uvedenie celkovej
čiastky, ktorý je povinný spotrebiteľ vrátiť. V zmluve bol uvedený údaj o celkovej čiastke k zaplateniu

732 eur, avšak tento údaj, s poukazom na odôvodnenie v bode 24 tohto rozsudku, bol len orientačný
a simuloval situáciu ak by došlo k čerpaniu úveru v sume 600 eur. Neodzrkadľoval
skutočne vypočítané náklady spotrebiteľa pri danom spotrebiteľskom úvere a preto konštatoval, že ani
táto náležitosť Zmluvy nebola splnená. Zmluva taktiež vôbec neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., a to termín konečnej splatnosti úveru, pričom nedostatok týchto
náležitosti zákon sankcionuje tým, že úver je bez úrokov a poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010

Z. z.). Vzhľadom k absencii podstatných náležitostí zmluvy a konštatovanú bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru bola žalovaná povinná vrátiť iba sumu skutočne požičanú, resp.
sumu,ktorúskutočnevyčerpala,atosumu789,35eur.Keďžežalovanánaúveružzaplatilasumu455,70
eur, nárok žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 333,65 eur (789,35 eur - 455,70 eur = 333,65 eur) ako
nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, uviedol, že spôsob, akým právny predchodca

žalobcu dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanej nanútené,
jevopredformulované vzmluveoúvere.Vyhláseniespotrebiteľa,ktorévopredpripravilprevšetky
typy tohto úveru právny predchodca žalobcu o tom, že klient je zdravý, nie je v pravidelnej lekárskej
opatere a pod. pre účely poistenia, zjavne sleduje len cieľ žalobcu uzavrieť takýto poistný vzťah,
pretože je zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia,

výšku poistného, splatnosť a podobne zmluva neobsahuje. Okrem toho, ak sa má výška poistného
odvíjať od výšky mesačnej splátky, keďže súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov
a nemožno uvažovať o správnosti mesačnej splátky, nie je možné považovať ani výšku poistného za
platne dojednanú, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka.
Z toho dôvodu považoval dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s § 39 Občianskeho

zákonníka. Napokon, pokiaľ ide o žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 4,90 eura, poukázal na to, že tieto náklady žalobca nijak nepreukázal a preto žalobu zamietol aj v
tejto časti. Spolu s dôvodne uplatnenou istinou žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto
má žalobca právo aj na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžných súm. Zamietnutie žaloby

v časti zmluvného úroku, ktorý požaduje žalobca z dlžnej istiny aj po uplynutí vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti od 17.04.2015, pričom uplatňuje úrok v dojednanej výške 27,48 % ročne odôvodnil tým, že
vyhoveniu žalobe v tejto časti okrem konštatovanej bezúročnosti úveru bráni i to, že zmluvný úrok
žalobcovipovyhlásenímimoriadnejsplatnosti(rovnakonapríkladipouplynutíkonečnejsplatnostiúveru)
nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len úrok z omeškania. Odkázal v tejto súvislosti na

uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor,
podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu v podobe úrokov z úveru ako i z úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi stranami. Opačné rozhodnutie by bolo možné namietať ako svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p., avšak žalovanej, ktorá bola v spore v prevažnej časti úspešná náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal do zamietajúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, predmetom danej revolvingovej úverovej zmluvy bolo

poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, teda že sa žalovanej poskytuje
určitý úverový rámec, z ktorého môže čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne
do výšky poskytnutého úverového rámca, t.j. do výške 5.000,00 eur, pričom záleží výlučne na jej
vôli, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalovanátak mohla čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohla čerpať len časť poskytnutého rámca
jednorazovo alebo opakovane, mohla kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú
sumu aopätovnečerpaťpeňažnéprostriedkypodľasvojhouváženiaatď.Vôľužalovanejnemohol

ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nebolo možné v zmluve uviesť presný termín konečnej splatnosti
úveru, celkovú čiastku, ktorú je žalovaná povinný vrátiť a ani výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to bolo uvedené v úverovej zmluve, t. zn., že výška splátky je
5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci.
Poukázalnato,ževýškapovinnejmesačnejsplátkyvypočítanápodľaúverovejzmluvybolaoznamovaná

žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných
prostriedkov a teda, že žalovaná mala presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. S poukazom na
uvedené má za to, že výška, počet termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj celková
výška úveruje v zmluve uvedená v súlade s ustanovením II. Prílohy č. 2 písm. e) bod 1 a 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.: 8C/284/2015-67 zo dňa

06.11.2015, v ktorom súd poukázal na to, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je zmluvou o
povolení prečerpania finančných prostriedkov a na takýto typ spotrebiteľského úveru sa v zmysle § 1
ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
a teda ani § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nie je možné v zmluve o revolvingovom úvere uviesť, keďže táto

zmluvasauzatváranadobuneurčitúaklientovijeposkytnutýúverovýrámec,zktoréhomôžekedykoľvek
čerpať a úhradami klienta sa tento vždy dopĺňa. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 09.12.2012 preto
obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a nestotožnil sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým

predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
3. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej, avšak tá možnosť vyjadriť sa k nemu nevyužila.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci žalobca podanou žalobou uplatnil proti žalovanej pohľadávku na zaplatenie
nesplatenej časti revolvingového úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
podanú žalobu vo zvyšnej časti (prevyšujúcej nevrátenú istinu úveru) zamietol z dôvodu, že predmetná
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.12.2012 neobsahuje náležitosti danej zmluvy
vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje

riadne špecifikovanú výšku splátok, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ani uvedenie
celkovej čiastky, ktorý je povinný spotrebiteľ vrátiť, avšak ani termín konečnej splatnosti úveru, čo
spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel k
záveru, že žalobcom v odvolaní namietané právne závery, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri

rozhodovaní o podanej žalobe v napadnutej (vyhovujúcej) časti nemožno považovať za správne.
7. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že v danej
veci je predmetom splnenie záväzku z poskytnutého úveru, ktorý je nutné považovať za spotrebiteľský
úver a preto by sa naň mali aplikovať aj všetky ustanovenia Zákona o spotrebiteľských
úveroch.Odvolacísúdjevšaktohonázoru,ževpreskúmavanejvecisasúdprvejinštancienedostatočne

vysporiadal s tým, že žalovanému nebol v tomto prípade poskytnutý bežný (jednorazový) spotrebiteľský
úver, avšak išlo o tzv. revolvingový úver, ktoré podstatou je, že je pri ňom schválený úverový rámec,
ktorý má dlžník (spotrebiteľ) neustále k dispozícii, pričom z tohto úverového rámca (inak povedané
disponibilnej peňažnej sumy) môže peňažné prostriedky čerpať (použiť) za podmienok vyplývajúcich zo
zmluvy s tým, že v zmysle úverovej zmluvy je povinný začať ich splácať. Aj počas tohto

splácania je však vzhľadom na povahu revolvingového úveru (ako je nastavený v zmluve) oprávnený
zobrať ďalší úver, ak spolu s existujúcou dlžnou sumou za prvý úver (už vyčerpanú a splácanú
sumu) nepresiahne maximálnu výšku dohodnutého úverového rámca. Z povahy revolvingového úveru
a podstaty takéhoto úverového vzťahu tak možno vyvodiť, že v čase uzatvárania zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru je známa výška úverového rámca a (minimálna) výška splátky, ktorú je

dlžník povinný veriteľovi splácať. Pri posudzovaní otázky, či možno v prípade revolvingového úveru za
podstatnú náležitosť úverovej zmluvy považovať aj určenie konkrétnej výšky, termínov, počtu a štruktúry
všetkých splátok a tiež celkovej sumy, ktorú má dlžník veriteľovi splatiť, ako aj konečného termínu
splatenia úveru (§ 9 ods. 2 písm. j), Zákona o spotrebiteľských úveroch), je podľa názoru odvolaciehosúdu nevyhnutné zohľadniť, či je vôbec objektívne možné tieto údaje v prípade revolvingového úveru
do úverovej zmluvy uviesť. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že to
objektívne možné nie je, nakoľko v čase uzavretia zmluvy (ani) poskytovateľ úveru (veriteľ) vo vzťahu k

úveru poskytovanému dlžníkovi nedisponoval informáciou o presnej (konkrétnou sumou
vyjadrenej) výške splátky, celkovom počte splátok, ich vnútornej štruktúre, výške sumy, ktorú je dlžník
povinný veriteľovi celkovo uhradiť, avšak ani informáciou konečnej splatnosti úveru. Všetky tieto údaje
totiž v čase uzavretia zmluvy závisia od správania dlžníka, konkrétne od toho, akú peňažnú sumu sa
rozhodne čerpať, či bude splácať splátky, prípadne v akej výške (určená je len minimálna výška splátky).

Za tohto stavu možno ťažko od veriteľa v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, vyžadovať,
aby boli všetky uvedené náležitosti úverovej zmluvy tak, ako sú vymedzené v ust. § 9 ods. 2 písm.
f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, dodržané. Na tom nič nemení ani súdom prvej inštancie
zdôraznená skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky pojem "revolvingový úver" nepozná.
Chýbajúca definícia tohto bežného typu bankového produktu (z ktorého sa v zásade vychádza napr. aj
v prípade tzv. kreditných kariet) totiž nič nemení na jeho podstate a obsahu, ktoré objektívne neumožňujú

v čase uzavretia zmluvy definovať vyčerpávajúco všetky parametre úveru uvedené v ust. § 9 ods. 2
písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd mal v tejto súvislosti na
zreteli účel a zmysel citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch (vyplývajúci z dôvodovej
správy k § 9 ods. 2 citovaného zákona), ktorým je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa i tým, že
má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho

vyplývajú, teda má právo poznať podmienky zmluvy, pretože sa to týka jeho schopnosti zistiť a posúdiť
rozsah svojho záväzku (porov. napr. tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo
146/2017).Tentocieľpodľanázoruodvolaciehosúduvprípadeposkytnutiarevolvingovéhoúverumožno
dosiahnuť i tým, že dlžník nie je so všetkými relevantnými údajmi definujúcimi obsah jeho povinností
vyplývajúcich z úverového vzťahu informovaný už v zmluve o poskytnutí úveru (z ktorej zistí v zásade

iba úverový rámec, minimálnu výšku splátky a splatnosť splátok), avšak až neskôr, z výpisu z úverového
účtu, ktorý mu je veriteľ (poskytovateľ úveru) povinný podľa úverovej zmluvy (v danom prípade bod 3.2
zmluvy) zasielať v pravidelných mesačných intervaloch. Práve z takéhoto výpisu z úverového účtu má
dlžník k dispozícii dostatok informácii nevyhnutných pre jeho informáciu o aktuálnom obsahu daného
úverového vzťahu i na rozhodnutie, či bude v úverovom vzťahu s veriteľom naďalej pokračovať a ak sa

rozhodne nepokračovať, aký je zostatok jeho dlhu. Iná by prirodzene bola situácia, ak by úverový dlžník
takého informácie nemal k dispozícii, čo však danej veci nebolo predmetom skúmania. K záveru o tom,
že daný revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov, však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
dospieť iba na základe samotnej skutočnosti, že uzavretá zmluva neobsahuje všetky náležitosti výslovne
uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Prvoinštančný súd vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby v napadnutej časti nepodrobil právny
vzťah z predmetného úveru ďalšej spotrebiteľskej kontrole, a preto treba považovať rozhodnutie
v napadnutej časti za predčasné, vydané bez riadneho posúdenia všetkých relevantných otázok
významných pre rozhodnutie v spore. Žalobca totiž v napadnutej časti uplatňoval proti
žalovanému (popri iných nárokoch) aj nárok na zaplatenie úroku z úveru za dobu do vyhlásenia jeho

mimoriadnej splatnosti, ktorý je nevyhnutné komplexne posúdiť z hľadiska ochrany práv spotrebiteľov s
tým, že ho možno priznať iba ak právnej úprave na ochranu spotrebiteľov neodporuje. Za tohto stavu,
keď súdom prvej inštancie (inak správne) neboli po skutkovej ani právnej stránke meritórne posúdené
všetky otázky významné pre rozhodnutie v spore, by však rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom;
bez výslovnej opory v platnej právnej úprave; nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo

sporovým stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne
vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel
právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za
významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi nezaoberal. Takéto posúdenie podstaty sporu
na prvoinštančnom súde a zabezpečenie možnosti riadneho opravného prostriedku je podľa názoru

odvolacieho súdu súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a dôsledné rešpektovanie
ústavného princípu dvojinštančnosti konania možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným
rozhodnutím.
9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zrušil (§ 389 ods. 1 C.s.p.) a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor riadne prejedná, a na základe skutkového

stavu vyplývajúceho z nesporných (resp. žalovanou nenamietaných) skutočností, ako aj skutočností
zistených vykonaným dokazovaním, meritórne opätovne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby
v napadnutej časti a opätovne v tejto časti rozhodne vo veci samej, vychádzajúc zo záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého splnenie predpokladov pre aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a)Zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne neplatnosť danej zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, nemožno vyvodiť iba z toho, že neboli dodržané náležitosti zmluvy vyplývajúce z ust. § 9 ods.
2 písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že nakoľko žalobca správnosť záverov

súdu prvej inštancie týkajúcich sa nároku na poistné, úrokov z úveru za dobu po zosplatnení úveru ani
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 4,90 eura, svojim odvolaním nenapadol, treba
ich považovať za správne aj v ďalšom priebehu konania po zrušení veci v napadnutej časti a vrátení
na nové rozhodnutie; teda so zreteľom na ex offo prieskum zabezpečujúci ochranu spotrebiteľským
právam žalovanej bude nevyhnutné zaoberať sa tým, či možno poskytnutý revolvingový úver považovať

za bezúročný a bez poplatkov z iných dôvodov (než je absencia náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2
písm. f), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch), prípadne či tu nie sú dané iné dôvody (najmä pokiaľ
ide o platnosť danej zmluvy), ktoré priznanie nárokov žalobcovi v napadnutej časti vylučujú.
10. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v

konanívystupovalakostrana,nemalprocesnúsubjektivitu,strananemalaspôsobilosťsamostatnekonať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovaniepodľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).