Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203912
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219203912.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX, zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350
026, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpenom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 3. decembra 2019 pod č.k. 13Csp/172/2019 - 26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal
žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014, uzavretej medzi
spoločnosťouHomeCreditSlovakia,s.r.o.ažalobkyňounazabezpečeniepohľadávkyzozmluvyoúvere
č. 4410023027 zo 07.10.2014 a uložil mu povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyňe
- R. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň poučil žalovaného, že si môže nárok voči
žalobkyni na zaplatenie dlžných splátok úveru z predmetnej zmluvy uplatniť na súde. Žalovaného

zaviazal na náhradu trov konania vo výške 100% a uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur.

1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 256, § 325 ods. 1 a 2, § 336,
§ 337 Civilného sporového poriadku (CSP), § 37, § 551ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2
písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov v znení účinnom do 31.03.2015.

1.2. Uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami žalobkyne
osvedčil existenciu vzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol založený spotrebiteľskou zmluvou zo
07.10.2014 a záväzok žalobkyne z nej bol postúpený v prospech žalovaného Zmluvou o postúpení
pohľadávkyz13.02.2017. Žalobkyňaosvedčila,žetvrdenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami sporu. Nárok žalobkyne, ktorej má byť poskytnutá ochrana, sa
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako pravdepodobný. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
na majetkových právach žalobkyňa osvedčila preukázaním, že v prospech žalovaného sú jej na jeho
žiadosť vykonávané zrážky zo mzdy titulom Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej jej záväzok
z úverovej zmluvy. V nej nie je uvedený iný údaj o priemernej RPMN než ako vyplýva zo súdom
zabezpečených Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi

za 2.štvrťrok 2014 z verejne dostupnej stránky Ministerstva financií SR. Preto dôvodne spochybnila
vykonávaniezrážokzosvojejmzdyvprospechžalovanéhood1.10.2017,nazákladeDohodyozrážkachzo mzdy. Platnosť tiež spochybnila, či už pre absenciu svojej vôle uzavrieť takúto dohodu (§ 37 ods. 1
OZ), resp. či ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola s ňou individuálne dohodnutá, pričom
nemala možnosť ovplyvniť obsah uvedenej dohody (§ 53 ods. 1, 2, 5 OZ).

1.3. Dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Nenariadením navrhnutého neodkladného opatrenia
by mohol nastať stav, že by sa na základe potenciálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy
poukázali žalovanému titulom splátok úveru, ktorý sa javí byť bezúročným a bez poplatkov, finančné

prostriedky žalobkyne bezdôvodne. Zamestnávateľ žalobkyne vykonával a stále vykonáva zrážky zo
mzdy, ako to vyplýva aj z výplatnej pásky žalobkyne za 09/2019 na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej pohľadávky siahnutím na majetok
žalobkyne ako dlžníka bez ingerencie súdu, keď výšku dlhu si žalovaný ako veriteľ určuje sám, zo
mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré dlžník nemá možnosť zastaviť. Nariadením navrhnutého
neodkladného opatrenia sa má zabrániť zhoršovaniu postavenia žalobkyne. Platiteľ mzdy žalobkyne

je tým subjektom, ktorý zrážky zo mzdy realizuje, a preto súd súčasne uložil žalovanému povinnosť
oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne ako platiteľovi mzdy, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy
žalobkyne v prospech žalovaného ako veriteľa, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo 7.10.2014.

2. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.

Namietal, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.1. Podľa jeho názoru je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
samostatnosť na osobitnej listine. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014 spĺňa

kvalifikačné kritériá kladené zákonom pre jej platnosť. Jeho právny predchodca v čase uzatvorenia
Zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere zo dňa 07.10.2014 splnil všetky zákonné náležitosti
v zmysle zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, preto má uzavretá Dohoda o zrážkach
zo mzdy všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Nesúhlasil s názorom žalobkyne,
že ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, nemala možnosť ich

odmietnuť. Podľa neho sú účelové a nepreukázané. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlil podstatu dohody a žalobkyňa
doposiaľ nepreukázala, že bola do predmetného právneho vzťahu nútená vstúpiť. Zároveň svojim
podpisom potvrdila, že obsahu zmluvy vrátane podmienok porozumela a prejavila vôľu byť nimi viazaná.

2.2. Keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených termínoch dohodnuté splátky a porušila tým svoje
povinnosti zo Zmluvy, uplatnil si iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok a Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle
dohodnutej Zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradila. Namietal, že zmluva o úvere
spĺňa všetky podmienky kladené spotrebiteľskými normami, pretože uvádza konečnú splatnosť úveru,

a to 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, uvádza celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 4984,56 eura,
uvádza RPMN 22,17 %, pričom RPMN bolo vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy.

2.3. Namietal, že v danej veci nie je preukázaný naliehavý právny záujem. Uviedol, že ochrana
spotrebiteľa ako slabšej strany v záväzkových vzťahoch v tomto prípade dlžníka vystupujúceho v
procesnom postavení žalobkyne nemôže byť absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca ako nositeľa
práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie čo môže v širšom kontexte ohroziť právnu istotu
uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania jednotlivých subjektov práva.

2.4. Záverom poukázal na to, že považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok za
nedôvodný a navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súd na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňanáležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 06.11.2019 domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014 na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.10.2014 ako aj povinnosť vykonať oznámenie mzdovej učtárni
špecifikovaného zamestnávateľa žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Prílohu k
návrhu tvorili okrem iného Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014 ako aj zmluva o úvere zo dňa

07.10.2014. Súd prvej inštancie rozhodol nariadením neodkladného opatrenia napadnutým uznesením.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím
konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom,
ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej

úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými
predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú
líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia

je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesu dokazovania.

11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie v
dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa
osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením v navrhnutom
rozsahu. Výkonom dohody o zrážkach mzdy mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom

chránených záujmov žalobkyne. Žalobkyňa poukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia,
pretože žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa vykonávajú a
podľa dohody o zrážkach zo mzdy by sa vykonávali až do oznámenia žalovaného o uspokojení jeho
pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov uznesenia súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že všetky náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch musia byť v zmluve o úvere uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu
uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Preto musia byť tieto údaje uvedenépresným dátumom alebo číslom (napr. konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok, RPMN),
aby boli tieto podmienky spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy jasné. Ak by boli tieto údaje uvedené
nejasne, resp. tak, že by si ich mal spotrebiteľ vyvodiť alebo sa ich dozvie dodatočne, potom by účel

ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol naplnený. Preto ak náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a z) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase nie sú v zmluve
jasne uvedené, úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov.

13. V kontexte vyššie uvedeného sa preto odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o

nedostatku náležitostí zmluvy o úvere spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Stotožnil sa s
odvolacími dôvodmi žalovaného, ktorý uviedol, že v zmluve je uvedená konečná splatnosť poskytnutého
úveru. V predmetnej zmluve o úvere je uvedené, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa kalendárneho
mesiaca, pričom prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, a termínom konečnej
splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Strany sporu spolu
uzavreli zmluvu dňa 07.10.2014. V konaní je nesporné, že žalobkyni finančné prostriedky poskytnuté

boli. O tejto vedomosti svedčili aj prvé splátky, ktoré v zmysle zmluvy plnila. Nadväzujúc na to, pri
konkrétnom určení výšky a počtu splátok je zrejmá aj konečná splatnosť úveru. Odvolací súd sa preto
s názorom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v tomto smere nestotožnil.

14. Rovnako sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená nesprávna výška priemernej

RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj,
ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú
informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho
RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými

na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o
akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2
písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej
RPMN,ktorýjevzmyslecitovanéhoustanoveniazverejnenýpodľa§21ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny

štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do pätnástich kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa
07.10.2014, pričom údaje o priemernej RPMN za 3. štvrťrok r. 2014 boli zverejnené MF SR dňa
31.09.2014 (po uzavretí zmluvy). Preto podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z) zákona
o spotrebiteľských úveroch je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 2. štvrťrok

2014. Súd prvej inštancie preto správne uviedol, že v úverovej zmluve žalobkyne je uvedená hodnota
priemernej RPMN ako 16,81%, pričom podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2014 za ten druh úveru so zabezpečením, ktorý bol
poskytnutý žalobkyni, bola priemerná RPMN vo výške 23,81%. Veriteľ žalobkyne teda uviedol v úverovej
zmluve inú ako platnú priemernú hodnotu RPMN. Absencia údaju o platnej priemernej hodnoty RPMN

však pre záver o tom, že úver je bezúročný a bezpoplatkov musí zároveň v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)
zákona o spotrebiteľských úveroch byť nesprávne v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa
by bola v prípade, ak by bola v zmluve uvedená vyššia priemerná RPMN ako v skutočnosti podľa
dostupných údajov, pretože by budila dojem, že daný úver je v porovnaní s ostatnými obdobnými úvermi
na trhu výhodný. V predmetnom konaní je uvedená priemerná RPMN 16,81 % a správne mala byť výška

23,81 %. Preto uvedený nedostatok nespôsobuje, že úver by bol bezúročný a bez poplatkov.

15. Napriek tomu, že odvolací súd vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu, ktorá neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že existujú dôvody pre nariadenie
neodkladnéhoopatrenia.Dôvodomjetáskutočnosť,žeuvedenádohodaozrážkachzomzdyjeuzavretá

v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka. Preto nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že dohoda o
zrážkach zo mzdy neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej
nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo

mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez
súdnej kontroly. Zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť.
Zároveň odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie a výškupohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V predmetnej dohode o zrážkach
zo mzdy je uvedené, že zrážky budú hradené v dlžných splátkach vo výške dvojnásobku pravidelnej
mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve a od doby uhradenia dlžných splátok

úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky ustanovenej v uvedenej úverovej zmluve. Rovnako je
uvedené, že zrážky sa budú vykonávať do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s
úrokmi, ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných
záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Takto uvedenú Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať
za neurčitú a nepreskúmateľnú.

16. Okrem toho nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že ustanovenia o Dohode o zrážkach zo
mzdy neboli individuálne dojednané. Podľa názoru žalovaného, sú tvrdenia žalobkyne účelové a
nepreukázané. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná
súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Preto bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že Dohoda bola
podpisovaná v čase zníženej bdelosti, kedy žalobca sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov

a nie na kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovanej. V Dohode o zrážkach zo mzdy sú vopred
dodávateľom (žalovaným) naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ (žalobkyňa)
nemohol takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Preto tu existuje dôvod na pochybnosť o
platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zakladá dôvod na vyhovenie tomuto návrhu nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a

preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v súlade s ustanovením § 325 ods. 1 CSP.

17. Odvolací súd dodáva, že zamestnávateľ je iba platiteľ mzdy, ktorá môže zrážať iba takú sumu,
akú mu oznámi veriteľ. Sám nemá možnosť overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom. Veriteľ si

preto môže prostredníctvom zrážok zo mzdy zabezpečiť aj také plnenie, na ktoré nemá nárok. Uvedené
odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery súdom, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdtak,ženakoľkosižalobkyňaich

náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli, v súlade s
čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, jej
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).