Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010209
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej,

PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej v trestnej veci obžalovaného
Q. X., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/, odsek 3 Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Topoľčany, proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 07.11.2019, sp. zn. 2T/47/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
26.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
Q. X., narodenému XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom K. č. XXX

u k l a d á:

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za nezistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného
zákona a nezistených priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 41
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
d/ Trestného zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa r u š í výrok o treste uložený obžalovanému skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/5/2019 zo dňa 05.03.2019, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný Q. X. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a/, ods. 3, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Tr. zák., ktorého sa
dopustil na tom skutkovom základe, že:
v nepravidelných intervaloch približne od mesiaca august 2018 do 26.01.2019 do 21.00 hodiny, v
spoločnej domácnosti v Obci K. XXX, opakovane najmä cez víkendy a pod vplyvom alkoholu, pod
rôznymi zámienkami vyvolával hádky, napätie a stresové situácie, ktoré smeroval voči poškodenej Z.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX a jej deťom P. B nar. XX.XX.XXXX a K.B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. XXX, kde počas týchto hádok na ňu kričal, ponižoval ju, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej,
že ju zabije aj s deťmi, opakovane ju fyzicky napádal, sácal, bil fackami, sledoval komu píše správy,
telefonuje, musela mu ukazovať výpisy hovorov, raz ju zobudil v noci, aby mu dala heslo na telefón
aby si skontroloval s kým si písala a volala, z domu deti viackrát vyhadzoval, za posledného pol roka
museli deti ujsť dvakrát po vyhodení z domu z obavy, že im ublíži, naposledy dna 26.01.2019 v čase

o 21.00 h, kedy poškodenej Z. X. najskôr začal vulgárne nadávať, následne začal vulgárne nadávať
jej synovi maloletému K.B., nar. XX.XX.XXXX s tým, aby zmizli, lebo ich zabije načo poškodená Z. X. z
dôvodu, že sa bála, že svoje vyhrážky obžalovaný naplní, vybehla von na ulicu v pyžame aj so synom
K B ktorý bol len v trenírkach a tričku s bosými nohami k susedom, čím u poškodenej Z. X. vyvolával
pocit napätia, stresu, vyčerpanosť, psychické problémy, pocity emočnej vyčerpanosti a u oboch deti P.

B., nar. XX.XX.XXXX a K.B., nar. XX.XX.XXXX vyvolával obavy, pocity strachu, napätia, smútku a stres
z toho, že im ublíži.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. nezistiac poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák. postupom podľa

§ 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe a podľa §
51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň obžalovanému podľa § 51 ods. 2,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických

nápojov,keďžeobžalovanémuukladásúhrnnýtrestpodľa§42ods.2Tr.zák.zrušilvýrokotresteuložený
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01.03.2019 sp. zn. 0T/5/2019 ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlozrušenímstratilipodklad.Uvedenýmtrestnýmrozkazombolobžalovanémuuloženýajtrestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov, preto tento výrok súd I. stupňa

prebral do svojho rozhodnutia.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry v
Topoľčanoch, pričom do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do
výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že pokiaľ súd I. stupňa mimoriadne znížil
trest obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s takýmto
postupom nebolo možné sa stotožniť, pretože takto uložený trest je neprimerane mierny a pre tento
postup neexistoval zákonný podklad. Súd I. stupňa svoje rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu

odôvodnil tým, že poukázal na doterajší bezúhonný život obžalovaného, jeho kladné hodnotenie od
zamestnávateľa, nezistené negatívne poznatky z miesta bydliska, ako aj hodnotenie z Ústavu na výkon
väzby počas výkonu väzby a na postoj poškodených k osobe obžalovaného, ktorí chceli, aby sa vrátil
do spoločnej domácnosti.
Použitie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. prichádza do úvahy vtedy, ak sa má za to,

že použitie zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu by boli
pre neho neprimerane prísne, za súčasného predpokladu, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania. Vyslovil, že v danom prípade ide o závažnú trestnú činnosť spáchanú na blízkych
osobách žijúcich s páchateľom v spoločnej domácnosti, ktorí jeho správanie sa pociťovali stresujúco,
ako psychické problémy, emočnú vyčerpanosť, či pocity obavy a strachu. Pomery páchateľa pri použití

ustanovenia § 39 Tr. zák. sa týkajú najmä jeho osobnostného hodnotenia, ktoré ho charakterizujúako objekt trestu, pričom sa vyžaduje aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorého je zjavné, že
trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní
páchatelia v obdobnej trestnej činnosti.

Zároveň poukázal na znenie ustanovení § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. s tým, že
súd I. stupňa pri ukladaní súhrnného trestu nepostupoval správne, keď pri ukladaní trestu nepoužil aj
ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., pretože nebral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch
úmyselných trestných činov, z ktorých jeden, a to žalovaný trestný čin, je zločinom.
V závere odôvodnenia odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť tak, že obžalovanému bude
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby zo
zaradením na výkon tohto trestu na výkon trestu s minimálnym stupňa stráženia a trest zákazu činnosti v
trvaní dvoch rokov za súčasného zrušenia výroku o trestu uloženého obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/5/2019 zo dňa 01.03.2019.

K podanému odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu.
Hneď na začiatku svojho vyjadrenia uviedol, že konania, ktorého sa dopustil voči poškodeným oľutoval
a za toto sa im už viac krát ospravedlnil. Uviedol, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam,
za čo poškodenej ospravedlnil a poukázal, že to nebolo iba z jeho viny. Uviedol, že hádky neboli takej
intenzityabybolomožnéhovoriťotýraní.Pokiaľprihádkachmalmaťpožitýalkohol,taktentomalapožitý

aj poškodená. Vo svojom vyjadrení obžalovaný poukázal na výpovede poškodenej, závery znaleckého
posudku MUDr. Boženy Segedovej a závery znaleckého posudku Doc. Mgr. Art. Jaroslavy Gajdošíkovej
Zeleiovej PhD. ako aj uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07.11.2019 sp. zn. 2T/47/2019,
ktorým boli zrušené zákazy uložené mu uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.06.2019 sp.
zn. 2T/47/2019, spočívajúce v zákaze vstupu do rodinného domu v obci K. č. XXX a v zákaze styku a

akéhokoľvek úmyselného priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k poškodeným. Uviedol,
že spolu s manželkou a deťmi žijú v jednej domácnosti ako jedna rodina, pričom ani manželka a ani
deti nemajú z neho žiadne obavy ani strach. Jeho záujmom je riadne žiť a starať sa o rodinu, pričom
poukázal na to, že rovnako on ako aj manželka a deti chcú, aby boli spolu ako rodina. Nepodmienečný
trest odňatia slobody, ktorého uloženia sa podaným odvolaním domáha prokurátor by sťažil možnosť

jeho resocializácie po návrate z výkonu trestu, považoval ho za neprimerane prísny a z hľadiska budúcej
resocializácie za kontraproduktívny. Trest navrhovaný prokurátorom by bol trestom nielen pre neho ale
aj pre jeho najbližších. V závere písomného vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por.
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázal na písomné dôvody odvolania, na

ktorých v plnom rozsahu zotrval a ktoré na verejnom zasadnutí žiadnym spôsobom nedoplnil a ani
nezmenil. Navrhol mu vyhovieť v plnom rozsahu tak ako bolo uvedené v petite písomného odôvodnenia
odvolania.

Poškodená prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že vo veľkej časti čo sa stalo je aj jej vinou, pretože

chcela obžalovaného vyprovokovať, keď podala trestné oznámenie a keď toto chcela stiahnuť už sa
to nedalo. Uviedla, že s obžalovaným si to všetko vysvetlili, pokiaľ bol vo väzbe navštevovali ho a po
prepustení z väzby bol neskôr zrušený aj jeho zákaz priblížiť sa k nim a tým im bola daná šanca žiť
spolu. Spolu s obžalovaným sa deťom ospravedlnili. V závere uviedla, že by chcela, aby im bola daná
ešte šanca.

Obhajca obžalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora nad rámec ktorého
uviedol, že sa stotožnil s odvolaním prokurátora v časti týkajúcej sa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.,
avšak nestotožnil sa s tým, že v prípade obžalovaného nemalo byť použité ustanovenie § 39 Tr. zák. Čo
sa týka poľahčujúcich okolností, v prípade obžalovaného malo byť prihliadnuté na poľahčujúcu okolnosť

uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. Čo sa týka priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák.
poukázal na ustálenú súdnu prax podľa ktorej keď v prípade aplikovania ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.
sa na túto priťažujúcu okolnosť prihliada, pretože tá istá skutočnosť nemôže byť na ťarchu obžalovaného
použitá dva krát. V prípade obžalovaného tak prevažuje pomer poľahčujúcej okolnosti nad priťažujúcimi
okolnosťami a trest mal byť ukladaný aj za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. Opätovne poukázal na dobu, ktorá

uplynula od prepustenia obžalovaného z väzby po podaní obžaloby, keď od toho času žije s rodinou
a s oboch strán je snaha žiť spolu ako rodina. Obžalovaný má snahu zabezpečiť rodinu a to nielen
svojou prítomnosťou ale aj finančne, o čom predložil pracovnú zmluvu. Navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu
prokurátora, ako aj na skutočnosti, uvádzané jeho obhajcom na verejnom zasadnutí. Žiadal, aby mu

bola daná šanca.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd na odklade odvolanie prokurátora smerujúceho len čo do výroku o uloženom treste
obžalovanému preskúmal napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v tomto rozsahu.
Súd I. stupňa pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z kritérií, uvedených v § 34
Tr. zák. a pri rozhodovaní vychádzal nielen z okolností prípadu, ale aj prihliadal na osobu páchateľa.

Čo sa týka osoby obžalovaného, tu súd I. stupňa správne poukázal na jeho doterajšiu bezúhonnosť,
kladné hodnotenie od zamestnávateľa, nezistené negatívne poznatky o jeho osobe z miesta bydliska
a správne poukázal aj na hodnotenie z ÚVV z doby počas výkonu väzby. Obžalovaný bol počas
prípravného konania vo väzbe a po podaní obžaloby bol prepustený na slobodu za uloženia probačného
a mediačného dohľadu nad jeho správaním sa a súčasného uloženia povinností a obmedzení. Rovnako

ako súd I. stupňa, aj odvolací súd prihliadal na postoj obžalovaného k poškodeným a opačne, keď bolo
preukázané (a to aj tvrdením samotnej poškodenej na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom), že
obžalovaný s poškodenými žijú v spoločnej domácnosti a naďalej fungujú ako rodina, pričom obžalovaný
finančne zabezpečuje fungovanie rodiny. V tomto smere ide o špecifický prípad kedy si strany v konaní
navzájom odpustili a snažia sa viesť nový život. V tomto smere preto odvolací súd považoval postup

súdu I. stupňa za použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. za správny, keď prihliadal nielen na osobu páchateľa
ale aj na potreby poškodených, ktorí už pobyt obžalovaného vo väzbe vnímali ako značný zásah
do života ich rodiny. Súd I. stupňa v prípade obžalovaného postupoval v zmysle ustanovenia § 42
ods. 1 a § 41 ods. 1 Tr. zák. keď mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia
výroku o treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/5/2019 zo

dňa 01.03.2019. Keďže obžalovanému ukladal súhrnný trest za podmienok uvedených v Trestnom
zákone, mal mu ukladať trest aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. tak ako na to správne
poukázal prokurátor v podanom odvolaní. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za dva
úmyselné trestné činy, z ktorých práve prejednávaný prípad bol právne kvalifikovaný ako zločin a tak mal
zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšie trestného činu o jednu tretinu. Súd I.

stupňa sa dopustil ďalšieho pochybenia, keď v prípade obžalovaného konštatoval existenciu priťažujúcej
okolnosti, uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák. V prípade ukladania súhrnného trestu je síce pravdou, že
obžalovaný tak spáchal viac trestných činov, avšak s poukazom na skutočnosť, že obžalovanému bol
ukladaný trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák.
na túto priťažujúcu okolnosť nebolo možné prihliadať.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu I. stupňa dospel k záveru, že
v prípade obžalovaného nie je možné prihliadnuť na žiadnu z poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. Keďže prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil skôr ako bol súdom
I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, bolo potrebné pri ukladaní trestu
použiť ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na zásady uvedené v § 41 ods. 1, ods. 2 Tr.

zák., keďže mu bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých
jeden je zločinom spáchaných dvoma skutkami. Za použitia uvedených ustanovení mala byť zákonom
stanovená trestná sadzba uvedená v § 208 ods. 3 Tr. zák. (7 až 15 rokov) upravená na 7 rokov až 20
rokov. Pokiaľ by obžalovanému vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti bol ukladaný trest odňatia
slobody v tomto rozpätí, takto uložený trest by bol nielen pre páchateľa, ale aj pre jemu blízke osoby

neprimerane prísny. Preto aj odvolací súd pristúpil k použitiu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom
upriamil pozornosť predovšetkým na osobu obžalovaného, ako aj na skutočnosti, ktoré nasledovali po
jeho prepustení z väzby. Súd I. stupňa uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 rokov s podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa
obžalovaného v skúšobnej dobe za určenej skúšobnej doby v trvaní 3 rokov. Aj odvolací súd sa stotožnil

s tým, že v prípade obžalovaného je postačujúci trest výchovný. Tak ako súd I. stupňa, aj odvolací súd
bol toho názoru, že v prípade obžalovaného je potrebné v rámci skúšobnej doby s probačným dohľadom
uloženie obmedzenia, spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, keďže trestnej činnosti
sa prevažne dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest, zároveňmu bol zrušený aj výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp.
zn. 0T/50/2019. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bolo potrebné uviesť ako
dátum vydania trestného rozkazu deň, kedy bol tento trestný rozkaz doručený obžalovanému, teda deň

05.03.2019 s poukazom na § 353 ods. 8 Tr. por., pretože trestný rozkaz má povahu odcudzujúceho
rozsudku a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
Keďže trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/50/2019 zo dňa 05.03.2019 bol
obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2
rokov, tento trest bol prenesený do tohto rozsudku.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.