Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/123/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202580
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1716202580.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: PTÁČEK -
veľkoobchod, a.s., IČO: 35 814 586, so sídlom Vajnorská 140, Bratislava, zastúpený Advokátskou
kanceláriouCubinková,s.r.o.,IČO:47246910,sosídlomMickiewiczova2,Bratislava,protižalovanému:
KIMAT SK s.r.o., IČO: 44 057 164, so sídlom Betliarska 12, Bratislava, o zaplatenie 13.685,72 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. júna 2017
č.k. 39C 130/2016-274 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku žalovaného nárok na náhradu
trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom,

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania a žalobcovi priznal vrátenie súdneho poplatku vo
výške 812,79 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia.

2.Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abymužalovanýzaplatilsumu13.685,72eurspríslušenstvom
za ním dodaný a fakturovaný tovar. Elektronickým podaním doručeným na súd dňa 21.07.2016 a
doplneným v listinnej podobe dňa 25.07.2016 vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 6.301,02 eur z

dôvodu, že žalovaný mu uhradil po začatí konania dňa 11.07.2016 žalovanú pohľadávku v tejto výške.
Pred otvorením pojednávania vo veci samej dňa 15.11.2016 doručil krátkou cestou súdu v poradí druhé
späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 80,66 eur, uskutočnené na základe jeho jednostranného
započítania so vzájomnými pohľadávkami žalovaného dňa 06.10.2016 v zmysle ust. § 358 Obchodného
zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka. Nasledujúcim podaním doručeným na súd dňa 01.02.2017
vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody so žalovaným, v ktorej sa

dohodli, že odkúpi späť tovar, za ktorý žalovaný nie je schopný zaplatiť, a tiež z dôvodu následného
jednostrannéhozápočtuuskutočnenéhožalovanýmpodč.D.ač.D.zodňa30.11.2016,ktorýmzapočítal
svoje pohľadávky voči osobe žalobcu vo výške 7.304,04 eur a 80,66 eur. Podľa žalobcu došlo k zániku
uplatnenej pohľadávky po začatí konania v dôsledku jej čiastočnej úhrady žalovaným dňa 11.07.2016 a
v dôsledku zápočtov vzájomných pohľadávok dňa 06.10.2016 (v časti 80,66 eur) a dňa 28.11.2016 (v
časti 7.304,04 eur). Súčasne sa rozhodol netrvať ani na ostatných uplatnených nárokoch.

3. Vychádzajúc z dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prvým
pojednávaním, súd prvej inštancie vec posúdil právne podľa ust. § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
C.s.p.akonaniezastavil.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľaust.§256ods.1a§262ods.
1 C.s.p., a po vyhodnotení, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, priznal
nárok na náhradu trov konania protistrane, s tým, že vyšší súdny úradník nebude musieť rozhodovať o

výške náhrady trov konania, pretože žalovanému doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli. S poukazom
na ust. § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis zregistra trestov rozhodol súčasne o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 812,79 eur (821 mínus
8,21) prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému podal
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že nárok na náhradu trov konania
prizná v celom rozsahu jemu. Poukázal na to, že v priebehu konania vzal späť žalobu: 1/ podaním zo
dňa 20.07.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.07.2016 v časti zaplatenia sumy 6.301,02 eur

z dôvodu, že žalovaný mu po začatí konania dňa 11.07.2016 uhradil túto časť žalovanej pohľadávky,
čo mal za preukázané príslušnými dokladmi o úhrade; 2/ podaním zo dňa 14.11.2016 doručeným
súdu prvej inštancie dňa 15.11.2016 v časti zaplatenia sumy 80,66 eur s príslušenstvom z dôvodu
zápočtu vzájomných pohľadávok strán žalobcom ku dňu 06.10.2016, čo mal za preukázané zápočtom
č. XXXXXXXXXX; a 3/ podaním zo dňa 27.01.2017 doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.01.2017
vo zvyšnej časti vrátane príslušenstva z dôvodu zániku istiny jeho pohľadávky zápočtom žalovaného,

ktorý zvyšnú časť žalovanej pohľadávky vo výške 7.304,04 eur započítal so svojou protipohľadávkou
voči jeho osobe, ktorá mu vznikla po začatí konania tým, že od neho spätne z dôvodu jeho neschopnosti
zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru (v žalovanej výške) odkúpil dodaný tovar v tejto hodnote. Podľa
žalobcu k zániku tejto jeho pohľadávky došlo dňom splatnosti protipohľadávky žalovaného voči nemu,
t.j. dňa 28.11.2016. Zdôraznil, že aj v tomto prípade súdu prvej inštancie dôvod späťvzatia žaloby

nielen uviedol, ale aj preukázal príslušnými dokladmi, a to faktúrou žalovaného č. M., dodacím listom
č. 205 a započítacím prejavom žalovaného. S poukazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. mal za to, že
v prípade, ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienok
konania, v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku a pod.), pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania je povinný skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch stranách, pričom

zavineniesaposudzujevýlučnezprocesnéhohľadiska.Podľanehovprípade,akjedôvodomzastavenia
konania späťvzatie žaloby, žalobca zásadne nezavinil zastavenie konania, ak ju vzal späť pre správanie
žalovaného a žaloba bola podaná dôvodne. Keďže žalobu vzal späť z dôvodu, že žalovaný mu po
začatí konania uhradil časť žalovanej sumy a z dôvodu, že došlo k zániku zvyšku žalovanej pohľadávky
jednostranným zápočtom ich vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného, po tom, čo mu žalovaný

spätne v dôsledku svojej platobnej neschopnosti odpredal tovar, za ktorý sa domáhal zaplatenia kúpnej
ceny žalobou v tomto konaní, mal za to, že žalobu podal dôvodne. Uviedol, že žalovanému skutočne
dodal tovar, zaplatenia ktorého sa domáhal v predmetnom konaní, avšak žalovaný mu z dôvodu svojej
platobnej neschopnosti (teda nie z dôvodov na strane žalobcu) zaplatil po začatí konania len časť
kúpnej ceny. Poukázal na skutočnosť, že je spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom podnikania je

veľkoobchod s tovarom v oblasti kúrenia, plynu, vody, inžinierskych sietí a sanity, pričom za obvyklého
chodu vecí tovar predaný svojim odberateľom (vrátane žalovaného) spätne neodkupuje. Keďže kúpna
zmluva, ktorou predal žalovanému tovar, nebola uzatvorená s výhradou vlastníctva (t.j. že žalovaný k
tovaru nadobudne vlastnícke právo neskôr po jeho dodaní, napr. až zaplatením jeho kúpnej ceny), mohol
si voči žalovanému uplatniť iba nárok na zaplatenie jeho kúpnej ceny. Za situácie, keď žalovaný dodaný

tovar, za ktorý nezaplatil jeho kúpnu cenu, nepoužil a bol schopný ho vrátiť v pôvodnom stave a súčasne
nebol schopný riadne a včas zaplatiť jeho kúpnu cenu (s jej úhradou bol v omeškaní 11 mesiacov),
svoje uspokojenie dosiahol jeho spätným odkúpením. Pohľadávka žalovaného voči nemu na zaplatenie
spätne predaného tovaru preukázateľne vznikla až po začatí konania. Keďže žalobu podal na súd podľa
neho dôvodne a vzal ju späť z dôvodov na strane žalovaného, mal za to, že mu podľa ust. § 256 ods.

1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o nároku na náhradu trov konania, prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako nedostatočne odôvodnené a
nepreskúmateľné zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.8. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv,
ktoré jej zákon (pôvodne Občiansky súdny poriadok a v súčasnosti Civilný sporový poriadok) priznáva za
účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu, na
rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny

procesjetiežvydaniearbitrárnehorozhodnutiabezrelevantnéhoodôvodnenia.Odvolacísúdkonštatuje,
že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti postihnuté práve touto vadou.

11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej
inštancie dňa 21.04.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.685,72 eur s príslušenstvom,

paušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40euranáhradytrovkonania.
Podaním zo dňa 20.07.2016 doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 21.07.2016 a v listinnej
podobe dňa 25.07.2016 vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 6.009,42 eur z dôvodu, že
žalovanýmuuhradilčasťžalovanejpohľadávkyvovýške6.301,02eurpozačatíkonaniadňa11.07.2016.
Napreukázaniedôvoduspäťvzatiažalobyvtejtočasti(úhraduskutočnenýchžalovaným)predložilvýpisy

zo svojho účtu v banke zo dňa 11.07.2016 (č.l. 223 až 236 súdneho spisu). Podaním zo dňa 14.11.2016
doručenýmsúduprvejinštancievlistinnejpodobenapojednávanídňa15.11.2016vzalsvojužalobuspäť
včastiozaplateniesumy80,66eurspríslušenstvomzdôvoduzánikužalovanejpohľadávkyvtejtovýške
jednostranným započítaním jeho pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 80,66 eur (fakturované
faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 17,46 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 54,50 eur a faktúrou

č. XXXXXXXXXX vo výške 8,70 eur) so vzájomnými protipohľadávkami žalovaného (dobropisovanými
dobropismi č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), ktoré uskutočnil žalobca na základe zápočtu č.
XXXXXXXXXX. Žalobca predložil súčasne s týmto čiastočným späťvzatím žaloby aj svoj zápočet č.
XXXXXXXXXX zo dňa 06.10.2016 (č.l. 247 až 249 súdneho spisu). Nasledujúcim podaním zo dňa
27.01.2017 doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 30.01.2017 a v listinnej podobe dňa

01.02.2017 vzal žalobca svoju žalobu späť aj vo zvyšnej časti z dôvodu zániku žalovanej pohľadávky
aj v zostávajúcej časti. Argumentoval, že nakoľko mu žalovaný nebol schopný zaplatiť kúpnu cenu
dodaného tovaru (žalovanú sumu), dohodol sa s ním na jeho spätnom odkúpení, v dôsledku čoho mu
žalovaný predmetný tovar dodal dodacím listom č. 205 a jeho kúpnu cenu v celkovej výške 9.842,88
eur vyfakturoval faktúrou č. M. splatnou dňa 28.11.2016. Žalovaný zápočtom č. D. dňa 30.11.2016

jednostranne započítal svoju pohľadávku voči jeho osobe v časti 7.304,04 eur (fakturovanú žalobcovi
faktúrou č. M.) s jeho vzájomnými protipohľadávkami, ktoré mal voči žalovanému v celkovej výške
7.304,04 eur (zostávajúca časť žalovanej sumy po predchádzajúcich dvoch späťvzatiach žaloby).
Nakoľko došlo k zániku ním v predmetnom konaní uplatňovanej istiny 13.685,72 eur (úhradou zo strany
žalovaného dňa 11.07.2016 vo výške 6.301,02 eur, započítaním vzájomných pohľadávok sporových

strán dňa 06.10.2016 vo výške 80,66 eur a dňa 28.11.2016 vo výške 7.304,04 eur), netrval ani na ďalších
uplatnených nárokoch (paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky, úrokoch z
omeškania) a žalobu vzal v celom rozsahu späť. Konanie žiadal preto zastaviť. Spolu s posledným
späťvzatím žaloby predložil aj faktúru č. M. splatnú dňa 28.11.2016, zápočet č. D. zo dňa 30.11.2016,
zápočet č. D. zo dňa 30.11.2016, dodací list č. 205 a dobropisy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (č.l.

256 až 267 súdneho spisu). Súd prvej inštancie potom vychádzajúc z týchto dispozitívnych procesných
úkonov žalobcu (v zmysle ktorých došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu) konanie zastavil a nárok
na náhradu trov konania priznal podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. žalovanému, nakoľko
mal za to, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca tým, že vzal v celom rozsahu
späť svoju žalobu.

12. Náhradu trov konania ovláda v prípade zastavenia konania zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie zastavenia konania vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 C.s.p., čo znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá strana sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pri zastavení konania (ku ktorémumôže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, napríklad pre späťvzatie žaloby, pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pre nedostatok podmienok konania a pod.) je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania
rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Pojem „procesné zavinenie“

použitý v ust. § 256 ods. 1 C.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom procesné
zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ teda jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a
tým zistené, či bola žaloba podaná (z hmotnoprávneho hľadiska) dôvodne, vzniká zásadne povinnosť
uhradiť trovy konania druhej procesnej strane. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia

žaloby žalobcom je potrebné kritérium procesného zavinenia posudzovať z objektívneho hľadiska vo
vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní proti žalovanému požadoval resp. akého výsledku sa domáhal,
a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Zavinenie na
strane žalovaného možno konštatovať vtedy, ak sa v dôsledku jeho správania vzala späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne. V takomto prípade sa však dôvodnosť žaloby posudzuje len z procesnoprávneho
(a nie z hmotnoprávneho) hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k žalobou

uplatnenému nároku žalobcu, a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby
nedošlo. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca
vzal žalobu späť. V takomto prípade je teda rozhodujúcou skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa
žalobca domáhal, a že žalobca z tohto dôvodu vzal žalobu späť.

13. Z odôvodnenia napadnutej časti uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie pripísal procesné
zavinenie na zastavení konania žalobcovi len na základe skutočnosti, že vzal svoju žalobu v celom
rozsahu späť. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobcom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal kritérium procesného
zavinenia posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní proti

žalovanému požadoval resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu
späť s tým, aby bolo konanie zastavené. V odôvodnení svojho rozhodnutia mal potom vzhľadom
na žalobcom uvedené dôvody späťvzatia žaloby a predložené listinné dôkazy (o čiastočnej úhrade
žalovanej sumy žalovaným a o jednotlivých započítaniach vzájomných pohľadávok sporových strán)
jednoznačne uviesť, ako posúdil procesné zavinenie na zastavení konania z hľadiska vzťahu medzi

tým, čo žalobca v konaní proti žalovanému požadoval a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu po
častiach jednotlivými podaniami späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie však v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia svoj právny záver o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom bližšie
nevysvetlil. Neuviedol, na základe akých právnych úvah považoval žalobu žalobcu z procesnoprávneho
hľadiska za nedôvodne podanú, keď zavinenie zastavenia konania pripísal žalobcovi. V odôvodnení

napadnutého uznesenia sa nezaoberal jednotlivými dôvodmi späťvzatia žaloby uvedenými žalobcom v
jeho podaniach zo dňa 20.07.2016, 14.11.2016 a 27.01.2017 (t.j. úhradou žalovaného vo výške 6.301,02
eur dňa 11.07.2016 a započítaniami vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného vo výške 80,66
eur dňa 06.10.2016 a vo výške 7.304,04 eur dňa 28.11.2016, uskutočnenými po začatí konania) a ani
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom za účelom ich preukázania, prípadne ak ich pri rozhodovaní

aj bral do úvahy, nie je zrejmé, ako ich vyhodnotil, pretože odôvodnenie v tomto smere úplne absentuje.
Nehodnotil, či sa žalobca domohol od žalovaného plnenia uplatneného žalobou. Keďže v odôvodnení
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania
z hľadiska vzťahu medzi žalobnou požiadavkou a dôvodmi späťvzatia žaloby žalobcom jednotlivými
podaniami absentuje, ide o uznesenie v napadnutej časti pre nedostatok odôvodnenia arbitrárne a

odvolacím súdom a stranami sporu nepreskúmateľné.

14. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia odníma strane sporu možnosť vnímať
rozhodnutie ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. To, že právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil
aj Najvyšší súd SR (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010), a podľa ktorej sa síce
nevyžaduje, aby bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď na každý argument strany, ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument. Odvolací súd dospel potom k záveru, že súd prvej inštancie zasiahol arbitrárnosťou a
nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
Tento nedostatok nie je možné v odvolacom konaní odstrániť, pretože absentujúce odôvodnenie nie je
možné preskúmať.15. Samotné späťvzatie žaloby ako dispozitívny procesný úkon žalobcu automaticky nevedie k záveru
o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom, pretože v každom prípade späťvzatia žaloby je

potrebné skúmať procesné zavinenie sporovej strany na zastavení konania z hľadiska vzťahu žalobnej
požiadavky a dôvodu späťvzatia žaloby (t.j. skutočnosti, či žalobca vzal späť žalobu v nadväznosti na
správanie žalovaného v zmysle žalobnej požiadavky).

16. Keďže súd prvej inštancie vyššie uvedeným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva spočívajúce v možnosti polemiky s dôvodmi súdneho rozhodnutia v štádiu
odvolacieho konania v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, pričom
tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti o nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí, ktorá zo strán sporu procesne

zavinila zastavenie konania, pričom bude prihliadať aj na žalobcom uvedené dôvody späťvzatia žaloby
a ním predložené listinné dôkazy, ktoré riadne posúdi, a na tomto základe potom opätovne rozhodne
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho
skutkové a právne závery zrozumiteľné, presvedčivé a dostatočne odôvodnené, a aby na ne strany
mohli v prípadnom odvolaní reagovať (§ 391 ods. 3 C.s.p.). Súd prvej inštancie je právnym názorom

odvolacieho súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).