Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Csp/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217400
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217400.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej

veci žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 95,
zastúpeného : SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO : 36
853 186 proti žalovanej : B. H., U.. XX.XX.XXXX, R. N. E., o zaplatenie 22.273,59 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 22.273,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 22.273,59 Eur od 06.08.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 7.853,40 Eur, to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov 3,90 % ročne zo sumy 22.273,59 Eur od 06.08.2015 do zaplatenia
a úrokov 1.511,46 Eur sa zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v
rozsahu 90,44 %. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboupodanoudňa 14.11.2017domáhalozaplateniežalovanejsumyspríslušenstvom.

Tvrdil, že žalovaná neuhradila dlh zo zmluvy o spotrebnom úvere a ani nároky z omeškania, do ktorého
sa dostala neplnením povinnosti zo zmluvy. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Tvrdenia žalobcu nespochybnila.

3. Z pripojenej zmluvy o spotrebnom úvere ( č.l. 9 ) vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli písomnú
zmluvu o úvere s účelom úveru - nadobudnutie nehnuteľnosti alebo jej časti vo výške 100,00 % z

poskytnutého úveru dňa 05.08.2013. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
125.000,00 Eur. Žalovaná mala úver splácať v zmluvne dohodnutých splátkach po dobu 360 mesiacov.
Keďže úver riadne nesplácala, vyzval ju žalobca na zaplatenie omeškaných splátok a súčasne ju
upozornil na možnosť zosplatnenia. Následne žalobca vyhlásil predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru
listom zo dňa 20.10.2014 ku dňu 14.11.2014 ( č.l. 19 ). Súčasne ju vyrozumel o zmene úrokovej sadzby
z dôvodu neplnenia ustanovení zmluvy ( č.l. 20 ). Dňa 15.07.2015 sa uskutočnila dražba nehnuteľností
(č.l.21).Zvýťažkudražbybolauhradenáčasťpohľadávkyžalobcuvsume66.014,38Eur,akotovyplýva

aj z vyjadrenia žalobcu ( č.l. 1 ). Okrem toho rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 12C/444/2015
zo dňa 13.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2017 bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi časť dlhu zo zmluvy vo výške 35.000,00 Eur spolu s úrokom a úrokom z omeškania
( č.l. 29 ).4. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci bol ustálený nasledovný právny stav veci. Žalobcu
vystupoval a konal ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., lebo poskytoval služby, ktoré

má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako
spotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák., lebo konala pre svoju osobnú potrebu a opak preukázaný
nebolaanizozmluvynevyplýva.Vzmyslezák.ust.§52ods.1/Obč.zák.takideospotrebiteľskúzmluvu
uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru,
ale na nadobudnutie nehnuteľnosti a preto tento zmluvný vzťah nepodlieha zákonným ustanoveniam o

spotrebiteľských úveroch. Žalobca existenciu žalovanej sumy 22.273,59 Eur ako zvyšnej časti dlhu zo
zmluvy o spotrebnom úvere, ktorá má všetky náležitosti, preukázal. Preukázal aj platnosť zosplatnenia v
zmyslezák.ust.§565a53Obč.zák.Preukázalajomeškaniežalovanejsplnenímdlžnejsumy22.273,59
Eur od 06.08.2015 do zaplatenia a tiež omeškanie do 05.08.2015, ktoré vyčíslil v sume 7.853,40 Eur a
to v zmysle zák. ust. §517 ods. 1/ Obč. zák. V tomto rozsahu bolo jeho žalobe vyhovené.

5. Žalobca žalobou žiadal aj o úhradu úrokov z úveru vo výške 3.90 % ročne zo sumy 22.273,59
Eur od 06.08.2015 do zaplatenia a o úhradu vyčíslených úrokov 1.511,46 Eur. V tomto rozsahu jeho
žaloba dôvodná nie je. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 503 ods. 1/ Obch. zák., podľa
ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované
ustanovenie vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Vyplýva z toho, že zmluvná odplata patrí veriteľovi
len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy
užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou ( lebo ich nevrátil v lehote
splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie
upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť

( modifikovať ) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol
k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka)
oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517
ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj

vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej
dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť
v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže
len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok

len za obdobie do zosplatnenia. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za
čas po jeho zosplatnení, je nutné poukázať na konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol
dôvod sa odkloniť ( napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co/34/2017 - 148 zo dňa 07.02.2018,
rozsudok26Co/148/2017-67zodňa26.03.2018).Pretoniejemožnéakceptovaťargumentáciužalobcu
( č.l. 93 ), že zosplatnením nedochádza k zániku zmluvy, ale len ku zmene jej splatnosti. Podľa zmluvy

o spotrebnom úvere mal byť úver aj s úrokmi splatený do 360 mesiacov, teda do toho času by patrili
žalobcovi úroky z úveru. Žalobca však dlh zosplatnil, a stanovil tak lehotu kratšiu a preto logicky musí
platiť záver, že aj úroky z úveru patria žalobcovi len do tejto kratšej lehoty splatnosti a nie aj po termíne
splatnosti, ako by nemal na ne nárok ani po splatnosti 360 - tich mesiacov. Nie je možné akceptovať ani
jeho argumentáciu, že v predchádzajúcom rozsudku boli žalobcovi priznané aj úroky z úveru. Rozsudok

Okresného súdu Dunajská Streda 12C/444/2015 zo dňa 13.04.2017 vychádzal pri svojom rozhodnutí z
toho, že žalovaná nárok žalobcu nerozporovala, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia otázku úrokov
bližšie nevyhodnocoval. V danej veci dospel súd k záveru, že nie je možné aplikovať spôsob rozhodnutia
z tohto rozsudku na úroky z úveru, pretože medzičasom boli vydané novšie rozhodnutia, ktoré riešia
otázku úrokov z úveru po zosplatnení v tomto smere, že veriteľ - dodávateľ nemá právo na úrok z

úveru po zosplatnení úveru. Výkladom zák. ust. § 503 ods. 1/ Obchod. zák. úroky z úveru prináležia
veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť
úroky z omeškania. V tomto smere je potrebné poukázať na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v
rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Obo 143/98), boli prijaté aj v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1Co 30/2012-145 z 30.5.2012, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný

súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „pokiaľ veriteľ pristúpi k
tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdubolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Žiada sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú
ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi

na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec
završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ
právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch

z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho
finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok
absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
vzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestouto

nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok)
veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti
úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by

bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol dlžník vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby ku zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy

pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku ( bod 22 rozsudku Krajského súdu V Trnave 24Co/34/2017
- 148 zo dňa 07.02.2018 ). V nedôvodnej časti tak bola žaloba žalobcu zamietnutá.

6. Žalobca bol v konaní úspešný v časti, ktorej bolo jeho žalobe vyhovené ( 22.273,59 Eur + 7.853,40
Eur, čo predstavuje 95,22 % z celkovo žalovanej sumy ). V tomto rozsahu bola žalovaná neúspešná.

Žalobca bol neúspešný v časti, v ktorej bola jeho žaloba ako nedôvodná zamietnutá ( úroky 1.511,46
Eur + úroky v percentuálnom vyjadrení, z ktorých sa trovy nepriznávajú, čo predstavuje 4,78 % ). V
tomto rozsahu bola žalovaná úspešná. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu tak predstavuje 90,44 %
( 95,22 5 - 4,78 % ). Preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,44 % podľa
ust. § 262 ods. 1/ CSP a 255 ods. 2/ CSP. O výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom

na ust. § 272 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu( § 362 ods. 1/ CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/

CSP ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).