Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201773
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119201773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D., v spore o zaplatenie 2.621,74 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/16/2019-58 zo dňa 17.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o splatnosti istiny 2.621,74
eur s prísl. a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.621,74 eur, úrok 106,60 eur, úrok z omeškania 1,23 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny 2.621,74 eur odo dňa 29.12.2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie
vo výške 2,33 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných vždy do 30. dňa toho -
ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody
splátok. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.. a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úvervovýške2.900,-eur.Žalovanývprospechžalobcuuhradilpredzosplatnením,kuktorémudošlodňa
28.12.2018 sumu 278,26 eur, a preto považoval žalobu za dôvodnú pokiaľ ide o istinu vo výške 2.621,74

eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a úhradami žalovaného v prospech
žalobcu. Za dôvodný považoval aj návrh v časti kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške 106,60 eur,
ktoré predstavujú dohodnutý zmluvný úrok do predčasného zosplatnenia úveru pri úrokovej sadzbe
11,90 % ročne. Ďalej mu priznal úrok z omeškania vo výške 1,23 eur a poplatky za poistenie schopnosti
splácať úver vo výške 2,33 eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splatením dlhu, priznal
žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.621,74 eur odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, ku ktorému došlo dňa 28.12.2018.

Pre predčasné alebo mimoriadne zosplatnenie úveru platí, že veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vráteniepožičanejistinyúveru,vrátaneúrokovkapitalizovanýchkudňuzosplatneniaúveru,pričomtýmto
stavom veriteľovi vzniká právo okamžite získať celú sumu požičaných peňazí a dlžník stráca výhodu
splátok. Ak spotrebiteľ už nemá právo mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
Omeškanie dlžníka je protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie a nikdy nie odplatné
plnenia. Ak aj napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje odplatné

nároky, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, a teda v zmysle
ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z tohto dôvodu žalobu, pokiaľ ide o
úrok z úveru požadovaný žalobcom vo výške 11,90 % ročne z nezaplatenej istiny od zosplatnenia úveru
zamietol.
Vo vzťahu k úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných zmluvných úrokov

vo výške 106,60 eur od 29.12.2018 do zaplatenia uviedol, že úroky z omeškania a poplatok z omeškania
sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom Občiansky
zákonník, ani Obchodný zákonník nepriznáva právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
(úrok z meškania z dojednaných úrokov). Z tohto dôvodu žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Zohľadnil nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu žalovaného a aj to, že majetková sféra žalobcu ako
podnikateľského subjektu nebude ohrozená a povolil žalovanému splácať dlh po 40,- eur mesačne.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, § 262 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v časti splátok
podal včas odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. § 497
a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia

peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Obsahom záväzku
dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s
úrokmi z omeškania. Bol toho názoru, že úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov,
predstavujú cenu úveru, dlžník je ich povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu
ich reálneho vrátenia, a to, či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý

nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov
dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Zdôrazňoval, že reštriktívne ustanovenie
vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení neobsahuje žiaden právny predpis. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak
učinil. Ohľadne úroku z omeškania zo zmluvných úrokov poukázal na judikatúru odvolacích súdov.

K priznanej možnosti splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach namietal nedostatočne skutkové
zistenia a uviedol, že súd 1. inštancie pochybil, keď bez dôkazov komplexne objektivizujúcich majetkovú
situáciu žalovaného nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej patričnej hodnoty a
súd priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Ďalej uviedol, že výška
priznanejsplátkyjeneadekvátnavýškežalovanejpohľadávky,pretoželehotanasplateniesapredĺžilado

takejmiery,žesatýmpoprelsamotnýúčelsúdnehokonaniaarozhodnutienevediekodstráneniuprávnej
istoty. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené aj v zamietnutom
rozsahu, a aby žalovaný bol povinný uhradiť dlh do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň žiadal
priznať trovy konania.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou
oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom

výroku o trovách konania (§ 379 písm. a/ CSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva
v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju

nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Na týchto zisteniach sa nezmenilo nič ani v štádiu odvolacieho konania, a preto odvolací
súd poukazuje na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom.

8. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že úver je odplatným právnym
úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z § 497 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť

úroky.

9. Vychádzajúc z uvedeného, úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú,
medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov

a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občianskoprávnych veciach sú právne regulované, čo do
ich maximálnej výšky.

10. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda

podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný

pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

11. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, na ktoré v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy
a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej
zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla.

Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné
úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu
účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľas vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne
úroky.

12. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia § 503 ods. 1 upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných

prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

14. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do
rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov
z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

15. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky

z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

16. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri

omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

18. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v

súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

19. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudkuNajvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

20. K namietanej lehote splatnosti dlhu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval,
keď umožnil žalovanému splácať vzniknutý dlh v splátkach. Prezentované osobné, sociálne a majetkové
pomery žalovaného odôvodňujú aplikáciu ust. § 232 ods. 3 CSP. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
z 17.04.2019 (č.l. 57) je zrejmé, že žalovaný ozrejmil svoju osobnú situáciu. Bolo zistené, že je

zamestnaný, má osem maloletých detí a jeho príjem je 405,- eur v čistom a okrem predmetného
dlhu má ešte ďalšie dva. Výšku určenej mesačnej splátky považuje odvolací súd za primeranú, a to
nielen s odkazom na finančnú a majetkovú situáciu žalovaného, ale aj výšku mesačných splátok úveru
poskytnutého žalovanému na základe zmluvy uzatvorenej dňa 06.07.2017.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej

inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa §
387 CSP, pričom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

22.Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255anasl.
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).