Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201929
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619201929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľa Z. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U., XXX XX U., t.č. ÚVTOS, so sídlom Sládkovičova 80, 974 05 Banská
Bystrica, štátny občan SR proti odporkyni Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. križovatka XXXX/X,
XXX XX O., t.č. ÚVTOS, so sídlom Cintorínsla 3, 950 50 Nitra, štátna občianka SR, o návrhu na zapretie
otcovstva k maloletým deťom W. I., nar. XX.XX.XXXX, U. I., nar. XX.XX.XXXX, I. I., nar. XX.XX.XXXX,
deti bytom ako matka, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec, v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zapretie otcovstva otca maloletých detí k maloletým deťom W. I., nar. XX.XX.XXXX, U. I.,

nar. XX.XX.XXXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Slovenskej republike sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom dňa 25.04.2019 domáhal určenia,
že nie je otcom maloletých detí W. I., nar. XX.XX.XXXX, U. I., nar. XX.XX.XXXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX.
Náhradu trov konania žiadal nepriznať. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec

číslo konania 9 C/66/2003 bolo manželstvo medzi ním a matkou maloletých detí rozvedené. Za trvania
manželstva sa narodil W. a U.. Po zániku manželstva sa matke narodil I.. Otcovstvo bolo určené na
základe domnienky podľa zákona o rodine, ako manželovi matky. S matkou maloletých detí však nikdy
intímne nežil, nebýval spolu a nie je otcom týchto detí. Zákonná domnienka otcovstva je preto v rozpore
so skutočným stavom a záujmami vyššie uvedených detí. Navrhovateľ navrhol pripojiť spis Okresného
súdu Lučenec 9 C/66/2003, ďalej predložil rodný list maloletého U. I., Christophera I. a I. I..

2. Súd nariadil pojednávanie dňa 25.09.2019, ktorého sa nezúčastnil otec maloletého dieťaťa, ktorý
mal predvolanie riadne doručené dňa 27.08.2019. Otec nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitých
dôvodov. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa podľa § 180 zákona číslo
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Matka maloletých detí uviedla, že to čo uvádza otec je pravda a súhlasí s návrhom.

Otcom maloletých je I. Y..

4. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh otca nie je v záujme maloletých detí.5. Súd vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil nasledovné skutkové čiastkové
zistenia. Z rodného listu maloletého U. I., súd zistil, že maloletý sa narodil XX.XX.XXXX a otcom
maloletého dieťaťa je uvedený predkladateľ návrhu na zapretie otcovstva. Z rodného listu maloletého

W. I. súd zistil, že tento sa narodil XX.XX.XXXX a otcom maloletého dieťaťa je predkladateľ návrhu na
zapretie otcovstva. Z rodného listu maloletého I. I. súd zistil, že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX a
otcom maloletého je predkladateľ návrhu na zapretie otcovstva. Z pripojeného spisu Okresného súdu
Lučenec 9C/66/2003 súd zistil, že manželstvo otca a matky bolo rozvedené rozsudkom číslo konania
9C/66/03-48 zo dňa 30.09.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.11.2003. Maloleté deti W. I. a U. I.

boli zverené do starostlivosti matky. Z rozsudku vyplýva, že matka aj otec maloletého dieťaťa vypovedali
tak, že Z. I. nemôže byť prirodzeným otcom maloletého W. a maloletého U.. Súd v odôvodnení uviedol,
že svedok I. Y. vypovedal tak, že sa cíti byť prirodzeným otcom maloletého W. a maloletého U. a uznáva
aj otcovstvo k dieťaťu, ktoré sa má matke maloletého dieťaťa ešte narodiť. Súd v odôvodnení uviedol, že
pri určovaní vyživovacej povinnosti nemôže ani zohľadňovať tú skutočnosť, že navrhovateľka a odporca
nežili manželským životom od sobáša a musel vychádzať zo skutočností, že v rodnom liste maloletých

detí je uvedený ako otec Z. I.. Podľa doručenky rozsudok prevzal Z. I. dňa XX.XX.XXXX (viď č. l. 51 spisu
Okresného súdu Lučenec 9C/66/2003). Uvedenému odôvodneniu rozsudku zodpovedá aj zápisnica o
pojednávaní zo dňa 30.09.2003 a 30.07.2003. V zápisnici zo dňa 30.09.2003 otec maloletých detí sám
výslovne uviedol, že nemôže byť otcom maloletých detí, ktoré sa narodili za trvania manželstva (pozn.
súdu : v tom čase sa jednalo o maloletého W. a U. I., pretože maloletý I. sa narodil až XX.XX.XXXX, t.

j. pár dní po predmetnom pojednávaní). Otec uviedol, že po sobáši sa s matku maloletých detí nevidel,
nemali spolu intímny styk, pretože vstupoval do manželstva z dôvodu potreby zmeniť si priezvisko. Na
pojednávaní dňa 30.07.2003 bol vypočutý svedok I. Y., ktorý uviedol, že žije s matkou maloletých detí
ako druh a družka už päť rokov a z ich spolužitia sa im narodili dve deti W. a U., pričom sa cíti byť aj
otcom dieťaťa, ktoré matka maloletých detí čaká (pozn. súdu: jedná sa maloletého I. I., ktorý sa narodil

dňa XX.XX.XXXX).

6. Podľa § 85 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR): Ak sa
narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po
jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

7. Podľa § 86 odsek 1 ZR: Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že
je jeho otcom.

8. Na základe čiastkových skutkových zisteniach súd skutkovo a právne uzatvára. Otcovstvo k
maloletým bolo určené na základe tzv. prvej domnienky otcovstva podľa § 85 ods. 1 ZR. Za otca
maloletých detí W. a U. bol v súlade s § 85 ods. 1 ZR považovaný predkladateľ návrhu na zapretie
otcovstva ako manžel matky. Rovnako aj otcovstvo predkladateľa návrhu na zapretie otcovstva k
maloletému I., ktorý sa narodil po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva ale do uplynutia trojstého

dňa po zániku manželstva bolo určené v súlade s § 85 ods. 1 ZR. Otec maloletých detí preukázateľne na
pojednávaní tunajšieho súdu dňa 30.09.2003 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletým deťom sp. zn. 9C/66/2003 uviedol, že po sobáši sa s matkou maloletých detí nevideli, nemali
spolu nikdy intímny styk a nemôže byť otcom detí, ktoré sa narodili za trvania manželstva. Uvedené
nakoniec bolo otcovi doručené aj v rozsudku tunajšieho súdu doručenom otcovi dňa 06.10.2003.

Vzhľadom na charakter dôvodu, pre ktoré by malo byť vylúčené otcovstvo k maloletým deťom, t. j. že
otec maloletých detí nemal nikdy pohlavný styk s matkou maloletých detí, musel mať otec ipso facto
vedomosť o tom, že nie je otcom detí a to najneskôr dňa 30.09.2003. Keďže podľa § 86 odsek 1 ZR
je pre zapretie otcovstva zo strany otca, ako manžela detí určená tzv. prekluzívna lehota, bol otec
pokiaľ chcel zaprieť svoje otcovstvo, v lehote do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach

dôvodnespochybňujúcich,žejeotcomdieťaťa,ktorésanarodilojehomanželke,podaťnávrhnazapretie
otcovstva. Súd poukazuje na to, že stanovená prekluzívna lehota znamená, že po jej uplynutí sa
nemožno domáhať zapretia otcovstva zo strany otca, pretože takéto právo uplynutím stanoveného času
zaniká priamo zo zákona (viď § 86 ods. 1 ZR). Keďže otec maloletých detí vedel najneskôr 30.09.2003
o tom, že nie je otcom maloletého W. a U. I., mohol sa len do 30.09.2006 domáhať zapretia otcovstva k

obom maloletým deťom. Pokiaľ ide o maloletého I. I., nar. XX.XX.XXXX, tu súd vychádzal z toho, že v
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/66/03-48 bola spomenutá výpoveď svedka I. Y., že sa cíti
byť prirodzeným otcom aj maloletého dieťaťa, ktoré sa ešte má len navrhovateľke narodiť. Vzhľadom na
časové obdobie a rovnaké krstné meno maloletého (ktoré je rovnaké ako svedkovo - I.), je súdu zrejmé,že sa jedná o maloleté dieťa I. I., nar. XX.XX.XXXX. Keďže uvedený rozsudok bol preukázateľne otcovi
maloletých detí doručený 06.10.2003 a v odôvodnení rozsudku je spomenuté tvrdenie svedka I. I., súd
má zato, že najneskôr týmto dátumom mu začala plynúť trojročná prekluzívna lehota, ktorá uplynula dňa

06.10.2006. Je teda zrejmé, že otec maloletých detí podal návrh po uplynutí prekluzívnej lehoty troch
rokov a z uvedených dôvodov súd návrh na zapretie otcovstva zamietol.

9. Podľa § 52 CMP: Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 57 CMP: O povinnosti nahradiť trovy konania ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje
súd len na návrh.

11.Otrovách konania súdrozhodolvzmysle§52CMPtak,žežiadnemuzúčastníkovnepriznalnáhradu
trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov v zmysle § 57 CMP si náhradu trov konania neuplatnil.

Pokiaľ ide o trovy štátu týkajúce sa súdneho poplatku, navrhovateľ bol oslobodený od poplatku, keďže
bol neúspešný v konaní, nie je dôvodné, aby poplatková povinnosť prešla na matku, preto súd štátu
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.