Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201929
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619201929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Z. D., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U., U. XX, t. č. K. so sídlom XXX XX Y. Y., H. XX, štátneho občana
SR, proti odporkyni Z. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O., Z. križovatka XXXX/X, t. č. K. so
sídlom XXX XX P., W. 3, štátnej občianke SR, o návrhu na zapretie otcovstva k maloletým deťom: W. I.,
nar. XX. XX. XXXX, U. I., nar. XX. XX. XXXX, I. I., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom ako matka, maloleté
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., v konaní o zapretie
otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Pc/6/2019-51 zo dňa

25. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca maloletých detí W. I., U. I. a I. I. na zapretie
otcovstva zamietol, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a Slovenskej
republike náhradu trov konania nepriznal. Návrh zamietol, keď po vykonanom dokazovaní mal zistené,
že otcovstvo k maloletým deťom bolo určené na základe tzv. prvej domnienky otcovstva podľa § 85 ods.

1 Zákona o rodine, za otca maloletých detí W. a U. bol považovaný navrhovateľ ako manžel matky detí,
terajšej odporkyne. Navrhovateľa považoval okresný súd za otca aj maloletého I., ktorý sa narodil po
vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva, ale do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva. Otec
v konaní uviedol, že po sobáši s matkou maloletých detí sa nevideli, nemali spolu nikdy intímny styk a
nemôžebyťotcomdetí,ktorésanarodilizatrvaniamanželstva.Vzhľadomnacharakterdôvodu,prektorý
malo byť vylúčené otcovstvo navrhovateľa k maloletým deťom, t. j. že navrhovateľ nikdy nemal pohlavný
styk s matkou maloletých detí, musel mať navrhovateľ - otec ipso facto vedomosť o tom, že nie je otcom

detí, a to najneskôr dňa 30. 09. 2003. To, že navrhovateľ nemôže byť otcom maloletých detí, navrhovateľ
uviedol na pojednávaní okresného súdu dňa 30. 09. 2003 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom. Keďže podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine je pre zapretie otcovstva
zo strany otca ako manžela detí určená tzv. prekluzívna lehota, mal otec, pokiaľ chcel zaprieť svoje
otcovstvo, podať návrh na súde v lehote do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo v jeho manželstve. Otec maloletých detí teda
moholpodaťnávrh nazapretieotcovstvalendo30.09.2006,resp.umaloletéhoI.I.najneskôrdo06.10.

2006, keďže v rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/66/03-48 bola spomenutá výpoveď svedka
I. Y., že sa cíti byť prirodzeným otcom aj maloletého dieťaťa, ktoré sa ešte len má navrhovateľke narodiť
(terajšej odporkyni - poznámka odvolacieho súdu). Vzhľadom na časové obdobie a rovnaké krstné meno
maloletého, ktoré je rovnaké ako svedkove, bolo súdu zrejmé, že sa jedná o maloleté dieťa I. I., nar.XX. XX. XXXX. Rozsudok bol otcovi maloletých detí doručený 06. 10. 2003, a teda trojročná prekluzívna
lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľovi uplynula, pokiaľ ide o maloletého I., dňa
XX. XX. XXXX. Keďže navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva po uplynutí prekluzívnej lehoty,

okresný súd jeho návrh zamietol. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 85 ods. 1 a § 86 ods. 1 Zákona
o rodine.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote navrhovateľ. Poukázal
na to, že matka maloletých detí na pojednávaní na súde uviedla, že otcom týchto detí je I. Y.. Uviedol

tiež, že nerozumie vyjadreniu kolízneho opatrovníka, že návrh navrhovateľa nie je v záujme maloletých
detí. Pokiaľ je ich otcom I. Y., je si istý, že je v záujme detí, keď sa o ne budú starať ich rodičia, a to
Z. I. a I. Y.. Síce podal návrh na zapretie otcovstva po lehote a okresný súd jeho návrh zamietol, po
stránke ľudskej a zdravého rozumu, keď je dokázané a je jasné, kto sú rodičia detí, pričom aj ich otec
priznáva otcovstvo, by mali zodpovednosť za tieto deti niesť rodičia, a teda Z. I. a I. Y.. Žiadal, aby sa
vec dala na správnu mieru.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení na súdnom
pojednávaní zo dňa 25. 09. 2019 a doporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zapretie otcovstva k
maloletým deťom nie je v záujme maloletých detí.

X. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka znovu poukázal na
to, že nerozumie tomu, že zapretie otcovstva k maloletým deťom nie je v ich záujme. Tvrdil naďalej, že
nie je otcom maloletých detí.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na

prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a s právnymi závermi okresného súdu.
Okresný súd rozhodol zákonne podľa § 85 ods. 1, ale najmä § 86 ods. 1 Zákona o rodine, keď v

konaní zistil, že navrhovateľ nepodal návrh na zapretie otcovstva do 3 rokov odo dňa, keď sa ako
manžel odporkyne dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré
sa narodilo jeho manželke. Na tejto skutočnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že aj bývalá manželka
navrhovateľa a aj tretia osoba tvrdia, že otcom maloletých detí je v skutočnosti niekto iný. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdil, že nikdy sa s matkou maloletých detí intímne nestýkal, musel mať vedomosť o tejto

skutočnosti už najneskôr v momente narodenia maloletých detí a v prípade, že s manželkou nežil
v spoločnej domácnosti, najneskôr v lehotách uvedených okresným súdom v napadnutom rozsudku.
Odvolací súd len na dokreslenie prípadu poukazuje na to, že navrhovateľ podal návrh na zapretie
otcovstva k maloletým deťom, a to pokiaľ ide o W. I. približne pol roka pred dovŕšením jeho plnoletosti
a pokiaľ ide o U. a I. I., v ich veku približne 16 a 17 rokov.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania a o náhrade trov štátu, a to s poukazom na ust. §
52 a § 57 CMP. Žiadnemu z účastníkov okresný súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žiaden z
účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, a pokiaľ ide o trovy štátu, navrhovateľ bol oslobodený od

súdneho poplatku, a keďže nebol v konaní úspešný, nie je dôvodné, aby poplatková povinnosť prešla
na matku.

8. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol taktiež podľa ust. § 57 CMP a žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže žiaden z účastníkov si náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnil.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).