Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. september 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010149
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8516010149.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 6. septembra

2019 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému D. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. G., nar. X.X.XXXX v H. F., trvale bytom H. - N. C., S. XXXX/X,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30.5.2015 v čase okolo 16:15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. G. XXX, EČ VT XXX BV po

ceste č. I/77 smerom z obce Hniezdne do obce Nižné Ružbachy okres Stará Ľubovňa, pričom v kilometri
17.200 na Ružbašskej Miľave počas dažďa pri vjazde do ostrej pravotočivej zákruty neprispôsobil
rýchlosť vozidla poveternostným podmienkam (hustý dážď, mokrá vozovka), prekročil maximálnu
povolenúrýchlosťpredanýúsek,neprávnereagovalnadopravnúsituáciuapoužilneprimeranútechniku
jazdy, v dôsledku čoho po miernom brzdení vybočil zo svojho jazdného pruhu do protismernej časti
vozovky, kde v tom čase vodič Z. E. viedol osobné motorové vozidlo zn. N. A. I., EČ SL XXX BB opačným
smerom a tým došlo k zrážke vozidiel prednými časťami v jazdnom pruhu vodiča Z. E.. Pri tejto dopravnej

nehode členovia osádky osobného motorového vozidla N. A. I. utrpeli zranenia, konkrétne vodič Z. E.,
utrpel pohmoždenie predlaktia, ktoré zranenie si nevyžiadalo liečenie a práceneschopnosť, spolujazdec
X. V. utrpel odreninu kolena a odreninu sánky bez liečenia a práceneschopnosti. Spolujazdkyňa S.
O. sediaca na zadnom sedadle uprostred podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva utrpela
zlomeninu tela ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie oboch predkolení a pomliaždenia
nosa s predpokladanou dobou liečenia pri nekomplikovanom priebehu hojenia v dĺžke 12-16 týždňov,
ale na následky týchto zranení sa táto poškodená liečila i v čase podania obžaloby. Obžalovaný rýchlou
jazdou a nesprávnou technikou jazdy porušil ustanovenie § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa
§ 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú S. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., bytom

S. N. XXXX/X, K., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 4.5.2016 tunajšiemu súdu obžalobu na D. G.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h/ Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa podľa obžaloby obžalovaný mal

dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka -
poškodenej S. O., ako aj čítaním listinných dôkazov, ako je podrobne popísané zaznamenané v
príslušných zápisniciach z hlavného pojednávania.

Dokazovanie bolo vykonávané vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody, nakoľko po prednesení
obžaloby prokurátorom obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1 až 8 Trestného poriadku (ďalej tiež
iba „Tr. por.“) učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., následne na všetky otázky
súdu kladené mu v zmysle § 257 ods. 5 podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal

obžalovaný „áno“, pričom po vyjadrení prokurátora a na hlavnom pojednávaní prítomných poškodených
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods.
8 Tr. por. vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a
vykoná dôkazy súvisiace.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostitedasúdužnevykonávaldokazovanievrozsahuobžalovaným
priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom, s ohľadom
na prijatie jeho vyhlásenia o vine, ako aj s ohľadom na to, že dôvodnosť uvedeného vyhlásenia podľa
súdu je podporená všetkými v prípravnom konaní zabezpečenými dôkazmi, a tiež majúc za to, že
konaním uvedeným v obžalobe obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného

činu, pre ktorý bola podaná obžaloba, uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil
tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pritom popis spáchania skutku,
teda skutkovú vetu, oproti podanej obžalobe, majúc za to, že tým nijako nedošlo k porušeniu totožnosti
a jednoty skutku, upravil, a to v časti poukazujúcej na liečenie poškodenej S. O. (súčasné priezvisko H.),

kde oproti zneniu obžaloby „ale na následky týchto zranení sa táto poškodená lieči doposiaľ“, teda i v
čase podania samotnej obžaloby, uviedol „ale na následky týchto zranení sa táto poškodená liečila i v
čase podania obžaloby“. Uvedenú úpravu znenia skutkovej vety súd urobil i s ohľadom na tú skutočnosť,
že v ďalšom priebehu konania neboli predložené doklady o ďalšom priebehu liečenia, najmä o tom kedy
bolo ukončené, pričom v čase vyhlásenia rozsudku z vykonaných dôkazov k rozhodnutiu o náhrade

škody v zásade vyplývalo, že k ukončeniu liečenia došlo.

Pre úplnosť treba poznamenať, že i keď vzhľadom na osobné, sociálne a pracovné pomery
obžalovaného súd vyvinul i aktivitu k prípadnému ukončeniu konania schválením zmieru, k tomuto
nakoniec nedošlo, a to osobitne i s ohľadom na následné zistenia o dopustení sa viacerých priestupkov

obžalovaným na úseku cestnej premávky v priebehu tohto konania, čím z pohľadu súdu boli zmarenépodmienky na takéto ukončenie trestného stíhania v zmysle § 282 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 220 ods.
1 Tr. por., osobitne možnosť vzhľadom na osobu obžalovaného považovať takýto spôsob rozhodnutia
za dostačujúci.

Čosatýkarozhodnutiaotreste,zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanýžijesámsosynom,
je spoločníkom a konateľom spoločnosti Co&B s.r.o. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne,
v zásade kladne s tým, že nie sú známe skutočnosti, ktoré by narušovali povesť obžalovaného v
mieste bydliska a vypovedali o jeho negatívnom správaní sa na verejnosti. Obžalovaný bol doposiaľ raz

trestne stíhaný a potrestaný, a vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/646/2001, kde sa podľa
odpisu registra trestov osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z lustrácie jeho osoby v
databáze súdov a z lustrácie v GP vyplýva, že okrem už vyššie uvedeného konania OS Košice I a tu
vedeného konania nebol a nie je trestne stíhaný v inej veci. Z lustrácie osoby obžalovaného v centrálnej
evidenciisprávnychdeliktovapriestupkov,zposkytnutýchúdajovzagendydopravno-správnychčinností
pre systém pre správu súdnych spisov, ako aj z naposledy predloženého výpisu z evidenčnej karty

obžalovaného ako vodiča však v súhrne vyplýva, že obžalovaný tak pred spáchaním skutku, ako aj
po ňom, sa dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktorých spáchanie bol v
zásade postihovaný pokutami v blokovom konaní, dvakrát mu bola uložená i sankcia spočívajúca v
zákaze činnosti viesť motorové vozidlá. Konkrétne v období do spáchania skutku sa obžalovaný dopustil
celkom šestnástich priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho (potrebné je poukázať na to práve s

ohľadomnaspôsobaokolnostispáchaniatuprejednávanéhoskutku)vsiedmichprípadochprekročením
najvyššej povolenej rýchlosti pri jazde motorovým vozidlom. V jednom prípade viedol vozidlo pod
vplyvom alkoholu, za čo mu bol rozhodnutím príslušného správneho orgánu uložený tiež zákaz činnosti
na 12 mesiacov. Po spáchaní tu prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil celkom dvanástich
priestupkov, z toho taktiež v siedmich prípadoch prekročením najvyššej povolenej rýchlosti pri jazde

motorovým vozidlom, štyrikrát nerešpektoval dopravné značenie a v jednom prípade viedol vozidlo pod
vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený okrem iného i zákaz činnosti na dva mesiace, ktorého výkon
ukončil 11.4.2017 (od zvyšku zákazu činnosti bolo upustené).

Nastraneobžalovanéhobolavdôsledkuvyhláseniaovineaoľutovaniaspáchaniatrestnéhočinuzistená

poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.; priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. neboli
zistené žiadne.

Na základe vyššie uvedených výsledkov vykonaného dokazovania tak pri rozhodovaní o druhu a výške
trestu dospel súd k záveru, že v danom prípade pre náležité dosiahnutie účelu trestu (v zmysle § 34 Tr.

zák.) je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti.

Trest odňatia slobody súd uložil vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob a miesto spáchania skutku, jeho
následky, ako aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti spočívajúce v samotnej osobe obžalovaného,
nakoľko je zrejmé, že v istom smere stále pretrvávajú na strane obžalovaného sklony k porušovaniu

právnych predpisov, a to práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, kde pri takejto činnosti došlo
i k spáchaniu tu prejednávaného skutku. Z lustrácií obžalovaného má pritom súd dôvodne za to, že
uložením peňažného trestu v tejto veci by nemusel byť dostatočne dosiahnutý u obžalovaného náležitý
výchovný účinok v smere prevencie pre ďalším páchaním hoci len nedbanlivostnej trestnej činnosti. To
v zásade potvrdzuje i obsah vyššie uvádzaných lustrácií, z ktorého vyplýva, že priestupkov na úseku

cestnej premávky sa obžalovaný dopúšťa opakovane a dosť často, a to aj napriek i vyšším peňažným
sankciám za jednotlivé priestupky mu uloženým. Uloženie trestu domáceho väzenia súd už s ohľadom
na výlučnú starostlivosť obžalovaného o syna a vzhľadom na pracovné aktivity obžalovaného mimo
bydliska nepovažoval za dôvodné. K prípadnému uloženiu trestu povinnej práce neboli v celom konaní
zistené a ani len navrhnuté dokazovanie splnenia podmienok na jeho uloženie. Uloženie niektorého z

trestov uvedených v § 32 písm. e/, f/, písm. h/ až l/ Tr. zák. v tomto prípade nemá žiadne opodstatnenie.

Na základe uvedeného teda súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody, a to nad dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, konkrétne na 14 mesiacov, ktorú výšku považuje súd v danom
prípade za primeranú a dostatočnú. Výkon tohto uloženého trestu však súd nepovažoval za nevyhnutné

ihneď aj nariadiť, preto ho podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na dvadsaťštyri
mesiacov, v ktorej bude správanie obžalovaného, a v rámci toho najmä či uvedený uložený trest a už
samotná hrozba možnosti jeho nepodmienečného výkonu pri nevedení riadneho života v skúšobnej
dobe, bude mať na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv. Uvedené je potrebné najmä vzhľadomna osobu obžalovaného a jeho benevolentný prístup k dodržiavaniu právnych predpisov opakovaným
dopúšťaním sa priestupkov - a to v zásade práve na úseku cestnej premávky, v súvislosti s ktorou sa
dopustil i činu, za ktorý bol týmto rozsudkom uznaný vinným, kde protizákonného konania vo forme

priestupkov sa dopúšťal i počas samotného priebehu tohto trestného konania, pričom vzhľadom na ich
počet a povahu nemožno prijať v tomto čase záver, že by obžalovaný iba výnimočne vybočil po spáchaní
skutku z inak riadneho vedenia života. Riadnu a skutočnú nápravu tak bude mať možnosť preukázať
práve počas plynutia skúšobnej doby určenej v súvislosti s odkladom výkonu uloženého trestu odňatia
slobody.

Uložením uvedeného druhu trestu pritom v plnej miere bude naplnená zákonná požiadavka vyjadrená v
ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák., pretože preukázanie riadnej nápravy a to či k nej dôjde alebo nie, bude
mať počas skúšobnej doby plne vo svojich rukách samotný obžalovaný, záležať to bude výlučne na jeho
správaní a prístupe k dodržiavaniu právnych predpisov a týmto v zásade nie je daný žiaden postih vo
vzťahu k jeho rodine, blízkym osobám, osobitne k synovi.

Zároveň však s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a tiež na skutočnosť, že trestného činu,
z ktorého spáchania bol uznaný obžalovaný vinným, sa obžalovaný dopustil v súvislosti s výkonom
činnosti vedenia motorového vozidla, za účelom na potrebu čo najplnšieho dosiahnutia účelu trestu v
smere výchovného účinku a tiež tzv. individuálnej, ako aj generálnej prevencie, bolo potrebné uložiť

obžalovanému nielen trest odňatia slobody, ale podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., ktorého podmienky sú v
danom prípade plne splnené, aj trest zákazu činnosti, a to viesť motorové vozidlá každého druhu.
Tento trest súd, taktiež prihliadnuc na spôsob, miesto a okolnosti spáchania činu, jeho následky, ale
aj s prihliadnutím na povahu zavinenia obžalovaného, jeho osobu, pomery a možnosť nápravy a aj
celkovú dĺžku trestného stíhania, uložil obžalovanému v dolnej polovici zákonom pre tento druh trestu

ustanovenej trestnej sadzby, a to na dvadsaťštyri mesiacov.

V tejto súvislosti, najmä ohľadne pomerov obžalovaného a zákonnej požiadavky vyjadrenej v ustanovení
§ 34 ods. 3 Tr. zák., súd poznamenáva, že uložený trest zákazu činnosti bude mať len minimálny vplyv
na rodinu, blízke osoby, najmä syna, obžalovaného. Obžalovaný od času jeho výsluchu na hlavnom

pojednávaní nijako sám, či prostredníctvom obhajcov, nedeklaroval prípadnú zmenu jeho pomerov,
resp. nejaké komplikácie v nich, resp. skutočnosti, ktoré by jeho pomery, osobitne v súvislosti so
starostlivosťou o syna medzičasom výrazne sťažili (tu súd, pre prípad namietania nevyužitia postupu
podľa § 2 ods. 11 Tr. por. a prípadného opätovného výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní
pred ukončením dokazovania, poukazuje obdobne na, v tejto súvislosti použiteľné, závery NS SR v

uznesení zo 14.1.2014 sp. zn. 2 Tdo 1/2014 /Tpj 37/2014-1/ o tom, že z časového hľadiska je hraničnou
fázou aplikovanie ustanovenia § 274 ods. 1 Tr. por. súdom, teda moment rozhodnutia súdu, ktorým
sa uzatvára dokazovanie vyhlásením dokazovania za skončené; ako aj vyhlásenie procesnej strany o
tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v tejto záverečnej fáze súdneho konania je konečným
prejavom tejto strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania).

Čo sa týka starostlivosti a potrieb syna obžalovaného, súd má s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z
výsluchuobžalovanéhozato,žedochádzkunalekárskekontroly,doškoly,prípadnenazáujmovéaktivity
možno bez väčších ťažkostí zabezpečiť v mieste bydliska i formou verejnej dopravy. Nijako nevyplynulo
z výpovede obžalovaného ani to, že by nebolo možné cestovať cez víkendy do Maďarska, kde má

rodinný dom, i inou formou ako výlučne vlastným dopravovaním sa tam motorovým vozidlom, resp.,
že by dopravu nebolo možné obžalovanému zabezpečiť prípadne prostredníctvom iných rodinných
príslušníkov. Čo sa týka reálneho výkonu pracovných aktivít obžalovaného (kde z Košíc do Bratislavy
nepochybne necestuje dennodenne), pod vplyvom tohto trestu síce bude musieť trochu inak organizovať
svoj čas, do miesta reálneho výkonu práce sa dostavovať s predstihom či už verejnou dopravou, alebo

za pomoci inej osoby, resp. riadiť a kontrolovať aktivity svojej spoločnosti vo väčšej miere cez prostriedky
elektronickej komunikácie, kde však s tým spojené obmedzenia, dané výlučne na strane obžalovaného,
z pohľadu súdu nemôžu mať nezvratný negatívny vplyv na rodinu a blízke osoby obžalovaného, vrátane
jeho syna.

Uloženie trestu zákazu činnosti je tiež plne odôvodnené, doslova ho vyžaduje potreba nápravy
obžalovaného a ochrany spoločnosti, i s ohľadom na samotnú osobu obžalovaného ako takú a jeho
celkové správanie sa na cestách či už pred spáchaním skutku, ale aj po ňom. Pritom za súčasného
zohľadnenia možnosti postupu podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. po výkone polovice tohto trestu, je opäť lenna samotnom obžalovanom či a ako prehodnotí doterajšie svoje správanie a konanie (teda či v prípade
právoplatnosti tohto rozhodnutia v prvom rade splní podmienky na prípadné podmienečné upustenie
od výkonu zvyšku tohto trestu, následne ak k tomu bude možné pristúpiť tak či sa osvedčí v príslušnej

skúšobnej dobe) a teda aký skutočne dlhý bude reálny výkon tohto uloženého trestu.

Čo sa týka náhrady škody, v tejto súvislosti súd rozhodoval o nároku uplatnenom v tomto konaní iba
poškodenou S. H., rod. O., ktorá jediná v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania uplatňovala voči
obžalovanému nárok na náhradu škody, a to výslovne „vo výške bodového ohodnotenia v súvislosti s

mojimi zraneniami, ktoré som utrpela pri dopravnej nehode“ (VšZP, a.s., ako aj poškodený Z. E. už v
prípravnom konaní deklarovali, že náhradu škody nepožadujú, poukazujúc na jej uhradenie z povinného
zmluvnéhopoisteniavozidlavedenéhovčaseskutkuobžalovaným).Výškuškodysícenevyčíslila,avšak
v súdnej praxi je v zásade akceptovaný v tomto smere samotný poukaz na bodové ohodnotenie, pokiaľ
je jeho výška v konaní určená, nakoľko hodnota jednotlivého bodu je určená všeobecne záväzným
predpisom. Súd však dotknutú poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces,

nakoľko pre príslušné rozhodnutie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby
trestného stíhania, spočívajúce jednak v nejednoznačnosti bodového ohodnotenia bolestného na strane
poškodenej, doterajší postup a rozsah plnenia poisťovne, voči ktorej má obžalovaný ako poistený právo
aby poškodenej uhradila škodu za neho (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z.), a v tejto súvislosti
aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodená

je oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

V danom prípade do skončenia vyšetrovania (dokedy možno a treba nárok na náhradu škody v trestnom
konaní riadne uplatniť) bol podaný v tejto veci posudok MUDr. Zdenkom Holešovským, v ktorom znalec
určil na základe zákona č. 437/2004 Z.z. rozsah náhrady za bolesť a to položkami 136c - zlomenina tela

ramennej kosti ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov plným počtom 80 bodov, pričom to súčasne
zvýšil o polovicu vzhľadom na operačný výkon, teda o 40 bodov podľa § 9 ods. 5 písm. c/ zákona
č. 437/2004 Z.z., avšak podľa uvedeného zákonného ustanovenia toto zvýšenie sa nevzťahuje na
operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví, kde treba uviesť, že
podľa poškodenou dňa 5.6.2019 predložených dokladov (konkrétne podanie poisťovne KOOPERATIVA

poisťovňa a.s. Vienna insurance group zo dňa 25.9.2015 - č.l. 508 spisu) príslušná poisťovňa jej plnila
sumu 1.716,- eur za 100 bodov v zmysle položky 136 d/ - zlomenina tela ramennej kosti liečená
operáciou podľa posudku MUDr. Jána Palka zo dňa 4.6.2015, ktorý však nie je obsahom spisu a súdu v
celom konaní nebol predložený. Použitie tejto položky však z pohľadu súdu je správne a teda náhrada
prevyšujúcich 20 bodov v zmysle posudku MUDr. Holešovského sa javí vzhľadom na samotnú položku

136d nedôvodná.

Čo sa týka MUDr. Holešovským uvedeného hodnotenia bolestného, znalec ďalej ohodnotil bolestné pod
položkou 160e - a to raz čo sa týka pomliaždenia pravého predkolenia a raz čo sa týka pomliaždenia
ľavého predkolenia, v oboch jednotlivých prípadoch po 15 bodov, ako aj pod položkou 4 pomliaždenie

nosa (v prílohe zákona „pomliaždenie tváre“ - teda postupom podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.)
počtom bodov 5.

Počty bodov u položiek 160e a 4 v príslušnej prílohe zákona 437/2004 Z.z. sú uvedené jednou fixnou
sadzbou, avšak za uvedené položky v zmysle podania z 25.9.2015 predloženého súdu poškodenou

5.6.2019 (v zmysle ktoré ich mal rovnako ako MUDr. Holešovský stanoviť i v podaní spomínaný
MUDr. Ján Palko) poisťovňa napriek jej povinnosti nahradiť škodu za obžalovaného ako poisteného,
neplnila poškodenej nič s poukazom, že nie sú preukázané, nakoľko ich vznik pri dopravnej nehode
sa neuvádza v zdravotnej dokumentácii - uvedené však nemá oporu v samotnom odôvodnení posudku
podaného v tejto trestnej veci MUDr. Holešovským (osobitne viď str. 7 posudku). Navyše však podľa

vyššie uvedeného podania poisťovne, adresovaného poškodenej, mal posudkom zo 4.6.2015 MUDr.
Palko ohodnotiť aj položku 87 pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa (vzhľadom na fixnú bodovú
sadzbu v prílohe zákona zrejme príslušnou sumou 30 bodov) - toto však v tu podanom posudku znalec
Holešovský vôbec neuvádzal.

Teda je tu jednak už čiastočne škoda nahradená v zmysle vyššie uvedeného, jednak spornosť
správnosti časti bodového hodnotenia zlomeniny tela ramennej kosti MUDr. Holešovským položkou
136c a jej zvýšením o polovicu, jednak je tu poškodenej už od septembra 2015 známa skutočnosť
o zrejme bezdôvodnom odmietnutí plnenia príslušnou poisťovňou čo sa týka položky 4 a 2x položky160e; navyše je tu oproti v konaní podanému posudku novozistená skutočnosť, že ešte pred MUDr.
Holešovským podal lekársky posudok MUDr. Palko 4.6.2015, pričom vzhľadom na výslovný obsah
vyjadrenia poškodenej jednak v prípravnom konaní, ale aj po začatí hlavného pojednávania, teda len

všeobecný poukaz na ohodnotenie bolestného, nie je potom zrejmé, či v súvislosti s tým poškodená
uplatňovala nárok na náhradu škody podľa hodnotenia MUDr. Holešovským, alebo podľa hodnotenia
MUDr. Palkom zo 4.6.2015 a keďže sa nedostavila na hlavné pojednávanie po predložení vyššie
uvedených listín, z ktorých tento rozpor vyvstal, nebolo to možné zistiť a ďalšie dokazovanie v tomto
smere je v zásade nad potreby trestného stíhania. Preto bola poškodená odkázaná na civilný proces.

Súd pritom musí pre úplnosť uviesť, že v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. nárok na náhradu škody musí
poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania, teda v danom prípade, keďže obžaloba bola
podaná súdu 4.5.2016 je zrejmé, že predmetom rozhodovania v tejto veci v rámci tzv. adhézneho
konania nemohli už byť nároky na náhradu ďalšej vzniknutej škody, a to bolestného za operáciu
zo septembra 2016 a za sťaženie spoločenského uplatnenia, k ustáleniu ktorého podľa podania

predloženého poškodenou 5.6.2019 (č.l. 507 spisu) došlo tiež až po skončení vyšetrovania podľa
posudku MUDr. Palka z 28.9.2016. Preto o prípadných trvajúcich nárokoch z týchto skutočností súd v
tomto rozsudku ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa

do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému,
ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.