Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209167
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4315209167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: D.. E.
R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. - S., adresa na doručovanie: T., R. XX/H, proti žalovanej: L. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R., J. XXX/X, zastúpená Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Veľký
Krtíš, Nám. A. H. Škultétyho 5, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, o určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané a o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 27. septembra 2018 č. k. 11C/359/2015-166 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (I.) a vo výroku

o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 15. 05. 2015 domáhala, aby súd určil,
že listina o vydedení z 20. júla 1998 spísaná poručiteľom O.. R. E., naposledy bytom J. 4, R., narodený
XX. XX. XXXX, zosnulým XX. XX. XXXX, je neplatná, a aby súd určil, že dôvody uvedené v listine o
vydedení nie sú dané, a tiež, aby súd určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi.

1.1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň zamietol aj návrh
žalobkyne na prerušenie konania podľa § 163 CSP. Posledným výrokom rozhodol o nároku na náhradu
trov konania tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80, § 175k ods. 1, 2 OSP, ako aj § 470 ods.
1, 2, § 137, § 136 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 461 ods. 1, § 469a ods.
1, 2, § 469a ods. 3, § 473 ods. 1, 2, § 476 ods. 1, 2, § 480 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj

vykonaným dokazovaním.

1.3. Vykonaným dokazovaním zistil, že O.. R. E., nar. XX. XX. XXXX (otec žalobkyne) zomrel v R. dňa
XX. XX. XXXX.

1.4. Z notárskej zápisnice zo dňa 27. 05. 1997 pod sp. zn. N42/97, Nz39/97 napísanej v Notárskom
úrade JUDr. Jany Kuchárikovej vyplýva, že O.. R. E., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj "poručiteľ") všetok svoj

hnuteľný i nehnuteľný majetok nadobudnutý v prvom manželstve s bývalou manželkou E. E. do obdobia
ich rozvodu, teda do 06. 10. 1995, kdekoľvek sa nachádzajúci, testuje pre prípad svojej smrti v prospech
svojej jedinej dcéry z prvého manželstva E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Q. 3.1.5. Z notárskej zápisnice zo dňa 30. 04. 1998 napísanej v Notárskom úrade JUDr. Jany Kuchárikovej
pod sp. zn. N74/98, Nz73/98 vyplýva, že poručiteľ pri plnom vedomí a zo slobodnej vôle sa rozhodol
urobiť toto odvolanie závetu: Odvolávam a ruším závet spísaný vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn.

N42/97, Nz39/97 dňa 27. 05. 1997 na Notárskom úrade JUDr. Jany Kuchárikovej, notárky, so sídlom v
Šahách. K uvedenému konaniu som bol nútený pristúpiť z dôvodov nedôstojného správania voči mne
ako otcovi zo strany mojej dcéry E.. E. R., rod. E..

1.6. Z listiny o vydedení spísanej dňa 20. 07. 1998 v Šahách, podpísanej poručiteľom, vyplýva, že

poručiteľ po zrelej úvahe vydeďuje pre prípad svojej smrti žalobkyňu z týchto dôvodov: Dňa 30. 04.
1998 po dôkladnom uvážení, pri plnom vedomí a za slobodnej vôle som odvolal spísaný závet z 27. 05.
1997. K uvedenému konaniu som bol nútený pristúpiť z dôvodov nedôstojného správania voči nemu ako
otcovi zo strany mojej dcéry E.. E. R., rod. E.. Odvtedy správanie mojej dcéry sa nezlepšilo. Viackrát
voči mne vystúpila vulgárnym spôsobom, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vôbec ma nenavštevuje a
neprejavuje voči mne ako poručiteľovi trvalo pravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V

poslednom čase svojím nepravdivým tvrdením chce ma pripraviť o celý môj majetok a organizuje voči
mne súdne spory.

1.7. Obidve strany sporu prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona po poručiteľovi O.. R. E., pričom
žalobkyňa len v prípade, ak by nedošlo k jej platnému vydedeniu. Tým je daná ich vecná legitimácia

v spore. Žaloba o určenie, že listina o vydedení je neplatná, ktorú žalobkyňa podala v zmysle § 175k
ods. 2 OSP, nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ OSP, ale je žalobou na určenie právnej
skutočnosti, ku ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu (rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo 108/2008 zo dňa 29. 09. 2009). Ide o žalobu aj v zmysle § 137 písm. d/ CSP. V danom prípade
OS Levice uznesením zo dňa 17. 12. 2013 pod č. k. 10D/272/2010-226 prerušil konanie o dedičstve po

poručiteľovi O.. R. E., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom dňa XX. XX. XXXX a odkázal žalobkyňu, aby v
lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala návrh o určenie neplatnosti listiny o vydedení
spísanej poručiteľom vlastnou rukou dňa 20. 07. 1998. Žalobkyňa podala žalobu včas a právny záujem
na podaní takejto žaloby vyplýva z právneho predpisu, a nie je potrebné ho preukazovať. Pokiaľ ide o
určenie, že dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú dané a o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po

poručiteľovi, žalobkyňa má právny záujem na tomto určení, keď dôvody vydedenia popiera a postavenie
žalobkyne bez tohto určenia by bolo neisté.

1.8. V danom prípade z listiny o vydedení vyplýva, že poručiteľ pre prípad svojej smrti prejavil jasne,
určite a zrozumiteľne svoju vôľu vydediť žalobkyňu. Poručiteľ listinu o vydedení napísal vlastnou rukou,

uviedol v nej deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Uviedol v nej aj dôvod vydedenia skutkovým
opisom, z ktorého je zrejmé, že ide o dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, v zmysle ktorého
poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať. Pri posudzovaní materiálnej náležitosti vydedenia súd skúmal, či sú dané
dôvody pre vydedenie žalobkyne na základe ich skutkového opisu v listine o vydedení. Poručiteľ v listine

o vydedení uviedol, že žalobkyňa viackrát voči nemu vystúpila vulgárnym spôsobom, čo považuje za
rozpor s dobrými mravmi. Uviedol tiež, že žalobkyňa ho vôbec nenavštevuje, neprejavuje voči nemu
ako poručiteľovi trvale opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Tiež uviedol, že v
poslednom čase svojím nepravdivým tvrdením ho chce pripraviť o celý jeho majetok a organizuje
voči nemu súdne spory. Poručiteľ závetom z 27. 05. 1997 všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok

nadobudnutý v prvom manželstve s bývalou manželkou E. E. do obdobia ich rozvodu, teda do 06. 10.
1995,kdekoľveksanachádzajúci,testovalpreprípadsvojejsmrtivprospechžalobkyne.Jepretozrejmé,
že pokiaľ ide o posúdenie toho, kedy nastali dôvody, ktoré pre vydedenie žalobkyne poručiteľ uvádza v
listine o vydedení z 20. 07. 1998, ide o obdobie po 27. 05. 1997, a to do 20. 07. 1998.

1.9. Medzi stranami sporu bolo sporné, že dôvody pre vydedenie žalobkyne v listine o vydedení sú
pravdivé a že sú dané. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že dôvody uvedené v
listine o vydedení nie sú pravdivé, pričom žalovaná uviedla, že tieto dôvody sú pravdivé a vážne, ak
sa poručiteľ rozhodol učiniť takýto krok. Dôvodom vydedenia podľa žalovanej nebol fakt, že sa rodičia
žalobkyne rozviedli, vonkoncom nie to, že pod jej vplyvom jej manžel začal útočiť proti bývalej manželke

a svojej dcére. Jej manžel bol silný charakter, rozhodný človek, konal vždy podľa vlastného uváženia
a svojho najlepšieho svedomia, a ona si nikdy nedovoľovala miešať sa do jeho vecí, ani do bývalých
rodinných, ani do firemných záležitostí združenia Cestovinárne Melinda. Nie je podľa žalovanej pravdou,
že jej manžel s cieľom útoku podával žaloby proti bývalej manželke a dcére, ktorá istý čas pôsobila akokonateľka cestovinárne. On podával žaloby preto, aby si získal svoje podiely zo spoločného majetku, aby
mohol začať zase podnikať. Predmetom tejto veci nie sú firemné záležitosti, ktoré žalobkyňa rozvádza,
dokazujúc vinu svojho otca v rôznych finančných záležitostiach. Predmetom tejto veci je správanie sa,

prístup, vlastne vzťah žalobkyne k svojmu otcovi, ktorý v konečnom dôsledku viedol k jej vydedeniu.
K vydedeniu určite nedošlo pre to, že na súdnych pojednávaniach svedčila proti poručiteľovi, ale pre
nedôstojné, nemravné a vulgárne správanie sa žalobkyne voči poručiteľovi. Po rozvode sa žalobkyňa
istý čas stretávala s otcom, žiadalo si to riadenie cestovinárne. Či sa stretávali mimo firmy, nemá o tom
vedomosť, ale pravdepodobne nie, alebo len niekoľkokrát. Neskôr, keď žalobkyňa začala svojho otca

obmedzovať rôznymi prieťahmi a vytváraním káuz, a najmä po tom, keď cestovináreň prestala fungovať,
prestali sa stretávať. Ku konaniu o vrátenie daru uviedla žalovaná, že podľa nej mal na to jej manžel
právo, mal na to určite dôvody a sám sa tak rozhodol. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že konanie "vyhrala",
pretože sa preukázalo, že manželove tvrdenia boli nepravdivé. Nie preto ho vyhrala, ale preto, že jej
manžel svoje tvrdenia nevedel z právneho hľadiska dostatočne dokázať a to jednoducho preto, lebo sa
to nedalo podložiť dôkazmi, papiermi. Tvrdenie žalobkyne, že stále na jej otca tlačila, aby sa s jej mamou

a s ňou súdil, je nezmysel. Je to iba jej výmysel. Rovnako ako to, že jej otec spísal listinu o vydedení pod
jej vplyvom. Nestalo sa to pod jej vplyvom, jej manžel, otec žalobkyne, vedel, čo robí a prečo to robí.

1.10. Keďže skutkové tvrdenia strán sú sporné, súd pri rozhodovaní v podanej žalobe prihliadol na
výsledky vykonaného dokazovania a tvrdených skutočnostiach. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že o

poručiteľa prejavovala opravdivý záujem, že ho navštevovala, že by sa s ním stretávala mimo obchodnej
činnosti a že by išlo z jej strany o skutočný vnútorný vzťah, aký má byť medzi dcérou a otcom a že jej
vystupovanie voči otcovi nebolo vulgárne. Ako dôkaz o stretávaní sa s otcom vo firme označila zápisnicu
zo zasadnutia členov združenia Cestovináreň Melinda Šahy zo dňa 28. 03. 1998. Uvedený dôkaz môže
potvrdiť len to, že išlo o stretnutie, ktoré bolo nevyhnutné a týkalo sa obchodných záležitostí. Nesvedčí

však o tom, že by žalobkyňa mala záujem o udržiavanie bežných príbuzenských vzťahov s poručiteľom.
Tiežnebolopreukázané,žebyzostranyporučiteľabolivytváranéprekážky,prektorébybránilivbežných
rodinnýchkontaktochmedzižalobkyňouaporučiteľom.Žalobkyňauvádzala,žeotcovivybavovalapočas
jeho choroby aj návštevy u odborných lekárov a tiež mu zabezpečovala lieky. Neuviedla však, kedy
k tomu malo dôjsť. Žalovaná práve poukázala na to, že žalobkyňa sa nezaujímala o zdravotný stav

poručiteľa, nie žeby mu vybavovala návštevy u lekárov a lieky. Žalobkyňa svoje tvrdenie nepreukázala,
ani neoznačila žiaden dôkaz.

1.11. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že poručiteľ sa dopustil trestného činu podvodu falšovaním
podpisu jej matky a ďalej, že protiprávnym konaním chcel predať auto patriace do BSM jej matky a

poručiteľa, a napokon, že mal odcudziť ďalšie finančné prostriedky z firmy, neoznačila a nepredložila
žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, že by poručiteľ na ňu tlačil a že by ju vydieral, aby nechodila na
súd vypovedať ako svedkyňa a že reakciou jej otca bolo, že ak pôjde svedčiť proti nemu, tak ju vydedí.
Rovnako nepreukázala, že by poručiteľ napísal listinu o vydedení na podnet a pod vplyvom žalovanej.
Žalovaná tvrdenia žalobkyne poprela. Poukazovala na to, že poručiteľ bol silný charakter, rozhodný

človek, ktorý konal podľa vlastného uváženia a ona sama si nedovoľovala miešať sa do jeho vecí, ani do
bývalých rodinných, či firemných záležitostí. Žalobkyňa na svoje tvrdenia nepredložila, ani neoznačila
dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie preukázala.

1.12. Súd považoval za postačujúce dôvody pre vydedenie žalobkyne podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ,

a to dôvody uvádzané poručiteľom, že viackrát žalobkyňa vystúpila voči nemu vulgárnym spôsobom, čo
je v rozpore s dobrými mravmi a že ho vôbec nenavštevovala a neprejavovala o neho trvale opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok o svojho otca prejavovať mala. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že
o jej vzťahoch s poručiteľom by sa mohli vyjadriť svedkovia, ktorých mená a adresy zašle dodatočne,
žalobkyňa v konaní nenavrhla výsluch svedkov. Súd nepovažoval nárok za premlčaný s poukazom na

ust. § 40a OZ a § 101 OZ, nakoľko uvedené ustanovenie upravuje možnosť dovolať sa len relatívnej
neplatnosti závetu podľa § 479 OZ v prípade neopomenuteľného dediča. V danej veci išlo o neplatnosť
listiny o vydedení, ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú sa premlčanie nevzťahuje. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, že listina o vydedení
napísaná poručiteľom dňa 20. 07. 1998 je neplatná, a že dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm.

b/ OZ na základe listiny o vydedení napísanej poručiteľom dňa 20. 07. 1998 nie je daný a že žalobkyňa
je dedičkou po poručiteľovi. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.1.13. Pokiaľ žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania podľa § 163 CSP, súd tento návrh
zamietol, nakoľko nedošlo k zhodnému návrhu obidvoch strán sporu s prerušením konania. Žalovaná
s prerušením konania nesúhlasila.

1.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný
procesný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie
napadla vo výroku I., ktorým došlo k zamietnutiu žaloby a vo výroku III. o náhrade trov konania.
Namietala, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neboli
splnené procesné podmienky, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nevykonal navrhnuté dôkazy a konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

2.1. Porušenie jej práva na spravodlivý proces videla v tom, že napriek tomu, že opakovane žiadala, aby
bola v konaní vypočutá a mohla uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, keďže jej nepriaznivý zdravotný stav jej neumožnil zúčastniť sa na nariadených pojednávaniach,

o predvolaní na pojednávanie nariadenom na deň 27. 09. 2018 sa nedozvedela, žiadna súdna zásielka,
ani oznámenie o uložení jej do poštovej schránky na adresu jej pobytu doručené neboli, pričom poštová
schránka je plne funkčná. Rovnako uznesenie č. k. 11C/359/2015-142 zo dňa 30. 04. 2018, ktorým
súd nariadil jej výsluch, jej nebolo doručené do poštovej schránky. Zároveň jej nebolo doručené ani
oznámenie o uložení predmetnej zásielky na pošte. Nedoručením predvolania na pojednávanie, a tým aj

nenariadenímjejvýsluchuaneumožnenímjejodpovedaťnaotázkysúdupísomne,jejsúdprvejinštancie
vrozporesčlánkom6ods.1vspojenís§195CSPznemožnil,abyuskutočňovalaprocesnéprávavtakej
intenzite, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Samotná táto skutočnosť je dôvodom
na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napriek jej žiadosti z dôvodu jej zlého zdravotného stavu
jej súd žiadosť o prerušenie konania zamietol.

2.2. Nesplnenie procesných podmienok videla v tom, že nebola riadne predvolaná na pojednávanie, na
ktoromsarozhodlovovecisamej,napriektomu,ženebolisplnenéprocesnépodmienkynauskutočnenie
pojednávania.

2.3. Napriek tomu, že vo svojej žalobe, ako aj v ďalších písomnostiach, uviedla rozhodujúce skutočnosti,
ktoré preukazovali ňou uplatňovaný nárok, súd sa týmito skutočnosťami dostatočne nevysporiadal.
Žalovaná hrubo klame a zavádza súd. Všetky jej podania preukazujú, že jej jedinou snahou je získanie
cudzieho majetku, ktorý jej vôbec nepatrí. Práve naopak, zo všetkých sporov medzi poručiteľom (jej
otcom) a jej matkou vyplýva, že všetky záväzky jej otca voči matke dedí žalovaná, a teda žiaden majetok

jej nepatrí. Poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých
v zásade vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd musí dať účastníkovi
odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietnutého rozhodnutia v závažných

a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (III. ÚS 311/07). Súd prvej inštancie na zákonom
stanovenú povinnosť skúmať ňou tvrdené skutočnosti rezignoval a to napriek tomu, že tieto rozhodujúce
skutočnosti boli ňou vyslovene uvádzané. Súdne spisy sa nachádzajú v archíve, označené v žalobe
jasne preukazujú, že to nebola ona, ktorá by sa k svojmu otcovi správala nevhodne. Naopak, žalovaná
použila jej otca ako prostriedok na dosiahnutie jej cieľa - získať ich majetok cez otca pre seba. Bola

to ona, ktorá ho nútila podávať žaloby proti jej matke. Otec jej výslovne povedal, že listinu o vydedení
napísal pod silným tlakom žalovanej. Ešte predtým jej avizoval, že žalovaná ho núti, aby ju vydedil.
Podľa jej názoru, rozhodnutie súdu prvej inštancie už len z uvedených dôvodov je predčasné, zmätočné
a nepreskúmateľné pre jeho arbitrárnosť, celkovo sa javí ako neobjektívne.

2.4. K vykonanému dokazovaniu namietala, poukazujúc na ust. § 188 ods. 1, 2 a § 204 CSP, že nie
je známe, že by súd prvej inštancie oboznamoval strany sporu s dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho
spisu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé, ktoré dôkazy súd vykonal a ako a ktoré
dôkazy nevykonal, a prečo, z akých dôkazov vychádzal pri svojom rozhodnutí, ako tieto vyhodnotiljednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Uvedený postup súdu prvej inštancie predstavuje nesprávny
procesný postup, resp. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

2.5. Napokon, žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie a nesprávne
skutkové zistenia, keď zo všetkých ňou označených dôkazov vyplynulo, že dôvody na jej vydedenie
neboli dané, že poručiteľ neuskutočnil vydedenie slobodne a vážne, ale pod hrubým nátlakom žalovanej,
a preto nielenže dôvody na vydedenie nie sú, ale aj samotný právny úkon vydedenia je neplatný.
Žalovaná aj tak bude dediť len dlhy po jej otcovi voči jej matke. Opakované psychické útoky žalovanej

prispeli k zhoršeniu zdravotného stavu jej otca, ktorý žalovanej zatajil, že sa s ňou stretával. Pokiaľ súd
prvej inštancie jej žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, vec nesprávne a nezákonne
posúdil. V konaní išlo o tak závažné vady konania, v ktorých bezprostredným a priamym následkom je
nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na úhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Uviedla, že žalobkyňa zneužíva súdy na svoje ciele, aby jej tým poškodila, na čo
poukazovala už počas celého súdneho konania. Jediným cieľom žalobkyne je znemožniť, aby bolo
ukončené dedičské konanie, a aby zdedila po svojom manželovi to, čo jej právom patrí. Pokiaľ zdravotný
stav žalobkyne jej neumožňoval dostaviť sa na pojednávanie, čo samozrejme nepreukázala, mala

možnosť dať sa v zmysle CSP zastúpiť, čo nevykonala. Jej cieľom bolo umelo predlžovať dedičské
konanie po svojom otcovi, ktorý bol zároveň aj jej druhým manželom. Súd postupoval v súlade so
zákonom a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa sa na pojednávanie ani raz
nedostavila, len neustále žiadala termíny odročovať.

3.1. Tvrdí, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver.
Svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Uviedol skutočnosti, ktoré považoval za preukázané, z akých
dôkazov pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal a a akými úvahami sa pri právnom posúdení riadil.
Nedopustil sa omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, použil správny právny predpis, ktorý aj

správne interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery.

4. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že zotrváva na všetkých
odvolacích dôvodoch a právnej argumentácii uvedenej v odvolaní. Kategoricky popiera dehonestujúce
obvinenia o zneužívaní súdov a úmysle poškodiť žalovanú. Pripočítať na jej ťarchu jej pretrvávajúci

nepriaznivý zdravotný stav je zo strany žalovanej minimálne krajne nevhodné. Nemožnosť dostavenia
sa na pojednávanie vždy preukázala listinnými dôkazmi (lekárskymi potvrdeniami), ktoré sa nachádzajú
v spise. Z uvedených dôvodov na podanom odvolaní v celom rozsahu trvá.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

neprospech ktorej bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362
ods. 1 CSP) a po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti uvedené v § 363 CSP, viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom, tak ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne s následným verejným vyhlásením
rozhodnutia (§ 319 ods. 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je

dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Predmetom konania je žaloba žalobkyne uplatnená na súde prvej inštancie dňa 15. 05. 2015, ktorou
sa domáha určenia, že listina o vydedení z 20. júla 1998, spísaná poručiteľom O.. R. E., naposledy

bytom J. 4, R., narodeným XX. XX. XXXX, zosnulým XX. XX. XXXX, je neplatná, a určuje, že dôvody
uvedené v listine o vydedení nie sú dané a že E. R., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.-S., adresa
na doručovanie: R. XX/H, T. je dedičkou po poručiteľovi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
otec žalobkyne O.. R. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z uznesenia OS Levice
zo dňa 17. 12. 2013 sp. zn. 10D/272/2010 vyplynulo, že dedičské konanie po poručiteľovi O.. R. E., zomr.

XX. XX. XXXX bolo prerušené a žalobkyňa (dcéra poručiteľa) bola v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia odkázaná na podanie návrhu o určenie neplatnosti listiny o vydedení, spísanej poručiteľom
vlastnou rukou dňa 20. 07. 1998. Z notárskej zápisnice N42/97, Nz39/97, spísanej na Notárskom úrade
JUDr. Jany Kuchárikovej so sídlom Šahy, Hontianska cesta 4 dňa 27. 05. 1997, vyplynulo, že závetcaO.. R. E. (otec žalobkyne) požiadal o spísanie závetu do notárskej zápisnice. V zmysle tohto závetu na
základe dôkladného uváženia a pri plnom vedomí a zo slobodnej vôle sa rozhodol pre prípad svojej smrti
všetok nehnuteľný a hnuteľný majetok nadobudnutý prvom manželstve s bývalou manželkou E. E. do

obdobia rozvodu, teda do 06. 10. 1995, kdekoľvek sa nachádzajúci, testovať pre prípad svojej smrti v
prospech svojej jedinej dcéry z prvého manželstva E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Q. X (žalobkyňa).
Z notárskej zápisnice N74/98, Nz73/98, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Kuchárikovej dňa 30.
04. 1998 vyplynulo, že závetca O.. R. E. požiadal o spísanie do notárskej zápisnice odvolanie závetu,
pričom odvolanie urobil po dôkladnom uvážení, pri plnom vedomí a zo slobodnej vôle sa rozhodol urobiť

odvolanie závetu: „Odvolávam a ruším závet spísaný vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N42/97,
Nz39/97 dňa 27. 05. 1997 na Notárskom úrade JUDr. Jany Kuchárikovej, notárky so sídlom v Šahách. K
uvedenému konaniu som bol nútený pristúpiť z dôvodu nedôstojného správania voči nemu ako otcovi zo
strany jeho dcéry E.. E. R., rod. E..“ Odvolanie závetu bolo vlastnoručne podpísané. Listinou o vydedení
napísanou dňa 20. júla 1998 otec žalobkyne O.. R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., J. 5, po zrelej
úvahe vydeďuje pre prípad svojej smrti E.. E. R., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcu v R., Q. X z týchto

dôvodov: „Dňa 30. 04. 1998 po dôkladnom uvážení, pri plnom vedomí a zo slobodnej vôle som odvolal
napísaný závet z 27. 05. 1997. K uvedenému konaniu som bol nútený pristúpiť z dôvodu nedôstojného
správania voči nemu ako otcovi zo strany jeho dcéry E.. E. R., rod. E.. Od tohto času správanie jeho
dcéry sa nezlepšilo, viackrát voči mne vystúpila vulgárnym spôsobom, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Vôbec ma nenavštevuje a neprejavuje voči mne ako poručiteľovi opravdivý záujem, ktorý by potomok

mal prejavovať. V poslednom čase so svojimi nepravdivými tvrdeniami chce ma pripraviť o môj majetok a
organizuje voči mne súdne spory.“ Listina o vydedení je spísaná v Šahách dňa 20. júla 1998 a podpísaná
otcom žalobkyne.

6.1. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že s dôvodmi uvedenými v listine o vydedení nesúhlasí, pretože

sa nezakladajú na pravde, je to hrubá a vymyslená lož. Vzťahy medzi ňou a jej otcom boli dobré, pričom
poukázala na závet, ktorý poručiteľ urobil v jej prospech. K odvolaniu závetu zo dňa 27. 05. 1997 došlo
z jej presvedčenia z dôvodu, že jej otec, ktorý sa rozviedol s jej matkou, sa prisťahoval k svojej vtedajšej
priateľke, neskoršie druhej manželke (žalovanej). Po rozvode jej rodičov jej otec začal, zrejme pod
vplyvom svojej druhej manželky, útočiť proti jej matke, aj proti nej. Podal voči jej matke veľký počet žalôb,

ktoré sa týkalo spoločného podnikania formou združenia Cestovináreň Melinda. V tom čase pôsobila
ako riaditeľka tejto cestovinárne. Na základe podaní otca bola predvolávaná súdmi ako svedok v týchto
konaniach. Poukázala aj na tú skutočnosť, že otec sa dopustil trestného činu podvodu, sfalšoval podpis
jej matky, keď bez jej vedomia a súhlasu na svoj osobný účet previedol sumu 2.200.000 Sk, za ktoré
konanie bol právoplatne odsúdený. Okrem uvedeného odpredal auto Hyundai Lantra, ktoré patrilo do

BSM (bezpodielová spoluvlastníčka bola jej matka), čo vykonal bez jej súhlasu a vedomia. Jej nesúhlas
so správaním otca nasledoval po tom, čo otec chcel protiprávne predať toto auto bez súhlasu jej matky.
Ďalej poukázala na ďalšie finančné prostriedky z firmy, z ktorej ich mal jej otec podvodným spôsobom
odcudziť. O týchto skutočnostiach vypovedala len pravdu na súdoch, čo sa nepáčilo jej otcovi. Reakciou
otca bolo, že ak pôjde svedčiť a uvedie skutočnosti, ktoré svedčia proti nemu, vydedí ju. K takémuto

správaniuotcavšaknedalažiadnupríčinu.Porozvodejejrodičovsasotcomstretávalaabolapripravená
kedykoľvek si s ním vysvetliť veci. Nie je pravdou, že by sa s otcom nestretávala, stretli sa vo firme, alebo
aj často mimo firmy, o čom existujú dôkazy (zápisnica zo zasadnutia členov združenia Cestovináreň
Melinda, Šahy, zo dňa 28. 03. 1998).

6.2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Tvrdila, že dôvody uvedené v listine o vydedení sú
pravdivé a dostatočne vážne. Ak sa jej manžel (otec žalobkyne) rozhodol učiniť takýto vážny krok,
dôvodom vydedenia nebol fakt, že sa rodičia žalobkyne rozviedli, a vonkoncom nie pod jej vplyvom
začal jej manžel útočiť proti bývalej manželke a svojej dcére, pretože jej manžel bol silný charakter,
rozhodný človek a vždy konal podľa vlastného uváženia a najlepšieho svedomia. Jej manžel podával

žaloby proti bývalej manželke a dcére z toho dôvodu, aby získal svoj podiel zo spoločného majetku,
aby mohol začať znovu podnikať. O svoj vlastný majetok bojoval 15 rokov a bezvýsledne. Jej manžel
po dlhých rokoch boja za svoj majetok ochorel na cukrovku s početnými komplikáciami, a nakoniec
zomrel. Zničila ho bezčinnosť, bezmocnosť a v prvom rade správanie jeho dcéry voči nemu. Žalobkyňa
sa po rozvode svojich rodičov so svojím otcom stretávala istý čas. Žiadalo si to riadenie cestovinárne.

Či sa stretávali aj mimo firmy, o tom nemala vedomosť. Tvrdenie žalobkyne, že jej otec konal pod jej
vplyvom, nezodpovedá pravde, pretože bol dosť tvrdohlavý v dobrom slova zmysle a konal vždy podľa
svojho najlepšieho uváženia. Keďže žalobkyňa sa za celý čas o svojho otca nezaujímala, nevedela nič
o ňom, inak by vedela, ako žijú. Počas celého manželstva žili v podnájme z predčasného dôchodkua neskôr pribudol invalidný dôchodok jej manžela a z jej učiteľského platu. Pokiaľ žalobkyňa o nej v
konaní tvrdila, že sa za neho vydala pre peniaze, nevie, o čom hovorí. Pýtala sa, kde bola žalobkyňa,
keď bol jej otec chorý, keď zomrel, a keď ho pochovávala. Pravdou je, že o otca nikdy neprejavila žiaden

vážnejší záujem.

6.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vrátane listinných dôkazov, ktoré cituje vo
svojom rozhodnutí, rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol,
návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 163 CSP zamietol a zároveň rozhodol o nároku na

náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom

rozsahu, na základe tohto dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodneniarozhodnutiaajskutkovéhostavuvyplývajúskutkovézisteniaaúvahyprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, keď postupoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a za účinnosti Civilného
sporového poriadku v zmysle nového procesného predpisu. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom

posúdil súhrnne v celom rozsahu vykonané dôkazy a náležite ich aj vyhodnotil v súlade so zásadou
formálnej logiky. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý. Rovnako aj závery, ku ktorým dospel,
sú racionálne, aj spravodlivé. Odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, preto
tento rozsudok ako vecne správny podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil a na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku poukazuje len na nasledujúce doplňujúce dôvody a reaguje na argumenty
uvádzané žalobkyňou v podanom odvolaní.

8. Žalobkyňa v prvom bode svojho odvolania namieta, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
najmä keď v konaní nebola vypočutá a o predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 27. 09. 2018

sa nedozvedela. Rovnako jej nebolo doručené uznesenie zo dňa 30. 04. 2018 č. k. 11C/359/2015-142,
ktorým súd nariadil jej výsluch v písomnej forme.

8.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa
prejavujevzjavnomporušeníkogentnýchprocesnýchustanovenívymykajúcichsanielenzozákonného,

ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie
sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na
zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákonom denegatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní
znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu
do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť
v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 26/2017 z 31.

10. 2017).

8.2. Pri hľadaní rovnováhy medzi právom sťažovateľa na spravodlivý proces a právom ostatných
účastníkov konania pred súdom na rovnaké zaobchádzanie je potrebné hľadať cestu, ktorá by umožnila
zachovať maximum práv oboch kolidujúcich strán.

8.3. Odvolací súd, vzhľadom na uvedenú odvolaciu námietku, sa zaoberal tým, či postupom súdu
nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Z obsahu spisu zistil, že podaná
žaloba bola zaslaná žalovanej na vyjadrenie. Uznesením zo dňa 15. 12. 2016 č. k. 11C/359/2015-95 súd
vyzvalžalobkyňu,abyvlehote15dníoddoručeniauzneseniasavyjadrilakvyjadreniužalovanej,uviedla

ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Zároveň poučil žalobkyňu v zmysle § 167 ods. 3
CSP a o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Následne žalobkyňa dňa 08. 03. 2017 predložila
plnomocenstvo pre JUDr. Ildikó Osvaldovú na zastupovanie v tomto konaní a zároveň požiadala omožnosť nahliadnutia do spisu, ako aj o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej.
Súd uznesením zo dňa 12. 04. 2017 rozhodol tak, že žalobkyni predĺžil lehotu na podanie vyjadrenia
do 28. 04. 2017. Z úradného záznamu zo dňa 25. 04. 2017 vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa

prostredníctvom svojej poverenej advokátskej koncipientky nahliadla do spisu a zároveň si vyhotovila
fotokópiu súdneho spisu vlastnou technikou - mobilným telefónom. Žalobkyňa sa podaním zo dňa
02. 05. 2017 prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyni vyjadrila k vyjadreniu žalovanej (č. l.
106, 107 spisu). Zo záveru uvedeného vyjadrenia vyplýva, že o skutočných vzťahoch žalobkyne s
poručiteľom sa môžu vyjadriť svedkovia, ktorí sa s nimi stretávali a ktorých mená a adresu zašle súd

dodatočne. Následne dňa 09. 05. 2017 žalobkyňa oznámila súdu vypovedanie plnomocenstva pre
JUDr. Ildikó Osvaldovú. Na výzvu súdu potom žalovaná listom zo dňa 23. 05. 2017 zaslala súdu
žiadané vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 10.
10. 2017 o 12:30 hod. Predvolanie bolo žalobkyni na adresu T., R. XX/H doručené do vlastných rúk
dňa 15. 08. 2017. Dňa 04. 10. 2017 žalobkyňa požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania z dôvodu vážnych zdravotných problémov a žiadala

odročiť pojednávanie na iný, neskorší termín. K podanej žiadosti pripojila výmenný list ošetrujúcej
lekárky zo dňa 28. 09. 2017. Súd prvej inštancie akceptoval žiadosť žalobkyne a pojednávanie odročil
na nový termín pojednávania na deň 14. 12. 2017 o 12:30 hod., ktoré upovedomenie o odročení
pojednávania na konkrétny termín prevzala žalobkyňa do vlastných rúk 06. 11. 2017. Na pojednávanie
dňa 14. 12. 2017 sa žalobkyňa nedostavila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu,anineúčasťneospravedlnila.Nauvedenompojednávanísúdvypočulžalovanú,akoajjejprávnu
zástupkyňu a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú uvedené v zápisnici o
pojednávaní.Ďalšítermínpojednávaniasúdprvejinštancievytýčilnadeň30.01.2018,ktorépredvolanie
do vlastných rúk prevzala žalobkyňa na adrese T., R. XX/H dňa 05. 01. 2018. Dňa 29. 12. 2017 požiadala
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadala o odročenie termínu pojednávania z vážnych

zdravotných dôvodov, ktoré jej neumožňujú zúčastniť sa pojednávania a žiadala o odročenie na iný,
neskorší termín a opätovne pripojila výmenný lístok od ošetrujúceho lekára. Ďalší termín súd prvej
inštancie vytýčil na deň 30. 01. 2018 o 8:45 hod., z ktorého sa žalobkyňa opätovne ospravedlnila a
žiadala o odročenie termínu pojednávania (č. l. 128), čo odôvodnila závažnými zdravotnými dôvodmi,
pripojila potvrdenie zo dňa 22. 01. 2018 od MUDr. Miroslava Slezáka, z ktorého potvrdenia vyplýva, že

vzhľadom k aktuálnym zdravotným obtiažom je nevyhnutný kľudový režim, doporučuje sa jednoznačne
vyhýbaťstresu,minimálnedokoncanasledujúcehomesiaca,vopačnomprípademôžedôjsťkzhoršeniu
zdravotného stavu. Listom zo dňa 29. 01. 2018 súd žalobkyňu, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný
stav upovedomil o odročení pojednávania na deň 20. 03. 2018 o 12:30 hod. a zároveň v zmysle §
183 ods. 1, 2 ju poučil, aby sa na ďalšom pojednávaní, vzhľadom na

jej nepriaznivý zdravotný stav, dala zastúpiť inou osobou, ktorá ju bude zastupovať v prípade, ak sa
nebude môcť dostaviť osobne. Žalobkyňa listom zo dňa 12. 03. 2018 (č. l. 136) opätovne požiadala
o odročenie pojednávania a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na 20. 3. 2018 z
vážnych zdravotných dôvodov, pričom trvá na svojej osobnej prítomnosti a na výsluchu, a navrhla v
zmysle § 163 CSP prerušiť konanie až do zlepšenia jej zdravotného stavu. Súd prvej inštancie dňa 20.

03. 2018 pojednával, keď konštatoval, že žalobkyňa síce požiadala o odročenie pojednávania, avšak nie
z dôležitého dôvodu. Žalovaná na uvedenom pojednávaní nemala pripomienky k procesnému postupu
v zmysle § 195 ods. 3 CSP. Uznesením zo dňa 30. 04. 2018 č. k. 11C/359/2015-142 súd prvej inštancie
nariadil výsluch žalobkyne formou písomnej výpovede žalobkyne, pričom jej v uvedenom uznesení
uložil konkrétne otázky, na ktoré má žalobkyňa písomne odpovedať. Súd prvej inštancie uznesenie o

nariadení výsluchu žalobkyne písomnou formou doručoval žalobkyni na adresu T. R. XX/H (ako všetky
predchádzajúce písomnosti) s tým, že zásielka sa vrátila s vyznačením, že nebola prevzatá v odbernej
lehote. Ďalší termín pojednávania vytýčený na deň 27. 09. 2018 bol opätovne žalobkyni doručovaný na
adresuT.,R.XX/Hdovlastnýchrúkstým,žeprvýpokusodoručeniesvýzvouoopakovanédoručeniebol
vykonaný dňa 16. 07. 2018 a opakované doručenie a deň uloženia zásielky dňa 17. 07. 2018 a zásielka

sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote späť súdu dňa 07. 08. 2018. Súd prvej inštancie následne
dňa 27. 09. 2018 pojednával bez prítomnosti žalobkyne, keď konštatoval, že bola riadne predvolaná,
nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a na pojednávanie sa nedostavila. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalovanej a jej právnej zástupkyni a
vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

8.4. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona,
podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V
civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosťza unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, povinnosť
vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a podobne. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho
zástupcu.Výsluchstranyakodôkazjepotrebnéodlišovaťodprednesustrany,dôkazomjevýsluchstrany

ibavtedy,akhosúdakoprocesnýprostriedoknariadi.Súdnariaditentodôkaznýprostriedokibavtedy,ak
to navrhne strana sporu na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie
ktorých nemožno iným spôsobom. Vtedy je strana povinná dostaviť sa na súd.

8.5. Nová právna úprava zaviedla inštitút písomného výsluchu strany. Na návrh môže súd vykonať dôkaz

výsluchom strany. Ak súd dospeje k uváženiu, že strana môže na otázky o tvrdených skutočnostiach
odpovedať písomne, uloží jej túto povinnosť. Ide výlučne o úvahu súdu. Strana nemá na takúto formu
výsluchu právo, nie je však vylúčené, že to sama navrhne. Pri úvahe súd musí zohľadniť dostatočnosť,
hospodárnosť a výnimočnosť tohto spôsobu vykonania dôkazu. Tu prihliadne predovšetkým na vek,
zdravotný stav strany sporu, vzdialenosť jej bydliska od sídla súdu a charakter tvrdenej skutočnosti,
ktorá má byť jej výsluchom preukázaná. Súd konkretizuje aj otázky, na ktoré má strana odpovedať a

určí na podanie odpovede lehotu, ktorá je lehotou sudcovskou.

8.6. Po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie je nesporné, že súd prvej inštancie vytýčil niekoľkokrát
pojednávanie, ktoré žalobkyňa vždy žiadala odročiť, pričom poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný
stav a k žiadostiam vždy pripojila lekársku správu. Súd prvej inštancie, vzhľadom na postoj samotnej

žalobkyne ku konaniu, v zmysle § 195 ods. 3 CSP nariadil žalobkyni výsluch formou písomnej výpovede,
pričom jej uložil presne formulované otázky, na ktoré má odpovedať, a to v lehote 8 dní od doručenia
uznesenia. Z uvedeného je teda nesporné, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 195 ods. 1, 2 a 3
CSP tak, ako mu to procesný predpis umožňuje. Uznesenie (č. l. 142) o nariadenom výsluchu žalobkyne
písomnou formou, ako aj termín pojednávania stanovený na deň 27. 09. 2018 bol žalobkyni doručovaný

do vlastných rúk na adresu T., R. XX/H, teda na adresu, kde predchádzajúce súdne zásielky žalobkyňa
preberala, túto adresu označila ako adresu na doručovanie. Obe zásielky sa vrátili súdu prvej inštancie
s oznámením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Pri doručovaní termínu pojednávania na
deň 27. 09. 2018 (č. l. 155) je na poštovej doručenke vyznačený prvý pokus o doručenie 16. 07. 2018,
ako aj opakované doručenie 17. 07. 2018 a deň uloženia zásielky 17. 07. 2018. Zásielka ako neprevzatá

v odbernej lehote sa vrátila súdu prvej inštancie dňa 07. 08. 2018.

8.7. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že o predvolaní na pojednávanie nariadené na
deň 27. 09. 2018 sa nedozvedela, pretože žiadna súdna zásielka, ani oznámenie o zásielke do jej
poštovej schránky jej doručené neboli, a rovnako jej nebolo doručené uznesenie zo dňa 30. 04. 2018

(č. k. 11C/359/2015-142, ktorým bol nariadený jej výsluch písomnou formou), ani jej nebolo doručené
oznámenie o uložení predmetnej zásielky na pošte, odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku za
nedôvodnú.

8.8. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010 sp.

zn. 4Cdo 240/2010, kde zaujal stanovisko, že doručenka je verejnou listinou preukazujúcou skutočnosti
v nej uvedené, a pokiaľ sú vyplnené všetky kolónky pre doručenie a opakované doručovanie písomnosti,
predpokladá sa, že adresát sa v mieste doručovania zdržiaval. Ak adresát túto skutočnosť namieta, je
povinný toto svoje tvrdenie preukázať, na čo má dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno znáša adresát
doručovania, nie správny orgán. Nestačí ani čestné vyhlásenie adresáta (je to len tvrdenie, a nie dôkaz),

ale je potrebný objektívny dôkaz, že v kritickom čase bol na inom mieste.

Dokladom o doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny, súd preto vychádza
z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručovaní, kým nie je preukázaný opak, súd
považujetietoúdajenadoručenkezapravdivé.AjnovéustanovenieCSPv§111odsek1považujeúdaje

na doručenke za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Vychádzajúc z
ust. § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

8.9.Vychádzajúczvyššieuvedenýchzistení,aleajpopreskúmanípostupusúduprvejinštancieodvolací

súd dospel k záveru, že nedošlo postupom súdu k porušeniu práva žalobkyni na spravodlivý proces,
keď opätovne uvádza, že pri riadne vyhotovenej doručenke, ktorou bola žalobkyňa predvolaná na
pojednávanie nariadené na 27. 09. 2018, ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny a
nepochádza od žiadneho účastníka správneho konania, ale od Slovenskej pošty, a. s. Ak žalobkyňachcela docieliť spochybnenie údajov na doručenke, mala uviesť konkrétne dôkazy, príp. preukázať,
že vykonané dôkazy sú nepravdivé, či zavádzajúce. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní iba tvrdila,
že oznámenia o uložení zásielky jej nebolo doručené do poštovej schránky na jej adrese, pričom táto

poštová schránka je plne funkčná, pričom inak hodnoverne nespochybnila údaje na doručenke, platí
fikcia doručenia, preto je potrebné mať za to, že žalobkyňa nepreukázala, ani okrem jej tvrdenia, že
jej oznámenie o doručení zásielky nebolo zanechané v poštovej schránke, nepreukázala opak toho,
čo bolo na verejnej listine - doručenke uvedené. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať,
že bolo porušené právo žalobkyni a došlo postupom súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Keďže vrátením nedoručenej zásielky súdu je túto potrebné v zmysle § 111 ods. 3 CSP považovať
za doručenú, a to aj v prípade, keby sa žalobkyňa o doručení nedozvedela, súd prvej inštancie mal
splnené podmienky pre uskutočnenie pojednávania dňa 27. 09. 2018 bez prítomnosti riadne predvolanej
žalobkyne. Žalobkyni sa v súlade s § 106 ods. 1 CSP doručovalo na adresu, ktorú oznámila ako adresu
na doručovanie a z tejto adresy zaslala aj vyjadrenie v odvolacom konaní, napriek tomu, že od 30. 10.
2019 má v Registri obyvateľstva uvedenú adresu: T.-F. E..

9. Žalobkyňa ďalej vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal
s jej tvrdeniami uvádzanými v žalobe, ako aj v ďalších podaniach. Z jeho rozhodnutia nie je zrejmé,
ktoré dôkazy vykonal a ktoré nevykonal, a preto považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre
jeho arbitrárnosť.

9.1. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. V napadnutom rozsudku
súd prvej inštancie sa jednoznačne vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne v podanej žalobe, ako aj s
označenými dôkazmi, ktoré vymenoval v bode 2. svojho rozsudku. S jednotlivými dôkazmi označenými
žalobkyňousavdôvodochsvojhorozhodnutiazaoberal,pričomvprípadenedostatkuskutkovýchtvrdení

je na žalobkyni, aby uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že tvrdenia uvedené v listine o vydedení nie
sú pravdivé. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje
aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Je vždy povinnosťou strán sporu,
predovšetkým žalobcu, tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Keďže celé sporové
konanie je naďalej ovládané prejednacou zásadou, táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a

dôkaznou povinnosťou, ktorá vyplýva stranám sporu z ustanovení § 132, § 150, § 151, § 167
CSP. Žalobkyňa preto mala povinnosť tvrdenia, to znamená, že mala uviesť skutkové tvrdenie, a to
pravdivo a úplne opísať skutkový stav jasne a zrozumiteľne a dať súdu dostatočné informácie o tom, na
základe akých skutkových okolností sa domáha svojho práva. Na to, aby si žalobkyňa splnila povinnosť
tvrdenia a následne uniesla dôkazné bremeno, je určovaná hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá

upravuje sporový vzťah medzi stranami sporu. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti
a dôkazného bremena, to znamená okruh skutočností, ktoré musia byť rozhodne preukázané. Dôkazná
povinnosť znamená aj to, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté
dôkazy súd vykoná, a tým sa preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, je možné skonštatovať,
že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Práve táto prejednacia zásada prejavuje

istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade, že zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne
dôsledky v konaní, ale aj v prehre sporu. Pokiaľ by aj účastník navrhol dôkaz a je povinný uviesť,
ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, súd takýmito návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania nie je viazaný a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (uznesenie NS SR sp.
zn. 4Cdo 262/2009).

Žalobkyňa v konaní bola pasívna, na pojednávania sa nedostavila, i keď tieto žiadala odročiť zo
zdravotných dôvodov, bola pasívna, neodpovedala ani na písomné otázky súdu, a preto súd rozhodol
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania do vyhlásenia dokazovania za
skončené. Žalobkyňa ako dôkaz o tom, že sa s otcom stretávala, označila iba zápisnicu zo zasadnutia
členov združenia Cestovináreň Melinda, Šahy zo dňa 28. 03. 1998. Napriek tomu, že v konaní vyšlo

najavo, že jej otec mal zdravotné problémy, nebolo preukázané, že by žalobkyňa sa o otca zaujímala,
udržiavala s ním bežné príbuzenské vzťahy, komunikovala s ním ako dcéra s otcom komunikovať má.
Rovnako nepreukázala svoje tvrdenie, že počas jeho choroby mu vybavovala návštevy u odborných
lekárov a zabezpečovala mu potrebné lieky. Tieto jej tvrdenia zostali len v pozícii nepreukázaného
tvrdenia, ktoré žalovaná poprela a označila ich za nepravdivé. Žalobkyňa na preukázanie svojich

tvrdení nepredložila a neoznačila ani jeden dôkaz, neuviedla konkrétne, u ktorého lekára, v akom
meste otcovi dohodla vyšetrenie, prípadne, aké lieky a kedy mu mala zabezpečiť. Žalobkyňa sa iba
v jednom písomnom vyjadrení zmienila o tom, že o skutočných vzťahoch medzi ňou a poručiteľom
sa môžu vyjadriť svedkovia, ktorých mená a adresy zašle súdu dodatočne. Takéto mená svedkovvšak súdu neoznámila a nenavrhla ani vykonanie dôkazu vypočutím konkrétneho svedka na konkrétne
skutočnosti. Pokiaľ teda súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, odvolací súd považuje jeho záver za správny. Žalobkyňa mohla

byť prítomná na verejných pojednávaniach, vyjadrovať sa na pojednávaní k dôkazom a robiť procesné
úkony. Toto však bolo jej právom, a nie povinnosťou. Takisto, pokiaľ by aj žalobkyni bránilo zúčastniť sa
pojednávania zo zdravotných dôvodov, čo tvrdila, mala možnosť po tom, čo odvolala plnú moc svojej
splnomocnenej zástupkyni, dať sa zastúpiť na pojednávaní ďalšou osobou, čo tiež žalobkyňa nevyužila.
Keďže žalobkyňa nebola prítomná na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie, nemohlo jej byť ani

známe, že súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil prítomnú stranu a jej právnu zástupkyňu s
dôkazmi, ktorými vykonal dokazovanie.

9.2. Námietka žalobkyne týkajúca sa arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov absolútne nedôvodná. V súvislosti s uvedenou
námietkou Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatoval, že náležité

odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
ktorej súčasťou je aj právo na súdne konanie a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Splnenie tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať
aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však

nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004
sp. zn. III 209/04).

10. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

dostatočneodôvodnil,keďvychádzalzoskutkovýchtvrdenístránsporu,zuneseniadôkaznéhobremena
a z dôkazov, ktoré v konaní vykonal a ktoré zároveň vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.
Z uvedeného dôvodu nepovažoval za právne významnú námietku žalobkyne o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Napokon, žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové
zistenia, ktoré súviseli s predchádzajúcimi námietkami týkajúcimi sa nedostatočného dokazovania a
nevysporiadania sa s jej argumentmi.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu je potrebné uviesť, že takýmto dôvodom, aby odvolací súd dospel

k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie otázky platnosti listiny o vydedení zo dňa 20. júla 1998,
spísanej vlastnou rukou poručiteľom O.. R. E., súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska ustanovení
§ 469a ods. 2, 3, § 476 ods. 1, 2, ako aj § 480 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a pokiaľ tieto aplikoval
na danú vec, nie je možné konštatovať nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie citované
právne normy vo svojom rozhodnutí správne aplikoval na danú vec a zo správnych skutkových záverov

vyvodil aj správne právne závery. V konaní bolo nepochybne preukázané, že poručiteľ napísal závet
vlastnou rukou a bol v ňom uvedený deň, mesiac, rok, kedy bol podpísaný, teda spĺňal náležitosti v
zmysle § 476 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň v zmysle § 469a ods. 3 OZ, ktorý pojednáva
o náležitostiach listiny o vydedení, boli uvedené aj dôvody vydedenia v tejto listine. Súd prvej inštanciesprávne konštatoval, že pre posúdenie platnosti právneho úkonu vydedenia je rozhodujúci stav v dobe,
kedy bol tento právny úkon urobený. To znamená, že dôvody uvedené v § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ sa
museli vyskytnúť pred zriadením listiny o vydedení. Zo samotnej listiny o vydedení zo dňa 20. júla 1998

nesporne vyplývajú dôvody, pre ktoré poručiteľ pri plnom vedomí a slobodnej vôli odvolal spísaný závet
z 27. 05. 1997 a pristúpil k vydedeniu žalobkyne (svojej dcéry), a to z dôvodov nedôstojného správania
voči nemu ako otcovi, ktorá viackrát voči nemu vystúpila vulgárnym spôsobom, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Ako ďalší dôvod uviedol, že ho vôbec nenavštevuje a neprejavuje voči nemu ako poručiteľovi
trvale opravdivý záujem, ktorý by ako potom prejavovať mala. Ako ďalší dôvod v závete je ešte napokon

uvedené, že žalobkyňa v poslednom čase svojím nepravdivým tvrdením ho chce pripraviť o celý jeho
majetok a organizuje voči nemu súdne spory.

13.Vydedenímsarozumiejednostrannývýslovnýprejavporučiteľovejvôle,ktorýmsaodnímapotomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič
zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel).

Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia,
okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov, je existencia konkrétneho dôvodu
vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia.
Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.

Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení, a tento dôvod musí existovať už v čase pred
prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy
za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.

14.Zformuláciedôvodovvydedeniauvedenýchv§469aods.1písm.a/,b/OZvyplýva,ženaichzáklade

možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka. Ide
pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska.

O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a/ tohto ustanovenia pôjde najmä vtedy,
keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytoval potrebnú pomoc,

hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu
pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poskytnúť
poručiteľovi pomoc sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z
hľadiska, či dedičove správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia
nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť starobou alebo sa ocitol v inej ťažkej

životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch). Potreba pomoci potomka
závisí na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci
a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má na to lepšie podmienky. Pri
odkázanosti poručiteľa na pomoc je nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú
pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka.

Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ § 469a OZ, t. j. neprejavovanie opravdivého
záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom,
najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu, nielen predstieraného a formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu môžeme vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z

osobného, príp. písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti o potomka poručiteľa. Pri posudzovaní
otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne
možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Tento dôvod
vydedeniavyžaduje,abyneprejavovanieopravdivéhozáujmubolopotomzavinené,nestačílensamotná
existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať od poručiteľa, treba posudzovať s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

15. Súd prvej inštancie sa správne v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ zaoberal tým, či možno
správanie žalobkyne považovať za odporujúce dobrým mravom s prihliadnutím na správanie poručiteľa
k nej. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tvrdené dôvody pre vydedenie,

uvedené v listine o vydedení, žalobkyňa v konaní svojimi tvrdeniami, ani dôkazmi nevyvrátila. Žalobkyňa
v konaní neoznačila žiaden dôkaz a žiadneho svedka, ktorý by potvrdili, že vzťah medzi žalobkyňou
ako dcérou a poručiteľom ako otcom boli na takej korektnej a slušnej úrovni, aká sa medzi najbližšími
príbuznými predpokladá. Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení tvrdil, že žalobkyňa sa nedôstojne k nemusprávala a viackrát k nemu vystúpila vulgárnym spôsobom, čo považoval za správanie v rozpore s
dobrými mravmi, žalobkyňa tieto tvrdené skutočnosti nevyvrátila. Pokiaľ tvrdila, že sa s poručiteľom
stretávala a prejavovala o neho opravdivý záujem, za takýto dôkaz označila iba zápisnicu zo zasadnutia

členov združenia Cestovináreň Melinda zo dňa 28. 03. 1998. Išlo však len o pracovné stretnutie a takýto
dôkaz nie je možné vyhodnotiť v prospech žalobkyne, že by ním malo byť preukázané udržiavanie
bežných, aspoň štandardných príbuzenských vzťahov s poručiteľom. Rovnako nebolo preukázané, že
by žalobkyňa o svojho otca prejavovala opravdivý záujem, nakoľko to, že vedela o ochorení svojho
otca, je zrejmé z jej vyjadrenia, že mu pomáhala vybavovať počas jeho choroby návštevy u lekárov

a zabezpečovala mu potrebné lieky. Tieto jej tvrdenia však zostali v pozícii popretých tvrdení, na
preukázanie ktorých pravdivosti neoznačila žiaden dôkaz. Žalobkyňa ani nekonkretizovala, konkrétne
akého odborného lekára, príp. lieky otcovi pomohla zabezpečiť. Rovnako nepreukázala, že by listina
o vydedení bola poručiteľom napísaná pod vplyvom a nátlakom žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňa o tvrdených skutočnostiach neuniesla dôkazné bremeno a bolo nesporne
preukázané, že ku dňu napísania listiny o vydedení bol splnený minimálne dôvod v zmysle ust. § 469a

ods.1písm.b/OZato,žežalobkyňaoporučiteľaneprejavovalaopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomok
prejavovať mala, s týmto záverom súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. V
konaní nebola preukázaná taká skutočnosť, že by žalobkyňa nemala objektívnu možnosť takúto pomoc
svojmu otcovi poskytnúť, preto jej konanie a vzťah k poručiteľovi v podobe neposkytnutia potrebnej
pomoci je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorý napĺňa zákonný dôvod

vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške priznal žalovanej, ktorá bola v odvolacom
konaní plne úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).