Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Pintová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319204184
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319204184.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska

cesta 2, 851 04 Bratislava, pobočka Nitra, Mostná č. 58, Nitra, proti žalovanému: U. o zaplatenie 99,73
eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 99,73 eura a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2019 domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 99,73 eura. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si za
obdobie od 02.08.2016 do 02.08.2016 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako
osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR a je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR
a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si zákonnú
oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil dňa 11.12.2015. Žalovaný čerpal vecné dávky zdravotného

poistenia, hradené žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia v sume 96,38 eur, v zahraničí v
dňoch 02.08.2016 do 02.08.2016, teda aj v období vyňatia jeho zdravotného poistenia v SR, hoci
už na ne nemal nárok, nakoľko sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zahraničí preukazoval
preukazom žalobcu, čím vznikla žalobcovi škoda v sume 99,73 eur pozostávajúca zo sumy 96,38 eur
ako neoprávnená úhrada vecných dávok, 1,65 eur, 1,20 eur a 0,50 eur za poštovné. Žalobca vyzval
žalovaného výzvou na úhradu neoprávnene uhradených vecných dávok 96,38 eur ako aj poštovného
výzvou pod č. 2018VP0500000281 zo dňa 28.01.2019 a opakovanou výzvou zo dňa 26.04.2019.

2. Súdvydaldňa06.11.2019podč.k.12C/59/2019-11platobnýrozkaz,ktorývšaknebolomožnédourčiť
žalovanému do vlastných rúk, preto ho uznesením č. k. 12C/59/2019-37 zo dňa 09.12.2019 zrušil podľa
§ 266 ods. 3 CSP.

3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu ana webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, žalovaný
uplatňovaný nárok nerozporoval a hodnota sporu neprevyšuje 1000 eur, súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania a dňa 27.01.2020 rozsudok verejne vyhlásil.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný

skutkový a právny stav :

Žalovaný si za obdobie od 02.08.2016 do 02.08.2016 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia
v SR a to ako osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR a je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá
sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo ( čl. 3-5).
Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil a to dňa 11.12.2015, ako vyplýva

z dátumu a prijatia odhlášky (čl. 3-5). Žalovaný čerpal vecné dávky zdravotného poistenia, hradené
žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia v sume 96,38 eur, v zahraničí v dňoch 02.08.2016 do
02.08.2016, teda aj v období vyňatia jeho zdravotného poistenia v SR, hoci už na ne nemal nárok,
nakoľko sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zahraničí preukazoval preukazom žalobcu, čím
vznikla žalobcovi škoda vo výške 99,73 eur (čl. 5), ktorá predstavuje žalobcom uhradené vecné dávky -

hospitalizácia-96,38euranákladyzapoštovné1,65eur,1,20eura0,50eur.Žalobcavyzval žalovaného
na úhradu vynaložených nákladov výzvou zo dňa 28.01.2019 ( čl. 6) a opakovanou výzvou - pokusom
o zmier zo dňa 26.04.2019 ( čl. 7), na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a žalobcom uplatnenú sumu
neuhradil.

7. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní“), z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté

a) osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú zamestnané v Slovenskej
republike u zamestnávateľov, ktorí požívajú diplomatické výhody a imunity,
b) osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú zamestnané u zamestnávateľov,
ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má
ich zamestnávateľ sídlo,

c) osoby, ktoré sa dlhodobe zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené. Za dlhodobý pobyt
v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov.

8. V zmysle § 11 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní, poistenec je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni do
ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu platiť
za neho poistné.

9. Podľa § 27 Zákona o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní, poistenec je povinný
a) prihlásiť sa na vykonávanie zdravotného poistenia do poisťovne, ktorú si vybral,

b) plniť v ustanovených lehotách oznamovaciu povinnosť (§ 11 ) v príslušnej poisťovni,
c) oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a miesta trvalého
pobytu,
d) oznámiť praktickému lekárovi pre dospelých, praktickému lekárovi pre deti a dorast, gynekológovi a

stomatológovi najneskôr do ôsmich dní zmenu poisťovne,
e) oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na
území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo,do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz
poistenca,
f) oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že sa bude dlhodobo, najmenej počas šiestich mesiacov,

zdržiavať v zahraničí a bude tam aj zdravotne poistený, a vrátiť preukaz poistenca,
g) platiť príslušnej poisťovni poistné, ak túto povinnosť nemá štát,
h) dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
i) poskytovať súčinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a kontrole priebehu liečebného procesu,
j) podrobiť sa na vyzvanie preventívnym prehliadkam, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,3)
k) dodržiavať opatrenia na predchádzanie prenosným chorobám,
l) ak ide o zamestnanca, oznámiť v deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi poisťovňu,
ktorú si vybral na vykonávanie zdravotného poistenia, a zmenu poisťovne v čase trvania pracovného
pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
m) ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, oznámiť príslušnej poisťovni základ dane z príjmov

najneskôr do ôsmich dní po podaní daňového priznania.

10. V zmysle § 3 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“), verejne zdravotne

poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na
území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak je
zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.

11. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt

na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali
skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d) , alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ Zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej

zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného
poistenia (§ 5 ods. 2 a 3 ).

13. Podľa § 420 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si za obdobie od 02.08.2016 do
02.08.2016 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt
v SR a je zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na
území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 99,73 eur, ktorá

predstavuje neoprávnené úhrady vecných dávok žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia za
uvedené obdobie (02.08.2016-02.08.2016) za zdravotnú starostlivosť, ktorú žalovaný čerpal, hoci na
ňu nemal nárok, nakoľko ju čerpal aj v období vyňatia jeho zdravotného poistenia v SR, pretože sa
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zahraničí preukazoval preukazom žalobcu. Žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 98,08 eur a to výzvou zo dňa 28.01.2019 a 26.04.2019, pričom žalobca

uhradil poštovné celkovo vo výške 3,35 eur ( 1 x doručenka á 1,65 eur, 1 x obyčajná poštová zásielka
á 0,50 eur, 1 x doručenka á 1,20 eur), čo bolo preukázané z listinného dôkazu predloženého žalobcom
(čl. 8). S poukazom na vykonané dokazovanie súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.17. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní

plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.