Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227635
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2111227635.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov

JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, adresa sídla Bratislava, Trnavská cesta 82, proti žalovaným: 1/ O. O.,
nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H., O. XX, zastúp. advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský,
adresa sídla Trnava, Hlavná 29, 2/ M. F., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu H., o zaplatenie
10.853,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 7.
decembra 2018 č.k. 14C/12/2012-198 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 10.476,71 eur s 9%-ným ročným úrokom z
omeškania počítaným od 14.6.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) .

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané:

Dňa 21.11.2008 o 16.25 hod. došlo v Nitre k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli žalovaný 2/
ako vodič motorového vozidla značky Audi A6, evidenčné číslo BA-503KA a chodec Ing. M. T. ako
poškodený. K dopravnej nehode prišlo tak, že žalovaný 2/ jazdiaci s motorovým vozidlom žalovaného
1/, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam ktoré mohol predvídať,
prekročil dovolenú rýchlosť 60 km/hod., čím porušil ustanovenia zákona o premávke na pozemných
komunikáciách, nedal prednosť chodcovi Ing. M. T., ktorý prechádzal po prechode pre chodcov,
následkom čoho došlo k ich zrážke, pri ktorej chodec utrpel závažné zranenia. Dopravnú nehodu zavinil

žalovaný 2/, ktorý porušil ustanovenia § 15 ods. 1 a ods. 4, § 4 ods. 2 písm. e), f) zákona č. 315/1996 Z.z.
o premávke na pozemných komunikáciách. V čase dopravnej nehody bol držiteľom motorového vozidla
značky Audi A6, evidenčné číslo BA-503KA žalovaný 1/. Žalovaný 1/ nemal v čase dopravnej nehody
uzatvorené na motorové vozidlo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

1.2.2 Okresný súd v Nitre trestným rozkazom č.k. 6T 86/2009-147 zo dňa 2.6.2009, právoplatným dňa

27.9.2010 uznal obvineného M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M. č. XX (žalovaného 2/), za vinného,
že dňa 21.11.2008 nedal prednosť chodcovi Ing. M. T. ktorý prechádzal po prechode pre chodcov,
následkom čoho chodec utrpel závažné zranenia, na následky ktorých dňa X.X.XXXX zomrel, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, za čo mu súdokrem iného uložil aj to, aby uhradil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave,
spôsobenú škodu vo výške 10.476,71 eur.

1.2.3 Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, žiadala (listom zo dňa 7.3.2011) žalobcu
o úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú uhradila v súvislosti s
dopravnou nehodou svojmu poistencovi, poškodenému Ing. M. T. v sume 10.853,31 eur. Žiadosť bola
žalobcom prijatá dňa 10.3.2011.

1.2.4 Žalobca (listom - oznámením o postúpení vysporiadania nároku zo 7.4.2011) oznámil spoločnosti
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., že vybavením škodovej udalosti, ktorá im bola oznámená dňa
10.3.2011, poveril v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z. spoločnosť Generali Slovensko
poisťovňa a.s. Bratislava.

1.2.5 Dňa 26.4.2011 poskytol žalobca z garančného fondu spoločnosti Generali Slovensko a.s., ktorú

poveril vybavením škodovej udalosti, sumu vo výške 11.938,64 eur, následne spoločnosť Generali
Slovensko a.s. poukázala na účet zdravotnej poisťovne Dôvera sumu 10.853,31 eur, ako náhradu
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Ing. M. T. s tým, že zvyšná
suma vo výške 1.085,33 eur predstavovala poplatok za spracovanie.

1.2.6 Žalobca (listom - výzvou zo dňa 13.5.2011) vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie regresnej
náhrady poistného plnenia v sume 10.853,31 eur v termíne do 13.6.2011.

1.2.7 Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 14C/12/2012-118 z 27.9.2013, ktorým vyhovel žalobe v
sume 376,60 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.6.2011 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej

časti zamietol. V časti o zaplatenie priznanej sumy 376,60 eur s príslušenstvom, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 7.1.2014. V dôsledku odvolania podaného proti zamietajúcej časti rozsudku, bol
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 23Co/159/2014-139
zo dňa 26.10.2015 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom odvolací súd zároveň vyslovil
právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný.

1.2.8 Žalovaní žalobcom vymáhanú náhradu žalobcovi nezaplatili.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na náhradu toho, čo za žalovaných plnil a to jednak titulom
náhrady škody spôsobenej porušením právnej povinnosti (za žalovaného 2/) ale aj titulom náhrady

škody vyvolanejosobitnoupovahouprevádzkymotorovéhovozidla (zažalovaného1/)podľa§24ods.
7, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 9, § 3 ods. 1 veta prvá a ods. 3 veta prvá ZoPZP (zákon číslo 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
v znení účinnom ku dňu 26.4.2011) a podľa § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok

z omeškania podľa § 563, § 517 ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky
číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu vzniku omeškania a dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcom voči žalovaným sú v celom
rozsahu dôvodné a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.4 Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.476,71 eur (10.853,31 eur - 376,60
eur) s príslušenstvom z titulu regresného nároku, keď o časti žaloby o zaplatenie sumy 376,60 eur
s príslušenstvom, súd už právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 14C/12/2012-118 zo dňa 27.9.2013,
ktorým vyhovel žalobe v sume 376,60 eur s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným od 14.6.2011
do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, pričom rozsudok vo vyhovujúcej časti nadobudol

právoplatnosť dňa 7.1.2014. Z toho dôvodu bol predmetom konania už len nárok na zaplatenie rozdielu
medzi sumou uplatnenou žalobou a sumou, o ktorej už bolo súdom právoplatne rozhodnuté.

1.5 Škodu spôsobil žalovaný 2/ porušením predpisov cestnej premávky, za ktorú škodu zodpovedá
žalovaný 2/ v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Povinnosť mať riadne uzatvorené

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., mal prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla, ktorý za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade teda za vzniknutú škodu zodpovedá tak žalovaný 2/ ako vodič, ako ajžalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla, pričom ich zodpovednosť za vzniknutú škodu je v zmysle
ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka solidárna. Solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy,
keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov, pričom nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom

zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že
viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spoločne spôsobili inej osobe škodu.

1.6 Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/, spôsobil
dopravnú nehodu, keď porušil povinnosti vyplývajúce mu z predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky a na prechode pre chodcov zrazil chodca Ing. M. T.. Náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosťpoškodenémuIng.M.T.predstavovalisumu10.853,31eur.Dňa26.4.2011poskytolžalobca
podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z garančného fondu sumu vo výške 10.853,31
eur prostredníctvom spoločnosti Generali Slovensko a.s. na účet zdravotnej poisťovne Dôvera, keďže
na motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko motorové vozidlo žalovaného 1/ bolo bez poistenia
zodpovednosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právo na náhradu sumy
10.853,31 eur, ktorú plnil za žalovaných 1/ a 2/. Výzvou zo dňa 13.5.2011 žalobca vyzval žalovaných 1/ a
2/ na zaplatenie sumy 10.853,31 eur do 13.6.2011. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd

tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a nárok žalobcu na plnenie proti žalovaným 1/ a 2/ považoval
za opodstatnený, keď z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je daná zodpovednosť
prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Audi A6, evidenčné číslo BA-503KA, teda žalovaného 1/ ako
aj žalovaného 2/ ako vodiča predmetného vozidla v čase dopravnej nehody.

1.7 Žalovaný 1/ pohľadávku žalobcu uplatnenú žalobou vo výške 376,60 eur vrátane príslušenstva k
tejto sume uznal, čo do základu, dôvodu i výšky a v tejto časti súd už o žalobe aj právoplatne rozhodol
rozsudkom č.k. 14C/12/2012-118 zo dňa 27.9.2013.

1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovaným na náhradu trov konania vo

výške 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 ods. 2 C.s.p. (zákon
číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou
priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore a nezisteným
žiadnych dôvodov pre aplikáciu postupu podľa § 257 C.s.p..

2.1 Rozsudok napadol v celom rozsahu riadnym a včasným odvolaním žalovaný 1/, s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd
prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. b) a

písm. e) C.s.p.).

2.2 Súd, respektíve žalobca nezabezpečil účasť žalovaného 2/ ani na jednom z nariadených
pojednávaní, respektíve ani účasť jeho ustanoveného opatrovníka. Bolo povinnosťou súdu, aby
zabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní, respektíve aby hodnoverne zistil okolnosti, pre ktoré sa

na pojednávanie nedostavil. V opačnom prípade bolo povinnosťou súdu, aby zabezpečil na pojednávaní
aspoň prítomnosť súdom ustanoveného opatrovníka a tak sa zabezpečilo právo žalovaného 2/ na
spravodlivý proces.

2.3 Súd napriek opakovaným návrhom zo strany žalovaného 1/ nezabezpečil vyjadrenie spoločnosti

Dôvera, či už z exekučného titulu (trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, správne malo znieť
Okresného súdu Nitra, spisovej značky 6T 86/2009 z 2.6.2009) bola plnená priznaná povinnosť na
náhradu škody zo strany žalovaného 2/, respektíve či bol daný návrh na výkon uvedeného trestného
rozkazu. Za danej situácie existuje možnosť, že žalovaný 2/ škodu už uhradil, respektíve že prebieha
výkon uvedeného trestného rozkazu, čo zbavuje žalovaného 1/ povinnosti, aby nahradil škodu spoločne

a nerozdielne so žalovaným 2/.

2.4 Súd prvej inštancie pochybil keď neuplatnil zásadu viazanosti výrokom rozhodnutia v trestnom
konaní - trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín (správne malo znieť Okresného súdu Nitra)spisovej značky 6T 86/2009 z 2.6.2009, hoci túto zásadu mal zohľadniť pri určovaní podielu žalovaného
2/ na náhrade škody a následne stanovení jeho podielu na samotnej úhrade. Súd mal vychádzať z § 438
ods. 2 O.z. a následne skúmať, v akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho

stanoviť jeho podiel (delená zodpovednosť) na náhrade. Je v rozpore so zákonom, keď súd za daných
okolností zaviazal na náhradu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne.

3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3.2 Žalobca má za to, že v danom konaní sa nejedná o vec res iudicata. V trestnom konaní bol
žalovaný 2/ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu a zároveň bol zaviazaný, aby uhradil škodu
spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 10.476,71 eur. Trestné konanie síce prebehlo a
bolo aj právoplatne skončené, avšak poškodený pán M. T. vyplatený žalovaným 2/ nebol. Preto bola
poisťovňa Dôvera nútená ho vyplatiť a následne si túto platbu refundovala od žalobcu. Žalobca tým,

že dňa 26.4.2011 vyplatil sumu 10.853,31 eur z poistného garančného fondu, prešlo na neho právo na
náhradu voči tomu, kto zodpovedá za škodu. Žiaden zo žalovaných neposkytol plnenie poškodenému,
ani poisťovni Dôvera. Takáto platba preukázaná nebola.

4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach s

tým, že podľa jeho názoru poisťovňa Dôvera mala v prvom rade vymáhať škodu od žalovaného 2/ cestou
exekútora až v prípade jej nevymoženia od žalovaného 2/ si náhradu škody mala uplatniť od žalobcu.
Žalobca nemal právo ani povinnosť za danej situácie plniť, respektíve nahradiť škodu poisťovni Dôvera,
ktorej nič nebránilo v tom, aby náhradu škody žiadala od žalovaného 2/.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a e/ C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 10.476,71 eur s 9%-ným ročným úrokom z

omeškania počítaným zo sumy 10.476,71 eur od 14.6.2011 do zaplatenia, titulom náhrady poistného
plnenia, ktoré žalobca poskytol za žalovaných na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Súd prvej inštancie žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

6.2 Sprihliadnutímnaobsahpodanéhoodvolania,predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 1/ bolo posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(nezabezpečením účasti žalovaného 2/ prípadne jeho opatrovníka na nariadených pojednávaniach súdu

a neuplatnením zásady viazanosti výrokom rozhodnutia v trestnom konaní), že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nevypočul žalovaného 2/
k veci a nevyžiadal od spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. správu o tom či a v akom rozsahu
bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní uhradená žalovaným 2/ a to či už jeho dobrovoľným plnením
alebo cestou exekúcie).

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného 1/ s takýmito dôvodmi, a tým

vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, tak ako je uvedený v
bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia.

10.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti procesného postupu súdu prvej inštancie majúceho za
následok znemožnenie žalovanému 1/ uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces nezabezpečením účasti žalovaného 2/, prípadne jeho
opatrovníka na pojednávaniach súdu za účelom jeho z výsluchu k veci odvolací súd uvádza:

10.2 Podľa § 195 od ods. 1 C.s.p., na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutkových
okolnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2
tým nie dotknuté.

10.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného v civilnom sporovom konaní

je výsluch strany iba podporným dôkazom. Výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutkovú
okolnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednávacia, podľa
ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť
tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a podobne. Dôkaz výsluchom
strany môže súd nariadiť iba vtedy, ak to navrhne strana sporu na preukázanie tvrdených skutočností,

ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie, ktorý nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Vtedy je strana
povinná dostaviť sa na súd.

10.4 Zospisusúduprvejinštancievyplynulo,žežalovaný1/počaskonanianikdynenavrhovalvykonanie
dôkazu výsluchom žalovaného 2/ a nieto ešte o skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré

nebolo možné preukázať inak. Za takýchto okolností súd nepochybil, ak vo veci konal a rozhodol bez
toho, že by sa žalovaný 2/ potom, čo bol na nariadené pojednávania riadne a včas predvolaný na
tieto pojednávania aj dostavil. Neobstojí námietka žalovaného 1/, že súd bol povinný bez ďalšieho
zabezpečiť účasť žalovaného 2/ na pojednávaniach súdu, nakoľko takáto povinnosť súdu nevyplýva
zo žiadneho ustanovenia C.s.p.. Ako už bolo vyššie uvedené, Civilný sporových poriadok stojí na

princípe procesnej diligencie (zodpovednosti) sporových strán za priebeh procesu. Sporové strany majú
normovanúprocesnúpovinnosťspolupôsobiťprirýchlomefektívnomrozhodnutícivilnéhosporu.Akteda
sporové strany javia známky procesnej pasivity, súd nie je povinný bez ďalšieho ich nútiť k procesnej
aktivite, práve naopak, procesná pasivita strany môže viesť z pohľadu takejto strany až k fatálnym
dôsledkom vo forme straty sporu (§ 172 ods. 2, respektíve § 273 C.s.p.).

10.5 Námietka žalovaného 1/ o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcom
žalovanému 1/ uskutočňovať jemu patriace procesné práva nezabezpečením účasti žalovaného 2/ na
pojednávaniach súdu preto nemohla obstáť.

11. Obdobne nemohla obstáť ani odvolacia námietka žalovaného 1/, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a to, že napriek opakovaným návrhom zo
strany žalovaného 1/ nezabezpečil vyjadrenie poisťovne Dôvera a.s. o tom,či už z exekučného titulu
(trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, spisovej značky 6T 86/2009 z 2.6.2009) bola plnená priznaná
povinnosť na náhradu škody zo strany žalovaného 2/, respektíve či bol daný návrh na výkon uvedeného

trestného rozkazu za účelom prípadného zistenia rozsahu plnenia zo strany žalovaného 2/. V tejto
súvislosti je v prvom rade potrebné uviesť, že žalovaný 1/ počas konania skutkovo netvrdil, že žalovaný
2/ vymáhanú pohľadávku čo i len sčasti či už žalobcovi alebo spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s. uhradil a v akom rozsahu a tak skutkové tvrdenia žalobcu, že vymáhanú pohľadávku žiadenzo žalovaných neuhradil zostali žalovanými výslovne nepopreté a teda ich bolo potrebné považovať
za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ aj žalovaný 1/ poukazoval na to, že prípadným plnením
žalovaného 2/ (ak by skutočne plnil) by došlo ku zániku povinnosti aj voči žalovanému 1/, tak takéto

tvrdenia nebolo možné považovať za účinné popieranie skutkových tvrdení žalobcu o tom, že žiaden zo
žalovaných vymáhanú pohľadávku a to ani len z časti žalobcovi nezaplatil (§ 151 ods.2 C.s.p.). Okrem
toho z dokazovania vyplynulo (a bolo to aj nesporným), že pohľadávka spoločnosti Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s., priznaná jej sporným trestným rozkazom voči žalovanému 2/ zanikla jej úplným splnením
výhradne žalobcom dňa 11.4.2011. Správu od spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a opätovné

potvrdenie týchto nesporných skutočností nebolo možné považovať za dôkaz potrebný pre zistenie
rozhodujúcich skutočností. Okrem toho z obsahu spisu súdu prvej inštancie napokon jednoznačne
vyplýva, že žalobca na základe výzvy súdu svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie 10.5.2016
doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. z 5. mája 2016, v
zmysle ktorého spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. jednoznačne potvrdila, že náhradu škody
vo výške 10.853,31 eur si uplatnila cestou žalobcu, ktorý jej cestou spoločnosti Generali Slovensko

poisťovňa, a.s. celú dlžnú sumu 11.4.2011 uhradil a tak predmetná suma sa nevymáha cestou súdnej
exekúcie na základe trestného rozkazu Okresného súdu Nitra z dôvodu, že celá škoda bola uhradená
žalobcom na základe z výzvy zo 7.3.2011 (tu pozri č.l. 150 spisu). Okrem toho takéto vyjadrenie (s
rovnakým obsahom) bolo zo strany spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. doručené súdu aj dňa
28.5.2018 (tu pozri č.l. 184).

12.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že neuplatnil
zásadu viazanosti výrokom rozhodnutia v trestnom konaní odvolací súd uvádza:
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

12.2 Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie

je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

12.3 Podľa § 194 ods. 1 a 2 C.s.p., otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci
alebo orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (1). Ak bolo otázke
podľa odseku 1 rozhodnutej, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení

rozhodnutia.

12.4 V zmysle vyššie uvedeného, zákon pri výkone civilnej právomoci rozlišuje právo súdu samostatne
posudzovať určité otázky a právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie; toto právo
je obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci súdov. Je vecou súdu, pre aký postup sa

rozhodne, ak nastane situácia, keď má na účely konania posúdiť otázky, o ktorých rozhodnúť patrí
inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Práve v citovanom ustanovení však zákon taxatívnym
spôsobom vymedzil prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto
otázok je len v kompetencii príslušných štátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd
viazaný. Súd v civilnom konaní je viazaný okrem iného rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a
kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je
potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho deliktu) konkrétnym konaním páchateľa.
Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho

spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu (priestupku, správneho
deliktu)zároveňvýznamnýmiokolnosťamiprerozhodnutieouplatnenomnároku.Týmtookruhomotázok
je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver. Podľa ustálenej
súdnej praxe (R 22/1979) výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo delikt,nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu.
Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre posúdenie
trestnej stránky veci môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní nie viazaný podľa § 193 C.s.p.

pokiaľ ide o výšku škody.

12.5 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento pri svojom rozhodovaní vo veci samej
vychádzal z toho že žalovaný 2/ bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 6T 86/2009-147
zo dňa 2.6.2009, právoplatným dňa 27.9.2010 uznaný, za vinného, že dňa 21.11.2008 nedal prednosť

chodcovi Ing. M. T., ktorý prechádzal po prechode pre chodcov, následkom čoho chodec utrpel závažné
zranenia,nanásledkyktorýchdňaX.X.XXXXzomrel,tedainémuznedbanlivostispôsobilsmrťaspáchal
čin závažnejším spôsobom konania. Neobstojí preto námietka žalovaného 1/ o porušení povinnosti
viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť žalovaného 1/ (ako prevádzateľa
motorového vozidla prevádzkou ktorého došlo k vzniku škody podľa § 427 O.z.) za škodu nebola
predmetom práve citovaného trestného konania, ani predmetom rozhodovania príslušného súdu v

trestnom konaní a samotná skutočnosť, že Okresný súd Nitra v trestnom rozkaze uložil žalovanému
2/ povinnosť uhradiť spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, spôsobenú
škodu vo výške 10.476,71 eur nezakladá sama osebe výlučnú zodpovednosť žalovaného 2/ za takúto
škodu (ktorej náhrada okrem iného ani nebola predmetom tohto konania ako sa to nedôvodne snaží
podsúvať žalobca 1/) a už vôbec nezakladá výlučnú povinnosť žalovaného 2/ nahradiť poistné plnenie,

ktoré žalobca (podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP) aj za žalovaného 1/ (ako osoby, na ktorú sa
vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 veta prvá ZoPZP ale aj povinnosť
nahradiť plnenie poskytnuté žalobcom za škodu z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 7
veta prvá ZoPZP) skutočne plnil. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že záver súdu o spoločnej a
nerozdielnej zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú poškodenému M. T. je správny a súladný

s platnou občianskoprávnou úpravou (§ 438 ods. 1 O.z.), ktorá vychádza zo spoločnej zodpovednosti
viacerých škodcov, ktorá má podobu solidárnej zodpovednosti v zmysle § 511 ods. 1 O.z., ktorá
umožňuje, aby sa poškodený domáhal celého plnenia od ktoréhokoľvek zo škodcov. Poškodený môže,
ale nemusí sa domáhať náhrady škody voči všetkým škodcom. Zásada spoločnej a nerozdielnej
zodpovednosti viacerých škodcov platí bez zreteľa na to, ako je zodpovednosť jednotlivých škodcov

právne kvalifikovaná. Nie je teda rozhodné, napríklad to, že u niektorého zo škodcov ide o objektívnu
zodpovednosť a u iného o všeobecnú zodpovednosť (NS ČR 25Cdo 3783/2007). Hoci platí zásada
spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti viacerých škodcov, súd môže v odôvodnených prípadoch
výnimočne rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení
škody. O delenej zodpovednosti však súd môže rozhodnúť iba výnimočne, najmä vtedy, ak rozdiel účasti

škodcov na spôsobení škody je celkom zrejmý a nebude mať za následok nevymožiteľnosť škody alebo
podstatné sťaženie jej vymožiteľnosti. Zákon totiž preferuje ochranu poškodených a opustenie tejto
zásady predpokladá iba výnimočne. Žalovaný 1/ netvrdil a ani nepreukázal dôležité dôvody, pre ktoré by
sa mala uplatniť výnimka z pravidla o spoločnej zodpovednosti. Samotnú skutočnosť, že žalovaný 2/
bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu pre uplatnenie takejto výnimky nie je postačujúca.

Nakoľko motorové vozidlo žalovaného 1/ bolo bez poistenia zodpovednosti, vzniklo žalobcovi v zmysle
§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, právo na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia) vo výške 10.853,31 eur, ktoré plnil za
žalovaných 1/ a 2/.

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o
náhrade trov konania.

14.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania.

14.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p.

14.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).