Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1Nt/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010193
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813010193.1

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich
Kataríny Čičmancovej a Ing. Dagmar Jenisovej vo veci návrhu odsúdeného Y. R. na povolenie obnovy
konania na verejnom zasadnutí dňa 25. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa§399ods.2TrestnéhoporiadkusúdnávrhodsúdenéhoY. R., nar.XX.XX.XXXXvTopoľčanoch,
trvale bytom L., P. C. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody Košice - Šaca, o povolenie obnovy konania zo dňa 20. marca 2013, ktorý prišiel na
Okresný súd v Prievidzi dňa 25. marca 2013, z a m i e t a ako nedôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného Y. R., oboznámil s návrhom odsúdeného, ktorý bol
súdu doručený dňa 25. marca 2013, oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu v Prievidzi, sp.
zn. 2T 134/2009 - z neho predovšetkým príslušnými rozsudkami, z ktorých vyplynuli skutky, ich povaha,

s ktorým súd odsúdeného uznával vinným, s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, s odpisom
registra trestov.

Z vykonaného dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený
podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 134/2009,
poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012,

sp. zn. ÚS 106/2011, ktorým bolo vyslovená protiústavnosť druhej vety § 41 ods.2 Trestného zákona z
článku 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a preto je názoru, že keďže mu bol trest ukladaný za použitia
daného ustanovenia Trestného zákona, t.j. za použitia asperačnej zásady, trest uložený v danom konaní
je neprimerane prísny.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.

zn. 2T 134/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To
50/2012 zo dňa 02. augusta 2012 bol odsúdený uznaný vinným v bodoch 1), 2), 3) za zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods.1 Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 201 ods.1 Trestného zákona,
§ 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.7 Trestného zákona uložený
súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne bol zrušený v zmysle § 42 ods.2 Trestného
zákona výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 1T 174/2008 zo dňa
04. februára 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To 27/2009
zo dňa 16. apríla 2009, v rozsudku Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T 23/2009 zo dňa
07. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 151/2009 zo dňa 15.
apríla 2010, trestného rozkazu Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 1T 25/2010 zo dňa 14. mája

2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T 23/2009 zo dňa 07. októbra2009, ako i ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ týmto rozhodnutím stratili
svoj podklad a bolo mu uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 394 ods.1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak výjdu najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že trest odsúdenému bol ukladaný i za použitia
ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je nesporné

vyslovenie protiústavnosti druhej vety § 41 ods.2 Trestného zákona, teda toho ustanovenia, za použitia
i ktorého bol odsúdenému trest ukladaný. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že základná sadzba
pri zločine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Trestného zákona je v súčasnej dobe 3 roky
až 10 rokov, po použití § 41 ods.2 Trestného zákona, t.j. po jej zvýšení bola základná sadzba 8 rokov a
2 mesiace až 160 mesiacov, pričom odsúdenému bol trest uložený za použitia § 38 ods.7

Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 3 mesiace, t.j. na dolnej
hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby. S prihliadnutím však na ostatné okolnosti vyplývajúce
z ustanovenia § 34 ods.4 Trestného zákona, ktoré by súd musel aplikovať, t.j. zvyšovať dolnú
hranicu základnej sadzby, kedy by súd musel ukladať trest v rozpätí od 5 rokov a 4 mesiace až
10 rokov, čo musí súd zohľadniť pri výbere druhu a výmere trestu, hodnotiac osobu odsúdeného, no

predovšetkým vzhľadom na povahu a rozsah trestnej činnosti, z ktorej bol odsúdený uznaný vinným a v
tej súvislosti závažnosť trestnej činnosti, za ktorú mu bol trest ukladaný, súd dospel k záveru, že uložený
trest vo výmere 8 rokov a 3 mesiace nepodmienečne nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd je názoru, že uložený trest v konaní Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 134/2009
zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To 50/2012 zo dňa 02.

augusta 2012 je dôvodný a primeraný, tento trest nie je v zrejmom nepomere
k závažnosti spáchanej trestnej činnosti odsúdeného, t.j. zločin, viaceré prečiny a k pomerom
odsúdeného (viackrát súdne trestaný), nie je v zrejmom nepomere s účelom trestu, pričom súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že odsúdeného vzhľadom na predchádzajúce nepodmienečné
odsúdenia, ktoré nemali na neho prevýchovný účel, možno hodnotiť ako recidivistu v oblasti páchania

majetkovej trestnej činnosti.

Z horeuvedených dôvodov, zohľadniac vyššie uvedené dôkazy a skutočnosti, zohľadniac zákonné
podmienky, ktoré sú Trestným poriadkom dané pre povolenie obnovy konania, súd nevzhliadol dôvody
pre vyhovenie návrhu odsúdeného pre povolenie obnovy konania, nezistil, že tu existujú podmienky

obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 3 dní
odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Trenčíne.
Sťažnosť má odkladný účinok.