Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202404
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416202404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného
JUDr. Barborou Korenecovou advokátkou so sídlom AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na
doručovanie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: T. X., nar. XX. K. XXXX, bytom A. U.
XX/X, XXX XX X. P., v konaní o zaplatenie 316,26,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22C/120/2016-53 zo dňa 23. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 87,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% od 26.02.2017 do zaplatenia, žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 45%.

1. 1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že strany konania uzavreli dňa 19. júna 2013
zmluvu o úvere č. 601500388, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver vo výške 200,- Eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť túto sumu a zaplatiť odplatu pri poskytnutí
finančných prostriedkov vo výške 117,70 Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 78,30
Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396,-Eur. Odplata podľa tvrdenia žalobcu pritom predstavovala sumu
117,70 Eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) 98%, úrok bol vo výške
39,15% ročne z poskytnutého úveru. Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť celkovú čiastku, ak nie je

dohodnuté inak, do 5. júna 2014. Súd prvej inštancie tiež zistil, že strany konania sa dohodli, že zmluva
č. 601500388 sa mení tak, že sa žalovaný zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 splátkach po 33,- Eur,
vždy k 5-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 5. júla 2013. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil
113,- Eur, svoj dlh riadne a včas nesplatil.

1.2 Okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, z
ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a zmluvu treba

posudzovať ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.) a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 129/2010 Z. z.“). Nakoľko súd považoval zmluvný vzťah medzi stranami sporu za spotrebiteľský,podrobil ju kontrole a zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, správny údaj o RPMN a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov,
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú splatiť bez amortizácie istiny, úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okresný súd poskytnutý úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a)
až k), r) a y) zákona č.129/2010 Z. z..

1.3 Súd prvej inštancie tiež poukázal na konanie žalobcu, keď spotrebiteľovi predložil na podpis zmluvu
o spotrebiteľskom úvere s povinnosťou jednorazového splatenia s konkrétnym konečným termínom
splatnosti a následne spotrebiteľovi v ten istý deň pri podpise zmluvy predloží na podpis aj dohodu
o plnení v splátkach. Takéto konanie veriteľa okresný súd považoval za nekalú obchodnú praktiku,
RPMN sa uzatvorením dohody o plnení v splátkach radikálne mení z výšky 98% na 309,86%, pričom

takéto údaje sú pre spotrebiteľa mätúce. Používanie takýchto zmlúv a dohôd zakladá nekalú obchodnú
praktiku, ktorá je zakázaná. Zároveň okresný súd konštatoval, že výška odplaty, dohodnutá v zmluve
je v rozpore s dobrými mravmi. Priemerné úrokové sadzby z úverov v období, kedy bola uzatvorená
zmluva,bolivovýške8,52%predomácnosti,prispotrebiteľskýchúverochposkytnutýchdojednéhoroka.
Dohodnutá odplata vo výške 98% je niekoľkonásobne vyššia a nemožno ju z tohto dôvodu žalobcovi

priznať. Neprimerane vysoké úroky považoval súd prvej inštancie za odporujúce uznávaným pravidlám
správania, mravným princípom spoločenského poriadku a teda v rozpore s dobrými mravmi.

1.4 Okresný súd uzavrel, že nakoľko vady zmluvy, z ktorej vyplýva uplatnený nárok, sa dotýkajú
základných náležitostí zmluvy, nemožno takúto zmluvu udržať ako celok platnú. Vzal na zreteľ povahu

právneho úkonu a obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v
neprospech slabšieho spotrebiteľa a vzhľadom na evidentnú nadvládu veriteľa nad dlžníkom súd
prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Na základe takéhoto právneho
posúdenia okresný súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie požičanej sumy ako
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k plneniu bez právneho

dôvodu vzhľadom ku skutočnosti, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. Priznané
plnenie predstavuje rozdiel medzi sumou 200,- Eur, ktorú žalobca žalovanému poskytol a sumou 113,-
Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nesporne vrátil.

1.5 Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd prvej inštancie tieto priznal, aplikujúc ustanovenie § 517

Občianskeho zákonníka; za deň omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia považoval deň
nasledujúci po doručení žaloby, kedy sa žalovaný dozvedel, že má záväzok voči žalobcovi vo výške
87,- Eur. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške 5% vzhľadom ku skutočnosti, že výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

1.6 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 2 a § 262
ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 27,50% a neúspech 72,50%, súd prvej inštancie priznal
žalovanému náhradu trov konania pomerom úspechu v rozsahu 45%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody, uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. b), písm. d), písm.
f) a písm. h) C.s.p.. Tvrdil tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní žalobca poukázal na obsah zmluvy o úvere, uzavretej medzi ním a žalovaným
a dohodu o splátkach, ktorou sa žalovaný zaviazal splatiť dlh v 12-tich splátkach po 33,- Eur mesačne.
So žalovaným si individuálne dohodol podmienky Zmluvy o úvere, s odbornou starostlivosťou, ktorú
vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta, boli dojednané podmienky poskytnutia úverua k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Zo skutočnosti, že boli dohodnuté
pravidelné mesačné splátky vo výške 33,- Eur, vždy k piatemu dňu v mesiaci počnúc dňom 05.07.2013
logicky vyplývajú termíny jednotlivých splátok. Tieto náležitosti boli zachované aj v Zmluve o úvere, kde

bolo dojednané plnenie v jedinej splátke o výške 396,- Eur s termínom jej splatnosti ku dňu 05.06.2014,
ktorý sa zhoduje s konečným termínom splatnosti. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný bol informovaný o tom, že každá splátka
sa prednostne započítava na istinu. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítané v
zmysle platných právnych predpisov, žalobca poskytol žalovanému pred podpisom zmluvy a následne

pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. V zmluve o úvere je odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov vo výške 196,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 98%, v zmluve spotrebiteľ
zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej
ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 39,20%. Žalobca v podanom odvolaní
tvrdil, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty. Na peňažnom trhu pritom boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali

ako veritelia pri poskytnutí úveru. Žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalobcom
slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Uplatnený nárok
žalobcuvpodobeúrokuvovýške39,15%ročne,dohodnutývzmluveospotrebiteľskomúvere,vzhľadom
na povahu a podmienky úverového vzťahu a jeho zabezpečenie žalobca považoval za primeraný
a v súlade s dobrými mravmi. V danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty

(úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami
pri istom druhu finančných produktov. Vo vzťahu k poplatku vo výške 117,70 Eur, tento predstavuje
administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Právna úprava účtovaniu poplatkov výslovne nebráni, nakoľko
zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky (za notárske služby, poplatok za

predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu a pod.). V prípade definície celkových nákladov
spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, sa uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je zrejmé, že
slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V tomto
smere žalobca poukázal na Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo 95/2005. Vo vzťahu

k poplatku za úver žalobca zdôraznil, že tento nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne
- vyššie oproti bankám. Poplatok v čase uzatvorenia zmluvy dlžníkovi (žalovanému) vyhovoval, keďže
voči jeho výške nenamietal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na podmienky úverovej zmluvy
pristúpi alebo nie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah,

založený zmluvou o úvere, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. a
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Spotrebiteľskézmluvynepredstavujú
osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia OZ
je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o
občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah. Žalobca ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky

so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalobca v podanom
odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu zakladajúceho v súdnom konaní uplatnený nárok
ani nespochybnil.

8. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 200,- Eur, žalovaný žalobcovi vrátil finančné prostriedky vo výške 113,- Eur.

Tieto skutkového zistenia okresného súdu žalobca v podanom konaní nenamietol.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznal len sumu 87,- Eur (ako rozdiel
medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenou sumou) založil na právnom závere, že zmluva,
zakladajúca v súdnom konaní uplatnený nárok, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až

k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, z ktorej
skutočnosti vyplýva, že žalobca má nárok len na vrátenie požičanej sumy ako bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom,
absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od počiatku (ex tunc) proti každému.

10. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie, nenamietal. Pokiaľ odvolacím dôvodom bolo tvrdenie, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm.b/ C.s.p.), tento odvolací dôvod žalobca

v podanom odvolaní ničím nešpecifikoval a neuviedol, v čom nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie spočíva. Obdobné konštatovanie platí k tvrdeniu žalobcu, že konanie pred súdom prvej
inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1,
písm. d/ C.s.p.). Bez konkretizácie tvrdenej vady nemožno takúto odvolaciu námietku považovať za
odôvodnenú, ktorá by mohla mať za následok zrušenie, prípadne zmenu odvolaním napadnutého

rozhodnutia.

11. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že spotrebný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r)
a y) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju v zmysle § 11 ods.1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval

za bezúročnú a bez poplatkov. V konkrétnostiach konštatoval, že zmluva neobsahuje obligatórne údaje
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, správny údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje
lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa
poplatky a úroky majú splatiť bez amortizácie istiny, úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Postačuje, pokiaľ zmluva neobsahuje čo len jednu z uvedených náležitostí.
Žalobca v tomto smere len popísal obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom poukázal len na
obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal
uhradiťcelkovúčiastkuv12-tichmesačnýchsplátkachovýškesplátky33,-Eurmesačne,vždykpiatemu

kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 05.07.2013. Z uvedeného majú podľa žalobcu logicky
vyplývať termíny jednotlivých splátok, pričom konečný termín splatnosti obsahuje aj dojednanie o jedinej
splátke vo výške 396,- Eur. Avšak absencia čo len jednej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
má pritom za následok, že zmluvu je potrebné v zmysle § 11 ods.1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom

okresného súdu, ktorý správne aplikoval ustanovenie § 11 ods.1, písm. b) zákona č.129/2010 Z. z..

12. V konečnom dôsledku je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvej inštancie odvolaním
napadnutérozhodnutiezaložilajnazistení,žezmluvuoúvere,uzavretúmedzižalobcomakoveriteľomažalovaným ako dlžníkom nemožno ako celok považovať za platnú. Prihliadol pritom na povahu právneho
úkonu, obsah právneho úkonu, zakladajúceho hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech
slabšieho spotrebiteľa a evidentnú nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Z uvedeného dôvodu okresný súd

uzavrel, že žalobca má nárok len na vrátenie požičanej sumy ako bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka. Tento záver súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol. Žalobca v
tomto smere len všeobecne namietol nesprávne právne posúdenie veci bez toho, aby namietol súdom
prvejinštanciekonštatovanúabsolútnuneplatnosťzmluvyospotrebiteľskomúvere.Beztakejtonámietky
nemožno odvolacím dôvodom priznať takú relevanciu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie alebo

zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní len uviedol, čo je predmetom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, tvrdil, že uplatnený úrok a poplatok za uzavretie zmluvy považuje za primeraný,
avšak bez toho, aby spochybnil záver okresného súdu, na ktorom tento založil svoje rozhodnutie.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V

predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).