Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/138/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200213
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Usačevová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľa: R. F.,
bytom Y., R., zastúpeného JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom Martin - Záturčie, Gándhího 5087/12,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9. júna 2011, č. k. 25Sd/71/2011-30,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. júna 2011, č. k.
25Sd/71/2011-30 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 23. februára 2011

z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 9. júna 2011, č. k. 25Sd/71/2011-30 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX
XXX XXXX X z 23. februára 2011, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 14.
decembra 2010.

Krajský súd mal za preukázané, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže č. GR ZVJS - 14206/33-08 z 24. januára 2008 bol navrhovateľovi podľa § 38 v spojení s § 143c

ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. januára 2008 priznaný výsluhový dôchodok a
že pre nárok na tento dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie výkonu základnej (náhradnej,
prípravnej) vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 27. septembra 1973 a obdobie výkonu služobného
pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1976 do 31. decembra 2007, čo
spolu predstavuje 33 rokov a 158 dní. Dospel k záveru, že uvedené obdobie bolo získané v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a preto ho odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný

dôchodok nehodnotila v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lebo toto
obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia na účely zákona o sociálnom poistení a nie je možné
navrhovateľovi ani znížiť dôchodkový vek na 58 rokov na základe ustanovenia § 174 a § 175 zákona
č. 100/1988 Zb. napriek tomu, že uvedená služba bola zaradená do II. kategórie funkcií. Navrhovateľ
nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. júlom 2002, nedovŕšil dôchodkový vek
62 rokov a nesplnil ani podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa

žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočnosti a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. O priznanie starobného dôchodku žiadal podľa zákona č. 100/1988 Zb., na ktorý mu
podľa jeho názoru vnikol nárok, pretože splnil podmienky stanovené v § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č.

100/1988 Zb., keď dňa XX. decembra XXXX dosiahol vek 58 rokov a k 31. decembru 1999 vykonával
viac ako 17,5 roka službu II. kategórie funkcií a celkovo bol zamestnaný viac ako 25 rokov. Z uvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporkyne
zo dňa 23. februára 2011 číslo XXX XXX XXXX X a uloží odporkyni vydať také rozhodnutie, ktoré bude
v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru č. 128, Ústavou SR a zákonom č. 100/1988 Zb.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní,
nepovažuje za opodstatnené. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý

rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na
priznanie starobného dôchodku od XX. decembra XXXX, teda od dovŕšenia veku 58 rokov.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov
veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Ustanovenie § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov,
rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný

dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre
navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou.
Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku.

Podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom
2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy,
zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.

Navrhovateľovi bol od 1. januára 2008 podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č.328/2002 Z.

z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok za dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1.
októbra 1971 do 27. septembra 1973 a dobu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1.
augusta 1976 do 31. decembra 2007, teda za 33 skončených rokov služby.

Podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov,
ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov,
ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií.

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999 (§ 174 ods. 2 veta pred
bodkočiarkou zákona č. 100/1988 Zb.)

Navrhovateľ k 31. decembru 1999 vykonával službu zaradenú do II. kategórie funkcií viac ako 17,5 roka.
Splnil teda podmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov. K tomuto
dňu splnil aj podmienku 25 rokov zamestnania (poistenia) v súčte poistenia zo všeobecného systému
sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Nárok na starobný
dôchodok od dovŕšenia veku 58 rokov veku zo zaradenia zamestnania do II. kategórie funkcií (v zmysle

§ 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. do II. pracovnej kategórie) mu tak zostal zachovaný.

Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb

poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre
vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom,

osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu,
ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba
dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č.
328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len

úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez
zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom
systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému
sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v
celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku
vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k
odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému,
nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanienárokov,vyplývajúcichzozaradeniazamestnanídozvýhodnenýchpracovnýchkategórií(I.aII.kategórie
funkcií).
Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia

a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona
o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol
poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky

sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné
skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení
v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení
dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku

poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom,

má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných
systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu
ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom
odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len

vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len
po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad
akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba
vo všeobecnom systéme.

Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.

Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného

systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15
rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po
zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s

prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo
výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku

dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže
výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo
všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa
by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže

krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku
výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Iný postup by bol v priamom rozpore so
zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za
dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych
poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo

všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala
horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá
pochybnosti.Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli
by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti
poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení

podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového
veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž
neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské,
vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne
sú v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Súd prvého stupňa rozhodnutia odporkyne potvrdil na
základe nesprávneho právneho názoru, preto odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v
spojenís§250lods.2O.s.p.a§250jods.2písm.e/O.s.p.rozsudokkrajskéhosúduzmenil,rozhodnutia
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne pre posúdenie nároku na starobný dôchodok zohľadniť tak
obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní ako aj obdobie služby v II. kategórii funkcií.
Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby policajta
vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

Pri novom rozhodovaní vo veci je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.,
lebo navrhovateľ ich náhradu nežiadal a odporkyňa bola v konaní neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.