Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118203219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci žalobcov: I. V. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX A. - M. A., štátny občan SR, II. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXX/XX, XXX XX A. - M. A., štátny občan SR, oboch zastúpených JUDr. Janou Veľas Hlucháňovou,
advokátkou so sídlom Červeňanského 540, 014 01 Bytča, IČO: 50 053 299, proti žalovanému: PhDr.
V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX A. - M. A., štátny občan SR, zastúpenému
JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, v
konaní o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcov I. a II. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.

k. 42C/8/2018-216 zo dňa 25. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/8/2018-216 zo dňa 25. januára 2019 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcom v rade I. a II. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 42C/8/2018-216 zo dňa
25.01.2019 zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcov I. a II. a súčasne žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou mu doručenou dňa 02.02.2018 sa

žalobcovia I. a II. proti žalovanému domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol nahradený
prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami I. a II. ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom by bol odplatný prevod jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 na
pozemku parcela KN-C č. 1633/131 - orná pôda o výmere 1143 m2, evidovaný v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom pre k. ú. A., obec A., okres
A. (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“), na žalobcov I. a II., každému v rozsahu 1/2 tohto prevádzaného
podielu a ďalej podrobne špecifikovanú v žalobe a ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť

nahradiť im trovy konania.
3. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - pozemku parcela KN-C č. 1633/131 - orná pôda o výmere 1143 m2 zapísanej na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom pre k. ú. M. A., pričom veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu I. je 1/3, žalobcu II. je 1/6 a žalovaného je 1/3. Dňa 15.01.2018
im žalovaný doručil písomnú výzvu na uplatnenie predkupného práva k uvedenej nehnuteľnosti. V
predmetnej výzve im žalovaný ako spoluvlastníkom oznámil, že ho oslovil iný záujemca o kúpu

jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 25,- eur za 1 m2 rozlohy
nehnuteľnosti. Žalovaný zaslal výzvu na uplatnenie predkupného práva aj štvrtému podielovému
spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý žalovanému oznámil, že si svoje predkupné právo k nehnuteľnosti
neuplatňuje. Písomne reagovali na výzvu žalovaného a v lehote stanovenej žalovaným mu oznámili,že si svoje predkupné právo k nehnuteľnosti uplatňujú v rovnakom pomere, pričom žalobca I. má
záujem o kúpu podielu o veľkosti 1/6 a žalobca II. má záujem o kúpu podielu o veľkosti 1/6,
čo matematicky vyjadrené spolu predstavuje celý spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetnej

nehnuteľnosti o veľkosti 1/3. Súčasne s oznámením o uplatnení predkupného práva zaslali žalovanému
nimi podpísanú kúpnu zmluvu s výzvou na podpis kúpnej zmluvy zo strany žalovaného. Oznámenie o
uplatnení predkupného práva zaslali žalovanému poštovou prepravou dňa 19.01.2018 a žalovaný ich
odpoveď obdržal dňa 22.01.2018. Žalovaným stanovenú kúpnu cenu za jeho spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti akceptovali bez výhrad. Dňa 26.01.2018 bolo ich právnemu zástupcovi doručené písomné

oznámenie žalovaného, že žalovaný odstupuje od uplatnenia predkupného práva na nehnuteľnosť a
plánuje si svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponechať. Paradoxné bolo, že žalovaný svoju
nevôľu odpredať im svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti odôvodnil tým, že tretia osoba - jeho
záujemca o kúpu si svoj zámer kúpy rozmyslela, a preto sa rozhodol, že si svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti ponechá. Cestou právneho zástupcu oznámili žalovanému, že trvajú na tom, aby
im svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti odpredal. Žalovaný na ich výzvu nereagoval, preto

nemajú inú možnosť ako domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného - jeho súhlasu s uzatvorením
kúpnej zmluvy cestou súdu. Žalovaný im tak ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na
odkúpenie za presne stanovenú kúpnu cenu, čo možno považovať za jednoznačne formulovaný návrh
na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“). Dokonca v tomto návrhu uviedol, že pokiaľ si ako spoluvlastníci svoje predkupné právo

neuplatnia, odpredá svoj podiel na nehnuteľnosti tretej osobe, čím jednoznačne prejavil svoju vôľu
scudziť predmetný podiel na nehnuteľnosti. Lehotu na prijatie návrhu si sám žalovaný stanovil na 10
dní. Návrh im bol doručený dňa 15.01.2018, návrh prijali včas bez akýchkoľvek výhrad v lehote na jeho
prijatie. Žalovanému bolo prijatie návrhu doručené dňa 22.01.2018. Nakoľko prijatie návrhu realizovali
nespochybniteľným spôsobom a prijatie návrhu včasne oznámili žalovanému, nadobudlo toto prijatie

právnu účinnosť ku dňu 22.01.2018. V zmysle ust. § 44 ods. 1 OZ sa zmluva považuje za uzatvorenú
okamihom, kedy prijatie návrhu nadobudlo účinnosť. Zákonnou požiadavkou na uzatvorenie kúpnej
zmluvy k nehnuteľnosti je jej písomná forma - návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovaný realizoval
písomne a oni prijali návrh tiež v písomnej podobe. Formálnou požiadavkou pre povolenie vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je však aj jednota listiny a osvedčenie podpisu prevádzajúceho,

žalovaný však odmietol podpísať kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti a tiež odmietol overiť svoj podpis na
zmluve. Po právnej stránke však žalovaný jednoznačne prejavil vôľu uzatvoriť s nimi ako kupujúcimi
kúpnuzmluvunasvojspoluvlastníckypodielknehnuteľnosti,svojuofertunemôžežalovanývzmysleust.
§43a ods. 2 OZ odvolať potom, čo bola oferta nimi akceptovaná ako adresátmi oferty. Právny poriadok
nepozná pojem „odstúpenie od uplatnenia predkupného práva“ ako podanie žalovaného dňa 24.01.2018

nazval právny zástupca žalovaného. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný bezdôvodne odmieta pristúpiť
k podpisu kúpnej zmluvy na jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, hoci jeho návrh na uzatvorenie
akceptovali včas a riadne. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na rozsudok NS SR, spis. zn. 4
Cdo 48/2009, zo dňa 30.06.2010. Žalovaný podľa nich prejavil vôľu scudziť svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti tretej osobe, pričom zrejme nepredpokladal, že budú reagovať na výzvu na

uplatnenie predkupného práva kladne. Neobstojí preto právna obrana žalovaného, že si predaj svojho
spoluvlastníckeho podielu rozmyslel z dôvodu, že tretia osoba stratila o jeho spoluvlastnícky podiel
záujem. Žalovaný sa tým priamo priznáva, že diskriminuje žalobcov - tretej osobe by svoj spoluvlastnícky
podiel odpredal, ale žalobcom ako spoluvlastníkom ho odpredať odmieta. Žalobcovia ďalej poukázali
na skutočnosti, ktoré podľa ich vyjadrenia majú zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci, a to

že žalovaný bol spolu so žalobcami zmluvnou stranou zámennej zmluvy V-810/2016 - vklad povolený
dňa 20.07.2016-682/2016, na základe ktorej došlo k vytvoreniu pozemku parcela KN-C č. 1633/131
- teda nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Zmluvné strany túto parcelu vytvorili ako prístupovú
komunikáciu k pozemkom parcela KN-C č. 1633/123 (v tom čase vo vlastníctve žalovaného), parcela
KN-C č. 1633/124 (vo vlastníctve žalobcu I.) a parcela KN-C č. 1633/125 (v spoluvlastníctve žalobcu

II. a tretej osoby). Žalovaný však pozemky parcely KN-C č. 1633/130 a č. 1633/123 odpredal tretej
osobe, a to obchodnej spoločnosti HANT BY s. r. o. Vklad vlastníckeho práva spoločnosti HANT
BY s.r.o. bol vykonaný dňa 18.01.2018 pod č. V44/2018. Pozemky parcely KN-C č. 1633/130 a č.
1633/123 (bývalé pozemky žalovaného) sú prístupné z verejných komunikácií na pozemku parcela
KN-C č. 3500/7 a parcela KN-C č. 1633/117 vo vlastníctve Mesta Bytča. Oni však nevyhnutne na

prístup k svojim pozemkom potrebujú spoločnú cestu na pozemku parcela KN-C č. 1633/131. Tým,
že žalovaný odpredal svoje pozemky parcely KN-C č. 1633/130 a č. 1633/123 stratilo opodstatnenie,
aby zotrvával v spoluvlastníctve so žalobcami. Žalobcovia tak predpokladali, že žalovaný plánuje bez
ich súhlasu odpredať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti tiež obchodnej spoločnosti HANTBY s.r.o. Žalobcovia tak žiadali, aby súd svojim rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovaného ako
predávajúceho uzavrieť s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol odplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu žalovaného o veľkosti 1/3 k pozemku parcela KN-C č. 1633/131 - orná pôda

o výmere 1143 m2 zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom
pre k. ú. M. A. za kúpnu cenu 9.525,- eur, a to do vlastníctva každého so žalobcov v podiele o veľkosti
1/2 veľkosti podielu žalovaného.
4. Žalovaný v rámci obrany v spore namietal, že žalobcovia si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
uplatnili predkupné právo listom zo dňa 18.01.2018. Žalobu však navrhol zamietnuť najmä z toho

dôvodu, že k účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (§
140 OZ) dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúkaný spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej
prekluzívnej dobe od doručenia ponuky (§ 605 OZ), pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia.
Samo vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v uvedenej dvojmesačnej dobe nemožno
preto považovať za účinné prijatie ponuky. Nezaplatenie ceny podielu (ako špeciálnej podmienky
prijatia ponuky) má za následok zánik povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj spoluvlastnícky

podiel, vyplývajúcej mu z predkupného práva. Preto povinný spoluvlastník nie je po márnom uplynutí
prekluzívnej doby ponukou viazaný (§ 606 OZ). Nezaplatením požadovanej ceny v určenej dobe
došlo k zániku predkupného práva žalobcov, a preto žalovaný poukázal na uznesenie NS SR spis.
zn. 7MCdo 1/2013 zo dňa 28.05.2014, ktorým bolo riešené predkupné právo. („K účinnému prijatiu
ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti dochádza až zaplatením kúpnej

ceny za ponúkaný spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej prekluzívnej dobe. Samo vyhlásenie o prijatí
ponuky bez vyplatenia podielu v uvedenej dvojmesačnej dobe nemožno považovať za účinné prijatie
ponuky. Nezaplatenie ceny podielu má za následok zánik povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce predať
svoj spoluvlastnícky podiel, vyplývajúcej mu z predkupného práva.“) Žalobcovia do 08.10.2018 od
18.01.2018, ako prijali ponuku, kúpnu cenu žalovanému za spoluvlastnícky podiel nezaplatili. Tým, že

nezaplatili kúpnu cenu, ich právo zaniklo a žalovaný mal za to, že žaloba je nedôvodná, pretože nedošlo
zo strany žalovaného k porušeniu povinností z titulu uplatneného predkupného práva, a preto žiadal
žalobu žalobcov v rade I. a II. zamietnuť a priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %.
5. Žalobcovia na obranu žalovaného reagovali prezentovaním právneho názoru, že podaním žaloby
na súde dňa 02.02.2018 došlo analogickou aplikáciou ust. § 112 OZ k spočívaniu prekluzívnej lehoty

podľa ust. § 605 OZ. Zároveň žalobcovia namietali, že žalovaný neuviedol vo výzve na uplatnenie
predkupného práva žiadne platobné údaje a tiež jeho postoj po obdržaní ich listu zo dňa 18.01.2018,
ktorýmakceptovalijehoofertu,boljednoznačnývtom,žeodmietasnimiuzavrieťkúpnuzmluvu.Nemohli
tak ani pri najlepšej vôli splniť požiadavku na vyplatenie kúpnej ceny, keďže žalovaný odmietal toto
plnenie prijať.

6. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení. Žalobcovia
I. a II., žalovaný a V. R. sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a to žalobca I. v podiele
o veľkosti 1/3, žalobkyňa II. v podiele o veľkosti 1/6, žalovaný v podiele o veľkosti 1/3 a V. R. v podiele o
veľkosti 1/6. Výzvou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 11.01.2018 žalovaný oznámil žalobcom
I. a II. ako spoluvlastníkom, že má záujem odpredať svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k spornej

nehnuteľnosti tretím osobám za kúpnu cenu vo výške 25,- eur za m2, a preto ich v lehote 10 dní
od doručenia výzvy žiada o zaslanie písomného stanoviska, či si predkupné právo podľa ust. § 140
OZ uplatňujú. V prípade, že písomné stanovisko v uvedenej lehote neobdrží, odpredá v zákonnej
lehote svoj spoluvlastnícky podiel tretím osobám. Žalovaný zaslal výzvu na platenie predkupného
práva zo dňa 11.01.2018 aj V. R., ktorá mu oznámila, že si svoje predkupné právo k nehnuteľnosti

neuplatňuje. Žalobcovia I. a II. vo svojej odpovedi na výzvu na uplatnenie predkupného práva zo
dňa 18.01.2018 žalovanému oznámili, že si svoje zákonné predkupné právo k spornej nehnuteľnosti
uplatňujú v rovnakom pomere na celý spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1/3, súhlasia s
navrhnutou kúpnou cenou a súčasne s oznámením o uplatnení predkupného práva zaslali žalovanému
nimi podpísanú kúpnu zmluvu s výzvou na podpis kúpnej zmluvy zo strany žalovaného. Oznámenie

o uplatnení predkupného práva žalobcovia zaslali žalovanému poštovou prepravou dňa 19.01.2018.
Listom zo dňa 24.01.2018 žalovaný oznámil žalobcom, že odstupuje od uplatnenia predkupného práva
na spornú nehnuteľnosť. Dôvodom odstúpenia je tá skutočnosť, že záujemca o kúpu spoluvlastníckeho
podielu nemá záujem o jeho kúpu, teda ponuka z jeho strany zanikla, žalovaný nemá záujem odpredať
svoj spoluvlastnícky podiel, zotrváva v podielovom spoluvlastníctve a kúpnu zmluvu na odpredaj

svojho spoluvlastníckeho podielu neuzavrie. Tento list bol doručený právnej zástupkyni žalobcov dňa
26.01.2018.
7. Súd prvej inštancie na právne zdôvodnenie svojho rozhodnutia, citujúc ust. § 217 ods. 1 a §
229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 140 OZ, uviedol,že v ust. § 140 OZ je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter. Ak
niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby,
spoluvlastníka, spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom.

Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z ust. § 140 OZ aplikovať
(uplatnením analógie legis - § 853 OZ) všeobecnú úpravu OZ o predkupnom práve (§ 602 až § 606).
Podľa súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/122/2009) spoluvlastník, ktorý
je oprávnený z predkupného práva (§ 140 OZ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka,
ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ); b) sa bude domáhať
voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového
spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,
má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP), c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak

už voči nadobúdateľovi. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže
zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Porušenie predkupného práva však v žiadnom
prípade neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil, predaja veci, a to
ani žalobou podľa ust. § 229 CSP. Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci,

pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného
práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na
oprávnenom,čiponukupríjme.Vlastníknemápovinnosťvecpredaťatútopovinnosťnemáanivprípade,
ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode;
táto povinnosť vec predať nie je vynútiteľná (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/122/2009

zo dňa 22.09.2010). Preto právny názor žalobcov, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu ust. §
140 OZ zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka
spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením prejavu vôle predávajúceho
spoluvlastníka, nie je správny a prieči sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho, tak i práva
predkupného. Žalovaný si svoju povinnosť z predkupného práva splnil. Z dôvodu, že sa neskôr rozhodol

nescudziť svoj spoluvlastnícky podiel, pričom túto skutočnosť žalobcom písomne oznámil, resp. previesť
svoj spoluvlastnícky podiel na svoju manželku, v ktorom prípade by nešlo o porušenie predkupného
práva, keďže by išlo o prevod na blízku osobu (§ 116, § 117 OZ), súd prvej inštancie aj s poukazom na
právny názor Najvyššieho súdu SR žalobe nevyhovel.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 262 ods. 1 a

§ 255 ods. 1 CSP a s poukazom na plný úspech žalovaného v spore tak, že žalovanému priznal proti
žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie
žalobcovia I. a II., ktorým žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom jej
rozsahu vyhovel a priznal im proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp.

alternatívneabyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilvplnomrozsahuavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. Na odôvodnenie podaného odvolania žalobcovia uviedli, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Žalobcovia zopakovali svoje skutkové tvrdenia uvedené už v žalobe a v ďalšom uviedli,
že je pravdou, že žalovaný ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj prednostne im. Následne

napriek tomu, že od nich obdržal akceptáciu svojej oferty, odmietol podpísať kúpnu zmluvu, ktorá je
nevyhnutná pre dosiahnutie vecno-právnych účinkov zmluvy, t. j. prevodu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Z uvedených dôvodov bola podaná žaloba. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
právnemu názoru, pokiaľ ide o aplikáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/122/2009 zo
dňa 22.09.2010, keďže v ňom formulované závery Najvyššieho súdu SR nemožno v prejednávanej

veci aplikovať vzhľadom na diametrálne odlišný skutkový stav. Pokým vo veci rozhodovanej Najvyšším
súdom SR došlo k porušeniu predkupného práva podielových spoluvlastníkov tým, že iný podielový
spoluvlastník im predmet spoluvlastníctva vôbec vopred neponúkol na predaj, v prejednávanej veci
žalovaný ako podielový spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel relevantným spôsobom ostatným
podielovým spoluvlastníkom na predaj ponúkol. Títo jeho ponuku akceptovali bez výhrad. Pri právnom

posúdení sporu bolo nutné zodpovedať otázku, aké povinnosti má spoluvlastník ako povinný z
predkupného práva podľa ust. § 140 OZ. Ak chce spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel previesť
na cudzie osoby (mimo okruhu spoluvlastníkov veci), musí svoj podiel najskôr ponúknuť na odkúpenie
ostatným spoluvlastníkom veci. Ponuka na predaj musí spĺňať náležitosti návrhu na uzatvorenie kúpnejzmluvy podľa ust. § 43a OZ. Po právnej stránke je teda nutné vec posudzovať nielen podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o predkupnom práve, ale tiež podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch a zmluvách. Žalovaný uskutočnil vo vzťahu k nim jednostranný adresný

úkon oferty na uzatvorenie kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 43a ods. 1 OZ, pričom oni ako adresáti
oferty túto prijali riadne a včas (§ 43c Občianskeho zákonníka) a v zmysle ust. § 44 ods. 1 a 2 OZ prijatím
oferty došlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy. Ak dôjde k prijatiu ponuky spôsobom predpokladaným v
ust. § 43c a nasl. OZ, právne dôsledky prijatia nastanú aj vtedy, ak oprávnený vec nevyplatil (§ 605 OZ).
Ust. § 605 OZ totiž s nevyplatením veci spája iba zánik predkupného práva bez vplyvu na všeobecné

ustanovenia upravujúce zmluvy (§ 43 a nasl. OZ). Prijatím návrhu sú teda zmluvné strany viazané. V
zmysle ust. § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a jeho písomnému prijatiu. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, preto
je napadnutý rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Žalovaný návrh na
uzatvorenie kúpnej zmluvy realizoval písomne a tento jeho návrh bol aj písomne prijatý. Požiadavku
na zahrnutie prejavov vôle strán do tej istej listiny naplnili tým, že žalovanému zaslali nimi podpísanú

kúpnu zmluvu, ktorá v celom rozsahu korešpondovala s ofertou žalovaného. Žalovaný nebol oprávnený
od uskutočnenej oferty odstúpiť vzhľadom k tomu, že oferta bola adresátmi včasne prijatá. Neprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tak spočíva v tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal
s ich vyššie uvedenou argumentáciou. Nedomáhajú sa však nahradenia prejavu vôle žalovaného z
dôvodu porušenia ich predkupného práva, ale na tom právnom základe, že prijali ponuku žalovaného na

uzatvorenie kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu žalovaného, avšak žalovaný napriek viazanosti
svojim návrhom odmietol splniť formálno-právne predpoklady k dosiahnutiu vecno-právnych účinkov
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Majú teda za to, že záväzkovo-
právny vzťah (z kúpnej zmluvy) strán sporu vznikol už samotným prijatím oferty žalovaného. Žalovaný
je viazaný právnou povinnosťou previesť predmetný spoluvlastnícky podiel na nich. Nakoľko si žalovaný

túto povinnosť nesplnil, možno prejav jeho vôle nahradiť požadovaným rozsudkom v zmysle ust. § 229
CSP. Výklad zákona, ktorý si osvojil súd prvej inštancie, spôsobuje výraznú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán sporu, oni ako účastníci právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorí dodržali všetky
svoje zákonné povinnosti, sú diskriminovaní tým, že súd prvej inštancie priznal ochranu žalovanému,
ktorý svoju povinnosť odpredať svoj spoluvlastnícky podiel, vyplývajúcu z jeho vlastného návrhu na

uzatvorenie zmluvy, zámerne ignoruje. Žalobcovia tak napokon uviedli, že každý právny predpis je
potrebné vykladať tak, aby sa nepriečil účelu zákona a nedegradoval práva nadobudnuté v dobrej
viere. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie smeruje proti logike zákona a základným princípom
občiansko-právnych vzťahov, medzi ktoré patrí najmä rovnoprávne postavenie ich účastníkov.
10.Žalovanýsakpodanémuodvolaniužalobcovpísomnevyjadril,pričomžiadalodvolacísúdnapadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Žalovaný sa vo vyjadrení pridržal svojej dovtedajšej argumentácie. S
odvolacou argumentáciou žalobcov vyjadril svoj nesúhlas, pretože súd prvej inštancie dôsledne a
dostatočnýmspôsobomodôvodnilsvojerozhodnutieavyvodilsprávnyprávnyzáver.Samotnéodvolanie
vo svojej podstate len kopíruje citáciu ustanovení OZ a v značnej miere neprináša právne argumenty, na

základe ktorých by bolo možné vytýkať súdu prvej inštancie právne pochybenie, teda nesprávny právny
záver.
11. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcovia podali písomné vyjadrenie, v ktorom zásadne
zopakovali argumentáciu už uvedenú počas konania súdu prvej inštancie a v podanom odvolaní.
12. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov, uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto

rozsudku, ktoré mu bolo doručené, vyjadrenie nepodal.
13.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34CSP),preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. § 219 ods. 3 v spojení s ust. § 378 a § 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (výrok I.), ako aj

v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (výrok II.) ako vecne správny potvrdil.
14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie postavil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcov I. a II., vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).15. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcov
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.

16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného
súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods.

1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia
Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa
17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.

17. Z ust. čl. 6 až 8 CSP vyplýva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú
je treba chápať tak, že je povinnosťou strán sporu tvrdiť rozhodné skutočnosti (§ 132 ods. 1, § 150
ods. 1 CSP) a navrhovať o nich dôkazy (čl. 8 CSP). Okrem povinnosti tvrdenia tak majú strany sporu
dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Uvedené
povinnosti môže strana plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných

úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Poslednou procesnou možnosťou
splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP).
Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá
skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, stranou sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom
zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí

tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Nesplnenie tejto
povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu sporu, ktorá
tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje tú stranu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej
núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali

pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah
tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore,
v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený.
Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci
samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade.

Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
18. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ust. § 366 CSP). V civilnom procese sa
uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu súdu prvej inštancie len v

prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie
vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými
skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.
19. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že súd je pri rozhodovaní viazaný
žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP). Z tejto zásady vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi

viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda
žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať
síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Súd teda
nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom
predloženýchaoznačenýchdôkazovodvodzovaťskutkovétvrdenia,ktoréneboližalobcomprodukované

a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom
tvrdeného skutkového stavu (dôvodu).
20. Možno konštatovať, že žalobcovia v zásade odvodzovali žalobou (a išlo aj o ich odvolaciu
argumentáciu) uplatnené právo z toho, že medzi nimi a žalovaným došlo k súhlasnému prejavu vôlesmerujúcemu k uzavretiu kúpnej zmluvy (na strane žalobcov v pozícii kupujúcich a na strane žalovaného
v pozícii predávajúceho), ktorej predmetom mal byť spoluvlastnícky podiel žalovaného k spornej
nehnuteľnosti. Žalobcovia mali za to, že prejav vôle žalovaného stelesnený v listine - výzve na uplatnenie

predkupného práva zo dňa 11.01.2018 je potrebné vykladať ako prejav vôle žalovaného k uzavretiu
kúpnej zmluvy - návrh na uzavretie kúpnej zmluvy (podľa ust. § 43a ods. 1 OZ) určenej žalobcom I. a II.
Tým, že si následne žalobcovia - listom zo dňa 18.01.2018 uplatnili ako podieloví spoluvlastníci spornej
nehnuteľnosti voči žalovanému svoje predkupné právo podľa ust. § 140 OZ za podmienok a v lehote
stanovených žalovaným bez akýchkoľvek výhrad, došlo z ich strany vo svojej podstate k písomnému

prijatiu (akceptácii) návrhu žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy (§ 43c ods. 1 OZ), ktoré nadobudlo
účinky podľa ust. § 43c ods. 2 OZ v momente, kedy sa toto dostalo do dispozície žalovaného (dňa
22.01.2018). Účinnosťou prijatia návrhu žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy žalobcami tak malo
súčasne dôjsť podľa ust. § 44 ods. 1 OZ aj k samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy.
21. Uvedený právny názor žalobcov však odvolací súd považuje za nesprávny a ich argumentáciu je
potrebné odmietnuť. Podľa ust. § 46 ods. 1 a 2 OZ je totiž pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností

nevyhnutné, aby prejavy vôle účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (na rozdiel od iných zmlúv
vyžadujúcich písomnú formu, kde je v zmysle ust. § 46 ods. 2 v spojení s ust. § 40 ods. 3 OZ
postačujúce, aby prejavy vôle účastníkov mali písomnú formu bez toho, aby boli na jednej listine). V
danom prípade nesporne nedošlo zo strany žalobcov a žalovaného k písomnému prejaveniu súhlasnej
vôle smerujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného k spornej

nehnuteľnosti na jednej listine. Preto ani nemohlo medzi nimi dôjsť platne k uzavretiu takejto kúpnej
zmluvy a ani k nastaniu obligačno-právnych účinkov takéhoto dvojstranného právneho úkonu. Mimo
uvedené žalobcovia si sami protirečili, ak na jednej strane tvrdili, že došlo medzi nimi a žalovaným
k uzavretiu zmluvy a na druhej strane sa žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného na
uzavretie zmluvy. Logicky ak žalovaný bol už vôľu prejavil, nemá význam, aby jeho, už prejavená, vôľa

bola nahrádzaná rozhodnutím súdu.
22. Odhliadnuc od doposiaľ uvedeného mal odvolací súd za to, že prejav vôle žalovaného obsiahnutý
v jeho liste - výzve na uplatnenie predkupného práva zo dňa 11.01.2018, nemožno vykladať ako prejav
vôle predávajúceho (§ 34 OZ) smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcami ako kupujúcimi,
ktorej predmetom by bol odplatný prevod jeho spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti.

Žalovaný vo výzve na uplatnenie predkupného práva zo dňa 11.01.2018 vôbec neprejavil svoju vôľu
previesť svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti na žalobcov, naopak v tejto výzve oboznámil
žalobcov s tým, že jeho vôľou je previesť (odpredať) svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe. Predmetná
výzva žalovaného vo vzťahu k žalobcom tak bola deklarovaním úmyslu žalovaného previesť jeho
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu za cenu 25,- eur / m2 a zisťovaním toho, či žalobcovia mienia

využiť svoje predkupné právo. Z prejavu vôle žalovaného nevyplýva, že by išlo o ponuku na predaj jeho
spoluvlastníckehopodielukspornejnehnuteľnostiadresovanúžalobcomzakonkrétnychpodmienoktak,
aby bolo možné hovoriť o úmysle žalovaného previesť, v prípade akceptácie jeho ponuky žalobcami,
jeho spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti žalobcom za stanovených podmienok.
23. Z ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 OZ zakotvujúceho pre občianskoprávne vzťahy zásadu, že

tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto
vzťahov spája a princíp rovného postavenia subjektov v týchto vzťahoch, vyplýva, že žiadny z účastníkov
občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho
vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu
je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 229 CSP len v tých prípadoch, keď to zákon

výslovne umožňuje (napr. § 715, § 719 ods. 2 OZ, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu
subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 OZ) alebo ako záväzková povinnosť je
založenáinýmprávnymúkonom(§50aOZ).Obchodnýzákonníktakútomožnosťzakotvujenapr.v§270
a ďalej v § 290 a v § 292. Zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych vzťahov formou nahradenia prejavu

vôle súdom treba vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného
práva pri robení právnych úkonov, a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu
bola spôsobilá poškodiť oprávnené záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu
práva a dokonca až k zneužitiu práva. Ide o poskytnutie ochrany subjektu (napr. budúcej zmluvnej
strane), ktorá objektívne sama nie je schopná zabezpečiť výkon svojho práva a kedy nekonanie iného

subjektu možno vnímať ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do práv iných a je aj v
rozpore s dobrými mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy len v prípadoch,
ktoré sú v zákone výslovne uvedené. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 8Cdo127/2018 zo dňa 17.06.2019 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod č. 76/2019)
24. Právo podielového spoluvlastníka domáhať sa, aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý

na predaj (resp. domáhať sa voči vlastníkovi dotknutého podielu nahradenia prejavu jeho vôle previesť
jeho spoluvlastnícky podiel dotknutému spoluvlastníkovi), vzniká v zmysle ust. § 140 v spojení s
ust. § 853 ods. 1 a § 603 ods. 3 OZ iba za predpokladu, že došlo k porušeniu jeho predkupného
práva. Zákon presne neustanovuje, v čom treba vidieť porušenie predkupného práva. Iba z povahy
predkupného práva, ako aj z dôsledkov porušenia predkupného práva upravených v ust. § 603 ods. 3

OZ možno vyvodiť, že porušením predkupného práva možno rozumieť stav, že ten, kto mal povinnosť
vec oprávnenému ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného nerešpektoval a vec predal niekomu
inému, prípadne, ak bolo predkupné právo dohodnuté aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom
(§ 602 ods. 2), vec iným spôsobom než predajom scudzil tretej osobe. Ak bolo predkupné právo
oprávnenej osoby porušené uvedeným spôsobom, oprávnený má nasledovné možnosti, a to: a) môže
sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, alebo b) môže sa dovolať relatívnej neplatnosti

právnehoúkonu,ktorýmdošlokprevoduspoluvlastníckehopodielunainúosobu(§40aOZ),aleboc)mu
zostane predkupné právo zachované. K porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka tak
logicky nedôjde, ak podielový spoluvlastník, ktorý vyzval na uplatnenie predkupného práva dotknutého
podielového spoluvlastníka, sa napokon rozhodne nedisponovať so svojim spoluvlastníckym podielom.
Rovnako je tomu tak, ak podielový spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel následne prevedie blízkej

osobe (§ 116 a §117 OZ), keďže v tomto prípade iný podielový spoluvlastník predkupné právo nemá.
Iný výklad by bol v rozpore s vlastníckym právom podielového spoluvlastníka, keďže tento nemá
povinnosť svoje vlastníctvo scudziť. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nedošlo k prevodu jeho
spoluvlastníckeho podielu tretej osobe v rozpore s ust. § 140 veta prvá OZ (ako v konaní vyšlo najavo,
žalovaný napokon svoj spoluvlastnícky podiel obligačne síce previedol, avšak išlo o prevod blízkej osobe

podľa ust. § 116 OZ, jeho manželke darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2018), nedošlo ani k porušeniu
predkupného práva žalobcov I. a II. podľa ust. § 140 OZ, a preto sa žalobcovia nemôžu s úspechom
domáhať voči žalovanému nahradenia prejavu jeho vôle uzavrieť so žalobcami I. a II. kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom by bol odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného k spornej nehnuteľnosti.
25. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcami, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné

a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada súd z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v napadnutej časti (výrok I.) rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.
26. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá správnosť aj odvolaním napadnutého
výroku o náhrade trov konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcom I. a
II. nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný mal v tomto štádiu konania plný úspech.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).