Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214699
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116214699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zastúpený: HMG LEGAL,
s.r.o., IČO: 35 885 459, Červeňova 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: L. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J.G. Z. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 534,88 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.06.2016, doručenou súdu dňa 24.06.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 534,88 eura, riadny úrok vo

výške 15,80 % p.a. z istiny 352,08 eura od 20.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00%
p.a. zo sumy 469,99 eura od 20.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 22.12.2009 Zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA a zároveň uzatvorili dňa 22.12.2009
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné
prostriedky do výšky úverového rámca 2.000,- eur. V zmysle zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver

sa úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80% p.a.. V zmysle zmluvy pre prípad omeškania
so zaplatením akýchkoľvek záväzkov, je žalobca oprávnený dlžnú sumu úročiť úrokom z omeškania,
ktorý je dohodnutý zmluvne alebo ktorého výška je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy, a to až do zákonnej výšky úroku z omeškania. Nakoľko
žalovaná poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne
aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, listom - Oznámenie o zosplatnení úveru žalobca
vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 15.09.2014. Podľa vyčíslenia pohľadávky bol ku dňu

19.06.2016 celkový zostatok v sume 534,88 eura pozostávajúci z istiny vo výške 352,08 eura, riadneho
úroku v zmysle zmluvy vo výške 115,42 eura, úrokov z omeškania vo výške 64,89 eura a poplatkov
vo výške 2,49 eura. Žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu podaním zo dňa 11.05.2018, kde uviedol,
že žalobou uplatňovaná suma vo výške 534,88 eura pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 352,08
eura,nezaplatenýchriadnychúrokovvovýške115,42eura,nezaplatenýchúrokovzomeškaniavovýške
64,89 eura a nezaplatených poplatkov vo výške 2,49 eura. Nezaplatená istina vo výške 352,08 eura
predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, ktorý žalovaná čerpala jednorazovo dňa 22.12.2009

vo výške 2.000,- eur. Priebeh jeho splácania vyplýva z podrobnej špecifikácie pohľadávky, ktorá tvorí
prílohupodania,aktorábolavypracovanákudňu19.06.2016.Nezaplatenériadneúrokyvovýške115,42
eura boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a sú vyčíslené taktiež ku dňu 19.06.2016. Jednotlivé
sumy riadnych úrokov v príslušných kalendárnych mesiacoch vyplývajú z predloženej špecifikáciepohľadávky. Úroky z omeškania vo výške 64,89 eura boli počítané z nedoplatkov na splátkach, splatných
v zmysle úverovej zmluvy. Prvýkrát bola žalovaná povinná platiť úroky z omeškania v mesiaci máj 2012
vo výške 0,04 eura. Následne si svoj záväzok, vyplývajúci jej z úverovej zmluvy, splnila, avšak opätovne

sa dostala do omeškania. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania a základ pre
ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Nezaplatené poplatky vo výške 2,49 eura
predstavujú súčet poplatkových úkonov: dňa 14.08.2014 vo výške 1,67 eura - poistenie smrti a invalidity
adňa14.08.2014vovýške0,82eura-poisteniepráceneschopnosti.Nárokžalobcunauvedenépoplatky
vyplývazčl.VII.(Poistenieúveru),bod6.a8.ZmluvyoČSOBspotrebiteľskomúvere.ZozmluvyoČSOB

spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.12.2009 je zrejmé, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť
v 60 mesačných anuitných splátkach. Úhradou jednotlivých splátok nedochádzalo len k úhrade istiny
úveru,aletaktiežajkúhraderiadnychúrokovvzmyslezmluvy.To,žebolovzmluvedohodnutésplácanie
formou anuitných splátok znamená, že v jednotlivých mesačných splátkach nedochádzalo k splácaniu
istiny úveru a riadnych úrokov v rovnakej výške. Pri anuitných splátkach sa postupným splácaním mení
pomer, akým dochádza zo splátky k úhrade istiny a úrokov. Splácaním anuitnými splátkami klesá v

splátke podiel úrokov a narastá suma, ktorou sa spláca istina úveru. Nakoľko sa žalovaná dostala
s vrátením čerpaných finančných prostriedkov do omeškania, žalobca vyzval žalovanú na úhradu
pohľadávky a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti všetkých jej neuhradených
záväzkov a následne uplatnenie svojej pohľadávky na súde. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svoj
záväzok neuhradila, žalobca listom zo dňa 16.09.2014 žalovanej oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru

ku dňu 15.09.2014. Zo špecifikácie pohľadávky vyplýva, akým spôsobom dochádzalo k započítaniu
úhrad na istinu, riadne úroky, úroky z omeškania, prípadne poplatky. Čerpanie úveru žalovanou bolo
jednorazovo dňa 22.12.2009 vo výške 2.000,- eur. Žalovaná v prospech úveru uhradila celkovo sumu vo
výške 3.447,17 eura, pričom z tejto sumy bolo v prospech istiny uhradených 1.647,92 eura, v prospech
riadnych úrokov 933,78 eura, v prospech úrokov z omeškania 28,82 eura a v prospech poplatkov 836,65

eura.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo
dňa 22.12.2009, Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 22.12.2009, výpis
z úverového účtu žalovanej, Upomienku zo dňa 18.04.2014, Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo

dňa 30.04.2014, Opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 25.05.2014, Poslednú výzvu na
zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 07.07.2014, fotokópiu doručenky, Oznámenie o zosplatnení úveru zo
dňa16.09.2014,fotokópiudoručenky,ObchodnépodmienkypreČSOBspotrebiteľskéúvery,Všeobecné
obchodné podmienky, výpis z úverového účtu žalovanej, Špecifikáciu pohľadávky k 19.06.2016.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 21.05.2018, k tejto sa písomne nevyjadrila.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej,
ktorá požiadal o odročenie pojednávania z vážnych rodinných dôvodov, ktoré však neozrejmila ani
nepreukázala, a preto ich nebolo možné považovať za dôležité v zmysle § 183 ods. 1 CSP, keď zároveň

žalovanej nič nebránilo dať sa v konaní zastúpiť, preto súd pojednávanie neodročil, pričom z vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:9. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22.12.2009 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXR, základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,00 eur, s ročnou
úrokovou sadzbou vo výške 15,80 %, RPMN vo výške 20,40 % a priemernou hodnotou RPMN vo

výške 20,89%, pričom celkové náklady dlžníka mali predstavovať čiastku 1.058,60 eura. Žalovaná sa
zaviazala splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach vždy 15. deň v mesiaci. Prvá splátka mala
byť splatná dňa 15.01.2010 a posledná splátka dňa 15.12.2014. Prvá až predposledná anuitná splátka
mala byť vo výške 48,30 eura, pričom posledná anuitná splátka mala byť bankou vypočítaná na základe
priebehu splácania úveru. Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.09.2014 vyplýva, že žalobca

oznámil žalovanej, že vyhlásil celú pohľadávku z úveru dňom 15.09.2014 za splatnú a vyzval žalovanú
na zaplatenie celej dlžnej čiastky. Žalovaná zaplatila podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu
na úver celkom sumu 3.447,17 eura.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 3 veta posledná ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak však zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.20. Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi
spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa

príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.), keďže žalobca
priuzatváranízmluvyospotrebiteľskomúverevystupovalakoveriteľspoukazomnapredmetpodnikania
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali

má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie§52anasl.OZ,prednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou,ktoroujeObchodnýzákonník,
a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne.

24. Predmetom konania je úverová zmluva, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky

a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom
konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška prvej až predposlednej anuitnej splátky 48,30 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je
uvedené z čoho táto splátka pozostáva, čo z nej predstavuje istinu, úroky a poplatky, čím nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby

z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úroku a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 4 ods.
2 písm. i) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti

zmluvy. Okrem toho zmluva dokonca neobsahuje ani výšku poslednej splátky, ktorá má byť v zmysle čl.
V zmluvy vypočítaná bankou na základe priebehu splácania úveru, čo je neprípustné, pretože posledná
splátka mala byť uvedená v konkrétnej výške pri predpoklade riadneho splácania úveru. Okrem toho
nebolo možné uzavrieť, že by zmluva obsahovala v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom, ktorý by bol vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Nie je totiž zrejmé, ako mohli byť celkové náklady uvedené práve v sume
1.058,60 eura (a teda ako boli vypočítané), keď v zmluve absentuje výška poslednej splátky, ktorá je
vstupným údajom pre výpočet celkových nákladov.25. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej považuje v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 veta posledná ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný

a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku
za poistenie, poplatku za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru, poplatku za správu úveru, ani
iných poplatkov (z tohto dôvodu sa súd ďalej nezaoberal poplatkami z hľadiska skúmania neprijateľných
zmluvných podmienok), ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej.
Keďže žalovaná čerpala úver vo výške 2.000,- eur a na tento zaplatila celkom sumu 3.447,17 eura, z

uvedeného vyplýva, že nie je povinná vrátiť žalobcovi žiadnu sumu, preto súd žalobu v celom rozsahu
istiny s príslušenstvom vo výroku I. rozsudku zamietol.

26. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale
toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia

je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého
splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je
pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty
požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva,
žezmluvaospotrebiteľskomúverepresnúvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov

neobsahovala,jepotrebnéúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutej
sumy.“

27. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd

nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
poslednej anuitnej splátky ako takej, ktorá je ako náležitosť zmluvy o úvere upravená nielen v zákone
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto

smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Neuvedenie údaju o výške poslednej anuitnej splátky môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon

o spotrebiteľských úverov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

28. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.

9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami

v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.“

29. Navyše, Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018 vyjadril názor, s
ktorýmsatunajšísúdstotožňuje,asíce,že„nato,abybolomožnévykladaťzákonvsúladesoSmernicou
je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty

(výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna
zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa
uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie
pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôževykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení
zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude
možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu

zákazu retroaktivity).“

30. Okrem vyššie uvedeného, súd poukazuje aj na nasledovné: V sporovom konaní, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním
skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným

v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je
premetom konania. Vzhľadom na zásadu prejednaciu, ktorá je zásadou ovládajúcou sporové konanie,
je zásadne na stranách sporu zhromažďovanie skutkového stavu, pričom súd zisťuje skutkový stav
veci čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Súd svoje poznatky získava určeným
postupom v Civilnom sporovom poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť je vždy nutné
tvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom v procese sa súdu dokazuje pravdivosť týchto tvrdení

o rozhodných skutočnostiach.

31. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní
patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom
unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Nesplnenie povinnosti tvrdenia

má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie,
nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok
odôvodnenia žalobu zamietnuť.

32. Žalobca sa v obsahu žaloby, ako aj v obsahu podania zo dňa 11.05.2018 obmedzil len na odkaz

na prílohy (najmä pokiaľ ide o špecifikáciu jednotlivých požadovaných súm), čím si v konaní nesplnil
povinnosť tvrdenia, keď napriek výzve súdu nešpecifikoval riadne spôsob výpočtu istiny, riadneho úroku
a úroku z omeškania, keď odkaz na listinné dôkazy nepostačuje, nakoľko skutkové tvrdenie nie je
možné nahrádzať odkazom na listinné dôkazy. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním
žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie

skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného
neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto
skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.

33. Súd mal za to, že nárok žalobcu, okrem toho, že mu ho nebolo možné priznať z dôvodu bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru, nebolo možné považovať za preskúmateľný, keď žalobca ani na výzvu
súdu neuviedol, ako (akým výpočtom) dospel k výške istiny, k výške riadneho úroku a k sume úrokov
z omeškania. Žalobca odkazoval iba na listinné dôkazy, avšak v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2
CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo by
porušením zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril

skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca
tvrdiť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci, pretože súd by vyvodzovaním skutkových
tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Podporne súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/157/2015 zo dňa 02.12.2015.

34. Naviac, žalobca v konaní ani nepredložil špecifikáciu predmetného úveru, keď špecifikácia, na ktorú
odkazuje v podaní zo dňa 11.05.2018 a ktorú priložil, sa netýka prejednávaného úverového vzťahu.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takéhoustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

39. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko
bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal, nakoľko
jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o

náhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebnéhoustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.