Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105221392
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2105221392.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcov: 1. F. O., narodený
XX.X.XXXX, bytom M.R.V. XXX/XX, E., 2. L. B., rodená O., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/
XX, O., obaja zastúpení splnomocnencom: VIA LEGE, s.r.o., IČO 36 866 415, so sídlom Veterná 1093,
Pata, proti žalovanej: JUDr. V. F., rodená O., narodená XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, B.-J., o určenie
neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 8C/130/2011-889 zo dňa 30.5.2019 vo výrokoch II., III. a o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 8C/130/2011-889 zo dňa 30.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalobcovia majú voči
žalovanej v časti určenia, že dôvody vydedenia žalobcov v listine o vydedení zo dňa 13.6.2001 nie sú
dané, nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

III. Žalobcovia majú n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/116/2005-102 zo dňa 5.6.2007 výrokom I. určil, že alografný

závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné, výrokom II.
vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 9CoD/31/2008-184 zo dňa 27.11.2008 v
dôsledku podania odvolania oboma stranami rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/116/2005-102 zo
dňa 5.6.2007 zmenil tak, že zamietol návrh o určenie, že alografný závet a listina o vydedení zo dňa

13.6.2001 je neplatný a určil, že dôvody vydedenia žalobcov v listine o vydedení zo dňa 13.6.2001 nie
sú dané a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č. k. 4Cdo 93/2009-206 zo
dňa 28.7.2010 v dôsledku podania dovolania žalobcami rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9CoD/31/2008-184 zo dňa 27.11.2008 v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bol zamietnutý návrh
o určenie neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení zo dňa 13.6.2001 a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zrušení a vrátení mu veci v časti o určenie neplatnosti
alografného závetu a listiny o vydedení zo dňa 13.6.2001 dovolacím súdom opätovne rozhodol voveci uznesením č. k. 9CoD/77/2010-217 zo dňa 26.7.2011 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie č.
k. 8C/116/2005-102 zo dňa 5.6.2007 v napadnutej časti o určení, že alografný závet a vydedenie
zriadené nebohým poručiteľom T. O. dňa 13.6.2011 v jednej listine sú neplatné a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f),
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že v ďalšom sa musí súd prvej inštancie vysporiadať
s okolnosťami spísania závetu, vykonať dokazovanie na tvrdenie žalobcov, že poručiteľ, ktorý závet
podľa jeho výslovného znenia spisoval sám, neovládal právnu terminológiu v ňom použitú, vykonať
dokazovanie potrebné na zistenie, či vzťah svedka závetu X. A. k žalovanej spĺňal podmienku blízkej

osoby a stal by sa tak prekážkou v zmysle § 476f Občianskeho zákonníka a vypočutím žalovanej vyriešiť
otázku, z akého dôvodu žalovaná predložila závet až takmer štyri roky od smrti poručiteľa a napokon
po doplnení dokazovania vo veci rozhodnúť.

5. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci v časti o určenie neplatnosti alografného závetu
a listiny o vydedení zo dňa 13.6.2011 odvolacím súdom opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č. k.

8C/130/2011-568 zo dňa 19.5.2019 tak, že výrokom I. určil, že alografný závet a vydedenie zriadené
poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné, výrokom II. rozhodol, že o náhrade trov
konania rozhodne samostatne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/281/2016-643 zo dňa 7.12.2016 v

dôsledku podania odvolania žalovanou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/130/2011-568 zo dňa
19.5.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) a §
391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne
posúdenieveci,vdôsledkuktoréhonesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdprvejinštancienevykonal
navrhované dôkazy a nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom s tým, že povinnosťou súdu

prvej inštancie bude odstrániť pochybnosti pri vykonanom znaleckom dokazovaní, prípadne nariadiť
kontrolné znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti sporného podpisu poručiteľa na závete a
listiny o vydedení, či došlo k prepisovaniu dátumu podpisu uvedenej listiny a či došlo k manipulácii so
spinkou/spinkami na uvedenej listiny, za týmto účelom vyžiadať originál závetu a listiny o vydedení zo
dňa 13.6.2001 od žalovanej s poučením o dôkaznom bremene a zadovážiť i originál osvedčovacej knihy

Obvodného úradu v Trnave s podpisom poručiteľa zo dňa 8.3.2000 a po opätovnom prejednaní veci
znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.

7. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím

súdom po doplnení dokazovania opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/130/2011-889 zo dňa
30.5.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil,
že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú neplatné,
výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1. a 2. náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100%, v časti o určenie, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom

T. O. zo dňa v jednej listine sú neplatné, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom III. uložil žalobcom 1. a 2. povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, v časti o určenie, že
dôvody vydedenia syna F. O. a dcéry L. B. nie sú dané, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 40 ods. 1, 3, § 476
ods. 1, § 476b, § 476e, § 476f, § 116, § 469 ods. 1, § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 251, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že alografný závet a vydedenie spísané v jednej
listine ako jednostranný hmotnoprávny úkon poručiteľa sú neplatné v zmysle ustanovenia § 40 ods.
1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže neobsahujú vlastnoručný podpis poručiteľa T. O.. Uvedené
má súd prvej inštancie preukázané tak znaleckým posudkom č. 4/2014 v spojení s doplnkom k
znaleckému posudku č. 1/2016 a výsluchom znalca, ako aj zo znaleckého posudku č. 4/2019. Obaja

znalci nezávisle na sebe dospeli k záveru, že podpis poručiteľa na závete nie je platný, pričom v
rámci nového posudku vypracovaného novým znalcom boli k dispozícii aj nové porovnávacie materiály,
ktoré pri predchádzajúcom posudku k dispozícii neboli. Súčasne znalec jasne zrozumiteľne a výstižne
popísal záver, nálezovú časť, na základe čoho nemal súd prvej inštancie pochybnosti o akejkoľvekčasti znaleckého posudku. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podpis nie je pravý aj posúdením
schopnosti poručiteľa spísať závet, ktorý obsahuje právnu terminológiu vzťahujúcu sa k dedičskému
právu a konkrétne odkazy na §§§ Občianskeho zákonníka, ako aj samotnou štylistikou textu, ktorá

v zmysle vyjadrení žalobcov nezodpovedá štandardným textom písaným poručiteľom, v ktorých sa
nachádzalo množstvo pravopisných, resp. štylistických chýb. Ďalej je v závete odkázané na dedičské
rozhodnutie, ktoré bolo reálne doručené poručiteľovi až dňa 14.6.2001 a nie dňa 13.6.2001, teda
nemohol mať o ňom vedomosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil aj
svedecké výpovede závetných svedkov ako nedôveryhodné s ohľadom na zistené závery znalcov a

dátum vydania dedičského rozhodnutia. Súčasne svedecké výpovede p. Q. a p. X. o zhotovení korýtok
považoval súd prvej inštancie za dôveryhodné s ohľadom na vyššie uvedené závery. Vo vzťahu k
výpovedipoštovejdoručovateľkyT.L.súdprvejinštanciemalzato,žetátosvedeckávýpoveďnevylučuje
prítomnosť svedkov, keďže svedkovia uviedli, že pri prácach z druhej časti domu ich nebolo vidno
a súčasne chodila ráno o 8:00 hod., pričom druhá pochôdzka, ktorú vykonala (zväčša medzi 11:00
hod. až 13:00 hod.) uvedené práce nemusela postrehnúť. Ak by však súd prvej inštancie vyhodnotil

výpoveď poštovej doručovateľky ako úplne pravdivú, tak musí konštatovať, že svedkyňa v rozhodnom
čase nevidela ani závetných svedkov, ktorí by sa tam museli podľa ich výpovede nachádzať, keďže
závet podpisovali práve v obedňajšom čase (11:30 hod. až 12:45 hod.), ale podľa svedkyne tam nikto
nebol. Ďalšou okolnosťou, ktorá spochybňovala pravosť a pravdivosť listiny je, že svedkovia závetu
neboli prítomní spísania závetu, hoci táto skutočnosť je uvedená v závete na 1. strane závetu, čo

zhodne uviedli svedkovia závetu. Ďalšou takouto okolnosťou je obsahová súvislosť listov závetu, keď
na prvom liste poručiteľ vyjadril svoju vôľu započítať žalobcom finančné dary vo výške 200.000,-Sk
a vo výške 80.000,-Sk, ktorých poskytnutie žalobcovia popreli a na druhom liste žalobcov vylučuje z
dedenia. Je nelogické, aby na jednej strane poručiteľ žalobcom započítal dary a na druhej strane ich
zároveň vydedil. Súd prvej inštancie považoval za ďalšiu významnú skutočnosťou vo veci aj správanie

sa samotnej žalovanej, ktorej bol závet odovzdaný svedkyňou K. O. na kare, pričom až dňa 26.5.2005
bol závet žalovanou predložený k nahliadnutiu notárke v dedičskom konaní, pričom žalovaná ako
dôvod uviedla to, že od roku 2002 bola dva roky PN a na liečeniach. Ďalej žalovaná uviedla, že dňa
27.3.2003 na súde OS Bratislava 2 bola spísaná zápisnica, v ktorej uviedla, že otec zanechal závet,
následne sa dvakrát dožadovala právna zástupkyňa žalobcov nahliadnutia do originálu závetu, avšak

v tej dobe opäť bola vážne chorá a hospitalizovaná. Svoje tvrdenia o chorobe a hospitalizácii žalovaná
nijakým spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že poručiteľ
zomrel dňa 19.6.2001, pričom žalovaná po dvoch rokoch v dedičskom konaní uviedla, že poručiteľ
vyhotovil závet, ktorý bol v jej prospech a následne o ďalšie dva roky dňa 26.5.2005 predložila závet k
nahliadnutiu notárke. Takéto správanie žalovanej je ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje platnosť

závetu. Žalovaná sa bránila aj v súdnom konaní predložiť samotný závet, kedy napriek vyjadrenému
názoru Krajského súdu v Trnave o povinnosti predložiť závet v prípade jeho vyžiadania súdom sa tomuto
bránila a chcela dať vypracovať súkromný znalecký posudok, pričom však reálne tak nevykonala. Všetky
uvedené skutočnosti viedli súd prvej inštancie k tomu, že žalobe o určenie neplatnosti alografného
závetu a listiny o vydedení vyhovel, nakoľko žalobu považoval za dôvodnú, keďže mal preukázané z

vykonaného dokazovania, že listina je neplatná, nakoľko podpis nie je pravý. Súd prvej inštancie aj
listinu o vydedení považoval za neplatnú, a to z dôvodov vzťahujúcich sa k neplatnosti závetu. Ďalej
doplnil,želistinaovydedeníneobsahovalavýslovnéuvedeniekonkrétnehodôvoduvydedeniavovzťahu
k žalobcom, ktoré je materiálnou náležitosťou, a uvedené je dôvodom neplatnosti listiny o vydedení.
Preto súd prvej inštancie žalobe v celom zostávajúcom rozsahu vyhovel.

10. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v časti určenia, že alografný závet
a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. v jednej listine sú neplatné, odôvodnil paušálnym odkazom na
ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

11. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v časti určenia, že dôvody
vydedenia syna F. O. a dcéry L. B. nie sú dané, odôvodnil tým, že pri vyhlásení tohto výroku vychádzal
z mylného záveru, že v tejto časti konania boli žalobcovia neúspešní, hoc opak je pravdou, súd je však
viazaný vlastným vyhláseným rozhodnutím, a preto v tejto časti vyhotovil rozhodnutie tak, ako ho vyhlásil
a odôvodnil, aj keď uvedené nezodpovedá skutočnosti, nakoľko žalobcovia boli aj v tejto časti plne

úspešní v konaní.

12.ProtirozsudkusúduprvejinštancievovýrokochII.,III.podaliodvolaniežalobcovia.Vodvolaníuviedli,
že rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 5.6.2007 sp. zn. 8C/130/2011, ktorým súd určil, že alografnýzávet a vydedenie sú neplatné, návrh vo zvyšku zamietol a náhradu trov nepriznal, bol zmenený v celom
rozsahu rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2008 sp. zn. 9CoD/31/2008, ktorým odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh o určenie neplatnosti alografného závetu a listiny

o vydedení je neplatný zamietol a určil, že dôvody vydedenia navrhovateľov uvedené v listine o vydedení
zo dňa 13.6.2001 nie sú dané a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Tento rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2008 sp. zn. 9CoD/31/2008 pritom nadobudol
právoplatnosť v časti určenia, že dôvody vydedenia navrhovateľov nie sú dané, lebo voči nemu nebol
podaný žiaden opravný prostriedok, teda je zrejmé, že žalobcovia 1. a 2. boli plne úspešní v časti žaloby

o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok II., III.
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že ako žalovaná nedala dôvod

na sporové konanie v súvislosti s určením pravosti závetnej listiny po T. O., teda vždy sa riadila podľa
všeobecne uznávaných právnych aj mimoprávnych noriem. Závetná listina, ktorú spísal jej otec je platná
a tento závet spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Svoje tvrdenie opiera aj o skutočnosť, že otec
túto závetnú listinu napísal a podpísal pred súčasne prítomnými troma svedkami, ktoré osoby závetných
svedkov vykazujú maximálny stupeň dôveryhodnosti, a preto nie je žiadny dôvod spochybňovať pravosť

závetnej listiny a vlastnoručného podpisu jej otca. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalobcom
nepatrí náhrada trov konania v tomto konaní.

14. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že závet
nie je platný a nespĺňa zákonné náležitosti, chýba v ňom zrozumiteľne a určito uvedený dátum spísania

závetu, chýba zabezpečenie jednotlivých listov tvoriacich listinu pred manipuláciou, resp. je dôvodné
podozrenie na manipuláciu s listami tvoriacimi závet po jeho spísaní, chýba obsahová a logická a
časová nadväznosť a zhoda medzi tvrdeniami obsiahnutými v závete a nepochybne preukázanou
skutočnosťou (napr. v závete sa odkazuje na informácie, ktoré boli poručiteľovi známe až po spísaní
závetu zo súdom doručovanej zásielky), právna perfektnosť zákonných citácií a zvolené výrazové

prostriedky vylučujú, že by závet spísal sám poručiteľ. Závet nie je podpísaný vlastnoručným podpisom
poručiteľa, čo potvrdili dvaja súdni znalci nezávisle na sebe v znaleckých posudkoch. Závetní svedkovia
a ich dôveryhodnosť boli spochybnené vlastnými výpoveďami, ako aj boli spochybnené výpoveďami
ostatných svedkov; ale najmä skutočnosťou, že išlo jednak o intímneho priateľa a kolegu žalovanej a
jednak o manželov zaviazaných žalovanej za pomoc pri štúdiu ich syna, kedy manželka bola navyše

kamarátka a spolužiačka žalovanej. Dĺžku a náročnosť súdneho konania spôsobila najmä žalovaná,
ktorá sa najprv roky vyhýbala dedičskému konaniu po poručiteľovi a roky sa vyhýbala aj súdnemu
konaniu a využívala do poslednej chvíle všetky možné právne spôsoby na jeho predĺženie. Žalobcom
nepochybne patrí náhrada trov súdneho konania proti žalovanej, ktorá bola v súdnom konaní neúspešná
a ktorá navyše spôsobila väčšinu jeho nákladov svojím účelovým konaním.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala odvolanie žalovaná. V odvolaní
uviedla, že za sfalšované je potrebné označiť podpisy na PM-3, PM-4, ktoré boli dodané žalobcami
len vo fotokópii a navyše pomenovanie týchto listín sa nezhoduje s pomenovaním v osvedčovacej
knihe. Občiansky zákonník vyžaduje ako dôkaz o pravosti podpisu bez ďalšieho dvoch svedkov, čo

bolo v konaní dokázané. Obidvaja znalci vyvodili identické závery, že podpis poručiteľa nie je jeho
vlastným podpisom, avšak obidvaja znalci na vyvodenie argumentácie svojich záverov v znaleckých
posudkoch použili dva porovnávacie materiály (fotokópie listín), ktoré ako jediné vyvodzujú závery
obidvoch znaleckých posudkov tak, že podpis poručiteľa nie je jeho vlastným podpisom. Súd prvej
inštancie však nesprávne zistil skutkový stav veci, keď dva porovnávacie materiály (obidve sú fotokópie:

"Čestné prehlásenie" zo dňa 8.3.2000 a "Prehlásenie" zo dňa 9.6.2001), znalci na znalecké skúmanie
nemali použiť vôbec, resp. tieto fotokópie mali byť vylúčené nie len zo znaleckého skúmania ale
aj zo súdneho spisu, pretože uvedené fotokópie nie sú v súlade s realitou a nezakladajú sa na
pravde. Doložka (osvedčovacia pečiatka) na "Čestnom prehlásení" zo dňa 8.3.2000 a názov právneho
úkonu - Splnomocnenie - uvedeného v Osvedčovacej knihe pod por. číslom 437, ktorý bol predmetom

osvedčenia a ktorý vykonal osobne poručiteľ nie sú zhodné. Podpis v Osvedčovacej knihe a na fotokópii
"Čestné prehlásenie" musia byť totožné, pričom ak laicky porovnáme tieto dva podpisy, tak je zrejmé, že
podpis v osvedčovacej knihe je úplne odlišný od podpisu na fotokópii s názvom "Čestné prehlásenie".
Žalovaná má za to, že podpis na fotokópii s názvom "Čestné prehlásenie" zo dňa 8.3.2000 ako ajpodpis na fotokópii s názvom "Prehlásenie" zo dňa 9.6.2001 sú totožné a tieto fotokópie bolo sfalšované.
Žalobcovia do dnešného dňa nepredložili ani jeden originál, z ktorého by bolo možné verifikovať
pravdivosť obsahu a pravosť fotokópii listín o prehláseniach. Na základe neobjektívneho znaleckého

skúmania obidvoch znalcov (p. Rusnák a p. Grajcar) sú ich závery v rozpore so skutkovým stavom.
Občiansky zákonník predpokladá, že podpis, je pravý ak je "overený" minimálne dvoma svedkami a nič
viac nevyžaduje a táto skutočnosť bola v zmysle Občianskeho zákonníka riadne dokázaná výsluchom
svedkov. Hodnoverné overenie pravosti podpisu bez ďalšieho zabezpečujú dvaja svedkovia, na čo sa
môže poručiteľ v čase spísania závetu bezpodmienečne spoľahnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

je nutné konštatovať, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v
jednej listine má všetky zákonné náležitostí a je platný. Poručiteľ v prípade závažnejších dokumentov
bol schopný sa gramatickým chybám vyvarovať a vždy, keď išlo o významný dokument poručiteľ si
dal záležať na gramatike a nemal problém sa vyvarovať chybám. Poručiteľ z pozície svojej dlhoročnej
vyšetrovateľskej práce poznal osoby s právnickým vzdelaním, s ktorými sa denne stýkal, a preto
nemal problém si náležitosti zistiť. Drobné nezrovnalosti vo svedeckých výpovediach závetných svedkov

sú logicky ospravedlniteľné uplynutím času od udalostí, t. j. viac ako 15 rokov a primerane aj k ich
seniorskému veku a voľnému štýlu vyjadrovania sa. Na základe uvedeného žalovaná požiadala ústav
o vypracovanie súkromného znaleckého posudku k vedeckému preskúmaniu kolektívnym orgánom.
Takéto kolektívne znalecké skúmanie listín navrhuje posúdiť spôsobom, a to každú listinu samostatne a
všetky vo vzájomných súvislostiach. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a určil, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa 13.6.2001 v jednej listine sú
platné.

16. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že žalovaná nesprávne a
nepravdivo namieta voči opakovanému znaleckému dokazovaniu, že trpí tou vadou, že znalec použil

na znalecké dokazovanie dva porovnávacie materiálny, a to fotokópie „Čestné prehlásenie“ z 8.3.2000
a „Prehlásenie“ z 9.6.2001, keďže v predmetnom znaleckom posudku PhDr. Grajcara č. 4/2019 boli
vyňaté z komparatívnej vzorky. To, že svedkovia podpísaní na závete, mali potvrdiť pravosť podpisu
poručiteľa na závete, môže predstavovať na ich strane trestný čin krivej výpovede, ich tvrdenia boli
rozporuplné, čo nepopiera ani žalovaná, a preto nie sú dôveryhodné. Žalovaná (oneskorene) predkladá

ako dôkaz dokument, podľa ktorého sa vraj poručiteľ vedel vyvarovať gramatických a štylistických chýb
v písomnom prejave. Uvedené nie je pravdou, lebo aj tento dokument obsahuje gramatické chyby a
zvláštne jazykové prostriedky. Žalovaná uvádza, že poručiteľ poznal osoby s právnickým vzdelaním,
pričom doteraz uvádzala, že sám mal právnické vzdelanie a bol schopný sám spísať závet. Pokiaľ
žalovanátvrdí,žesúdnevykonalnavrhnutédôkazy,avšaktietodôkazynekonkretizuje,idelenozákonnú

formulku použitú žalovanou - o všeobecné nepodložené a nedôvodné tvrdenie. Žalovaná nepodložene
tvrdí, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku a konkrétne navrhuje vypracovanie
znaleckého posudku ústavom ako kolektívnym orgánom. Takýto postup ale nie je dôvodný, pretože
dvaja znalci v odbore písmoznalectvo sa nezávisle na sebe zhodli na tom, že podpis na závete nie je
vlastnoručným podpisom poručiteľa. Nevedno, na základe čoho žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie

nesprávne zistil skutkový stav veci, keď na základe dvoch znaleckých posudkov ustálil, že v prípade
podpisu na závete nejde o podpis poručiteľa. Žalovaná cielene spôsobuje prieťahy konania, ako aj
dedičského konania po poručiteľovi.

17. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že zo

záveruZnaleckéhoposudkuPhDr.Grajcarač.4/2019jasneazrozumiteľnevyplýva,žeznalecvychádzal
z fotokópií podpisov 018 a 019, pretože je v ňom napísané, že vznikol buď ako technické falzum
technikou priesvitu alebo tzv. „voľnou rukou" ako falzum typu napodobneniny. Obe tieto hypotézy majú
rovnakú dôkaznú váhu. Podpis poručiteľa z osvedčovacej knihy pod číslom 437 z 8.3.2000 a podpis na
Čestnom prehlásení zo dňa 8.3.2000 sa nezhodujú, sú úplne odlišné, dokonca v osvedčovacej knihe

chýba napísané meno v porovnaní s Čestným prehlásením. Dôrazne odmieta tvrdenia žalobcov, kde
má tvrdiť, že výpovede závetných svedkov sú rozporuplné. V odvolaní je vyslovene uvedené, že ide o
drobné nezrovnalostí v detailoch vzhľadom k uplynutému času celého priebehu, ktorého výsledkom bolo
podpísaniezávetu(r.2001)aveľmidlhéhočasu(r.2017,2019),ktorýuplynulododňapodpísaniuzávetu.
Je logické a zároveň aj pochopiteľné, že ak jej otec mal záujem spísať alografný závet, čo aj spísal, tak

ako svedkov oslovil také osoby, ktorým dôveroval a poznal, pretože týmto osobám po podpísaní závetu
tento aj odovzdal do ich dispozície. Nikdy nespochybnila, že jej otec nebol schopný sám spísať závet.
Známosť s právne vzdelanými ľuďmi, s ktorými sa stretával za svojho života, boli priateľmi najmä z jeho
dlhoročnej vyšetrovateľskej práce, ktorí mu mohli pomôcť s obsahovou stránkou, resp. s ktorými mohol/nemusel konzultovať spísanie alografného závetu, čoho dôkazom je aj jeho vlastnou rukou napísaná a
podpísaná listina k príprave závetu zo dňa 2001. Súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych
záverov obidvoch znaleckých posudkov. Vypracovanie znaleckého posudku Ústavom ako kolektívnym

orgánomjedôvodnýapovažujehozakľúčový,pretožeobidvajaznalci,ktoríboliustanovenísúdomprvej
inštancie, vypracovali znalecký posudok na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalovaná
trvá na tom, že závet je platný, pretože spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti podľa Občianskeho
zákonníka.

18. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Vo
vyjadrení uviedli, že žalovaná neuvádza žiadne nové skutočnosti, preto nepovažujú za potrebné ďalej
k veci vyjadrovať.

19. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania

boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a
dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
vo výrokoch I., II. (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a zmenu napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie vo výroku III. (§ 388 Civilného sporového poriadku).

21. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na určenie neplatnosti alografného závetu a vydedenia
zriadené poručiteľom T. O. v jednej listine zo dňa 13.6.2011. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov
dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore bola preukázaná neplatnosť alografného závetu a

listiny o vydedení, nakoľko podpis poručiteľa nie je pravý. Žalovaná nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej
inštancie, v odvolaní poukazovala najmä na to, že znalecké skúmanie oboch znalcov bolo neobjektívne,
že pravosť podpisu poručiteľa bola preukázaná dvomi svedkami a drobné nezrovnalosti vo výpovediach
svedkov sú ospravedlniteľné. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej vo veci samej je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy na

zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

22. Podľa § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,

ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (ods. 2).

23. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočnenestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu

iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

24. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku vo veci samej, ktorý vo vyčerpávajúcom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku vo veci samej, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa
odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2

Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodkazujenasprávneapresvedčivéodôvodneniepísomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

25. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), g) Civilného
sporového poriadku.

26. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne

zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

28. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav tak neobstojí,pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené.

29. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom

zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

30. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne pravosti podpisu poručiteľa na alografnom závete a listine
o vydedení.

31. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať

len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

32. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

33. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

34. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,

aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a

výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnomprerozhodnutiedokazovanímriadnezistilskutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisa

svojerozhodnutieajveľmipodrobneapresvedčivoodôvodnil.Okolnostinamietanéžalovanouvodvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

35. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,

že pre posúdenie platnosti alografného závetu a listiny o vydedení bolo rozhodujúcim zistenie, či podpis
poručiteľa na závete je jeho pravým podpisom. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne platnosti alografného závetu a listiny o vydedení,
odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ideo unesenie dôkazného bremena žalobcami, založeného na nimi navrhnutých dôkazov, tu k záverom
súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovanej je nutné konštatovať
v zhode so súdom prvej inštancie, že žalovanou tvrdená pravosť podpisu poručiteľa na alografnom

závete a listine o vydedení, nebola preukázaná a odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 53., v ktorom sú uvedené všetky vykonané
dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce.

36. Pokiaľ žalovaná namietala, že rozdielnosti vo výpovediach závetných svedkov sú ospravedlniteľné

uplynutím času, tu odvolací súd uvádza, že rozdiely v ich prvých výpovediach v konaní pred súdom
prvej inštancie nemožno rozhodne hodnotiť ako drobné a ospravedlniteľné, keďže sa líšili v tak
závažných okolnostiach, ako bolo poradie ich príchodu a odchodu do domu poručiteľa ako i v popise
nálady poručiteľa. Navyše dôveryhodnosť výpovede závetných svedkov značne spochybňuje aj obsah
samotného alografného závetu a listiny o vydedení, v ktorom je uvedené, že závetní svedkovia boli
prítomní pri spísaní závetu, hoci sa všetci traja vyjadrili, že poručiteľ im predložil závet už vyhotovený.

Pochybnosti o pravdivosti výpovedí závetných svedkov boli tiež založené na výpovediach dvoch
robotníkov, ktorí v deň spísania závetu po celý deň vykonávali opravu strechy na dome poručiteľa
a nevideli, že by v tento deň navštívili poručiteľa závetní svedkovia. Je potrebné odvolacím súdom
konštatovať, že súd prvej inštancie pri hodnotení výpovede závetných svedkov kládol dôraz na okolnosti,
ako boli závetní svedkovia zúčastnení skutočností, o ktorých vypovedali, vo väzbe na vzájomnú

rozpornosť ich výpovedí, na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov, a to listinných
dôkazov, znaleckého dokazovania, výpovedí ďalších svedkov v konaní pred súdom prvej inštancie a
ich obsahu, teda do akej miery je výpoveď týchto závetných svedkov súladná s inými dôkazmi, či im
odporuje,prípadnečisavzájomnedopĺňajúaažpocelkovomposúdenívyslovilzáveroichnepravdivosti
vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam, pričom súd prvej inštancie tieto svedecké výpovede

závetných svedkov nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi
vykonanými v prejednávanej sporovej veci. K námietke žalovanej o dôveryhodnosti výpovedí závetných
svedkov odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nerozhodol len na základe ich výpovede,
ale na základe ďalších vykonaných dôkazov, ktoré všetky vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti, svoje závery oprel o skutočnosti, ktorými bola jednoznačne spochybnená dôveryhodnosť

výpovedí závetných svedkov, pričom svoje dôvody k takejto úvahe vysvetlil súd prvej inštancie precízne
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a odvolací súd nemá k nim viac čo dodať. Súd prvej inštancie
správne prihliadnul na všetky okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom. Z uvedených dôvodov
nepovažoval odvolací súd námietku žalovanej, že pravosť podpisu poručiteľa na alografnom závete a
listine o vydedení bola preukázaná výsluchom závetných svedkov, za opodstatnenú.

37. Východiskom odvolacej argumentácie žalovanej vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej
inštancie, bolo opakované vyjadrovanie nesúhlasu so závermi znaleckých posudkov, keď uvádzala, že
obaja znalci použili porovnávacie materiály Čestné prehlásenie zo dňa 8.3.2000 a Prehlásenie zo dňa
9.6.2001 (obe vo fotokópiách) predložené žalobcami, pričom v odvolaní sa žalovaná v prevažnej miere

venovala spochybneniu pravosti podpisu poručiteľa na týchto dvoch listinách.

38. V súdenom spore boli vyhotovené dva znalecké posudky, a to najskôr Znalecký posudok č.
4/2014 v spojení s Doplnkom č. 1/2016 znalca Vladimíra Rusnáka a potom Znalecký posudok č.
4/2019 znalca PhDr. Igora Grajcara, pričom z oboch znaleckých posudkov vyplynul rovnaký záver, že

sporný podpis znejúci ako „T. O.“ na alografnom závete zo dňa 13.6.2001 nie je pravým podpisom
T. O.. Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 24Co/284/2016- 643 zo dňa 7.12.2016
odvolací súd uviedol, že odvolacie námietky žalovanej poukazujúce na to, že porovnávacie materiály
v Doplnku č. 1/2016 k znaleckému posudku, a to Čestné prehlásenie zo dňa 8.3.2000 (označené ako
PM 3) a Prehlásenie zo dňa 9.6.2001 (označené ako PM 4) sú len kópie s falšovanými podpismi,

sú irelevantné na zodpovedanie otázky pravosti sporného podpisu poručiteľa, keďže závery znalca
Vladimíra Rusnáka sú založené predovšetkým na porovnaní sporného podpisu poručiteľa s ostatnými
originálmi alebo digitálnymi záznamami originálu podpisu poručiteľa, ktorých pravosť nebola žiadnou
stranou spochybnená a konštatovanie znalca Vladimíra Rusnáka o neoriginalite podpisov v znaleckom
posudku označených ako PM 3 a PM 4 spadá do roviny zistení objasnených nad rámec znaleckej

úlohy. Odvolací súd sa uvedeného opätovne pridržiava a navyše v tejto súvislosti poukazuje aj na
vyjadrenie znalca Vladimíra Rusnáka v jeho výpovedí pred súdom prvej inštancie dňa 16.3.2016, kde
jednoznačne uviedol, že aj keby ako porovnávací materiál nepoužil podpisy označené ako PM 3 a PM
4, bol by záver jeho znaleckého posudku rovnaký vzhľadom na rozdielnu kvalitu vyhotovenia spornéhopodpisu a predložených originálov porovnávacích podpisov. Keďže však v súdenom spore panovali
pochybnosti o správnosti znaleckého skúmania znalca Vladimíra Rusnáka, bol v konaní pred súdom
prvej inštancie ustanovený na potvrdenie/vyvrátenie správnosti záverov znaleckého skúmania znalca

Vladimíra Rusnáka, ustanovený ďalší znalec PhDr. Igor Grajcar. V Znaleckom posudku č. 4/2019 PhDr.
Igora Grajcara sa na strane 6. uvádza vo vzťahu k porovnávacím podpisom označeným ako 018/130
(jedná sa o Čestné prehlásenie zo dňa 8.3.2000) a 019/130 (jedná sa o Prehlásenie zo dňa 9.6.2001),
že uvedené dva problematické podpisy existujúce len v kópiách boli podrobené expertíze len vo vzťahu
k posúdeniu možného technického falšovania, pre ich kontroverznosť s nimi pri overovaní pravosti

sporného podpisu nepracoval a boli vyňaté z komparatívnej vzorky. Námietka žalovanej proti zaradeniu
podpisov na fotokópiách Čestného prehlásenia zo dňa 8.3.2000 a Prehlásenia zo dňa 9.6.2001 do
znaleckého skúmania, čo malo podľa žalovanej spôsobiť nesprávnosť záverov znalcov, nie je tak
opodstatnená, keďže závery oboch znaleckých posudkov boli založené na porovnaní sporného podpisu
s inými originálmi podpisu poručiteľa a nie s podpismi na Čestnom prehlásení zo dňa 8.3.2000 a
Prehlásení zo dňa 9.6.2001. Navyše pri druhom Znaleckom posudku č. 4/2019 znalca PhDr. Igora

Grajcara boli použité mimo iného aj nové porovnávacie materiály (originál podpisu z osvedčovacej knihy,
originály podpisov z dedičského spisu), ako je uvedené v odseku 9. odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku a ktorých výpočet sa nachádza i v Liste súdu prvej inštancie zo dňa 6.12.2018 o zaslaní spisu
znalcovi PhDr. Igorovi Grajcarovi na znalecké skúmanie. Ďalšie tvrdenia žalovanej v odvolaní, ktorými
namieta nepravosť podpisu poručiteľa na Čestnom prehlásení zo dňa 8.3.2000 a na Prehlásení zo dňa

9.6.2001, sú potom irelevantné, nakoľko neboli použité ako komparatívne vzorky podpisu poručiteľa pri
posúdení, či jeho podpis na závete je pravým podpisom.

39. V súvislosti s námietkou žalovanej o nesprávnosti záverov znaleckého dokazovania odvolací
súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa

ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným
ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 Civilného sporového poriadku) nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do
jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými
prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti

založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen
zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalci v prejednávanej
veci museli vychádzať z odbornej verifikácie relevantných skutkových okolností, lebo v danom prípade
bolo potrebné zistiť, či podpísanie alografného závetu a listiny o vydedení bolo uskutočnené skutočne
poručiteľom, resp. či je podpis na tomto dokumente pravým podpisom poručiteľa. Po oboznámení sa

so Znaleckým posudkom č. 4/2019 znalca PhDr. Igora Grajcara odvolací súd konštatuje, že znalec
ustanovený vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a získané komparatívne vzorky
podpisov, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri
zodpovedaní jemu zadanej odbornej otázky postupoval a vyvrátil aj pochybnosti o správnosti záverov
predchádzajúceho Znaleckého posudku č. 4/2014 v spojení s Doplnkom č. 1/2016 znalca Vladimíra

Rusnáka.Správnepostupovalsúdprvejinštancie,akvsúdenomsporepovažovalzajedenzťažiskových
dôkazných prostriedkov práve Znalecký posudok č. 4/2019 znalca PhDr. Igora Grajcara potvrdzujúci
skutočnosti uvádzané žalobcami.

40. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriu voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok

hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky.
Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že znalecké posudky vo veci sú
neodborné a neobjektívne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie totiž svoje
rozhodnutie o neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení nezaložil iba a len na záveroch
znaleckého skúmania, ako namieta žalovaná v odvolaní, ale zobral do úvahy všetky vykonané dôkazy,

pričom po individuálnej selekcii každého jednotlivého dôkazu, pristúpil k následnému hodnoteniu
všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti a svoj myšlienkový postup v hodnotení dôkazov presvedčivo
odôvodnil. Predpokladom zamietnutia žaloby by totiž bolo preukázanie žalovanou tvrdené podpísanie
alografného závetu a listiny o vydedení poručiteľom za prítomnosti troch závetných svedkov, čo sa však
výpoveďami závetných svedkov navrhnutých žalovanou K. O., E. O. a Mgr. X. A. nepodarilo preukázať,

a to najmä vzhľadom na nepresnosť ich prvých výpovedí v konaní pred súdom prvej inštancie (o poradí
ich príchodu a odchodu do domu poručiteľa, o popise nálady poručiteľa) a rozpor ich výpovede s
obsahom spornej listiny (všetci traja svedkovia sa vyjadrili, že poručiteľ im predložil závet už vyhotovený,
pričom v závete je uvedené, že boli prítomní pri spísaní závetu). Na tomto závere nemôže nič zmeniťani žalovanou v odvolaní (po vyhovení žalobe) podsúvané tvrdenie, že s odstupom času sa mohli
vyskytnúť rozpory v ich výpovediach. Rovnako aj nelogickosť obsahu samotného alografného závetu a
listiny o vydedení, resp. obsahová nesúvislosť, keď na prvom liste je uvedené, že žalobcom poručiteľ

spravodlivo započítava finančné dary, ktoré dostali za jeho života a na druhom liste žalobcov ako
svojich potomkov vydeďuje, dodatočné preklepnutie dátumu vyhotovenia alografného závetu a listiny o
vydedení z dňa 17.6.2001 (v tento deň bol poručiteľ ošetrený lekárskou záchrannou službou) na deň
13.6.2001, pričom už dňa 19.6.2001 poručiteľ zomrel, svedčia v prospech tvrdení žalobcov o falšovaní
alografného závetu a listiny o vydedení. Závažným dôkazom v prospech žalobcov bolo aj zistenie, že

v predmetnom alografnom závete a listine o vydedení poručiteľ odkazuje na rozhodnutie z dedičského
konania sp. zn. 13D 469/99 zo dňa 29.5.2001, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 14.6.2001,
teda jeden deň po vyhotovení alografného závetu a listiny o vydedení, ako nepochybne vyplýva z
pripojeného dedičského spisu. Ďalej i samotné správanie žalovanej, ktorá získala alografný závet a
listinu o vydedení už na kare poručiteľa, avšak súdnej komisárke oznámila, že existuje až takmer
po dvoch rokoch po smrti poručiteľa a predložila ho súdnej komisárke až dňa 26.5.2005 (takmer po

štyroch rokoch od smrti poručiteľa) len k nahliadnutiu, pričom ňou tvrdené dôvody ohľadne zdravotného
stavu znemožňujúceho žalovanej vydať predmetný závet skôr ničím v konaní nepreukázala a napokon
i tvrdošijné odmietanie predložiť originál alografného závetu a listiny o vydedení súdu prvej inštancie
k znaleckému skúmaniu bez rozumného dôvodu, spochybňujú platnosť alografného závetu a listiny o
vydedení. Nakoniec aj obsah výpovedí svedkov X. Q. a F. X. vykonávajúcich dňa 13.6.2001 opravu

strechy na dome poručiteľa, pričom výpovede týchto dvoch svedkov boli presné, jasné, zhodné i v
podrobnostiach, vedie odvolací súd ku konštatovaniu, že žalobcami popreté skutkové tvrdenia žalovanej
o prítomnosti troch závetných svedkov dňa 13.6.2001 v dome poručiteľa neboli preukázané. Odvolací
súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou skutkovou okolnosťou
tvrdenie žalobcov, že poručiteľ sporný alografný závet a listinu o vydedení nepodpísal, čo sa žalobcom

podarilo preukázať. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že obrana žalovanej
v tomto smere vyznela nepresvedčivo, ako precízne a vyčerpávajúco vysvetlil súd prvej inštancie v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil proces prisudzovania
dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia a odvolací súd
po preskúmaní veci nezistil žiadne rozpor pri hodnotení dôkazov so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej

ľubovôle. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne
medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať
na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania).

41. Nenáležitou je aj odvolacia argumentácia žalovanej, že poručiteľ bol schopný v prípade závažnejších
dokumentov vyvarovať sa gramatickým chybám a poznal osoby právne vzdelané, keď znalosť pravidiel
pravopisu a známosť s právne vzdelanými osobami nie je dôkazom o tom, že poručiteľ sporný alografný
závet a listinu o vydedení spísal a podpísal.

42. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že podpis poručiteľa
na alografnom závete a vydedení zriadené v jednej listine zo dňa 13.6.2001 nie je jeho vlastnoručným
podpisom. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať, že žalobcovia uniesli dôkazné
bremeno v súdenom spore, že predmetný alografný závet a listina o vydedení sú neplatné právne úkony.
Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu

žalovanej vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú.

43. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, pričom tento odvolací dôvod bližšie nezdôvodnila.

44. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

45. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako
osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania.
Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktoráim bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase začatia konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 185 Civilného sporového poriadku). Ide o
povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť

určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť
tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila,
platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom
sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany v dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti preukázaná
(resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

46. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci obrany nenavrhla
vykonaťžiadneďalšiedôkazy.Otom,ktoréznavrhnutýchdôkazovbudúvykonané,rozhodujevždysúda
procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie

žalovaná v danej veci na preukázanie pravosti podpisu poručiteľa na alografnom závete a listine o
vydedení, resp. na preukázanie ich platnosti, nevyužila, preto jej nemohlo byť ani postupom súdu prvej
inštancie odňaté. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalovanú nevylúčil z realizácie procesného
práva navrhovať dôkazy, ktoré jej procesný predpis priznával. Odvolacia námietka žalovanej, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy je tak neopodstatnená.

47. Žalovaná v odvolaní tiež uvádzala, že navrhuje kolektívne znalecké skúmanie, keďže oba znalecké
posudkyvyhotovenévkonanípredsúdomprvejinštanciepovažuje neobjektívne,neodbornéavrozpore
so skutkovým stavom. Je nesporné, že žalovaná navrhuje nový dôkaz. Novoty v odvolacom konaní sú
však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

48. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového
poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného
procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových
skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho

dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali
(vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli

v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela,
nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

49. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

50. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému,
čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany

sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky
použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne
stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľky preukázať, že

nový prostriedok procesnej obrany - vypracovanie znaleckého posudku ústavom, ktorý uvádza až v
odvolacom konaní, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalovaná pritom
žiadne takéto dôkazy nepredložila a ani netvrdila, že tento dôkaz z nejakých dôvodov nemohla použiť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenienovôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetný návrh žalovanej na doplnenie
dokazovania vypracovaním znaleckého posudku ústavom nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z
výsledkov dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

51. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaná svoje odvolanie doplnila ešte podaním
zo dňa 10.9.2019, ku ktorému pripojila ďalšie listinné dôkazy. Uvedené doplnenie odvolania bolo
urobené po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, keďže rozsudok bol žalovanej doručený
dňa 24.8.2019, 15-dňová lehota na podanie odvolania žalovanej uplynula dňa 9.9.2019 a doplnenie

odvolania s prílohami odovzdala žalovaná na poštovú prepravu až dňa 11.9.2019. V zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Na základe uvedeného sa odvolací súd vo
svojom rozhodnutí týmto doplnením odvolania s prílohami už nezaoberal.

52. V súvislosti so žalovanej prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd

poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III.
ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd
prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobcov na
určenie neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení. Odvolacie námietky žalovanej ohľadne vád

v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

53. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie
sú naplnené.

54. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom sa vysporiadal
sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.

55. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do

nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

56. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej podľa ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

57. Žalovaná podala odvolanie i proti výrokom o nároku na náhradu trov konania, avšak neuviedla
žiadne odvolacie dôvody. Proti výrokom o nároku na náhradu trov konania podali odvolanie i žalobcovia
a namietali, že súd prvej inštancie im nesprávne uložil v časti určenia, že dôvody vydedenia syna F. O.
a dcéry L. B. nie sú dané, povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, hoci i v tejto časti konania

boli úspešní. Súd prvej inštancie v napadnutom výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom
1. a 2. náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, v časti o určenie, že alografný
závet a vydedenie zriadené poručiteľom T. O. zo dňa v jednej listine sú neplatné a v napadnutom výroku
III. uložil žalobcom 1. a 2. povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpeniav rozsahu 100%, v časti o určenie, že dôvody vydedenia syna F. O. a dcéry L. B. nie sú dané, pričom
vo vzťahu k výroku III. v odôvodnení preskúmavaného rozsudku konštatoval, že vychádzal z mylného
záveru, že v tejto časti konania boli žalobcovia neúspešní.

58. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostalo bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a
zákonne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v rozsahu 100 % v časti konania o určenie neplatnosti alografného závetu a vydedenia a žalobcom
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v časti

konania o určenie, že dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané.

59. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo
veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

60. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v
ustanovení§255Civilnéhosporovéhoporiadkuakoesenciálnekritériumpriznanianáhradytrovkonania,
pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku.
Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové

konania sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,
ktoré úspešnej strane vznikli. Ide o náhradu všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne
vynaložené a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa
určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore

môže mať žalobca aj žalovaný. Žalobca má plný úspech v spore, ak súd jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

61. V preskúmavanom spore si žalobcovia uplatnili dve požiadavky, keď žiadali určiť neplatnosť
alografného závetu a vydedenia zriadeného poručiteľom T. O. v jednej listine zo dňa 13.6.2001 a určiť,

že dôvody vydedenia syna F. O. a dcéry L. B. uvedené v alografnej listine zo dňa 13.6.2001 nie sú dané.
V požiadavke o určenie, že dôvody vydedenia žalobcov uvedené v listine o vydedení zo dňa 13.6.2001
nie sú dané, boli žalobcovia úspešní, keďže odvolací súd rozsudkom č. k. 9CoD/31/2008-187 zo dňa
27.11.2008 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/116/2005-102 zo dňa 5.6.2007, ktorým rozsudkom
súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, zmenil tak, že určil, že dôvody vydedenia žalobcov v

listine o vydedení zo dňa 13.6.2001 nie sú dané. V požiadavke o určenie, že alografný závet a vydedenie
zriadené poručiteľom T. O. v jednej listine zo dňa 13.6.2011 sú neplatné, boli žalobcovia tiež úspešní,
keďže súd prvej inštancie žalobcom preskúmavaným rozsudkom vyhovel. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobcovia boli úspešní v spore v oboch požiadavkách, resp. v celom rozsahu, preto im prináleží voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v časti o určenie, že alografný závet a

vydedenie zriadené poručiteľom v jedenej listine zo dňa 13.6.2001, sú neplatné i v časti o určenie, že
dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané. K rovnakému záveru však dospel súd prvej inštancie len vo
vzťahu k požiadavke o určenie, že alografný závet a vydedenie zriadené poručiteľom v jedenej listine
zo dňa 13.6.2001 sú neplatné. Súd prvej inštancie potom pochybil, keď priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanej voči žalobcom v časti o určenie, že dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané, hoci

žalovaná bola neúspešná, nakoľko rozhodol v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok sporu.

62. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania
žalobcov voči žalovanej v časti určenia neplatnosti alografného závetu a vydedenia podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania žalovanej voči žalobcom v časti určenia, že
dôvodyvydedenia žalobcovvlistineovydedenízodňa13.6.2001niesúdané,zmenilpodľaustanovenia
§ 388 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcom voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vočižalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

64. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).