Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Saturday, April 25, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/1084/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119320934
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119320934.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, právne zastúpená: AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom
Košická 56, 821 08 Bratislava-Ružinov, v mene ktorej koná: JUDr. Peter Herceg, advokát, proti povinnej:
E. D., nar. 31.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX P.-F. jazerom, o vymoženie X.XXX,- EUR
s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lýdia

Bujňáková, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, sp. zn. 249EX 295/2019, o
sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1084/2019 zo dňa 24.
januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinnej zamieta.

II. Oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1084/2019 zo dňa 24. januára
2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu
dňa 28.06.2019 domáhala od povinnej vymoženia 2.000,- EUR s príslušenstvom, trov pôvodného

konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/62/2019 zo dňa 31.01.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.09.2018 a vykonateľnosť dňa 02.03.2019 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“ v
príslušnom gramatickom tvare). Poverením zo dňa 11.07.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu
exekútorku JUDr. Lýdiu Bujňákovú, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, ktorá ju
vedie pod spisovou značkou 249EX 295/2019 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor dňa 06.09.2019 postupom upraveným v § 61k ods. 5 Exekučného poriadku predložil
súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§61k ods. 2
Exekučného poriadku) spolu s vyjadrením oprávnenej a súdneho exekútora.

4. Povinná sa v podanom návrhu domáhala zastavenia exekúcie na jej majetok s odôvodnením, že ona

v byte nebývala sama, býval tam aj jej manžel a matka, ktorí nič neplatili. Manžel bol viackrát trestaný
a povinnú len bil. Povinná ďalej uviedla, že byt má veľa exekútorov a ona sama v súčasnosti býva v
unimobunke bez vody a elektriny.

5. Oprávnená s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu

povinnej na zastavenie exekúcie s poukázala na skutočnosť, že povinná v podaní opisuje svoje sociálne,
rodinné pomery z minulosti, avšak neuviedla skutočnosti, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať, a tedaz akého dôvodu navrhuje exekúciu zastaviť. Oprávnená preto považovala návrh povinnej na zastavenie
exekúcie za neodôvodnený.

6. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrhu povinnej
nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že tvrdenie povinnej o tom, že v byte bývala aj s
manželom a jeho matkou, ktorí nič neplatili, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinná
ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na svoju momentálnu nepriaznivú finančnú
situáciu, súd v tejto súvislosti uviedol, že nepriaznivá finančná situácia povinnej nie sú kvalifikovaným

dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí
byť preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to výlučne na podklade
objektívnych zistení súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho
exekútora, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie
exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekúcia
bola podľa záverov súdu začatá dôvodne, pretože povinná nesplnila to, čo jej ukladá právoplatný a

vykonateľný exekučný titul a súčasne súd nezistil v konaní žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná „odvolanie“, v ktorom vyslovila nesúhlas s vyššie
konštatovaným rozhodnutím súdu. Súd toto podanie povinnej podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) posúdil

ako sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/1084/2019 zo
dňa 24. januára 2020, keďže zákon proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní
pripúšťa výlučne sťažnosť (§ 239 CSP, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku).

8. Povinná v podanej sťažnosti poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru nie je možné, aby jej

vnikol tak veľký dlh na dodávke plynu do domácnosti. Doplnila tiež, že jej nie je zrejmé, za aké obdobie
sa dlh voči nej vymáha, keďže jej neboli uvedené žiadne dátumy. Toho času má exekúciu, ktorou jej
zrážajú za byt, ktorý nikdy nebol „na jej mene“. Vyjadrila presvedčenie, že dlh na nájomnom vznikol jej
nebohej svokre, ktorá neplatila. Žiadala súd, aby preveril tieto skutočnosti, keďže podľa jej názoru ani
osoby, ktoré odpisovali plyn, v tom nemali jasno. Zopakovala svoje tvrdenia, že žije v zlých sociálnych

podmienkach bez vody a elektriny, sú voči nej vedené exekúcie a na živobytie je už nezostáva nič, musí
preto chodiť po kontajneroch.

9. Oprávnená žiadala sťažnosť povinnej zamietnuť pre jej nedôvodnosť. Poukázala na skutočnosť,
že pohľadávka, ktorá je vymáhaná v danom exekučnom konaní, vznikla zo Zmluvy o splátkovom

úvere č. 5060845876 z 12.08.2014, ktorou pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol povinnej
úver vo výške 2.000,- EUR. Pohľadávka bola priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 27Up/62/19 z 31.1.2019. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
02.03.2019. Na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu bol dňa 28.06.2019 podaný
oprávnenou návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie 2.000,- EUR s príslušenstvom. Oprávneným v

tomtokonaníniesúSlovenskéPlynárne,a.s.Bratislavaavymáhanýniejenedoplatoknadodávkeplynu.

10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.14.Vzmysle§202ods.2Exekučnéhoporiadku,písomnévyhotovenieuznesenia,ktorýmsudcazamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

16. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP),
oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní,

že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu (§ 127 CSP, § 243
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej
nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň
preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil

aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia.

17. Povinná v podanej sťažnosti závery preskúmavaného rozhodnutia žiadnym spôsobom
nespochybnila, pričom zopakovala svoje tvrdenia o svojej nepriaznivej životnej a majetkovej situácii.

Súd preto v tejto časti odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a aby neopakoval závery
už raz správne vyslovené v preskúmavanom rozhodnutí, svoj výklad k tejto otázke obmedzil už len za
účelom zdôraznenia ich správnosti. V tomto smere preto sťažnostný súd predovšetkým zdôrazňuje, že
nemajetnosť (zlá finančná situácia) povinnej nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany
súdu, keďže nemajetnosť povinného zákonodarca nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie

upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pri naplnení ktorých je to práve súd, ktorý exekúciu
zastavuje. Exekučný poriadok ponúka postup podľa § 61n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné
zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom (nie súdom) v prípade, ak sa do piatich rokov od
začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V zmysle

§ 64 Exekučného poriadku má súdny exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v
akom je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekučného konania. Spôsob vykonávania exekúcie určí
súdny exekútor v súlade so zásadou primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku,
ktorým povinný disponuje. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že je práve úlohou povereného
súdneho exekútora pôsobiaceho ako predĺžená ruka súdu objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii

a až na podklade relevantných a najmä objektívnych zistení zvoliť príslušný zákonný postup. Prijatím
opačného záveru by súd povinnú nespravodlivo a najmä predčasne zbavoval jej bremena plniť si svoje
záväzky priznané exekučným titulom bez toho, aby vôbec súdny exekútor mal možnosť v relevantnom
časovom období objektívne zistiť jej majetkovú situáciu (a to aj do budúcna) a tým aj jej schopnosť
vymáhanú pohľadávku (čo i len z časti) uhradiť. Bolo by v príkrom rozpore so základnými zásadami, na

ktorých je vystavaný právny poriadok Slovenskej republiky, ako aj so znením § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku,abynapodkladetakejtoobranysúd(naviacdoposiaľbezakýchkoľvekdôkazovonemajetnosti
povinnej) poskytol povinnej ochranu v podobe zastavenia exekúcie. Z pohľadu exekučného súdu sú
majetkové pomery povinnej vo vzťahu k dôvodom na zastavenie exekúcie upravených v § 61k ods. 1
Exekučného poriadku bez právneho významu, keďže mu zákonom nebola zverená právomoc zastaviť

exekúciu pre nemajetnosť povinného, túto možnosť zveril zákonodarca len súdnemu exekútorovi (§ 61n
písm. d/ Exekučného poriadku).

18. Pre posúdenie dôvodov neprípustnosti exekúcie neboli pre súd nijako významné ani tvrdenia
povinnej, že jej dlh je neprimerane vysoký, pravdepodobne vznikol už jej nebohej svokre a preto je voči

nej vymáhaný v dôsledku neporiadku v evidencii a pod.. Súd nemohol prihliadnuť na skutočnosti, ktoré
sťažovateľka uviedla až v podanej sťažnosti. Ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje
tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že
povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dníod doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu
podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti,
ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie

exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré
objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Všetky vyššie konštatované skutočnosti boli povinnej
známe až pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, pokiaľ ich v podanom návrhu neuviedla a uplatnila
ich až v sťažnostnom konaní, súd na ne prihliadať nemohol (I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020).

19. Ani prípadné včasné uplatnenie týchto skutočností by však nemohlo mať žiadny vplyv na posúdenie
prípustnosti resp. neprípustnosti vedenia exekúcie na majetok povinnej. Civilné sporové konanie sa
rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V
rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom
jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania
domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, môže sa domáhať svojej ochrany

opäť len v konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica,
ktoré je vedené týmto súdom pod sp. zn. 27Up/62/2019) a to využitím opravných prostriedkov (riadnych
alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Všetky námietky týkajúce sa vlastného vzťahu s
právnym predchodcom oprávneného (napr. výška dlhu či právny dôvod jeho vzniku), mala preto
povinná možnosť namietať v základnom konaní. Pokiaľ takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť

a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej
povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný
titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania
jeho správnosti lebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Exekučný titul potom exekučný súd
nepreskúmava z hľadiska jeho vecnej správnosti, keďže vykonávacie konanie je z hľadiska svojej

podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a
rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným (exekučný súd nie je ani súdom
odvolacím, a ani dovolacím). Z týchto dôvodov preto nemohol exekučný súd vyhovieť žiadosti povinnej,
aby „prešetril“ skutočnosti vedúce k vydaniu exekučného titulu, táto úloha bola zverená súdu v
základnom konaní, ktorého výsledkom je exekučný titul, ktorým je exekučný súd viazaný (§ 226 CSP).

Súd pre úplnosť dodáva, že zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/62/2019 vyplýva,
že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola Úverová zmluva č. 5060845876 uzavretá medzi
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako bankou a povinnou ako dlžníkom dňa 12. 08. 2014, pričom
následne došlo k postúpeniu pohľadávky z tejto zmluvy na oprávneného. Preto ani obrana povinnej
spočívajúca v jej tvrdeniach, že jej nemohol vzniknúť dlh na úhradách spojených užívaním je bytu resp.

dlh na dodávke plynu do domácnosti, a tento dlh vznikol jej nebohej svokre, ktorá za byt nič neplatila, s
týmto konaním ani žiadnym spôsobom nesúvisí, na ktorú skutočnosť správne poukázala aj oprávnená.

20. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že povinná ani v konaní o sťažnosti neuviedla
a ani nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku

právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinnej
podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku pre jej nedôvodnosť zamietnuť, pretože
v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkonyprávnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

24. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením

svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnená
bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej jej tak vznikol nárok na
náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods.
1 Exekučného poriadku). Oprávnená si žiadne trovy sťažnostného konania voči povinnej neuplatnila.
Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o ich náhradu neprejaví záujem. Na daný prípad nie sú
k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona
(analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 v spojení
s § 17 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho
zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú

by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si účastník
konania, ktorému vznikne nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania neuplatní ani nevyčísli,
je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov
daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je prísne ovládané
dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to

oprávnený nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok k nemu vydá len za účelom
vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd oprávnenému
voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky

(výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky
(výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného
poriadku).