Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/156/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203460
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8814203460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F.
Š. XXX/XX, U. W. M., o zaplatenie 3.244,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.11.2018, č. k. 5C/33/2014-178, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol,

cit.:

I. „Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku 20,61 eur a úroku z omeškania vo výške 7,92
eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 2.527,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne z tejto sumy od 16.04.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 76 eur mesačne, pričom každá

splátka bude splatná vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta
IV. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, §
54 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu istinu 3.244,65 eur, nezaplatené úroky 247,60 eur, nezaplatené sankčné poplatky 6,79 eur,
úrok17,9%p.a.znezaplatenejistinyod22.04.2014dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške8,0%p.a.
z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 16.04.2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo

výške 15 eur, nahradiť trovy konania - súdny poplatok, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet žalobcu. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia ďalšej istiny 3.662,22 eur, nezaplatené úroky 279,19
eur, nezaplatené sankčné poplatky 10,28 eur, úrok 17,9 % p.a. z nezaplatenej istiny od 22.04.2014
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,0 % p.a. z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokovod 16.04.2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo výške 15 eur, nahradiť trovy konania - súdny
poplatok a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. V konaní žalobca uplatnil
dva samostatné nároky vyplývajúce z dvoch uzavretých úverových zmlúv, a to z úverovej zmluvy č.

XXXX zo dňa 04.10.2012, ktorou boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 600 eur,
ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach vo výške 75,48 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90
% ročne, priemerná RPMN vo výške 19,59 %, termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň
22.10.2012 a úver mal splatiť do 20.09.2019. Po čerpaní uvedeného úveru spotrebiteľ porušil svoje
zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa 24.03.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého

úveru v lehote do 15.04.2014. Napriek výzve odo dňa podania žaloby nebola pohľadávka uhradená. Do
podania žaloby pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 3 514.04 eur, ktorá je tvorená
nezaplatenou istinou poskytnutého úveru 3 244,65 eur, úrokmi 247,60 eur, sankčnými poplatkami 6,79
eur a poplatkami 15 eur. Istina poskytnutého úveru, nezaplatené úroky sú od 16.04.2014 sankcionované
sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Dňa 25.04.2013 uzatvoril žalobca a žalovaný úverovú zmluvu
XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 800 eur,

ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 splátkach, vo výške 75,16 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90
%, priemerná RPMN 18,86 %, termín prvej splátky 20.05.2013 a úver mal splatiť do 20.04.2021. Po
čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa 24.03.2014 vyzvaný
na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 15.04.2014. Napriek výzve veriteľa nebola
pohľadávka žalobcu ku dňu spísania žaloby uhradená, predstavovala sumu 3 966,69 eur a pozostávala

z istiny poskytnutého úveru vo výške 3 662,22 eur, úrokov 279,19 eur, sankčných poplatkov 10,28 eur a
poplatkov 15 eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca mu nedoručil oznámenie o ukončení
zmluvného vzťahu a jeho záväzok voči žalobcovi nie je vo výške ako si ho uplatňuje žalobca. Žiadal,
aby súd preskúmal skutočnú dlžnú sumu a túto mu umožnil uhradiť v splátkach.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 5C/33/2014 zo dňa 17.03.2016 konanie v časti o
zaplatenie 30 eur zastavil a v prevyšujúcej časti v celom rozsahu žalobe vyhovel. Po podanom odvolaní
žalovaného, Krajský súd v Prešove uznesením 3Co/169/206 - 109 zo dňa 07.03.2017 rozsudok okrem
výroku o zastavení konania a výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie po

vrátení veci v intenciách zrušujúceho rozhodnutia doplnil dokazovanie oboznámením ďalších listinných
dôkazov a po doplnení dokazovania uzavrel, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. V prvom rade sa súd zaoberal
platnosťou predčasného zosplatnenia úveru č. XXXXX a skonštatoval, že predčasné zosplatnenie tohto
úveru je absolútne neplatným právnym úkonom zo strany žalobcu, pretože absentuje predchádzajúca

výzva adresovaná žalovanému, ktorá ho mala upozorniť na možnosť zosplatnenia celého úveru, ak
neuhradí omeškanú splátku v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva č. XXXXX
je teda naďalej platná a účinná a žaloba je podaná predčasne. Pokiaľ ide o nárok z úverovej zmluvy
č. XXXX, súd uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto priznal len rozdiel medzi reálne
poskytnutou sumou úveru 3 600 eur a reálne vrátenými peniazmi žalovaným v sume 1 072,64 eur, t.j.

sumu 2 527,36 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne platným v čase
zosplatnenia, t.j. od 16.04.2014 do zaplatenia. Žalobcom uplatnenú pohľadávku zo zmluvy č. XXXX
súd znížil o nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok. Pri dohodnutej výške úrokovej
sadzby 17,9 % ročne súd bol toho názoru, že je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nekorešponduje s
bežnou výškou úrokov poskytovaných bankami v danom čase. Súd nepriznal ani uplatnený poplatok za

správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne, nakoľko za poplatok banka neposkytuje žalovanému
žiadne reálne protiplnenie. Súd zhodnotil ako hrubý nepomer právo dodávateľa finančnej služby oproti
právam spotrebiteľa jednostranne si určovať, akú časť jednotlivých splátok započíta na istinu a akú na
úroky, resp. na poplatky. Žalobca si nerovnomerným a premenlivým spôsobom započítaval zo splátok
rôzne sumy na istinu, úroky, poplatky. Súd takúto prax zhodnotil ako neprijateľnú, preto tieto uplatňované

nároky nepriznával. K vyčísleným úrokom z úveru uviedol, že nie je zrejmé, z akej úrokovej sadzby
žalobcavychádzal,zakejistinyichžalobcapočítalavýškaúrokovjenavyševrozporesdobrýmimrvami,
keďžepresahujeobvyklúmieruúrokovposkytovanúbankamipriobdobnýchúverochkudňu04.10.2012
(zmluvač.XXXX).Skonštatoval,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov.Zožalobytiežvyplýva,žežalobca
si uplatnil dohodnuté úroky aj po zosplatnení úveru. K tomu súd uviedol, že momentom zosplatnenia

nastáva sankčný mechanizmus a v prípade omeškania dlžníka má žalobca nárok len na zákonné úroky
z omeškania. Na žiadosť žalovaného a po preukázaní jeho finančnej a ekonomickej situácie mu súd
priznal plnenie v splátkach po 76 eur mesačne. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. jeho rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, proti zamietavej časti rozsudku podal odvolanie žalobca namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou súdu, podľa ktorej je dohodnutá
výška úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi, pretože táto podľa jeho názoru nepresahuje
podstatne úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania. Žalobca predložil výpočet služieb, ktoré sú
poskytované klientovi v priamej súvislosti s čerpaným úverom v rámci správy úverového účtu v súvislosti

s poplatkom za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne. Ako ďalšie namietal, že má nárok
na zaplatenie úrokov z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po
predčasnom zosplatnení, pričom poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti
citoval niektoré rozhodnutia krajských súdov. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má
žalobca za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú
pohľadávku. Súd nemôže určiť dlhšiu lehotu na zaplatenie dlhu bez toho, aby zistil relevantné skutkové

tvrdenia podložené zodpovedajúcimi dôkazmi. Podľa jeho názoru súd nevykonal žiadne dokazovanie
na preukázanie pomerov žalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 220 ods. 2 CSP
má odôvodnenie rozsudku obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Ak súd pri
odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ide o nedostatky, ktoré zakladajú vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu

prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného
uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.02.2020 navrhol, aby odvolací súd v plnom

rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

8. Vzhľadom na to, že odvolací súd bol toho názoru, že na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie rozhodujúce, výzvou zo dňa 13. 02. 2020 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému

použitiu ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 04. 10.
2012. Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 02.03.2020, k použitiu ust. § 9 ods. 2 písm. j)
zákonač.129/2010Z.z.(vzneníúčinnomvčasekudňuuzavretiazmluvy04.10.2012)uviedol,žeRPMN
a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je uvedená v bode 1.2 Zmluvy v prehľadnej tabuľke.
Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, zodpovedá násobku počtu splátok (84), výšky splátok (75,48

eur) a súčtu násobku počtu splátok a poplatku za správu úverového účtu (1,99 eur), t.j. spolu 6507,48
eur. Poplatok za poskytnutie úveru v zmluve nebol dohodnutý, teda nebol započítaný do celkových
nákladov. Žalobca ďalej uviedol, že všetky predpoklady pre výpočet RPMN sú v zmluve uvedené,
sú to: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková
sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zároveň uviedol aj základnú

rovnicu na výpočet RPMN nachádzajúcu sa v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. s popisom významu
symbolov v nej uvedených. Žalobca poukázal na to, že zákon nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny
matematický výpočet RPMN a nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve špeciálne
označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa tieto predpoklady majú v zmluve
uviesť, čo banka splnila, pričom výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve vo výške 20,88 % považuje

za správny. V prípade, že súd má pochybnosti o správnosti výpočtu RPMN, žalobca navrhuje, aby
súd vykonal dokazovanie vyjadrením odborne spôsobilej osoby, resp. znaleckým dokazovaním súladu
výpočtu RPMN v úverovej zmluve so zákonom, nakoľko výpočet RPMN, podľa zákonom stanovenej
rovnice, vyžaduje odborné matematické znalosti.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V danom prípade niet akýchkoľvek pochybností, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
sumy 3 244,65 eur s príslušenstvom má svoj základ v zmluvách o úvere uzatvorených medzižalobcom a žalovaným. V predmetnej veci má žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie základ v
spotrebiteľských zmluvách; ide teda o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ
úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým občianskoprávnym vzťahom a v súlade s princípmi

ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie,
odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie
podnikateľské právo.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania, teda
v konkrétnom prípade, či súd prvej inštancie procesným postupom zistil skutkový stav podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku a či na takto zistený skutkový stav aplikoval platné a účinné právne
predpisy. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil,

že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským. Správne postupoval súd prvej
inštancie, keď uplatnený nárok žalobcu zo zmluvy zo dňa 25. 04. 2013, č. zmluvy XXXXX nepriznal a
žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko v dôsledku nesplnenia podmienky pre zosplatnenie úveru, a to
nedoručeniavýzvyžalovanému(č.l.60spisu),ktoráhomáupozorniťnamožnosťpredčasnéhosplatenia
úveru (§ 53 ods. 9 OZ), je zmluva stále platná a účinná. Žalobca síce predložil súdu výzvu zo dňa 27.

12. 2013 týkajúcu sa zmluvy č. XXXXX, ale nijako nepreukázal (čím neuniesol dôkazné bremeno), aby
táto výzva bola aj žalovanému skutočne doručená. Keďže konečná platnosť úveru bola dohodnutá k
20. 04. 2021 (č. l. 69) a k platnému zosplateniu úveru nedošlo, správne uzavrel súd prvej inštancie, že
žaloba v tejto časti je podaná predčasne.

13. Nárok uplatnený zo zmluvy o úver č. XXXX (uzavretej dňa 04. 10. 2012) opäť správne súd prvej
inštancie vyhodnotil, že žalobcom uplatnený nárok je bezúročný a bez poplatkov.

14. Poplatok za správu účtu vo výške 1,99 eur mesačne správne nepriznal, keďže banka žalovanému
neposkytovala reálne žiadne protiplnenia. Objektívne takéto poplatky, aj keď sú upravené v zmluve, sú

spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa.
Napriekuvedenémuvýpočtuslužieb,ktorýžalobcauviedolvosvojomodvolaní,odvolacísúdnepovažuje
takýto poplatok za odôvodnený. Z výpočtu služieb je zrejmé, že tieto služby klientom neposkytuje v
mesačných intervaloch a ide len o hypotetickú možnosť, že ich klient využije, teda o akýsi paušalizovaný
poplatok za služby pre prípad, že by ich klient chcel využiť, k čomu ale nemusí reálne dôjsť. Navyše tieto

služby sú v prevažnej miere poskytované v elektronickej podobe a možno len ťažko uveriť, že náklady
vynaložené na poskytovanie týchto služieb by dosiahli výšku požadovaného mesačného poplatku.

15. Žalobca sa dovoláva aj nárokov za odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol
zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že

veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav
netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne
predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu

jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ má nárok a spotrebiteľ má povinnosť vrátiť
celú požičanú sumu naraz.

16. Dohoda,podľaktorejmáspotrebiteľpopriúrokochzomeškania,prípadneďalšíchsankciáchplatiťpo
splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu

kuškodespotrebiteľa,predstavujeznačnézhoršeniepostaveniaspotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIS).17. K úrokom z omeškania z úrokov odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník ani Obchodný
zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) v prípade

omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (dohodnutých zmluvných úrokov). Úroky, úroky z
omeškania a poplatok z omeškania sú podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v
ust. § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa
hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním

dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, jeho vznik je podmienený platným
záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku)
zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva iba povinnosť uhradiť už splatné úroky. Tým, že
dlžník včasne splní úroky z istiny, sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania
s plnením istiny. Ani Občiansky ani Obchodný zákonník pri tom nezakotvujú majetkové sankcie pre
prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo

dňa 24.marca 2004, sp. zn. 35 Odo 101/2002, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
pod R5/2006)

18.Pri dojednávaní úrokov z úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade

s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmluve č. XXXXzo dňa 04. 10. 2012
dohodnutá ročná úroková sadzba úveru (17,9 %) podstatne neprevyšuje priemernú úrokovú sadzbu

12,89 % ročne, uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera
prevyšuje len o niečo viac ako 5 % obvyklú úrokovú mieru, a preto záver súdu prvej inštancie o
neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Odvolací súd zároveň konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.10.2012 uzavretá
medzi stranami sporu neobsahuje údaj spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na
výpočet RPMN. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto RPMN.

20. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický

výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja
o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

21. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o RPMN, pretože uvedený údaj
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej
zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa
vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom
nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo
však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskomúvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v
uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca
uvedeného v prílohe k tomuto zákonu v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za

jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v
zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe
ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto
výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej
posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do

úverového vzťahu s dodávateľom.

22. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN zákon č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust.§ 11 ods. 1 spája následok v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preto správne postupoval súd, ak z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru priznal len rozdiel medzi reálne poskytnutou výškou úveru zo zmluvy č. XXXX

a reálne vrátenými peniazmi, t.j. 3600 eur - 1072,64 eur = 2527,36 eur, spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne platným v čase zosplatnenia, t.j. od 16.04.2014 do zaplatenia.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

24. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách

konania, potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, žiadne preukázateľne trovy mu nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok

na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najneskôr podľa § 262 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej
inštancie o výške trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by
bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).