Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712207668
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712207668.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom Tolstého 4053/24, 058 01 Poprad, proti
povinnému: LADEX s.r.o., so sídlo Štúrova 220, 059 21 Svit, IČO: 36 482 102, výmaz. z obch. reg. dňa
10.05.2017, o vymoženie 257,91 eura s prísl., o odvolaní súdneho exekútora N.. N.. I. R., Exekútorský

úrad Bardejov proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/289/2012 - 10 zo dňa 30.04.2018,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

2. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po začatí exekučného konania zanikol povinný ex offo
výmazom z Obchodného registra, čim zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, a zároveň stratil
aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania. Aplikoval ust. § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku a § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). O trovách
exekúcie rozhodol podľa § 197, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Vychádzal
zo záveru, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného nie je
možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože nemožno konštatovať, že oprávnený
zavinil zastavenie exekúcie. Podľa názoru súdu prvej inštancie oprávnený nemohol predpokladať, že
dôjde k zastaveniu exekúcie z uvedeného dôvodu, naviac keď k výmazu povinného z obchodného

registra došlo takmer po 4 rokoch od začatia exekúcie. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR
(napr. nález II ÚS 12/05, II ÚS 142/08, IV ÚS 236/08), ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor znáša toto riziko.

3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote

odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal
z nesprávnych skutkových zistení, resp. tie nesprávne vyhodnotil. Je toho názoru, že súd prvej inštancie
mal zastaviť exekúciu na základe § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda že majetok nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Následne mal aplikovať ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazať
oprávneného na náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov SR napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2011 z 13.05.2011, uznesenie Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 6CoE/1/2010 z 22.01.2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15CoE/39/2012 z
17.07.2014. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trováchexekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,38
eura v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného
poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie
je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd osvojujúc

si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
oprávneného dopĺňa nasledovné.

7. Súdny exekútor odvolacou námietkou namietal, že súd prvej inštancie mal postupovať v súlade
s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť v zmysle citovaného ustanovenia

pre nemajetnosť povinného a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na
úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9.Podľa§57ods.2Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.03.2017),exekúciumôžesúdzastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ak sa exekúcia zastaví

z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

12. Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.05.2012
domáhal vymoženia sumy 257,91 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia

Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX- S zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 12.05.2012. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
poverením zo dňa 04.06.2012.

13. Dňa 23.10.2017 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

14. Odvolací súd podotýka, že ustanovenie § 64 CSP upravuje situácie, ak dôjde od začatia konania
až do jeho právoplatného skončenia, teda počas prebiehajúceho súdneho konania, k zániku účastníka
konania, ktorá je stranou v konaní. V zmysle tohto ustanovenia súd rozhodne buď o zastavení

konania, alebo o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami účastníka konania, ktorý stratil procesnú
subjektivitu. V danom prípade, nakoľko v priebehu konania došlo k zániku povinného bez právneho
nástupcu, tento stratil procesnú subjektivitu, neexistuje subjekt, ktorý by vstúpil do konania na jeho
miesto a voči komu by bolo možné ďalej konanie viesť. V prejednávanom prípade bol povinný ku dňu10.05.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný - spoločnosť LADEX s.r.o. so sídlom
Štúrova 220, Svit, IČO: 36 482 102, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddiele
Sro, vo vložke číslo 13755/P bola zrušená bez likvidácie, z čoho vyplýva, že neexistuje právny nástupca,

s ktorým by súd mohol pokračovať v konaní.

15. Povinný stratil procesnú subjektivitu v priebehu konania a ako právny subjekt zanikol bez právneho
nástupcu, súd prvej inštancie vyhodnotil túto skutočnosť ako neodstrániteľnú podmienku konania a
konanie z tohto dôvodu správne zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v

nadväznosti na § 64 CSP.

16. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam súdneho exekútora poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 51/2019-17 zo dňa 30.01.2019, ktorým ústavný súd
odmietol sťažnosť sťažovateľa (súdneho exekútora) ako zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ namietal,
že porušovateľ (exekučný súd) tým, že mu odoprel priznať náhradu trov exekúcie, nezákonným a

protiústavným spôsobom porušil základné právo sťažovateľa vlastniť majetok a právo na ochranu pred
vyvlastnením a súčasne právo na súdnu ochranu, keďže zákonné rozhodnutie o trovách konania je
súčasťou práva na spravodlivý súdny proces. V danej exekučnej veci súdny exekútor podal návrh na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra, pričom týmto
návrhom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím

v prvom výroku exekúciu zastavil a druhým výrokom rozhodol, že náhradu trov exekúcie sťažovateľovi
nepriznáva. Z odôvodnenia cit.: „V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však
súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, pretože tento zanikol. Na druhej strane,
súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods.
1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie

povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje. Súd s poukazom
na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné
predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná
príčinnásúvislosťmedzizavinenímoprávnenéhoazastavenímexekúcie.Súdtedaskúmal,čioprávnený

mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre
úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku,
podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa
úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený
nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať

dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu
vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu výmazu. Zavinenie
oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to vyžaduje zákon, teda
súd nekonštatoval. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade

trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože
exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku
taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom obchodného

registra - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie - vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného
poriadku.

Napadnuté uznesenie okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne
neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú

oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, resp. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov“.

17. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v
prejednavanej veci nebol naplnený ani jeden predpoklad pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku.18. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách exekúcie, potvrdil ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretožesúdnyexekútornebolvodvolacomkonaníúspešnýaostatnýmúčastníkom žiadnetrovykonania
nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).