Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115204329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov 1/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX J. J., 2/ I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. A. XXXX/XX, XXX XX J. J., 3/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, XXX XX J. J., všetci
zastúpení Advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o.,
so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, v konaní o určenie neplatnosti

zmluvy o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/104/2015-281
zo dňa 22. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali
určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0303927276 zo dňa 11. 08. 2006 a určenia neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 352/2006 a mandátnej zmluvy zo dňa 11. 08.

2006. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcov 1/, 2/, 3/ zaviazal k povinnosti
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 637,99 € za zastúpenie advokátom
a vo výške 33,- € za zaplatený súdny poplatok v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia žalobou doručenou súdu
dňa 04. 03. 2015 žiadali vysloviť neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, vrátane mandátnej zmluvy. Žalobca 1/ ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako
bankou dňa 11. 08. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0303927276, predmetom ktorej bolo poskytnutie

splátkového úveru vo výške 49 790,87 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 359 splátkach v sume 348,76 € s
konečnou splatnosťou úveru do 20. 07. 2036. Úroková sadzba bola fixná na jeden rok a jednalo sa o úver
spotrebný tzv. americká hypotéka. Súčasne s úverovou zmluvou dňa 11. 08. 2006 uzatvoril žalovaný
ako záložný veriteľ s P. D., nar. XX. XX. XXXX zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnu zmluvu, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. X pre katastrálne územie J. J.. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vlastníkmi nehnuteľností,
ku ktorým bolo zriadené záložné právo boli žalobca 2/ a žalobca 3/, obaja s veľkosťou spoluvlastníckeho

podielu 1. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve vydaného notárom
JUDr. Pavlom Zubákom z Banskej Bystrici sp. zn. 25D/319/2007 zo dňa 24. 10. 2007. Dňom 06. 02.
2015 žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu porušenia úverovej zmluvy podľa bodu 8.1
písm. a), g) a 8.2 písm. c) produktových obchodných podmienok. Žalobcovia obe zmluvy, tak úverovúzmluvu ako aj záložnú zmluvu, považovali za spotrebiteľské zmluvy s poukazom na postavenie žalobcu
1/, ktorý uzatváral úverovú zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka.

1.2 Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca 1/ nemal pri uzatváraní
a plnení uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere postavenie spotrebiteľa, keď peňažné prostriedky z
poskytnutého úveru boli použité na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu 3/. Peňažné prostriedky boli
použité na obnovu rekreačného zariadenia využívaného na podnikateľské účely žalobcom 3/. Obaja
žalobcovia 1/ aj 3/ zhodne uvádzali, že úver vybavoval žalobca 3/, avšak jednoduchšie ho získal žalobca

1/. Pri uzatváraní a plnení zo zmluvy o splátkovom úvere žalobca 1/ nekonal ako bežná fyzická osoba
pri obstarávaní svojich vlastných záležitostí. Žalobný návrh vychádzal z nesprávnej premisy, že žalobca
1/ mal pri uzatváraní úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Tento záver platí aj pre postavenie
žalobcov 2/ a 3/ ako právnych nástupcov po svojej predchodkyni, ktorá uzatvárala zmluvu o zriadení
záložného práva. Záložná zmluva ako zmluva akcesorická k úverovej zmluve nemôže byť považovaná
za spotrebiteľskú zmluvu, pokiaľ hlavná zmluva (úverová zmluva) nie je spotrebiteľskou. V tejto súvislosti

poukázal súd prvej inštancie na obdobný prípad posudzovaný Súdnym dvorom Európskej únie vo veci
vedenej pod č. C-464/01 I. N. proti Bay Wa AG (rozsudok publikovaný Ú. v. C 57 z 05. 03. 2005
s.1). Predmetom prípadu posudzovaného súdnym dvorom bolo aj zodpovedanie otázky, či sa má v
prípade pochybností zmluva, ktorá môže súvisieť tak so súkromnou ako aj s obchodnou alebo inou
podnikateľskou činnosťou považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené závery podľa odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie boli použiteľné aj na prejednávanú vec. Súd postavenie žalobcu pri
uzatváraní a konaní zo zmluvy o úvere posúdil tak, že žalobca 1/ nemal postavenie spotrebiteľa s
poukazom aj na jeho tvrdenia v rámci výpovede na pojednávaní dňa 22. 12. 2015. Poskytnuté finančné
prostriedky boli použité na financovanie podnikateľských aktivít žalobcu 3/, preto žalobca 1/ nemal
postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto zmluva nie je zmluvou

spotrebiteľskou. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol.
1.3 O trovách konania rozhodoval súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, ktoré
spočívali z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Trovy právneho zastúpenia boli

priznané v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote dňa 09. 02. 2016 odvolanie, ktorým žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňovali v zmysle ustanovení zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O. s. p.“) s tým, že v konaní súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Predovšetkým vytýkali súdu prvej inštancie, že unáhlene, predčasne a

prekvapivo ukončil proces dokazovania, čo malo za následok nesprávne a neudržateľné rozhodnutie
spočívajúce v neunesení dôkazného bremena žalobcami na preukázanie svojich tvrdení vymedzujúcich
v podstatných rysoch rozhodujúce skutkové okolnosti žalobného návrhu. Rovnako vytýkali pochybenie
súdu prvej inštancie v tom, že prijal, či už v rovine skutkovej alebo aj právnej závery, ktoré z vykonaného
dokazovania nevyplynuli. Mali za to, že súd prvej inštancie neposkytol plnohodnotné a vyčerpávajúce

zdôvodnenia a vysvetlenie napadnutého rozhodnutia v ňom zaujatého právneho názoru. Žaloba bola
zamietnutá z dôvodu, že vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca 1/
nemal pri uzatváraní a plnení zmluvy o splátkovom úvere postavenie spotrebiteľa. Poukazoval pritom
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci vedenej pod č. C-464/01. V tomto rozhodnutí sa
však súdny dvor zaoberal výkladom dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych

veciach zo dňa 27. 09. 1968 a to najmä vo vzťahu k posúdeniu procesnej otázky právomoci súdu vo
veciach spotrebiteľských zmlúv. Právna úprava týkajúca sa právomoci súdov konať a rozhodovať vo
veciach spotrebiteľských zmlúv je na úrovni komunitárneho práva obsiahnutá v Nariadení Rady (ES)
č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach a preto bolo treba pri aplikácii uvedeného rozhodnutia súdneho dvora prihliadať aj na túto

zmenu právnej úpravy. Odvolatelia zdôraznili, že spotrebiteľské zmluvy sú upravované v ustanoveniach
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a preto pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné prioritne
vychádzať z tejto právnej úpravy a až podporne je možné na vec aplikovať rozhodnutie súdneho dvora,
ktoré sa zaoberalo navyše výkladom procesného a nie hmotnoprávneho predpisu. Mali za to, že súdprvej inštancie pochybil, keď sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal výkladom ustanovenia § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Žalobca 1/ nevykonával obchodnú ani inú podnikateľskú činnosť; súd prvej
inštancie túto otázku ani neskúmal. Peňažné prostriedky neboli použité na podnikateľské účely, keďže

nebol žalobca 1/ podnikateľom. Tieto investoval výlučne do nehnuteľnosti určenej na jeho bývanie a časť
bola použitá aj na stavbu rekreačnej chatky na ranči vo vlastníctve spoločnosti Land Free, s. r. o., IČO: 36
031 925. Odvolatelia poukázali aj na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil listinné
dôkazy zadovážené v konaní, ktoré obsahovali dôležité skutkové informácie pre právne posúdenie
otázky, či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah alebo nie. Z pohľadu odvolateľov súd prvej inštancie

hodnotil zistené skutkové okolnosti príliš jednostranne, cielene vo vzťahu k prijatému verdiktu. Ak by aj
malo byť preukázané, že došlo k použitiu peňažných prostriedkov na podnikateľské účely aj v zmysle
citovaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať,
či finančné prostriedky boli použité na tieto potreby v nie nezanedbateľnom rozsahu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam mali žalobcovia za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a prekvapivé,
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom na základe doposiaľ vykonaných dôkazov

nie je možné vylúčiť, že v prípade úverovej zmluvy išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p. vec preskúmal

v rozsahu určenom § 380 ods. 1 a 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s

právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorý ďalej v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s.
p. poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenie právnych predpisov a vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov viazaný, zaoberal
sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej

inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok.

8. Úlohou odvolacieho súdu bolo najmä posúdiť, či podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka mal žalobca 1/ pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere č. 0303927276 zo dňa 11. 08. 2006

postavenie spotrebiteľa a teda, či sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý konštatoval, že žalobca 1/ nekonal pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy ako spotrebiteľ a

poskytnuté finančné prostriedky boli použité na financovanie podnikateľských aktivít žalobcu 3/. Pokiaľ
súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobca 1/ nemal postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka a preto zmluva o splátkovom úvere č. 0303927276 uzatvorená dňa 11. 08.
2006 nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,rozhodol správne. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že je
nepochybné,žezostranyžalobcu1/došlokuzatvoreniuzmluvyosplátkovomúveredňa11.08.2006tzv.
americkej hypotéky, ktorá predstavuje bezúčelový hypotekárny úver alebo úver, ktorý je zabezpečený

nehnuteľnosťou. Na zabezpečenie tohto splátkového úveru uzatvorila právna predchodkyňa žalobcov
2/ a 3/ Ľubica Snopková zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu.
V súčasnosti sú uvedené nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 2/ a 3/ každého s
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Rovnako nebolo sporné medzi stranami, že oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06. 02. 2015 žalovaný žalobcovi 1/ oznámil, že nastal prípad

porušenia úverovej zmluvy podľa bodu 8.1 písm. a) a g) a bodu 8.2 písm. c) produktových obchodných
podmienok. Vykonaným dokazovaním dospel správne súd prvej inštancie k záveru, že žalobca 1/
peňažné prostriedky z poskytnutého úveru použil na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu 3/, ktorý ich
použil na obnovu rekreačného zariadenia využívaného na podnikateľské účely. Obaja zhodne vo svojich
výpovediach na pojednávaní dňa 22. 12. 2015 uviedli, že úver bol vybavovaný žalobcom 3/. Vo svojej
výpovedi žalobca 1/ potvrdil, že boli plány, projekty a bola možnosť čerpania finančných prostriedkov.

Všetky projekty, plány zabezpečoval žalobca 3/, bolo to na ranč a mali záujem chovať tam kone. Tieto
skutočnosti uviedol žalobca 3/, ktorý vstúpil do výsluchu žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 22. 12. 2015
a doslova uviedol, že „bolo jednoduchšie vybaviť úver na Mira (žalobca 1/) ako na podnikanie“. Ďalej
žalobca 3/ potvrdil, že žalobca 1/ je jeho bratrancom a robil pre neho na ranči. Väčšina finančných
prostriedkov išla do spoločného projektu do ranča a zvyšok sa použil na rekonštrukciu domu, aby mal

kde žalobca 1/ bývať. Doslova žalobca 3/ vo svojej výpovedi uviedol, že „všetky peniaze išli do ranča“.
Úver bol bezúčelový, teda bolo jedno, na čo ho použijú. Miro (myslel tým žalobcu 1/) na ranči žil,
pracoval. Vzhľadom na vyjadrenia samotných žalobcov 1/ a 3/ v priebehu konania potom súd prvej
inštancie správne ustálil, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a že žalobca 1/ v čase čerpania finančných
prostriedkov nemal postavenie spotrebiteľa.

11. Pokiaľ odvolatelia napádajú rozhodnutie súdu prvej inštancie ako unáhlené, predčasné a prekvapivé
odvolací súd s týmito námietkami nesúhlasí. Poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 22. 12.
2015, kde po výsluchu práve žalobcov 1/ a 3/ zákonný sudca posúdil právne vec, ktorá sa javila súdu
vzhľadom na výpovede samotných žalobcov tak, že žalobca 1/ nemal v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere postavenie spotrebiteľa. Rovnako po zákonnom poučení zo strany žiadneho zo žalobcov neboli
navrhnuté ďalšie dôkazy. V súlade s ustanovením § 118 ods. 4, v tom čase platného a účinného
Občianskeho súdneho poriadku zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu ako aj k právnej stránke
veci. Neobstoja preto námietky žalobcov uvádzané v odvolaní, že je rozhodnutie súdu prvej inštancie
unáhlené, predčasné a prekvapivé.

12. Ďalšou námietkou žalobcov vytýkanou v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo
odvolávanie sa súdu prvej inštancie na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci vedenej
pod č. C-464/01 Johann Gruber proti Bay Wa AG. Ani túto námietku nepovažoval odvolací súd za
dôvodnú. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že právo Európskej únie de iure neustanovuje

všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov únie je daná
zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie napríklad aj tým,
že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler C-224/01
z 30. septembra 2003). Pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcov uplatnenom v tomto
konaní poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-464/01 Johann

Gruber proti Bay Wa AG z 20. januára 2005 postupoval správne, nakoľko uvedené závery sú použiteľné
aj na prejednávanú vec. Uvedeným rozhodnutím Súdny dvor Európskej únie okrem iného posudzoval,
či sa má v prípade pochybností zmluva, ktorá môže súvisieť tak so súkromnou ako aj obchodnou alebo
inou podnikateľskou činnosťou, považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Aj v zmysle záveru napádaného
rozhodnutia je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie

nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej
osoby alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Jednoznačne v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že finančné prostriedky z väčšej časti smerovali na uspokojenie
podnikateľskej činnosti žalobcu 3/, kde žalobca 1/ pracoval. Nie je pritom rozhodujúce, tak ako v odvolaní
žalobcovia poukazujú, či samotný žalobca 1/ mal postavenie podnikateľa alebo len zamestnanca u

svojho bratranca. Keďže správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že sa v prípade žalobcu 1/ nejednalo
o spotrebiteľa a zmluva o splátkovom úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, správne zamietol žalobu ako nedôvodnú. Uvedený záver
platí aj pre postavenie žalobcov 2/ a 3/ ako právnych nástupcov po nebohej Ľubici Snopkovej, ktoráuzatvárala zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu. Zmluva o zriadení záložného práva
a mandátna zmluva ako zmluva akcesorická k úverovej zmluve nemôže byť bez ďalšieho považovaná
za spotrebiteľskú zmluvu, pokiaľ hlavná zmluva bola vyhodnotená ako nie spotrebiteľská.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
výroku o trovách konania posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 C. s. p..

14. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 C. s.
p. v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.. Žalovaný bol v celom rozsahu v
odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom
v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 2 C. s. p.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).