Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/102/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319010344
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5319010344.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 14. januára 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným Z. O., nar. X.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k.
0T/61/2019-70 zo dňa 16.9.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 0T/61/2019-70 zo 16.9.2019 bol obžalovaný Z. O. uznaný za
vinného, že:

dňa 9.8.2019 okolo 21.30 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford AC kombi, ev.č. MT 688 BC, šedej
farby, po ceste I/11 v obci Svrčinovec, v smere od hraničného prechodu Svrčinovec do mesta Čadca,
okr. Čadca, kde bol pri odstavnej ploche za hraničným prechodom zastavený a
kontrolovaný hliadkou polície, pričom po opakovanej výzve hliadky polície, či je
ochotný sa podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu vo vydychovanom vzduchu, túto
opakovane odmietol a následne po tom, ako bol hliadkou opakovane vyzvaný, či je ochotný
sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, toto vyšetrenie taktiež opakovane odmietol,

čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Za to bol
odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo
výške 300,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16.9.2019 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný prehlásil, že podáva odvolanie. Obhajca zahlásil, že
podáva odvolanie. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.

Dňa 31.10.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného Z. O.,
podané prostredníctvom obhajcu, a to proti výroku o vine a výroku o treste, v ktorom uviedol nasledovné
odvolacie argumenty:

„Základnou zásadou pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu v trestnom konaní je zistenie
skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Súd prvého stupňa sa pri vyhlásení
rozsudku touto zásadou neriadil.

Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 10 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) orgány činné v trestnom konaní postupujú
tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd prvého stupňa na str. 5 predmetného rozsudku tvrdí, že „...súd dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, že ho spáchal obžalovaný, a že boli splnené
všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému Z. O.."
Vágnosť odôvodnenia v predmetnom rozsudku spočíva práve v nejednoznačnom zistení skutkového
stavu a v „preukázaní" viny obžalovanému.
V odôvodnení predmetného rozsudku sa súd prvého stupňa primárne opiera o jeden
jediný nepriamy dôkaz - a to výpovede oboch svedkov, ktorý boli prítomný pri samotnom „zásahu."
Výpovede svedkov - príslušníkov OO PZ Čadca, ktoré sú uvedené v rozsudku, sú de facto totožné.
Obaja tvrdia, že „...obvinený bol poučený o možnosti ísť na lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Túto možnosť obvinený
taktiež odmietol."
Tvrdenia oboch príslušníkov OO PZ Čadca sa nezakladajú na pravde, nakoľko obž. nebol ani jeden krát
(!) vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu.
Na pojednávaní dňa 16.09.2019 obaja príslušníci OO PZ Čadca zhodne uviedli, že podľa ich názoru
v čase „odmietnutia dychovej skúšky a odberu krvi bola naplnená skutková podstata trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky."
Preto ich následné tvrdenie o tom, že „...po príchode na OO PZ Čadca bol obvinený opakovane poučený
o možnosti vykonať dychovú skúšku na zistenie alkoholu vdychu a vykonanie lekárskeho odberu krvi,
čo opakovane odmietol.", je prinajmenšom absurdné a kontradikciózne.
Na strane druhej dôkaz o tom, že bol obv. opakovane poučený o možnosti vykonať dychovú skúšku
na zistenie alkoholu v dychu a vykonanie lekárskeho odberu krvi, čo mal opakovane odmietnuť po
eskortovaní na OO PZ Čadca, neexistuje a nebol v súdnom konaní preukázaný.
Súd prvého stupňa pri preukazovaní viny/neviny obž. vychádzal z nedostatočného zistenia skutkového
stavu, o čom svedčí aj tvrdenie súdu na str. 7, a to ..."skutočnosť, že obž. bol poučený o možnosti odberu
krvi alebo iného biologického materiálu, mal súd preukázanú z výpovedí svedkov.", „...obžalovaný sa
odmietol podrobiť jednak dychovej skúške, jednak odberu krvi alebo iného biologického materiálu."
Na pojednávaní dňa 16.09.2019 bol prehratý zvukovo-obrazový záznam zo samotného
„zásahu" príslušníkov OO PZ Čadca. Na predmetnom zázname nie je nijakým spôsobom preukázané,
že bol obž. vyzývaný príslušníkmi OO PZ Čadca a poučený o možnosti vykonania odberu krvi alebo
iného biologického materiálu.
Túto skutočnosť aj priamo potvrdil súd prvého stupňa, keď uviedol, že „...na zázname nie je zreteľné, či
bol poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu..."
Je preto zarážajúce tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že výpoveď svedkov o tom, že bol obž.
poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu, je z časti podporená aj kamerovým
záznamom, ktorý súd vykonal prehratím na hlavnom pojednávaní (!).
Predmetný kamerový záznam slúži ako primárny dôkaz o tom, že obž. nebol nijakým spôsobom poučený
o možnosti vykonať odber krvi alebo iného biologického materiálu.
Obž. sa opakovane dotazoval a žiadal príslušníkov OO PZ Čadca, aby mu bolo umožnené navštíviť
lekára za účelom vykonania odberu krvi alebo iného biologického materiálu, čo mu však nebolo
umožnené.
Na potvrdenie skutočnosti o tom, že obž. v čase zadržania príslušníkmi OO PZ Čadca nebol pod
vplyvom žiadnej návykovej látky svedčí aj skutočnosť, že obž. bol eskortovaný do Kysuckej nemocnice
s poliklinikou v Čadci, kde mu bola ošetrujúcim lekárom vykonaná dychová skúška s negatívnym
výsledkom (!).

Neexistuje žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, že obž. spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky. Je preto zarážajúce tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že „...vinu obžalovaného mal
súd preukázanú predovšetkým na základe priamych dôkazov -výpovedí svedkov Ing. H. A. a Bc. V. O...."
Podľa § 289, ods. 1, 2 zák. č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) kto vykonáva v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v
odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou
alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom
a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to
pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Po prvé - obž. nijakým spôsobom neohrozil život alebo zdravie ľudí a zároveň nespôsobil značnú škodu
na majetku.
Po druhé - obž. nijakým spôsobom neodmietol podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu.
Obž. nebol poučený o možnosti ísť na lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu. Neexistuje o tom žiadny dôkaz, ktorý podporil tvrdenie súdu prvého stupňa o tom,
že túto možnosť odmietol. Naopak, bol to práve obž., ktorý sa sám žiadal vykonať predmetné vyšetrenie
odberu krvi na prítomnosť zakázaných látok, čo mu však nebolo umožnené zo strany príslušníkov OO
PZ Čadca.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa pochybil pri určovaní viny/neviny a ukladaní
trestu obžalovanému, nesprávne vyhodnotil všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré mu obž. na pojednávaní
predložil.
Navrhujem, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodov § 285 písm. a/, c/ Tr. por. obž. oslobodil spod
obžaloby."

Dňa 11.11.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené podanie obžalovaného Z. O., označené ako
„Vyjadrenie k odvolaniu", ktorý v podstatnom uviedol nasledovné argumenty:

„Vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca, sp. zn. 0T/61/2019 podávam vyjadrenie k odvolaniu môjho
obhajcu zo dňa 25.10.2019. K predmetnému skutku, ktorý mi je kladený za vinu uvádzam, že tvrdenia
príslušníkov OR PZ Čadca, ktorý ma nezákonným spôsobom zastavili a obmedzili na mojej osobnej
slobode, sa nezakladajú na pravde.
Dňa 09.08.2018 som bol policajnou hliadkou zastavený a následne bola
vykonaná „údajná kontrola." Podotýkam, že do dnešného dňa som sa nedozvedel, za akým účelom
som bol policajnou hliadkou zastavený a kontrolovaný. Nebol mi nijakým spôsobom oznámený dôvod
zastavenia, resp. dôvod kontroly.
Povinnosťou príslušníka policajného zboru pri každom zastavení motorového vozidla je uviesť dôvod
zastavenia, a to z primárneho dôvodu, aby kontrolovaná osoba vedela, prečo je zastavená. V predmetný
deň, kedy som bol hliadkou PZ zastavený a následne „kontrolovaný", došlo zo strany príslušníkov PZ k
viacerým nezákonným postupom, na ktoré nemali a nemajú príslušníci PZ oprávnenie.
Celý postup príslušníkov PZ bol neadekvátny, amatérsky a nezákonný. Z ich konania je zrejmé, že
porušovaním zákona ma nezákonne obvinili z niečoho, čo som nespáchal a následne ma nezákonne
obmedzili na mojej osobnej slobode, keď ma bez akejkoľvek relevantnej výzvy doslova vytiahli z
motorového vozidla a pritom mi spôsobili zranenie, ktoré vyžadovalo lekárske ošetrenie.
Pri samotnom zákroku príslušníci PZ ani jeden krát (!) nepoužili výraz - v mene zákona - , čo predstavuje
základnú a zákonnú výzvu, ktorú sú príslušníci PZ povinný pri podobných zásahoch jasne a zreteľne
vysloviť. Tvrdenia oboch príslušníkov OO PZ Čadca sú nepravdivé a klamlivé, nakoľko som nebol ani
jeden krát (!) vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu.
Toto moje tvrdenie podporuje dôkaz, ktorý bol priamo na hlavnom pojednávaní prehrávaní, a to zvukovo-
obrazový záznam zo samotného zásahu.
Samotný zásah príslušníkov PZ bol zmätočný, keď na strane jednej mi prvotne oznámili, že som bol
zastavený z dôvodu lustrácie podozrivých a hľadaných osôb na strane druhej mi po cca 10 minútach
oznámili, že ma zastavili z dôvodu, že nemám zapnutý pás (!). Následne mi „oznámili, že citujem
„...chceme skontrolovať dychovú skúšku..."

Bez akejkoľvek výzvy, jednoducho mi to takýmto spôsobom oznámili.
Po mojej otázke, že či ma vyzývajú alebo mi to len oznamujú sa ma opýtali, opäť citujem „...ste ochotný
podrobiť sa dychovej skúške?..." Podotýkam, že pri cestnej kontrole príslušník PZ je povinnosťou
policajta oznámiť účastníkovi cestnej premávky oznámiť obvinenie, prečo a z akého dôvodu vykonávajú
policajný zásah.
Povinnosťou príslušníka PZ je uviesť, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že ten
ktorý občan spáchal priestupok a následne je povinný odôvodniť naplnenie znakov tohto priestupku
alebo nezákonného konania.
Po oznámení zo strany príslušníkov PZ, že „budem podozrivý...", som sa dotazoval, z čoho ma
podozrievajú a z čoho som podozrivý. Po „poslednej výzve", ako tvrdili príslušníci PZ ma bez
akéhokoľvek dôvodu, podozrenia alebo výzvy začali násilím ťahať von z motorového vozidla. Len tak,
svojvoľne, nezákonne, násilím.
Následne ma príslušníci PZ „naložili" do policajného auta, kde som sa opakovane dotazoval a žiadal
som ich, aby som bol eskortovaný k lekárovi za účelom odberu krvi, aby som mohol vyvrátiť ich mylné
presvedčenie o tom, že som bol pod vplyvom návykovej látky. Toto mi však nebolo umožnené.
Bol som eskortovaný na OO PZ Čadca, kde som bol nezákonne prešacovaný a prehľadaný. Na OO PZ
som sa opätovne dožadoval návštevy lekára z dôvodu, že chcem odovzdať krv na vyšetrenie, že nie
som pod vplyvom návykovej látky. Opäť som dostal negatívnu odpoveď.
Samotné konanie príslušníkov PZ bolo nezákonné a šikanózne. Svojvôľa príslušníkov PZ pri policajných
zásahoch nemôže existovať v demokratickom a právnom štáte.
Orgány činné v trestnom konaní musia konať zákonným spôsobom a ich heslo „pomáhať a chrániť"
nebolo v mojom prípade na mieste.

Pripájam sa k odvolaniu môjho obhajcu a navrhujem odvolaciemu súdu, aby zrušil predmetný rozsudok
a oslobodil ma spod obžaloby."

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k predmetnému odvolaniu.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Mal za to, že všetky výroky napadnutého rozsudku sú správne
a zákonné. Dodal, že nebol preukázaný úmysel svedkov vypovedať nepravdu. Obhajca obžalovaného
navrhol prvostupňový rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný uviedol,
že skutok nespáchal a pridržiava sa dôvodov odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316
Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný Z. O. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom
súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od
skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:

„Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, najmä z výpovedí svedkov - príslušníkov
OO PZ Čadca, že obžalovaný po vyzvaní, aby sa podrobil ,,dychovej skúške" túto odmietol, rovnako
odmietol po výzve hliadky vystúpiť ´ z motorového vozidla. Na zázname nie je zreteľné, či bol
poučený o možnosti ,,odberu krvi alebo iného biologického materiálu". Skutočnosť, že bol poučený mal
súd preukázanú z výpovedí svedkov. Je irelevantné, že obžalovaný mal pri dychovej skúške v
Kysuckej nemocnici s poliklinikou túto negatívnu, nakoľko ako je vyššie uvedené, obžalovaný sa odmietol
podrobiť jednak dychovej skúške, jednak odberu krvi alebo iného biologického materiálu.
Pokiaľ obhajoba namieta, že obžalovaný sa chcel podrobiť odberu krvi, toto tvrdenie je vyvrátené najmä
výsluchom svedkov - členov hliadky OO PZ Čadca a tiež kamerovým záznamom, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný neuposlúchol žiadny z príkazov policajta.
Je jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Za daného skutkového stavu súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a jeho konanie posúdil ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa pri
výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na
zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom,

alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Vinu obžalovaného mal súd preukázanú predovšetkým na základe priamych dôkazov - výpovedí
svedkov Ing. H. A. a Bc. V. O., ktorí jednoznačne uviedli, že obžalovaný napriek opakovanému poučeniu
sa odmietol podrobiť tak dychovej skúške ako aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi.
Ich výpoveď je z časti podporená aj kamerovým záznamom, ktorý súd vykonal prehratím na hlavnom
pojednávaní.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku, sa
stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák."

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného a jeho obhajcu vyplýva, že v podstate obžalovaný
len opakuje, prípadne čiastočne modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní. Odvolací súd
však rovnako ako súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu
dospel k právnemu záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
sa stal, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaného
usvedčujú z jeho spáchania najmä výpovede svedkov Ing. H. A., Bc. V. O. a čiastočne aj kamerové
záznamy v kontexte s dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa popísal vo svojom odôvodnení. Svoje úvahy súd
prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazoch, ktoré
boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich
vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie
obžalovaného na spáchaní skutku je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú
obranu obžalovaného produkovanú v priebehu celého trestného konania. Z analýzy odôvodnenia
odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate obžalovaný prostredníctvom obhajcu len opakuje svoju
obhajobu použitú v trestnom konaní.

Pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o
význame a dôležitosti svedeckej výpovede vypovedá pravdu, pokiaľ nie je procesne účinnými dôkazmi
preukázaný opak. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že každý svedok (a teda i svedkovia Ing.
H. A. a Bc. V. O.) pred svojou výpoveďou v konaní pred súdom skladá zákonom predpísanú prísahu
(zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.9.2019). Krajský súd si osvojuje názor súdu prvého stupňa,
z ktorého vyplýva, že sú to práve svedkovia Ing. H. A. a Bc. V. O., ktorí usvedčujú obžalovaného Z. O.
zo spáchania žalovaného skutku.

Zo súdneho spisu je zrejmé, že sporným v tomto prípade je zistenie, či bol obžalovaný poučený aj o
možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou
látkou. Z právneho posúdenia skutku vyplýva, že v zmysle § 289 ods. 2 Tr. zák. nie je potrebné
zisťovať, či obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ale je potrebné zistiť, či
obžalovaný vôbec viedol motorové vozidlo a či sa obžalovaný ako vodič motorového vozidla odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom, alebo sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne
(vedenie vozidla, odmietnutie dychovej skúšky a lekárskeho vyšetrenia), aby sa voči obžalovanému
mohla vyvodiť trestná zodpovednosť. V danom prípade bolo nesporným to, že obžalovaný reálne
viedol motorové vozidlo, ďalej to, že obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške (to nepopiera
ani obžalovaný) a ďalej malo byť predmetom dokazovania to, či sa obžalovaný odmietol podrobiť
aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je
ovplyvnený návykovou látkou.

Argumentácia obžalovaného v trestnom konaní spočívala v tom, že príslušníci policajnej hliadky ho pri
služobnom zákroku nepoučili aj o možnosti podrobiť sa aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Z výpovedí svedkov Ing.
H. A. a Bc. V. O. však jednoznačne vyplýva, že obaja zhodne vypovedali, že viackrát

obžalovaného poučili aj o tejto možnosti. V trestnom konaní doposiaľ nebol preukázaný žiaden úmysel
svedkov vypovedať nepravdivým spôsobom, a teda ich výpovede sa považujú za pravdivé a vierohodné.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V predmetnej mase dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, neboli zistené
také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu
procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.
por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na
základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako
tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi
jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Súdu prvého stupňa treba vytknúť, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal materiálnym
korektívom (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) vzhľadom k tomu, že obžaloba bola podaná pre prečin.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák.,
to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych
a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny
korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce
znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred
prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo
všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. pri prečine ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná so zreteľom
na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa, za preukázaný.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestov, ktoré boli
obžalovanému uložené súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uložených
trestov obžalovanému z hľadiska ich zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.). Krajský súd
zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach
prípadu pre uloženie peňažného trestu vo výške 300,- eur a ustanovenie náhradného trestu odňatia
slobody vo výmere 12 dní, ktoré zodpovedá zákonu a stavu veci. Krajský súd sa stotožňuje aj
s výrokom o treste, ktorým obžalovanému súd prvého stupňa uložil trest zákazu činnosti viesť akékoľvek
motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si
zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a výmere trestov obžalovanému Z. O..

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste
prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň
uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi
trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, vrátane správneho zistenia absencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Krajský
súd uzatvára, že okresným súdom uložené tresty, a to peňažný trest vo výške 300,- eur a ustanovenie
náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 12 dní a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky, považuje odvolací súd za zákonné, primerané a spravodlivé. Tento
zákonný stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní trestnom
neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré v
okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženými druhmi a výmerami trestov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného Z. O. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 2, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.