Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4T/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317010710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317010710.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci obžalovanej Bc.

Y. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní dňa 26.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

Bc. Y. G., narodená XX.XX.XXXX v T., trvale bytom
T., K. J. XXX/X

s a u z n á v a v i n n á , ž e

dňa 12.01.2016 o 17.55 h viedla osobné motorové vozidlo zn. A. J. EČ: LV XXXCZ, šedej metalízy v
meste S. po ul. Q. F. v smere od obchodného domu W. do križovatky s ul. Y., kde v dôsledku porušenia
ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, § 4 odsek 1 písmeno e/

citovanéhozákona-vodičjepovinnýdbaťnazvýšenúopatrnosťvočicyklistomachodcomnajmädeťom,
osobám so zdravotným postihnutím, voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám, §
4 odsek 1 písmeno f/ citovaného zákona - vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na
vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie ohroziť, nedala prednosť chodkyni
R. A., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala cez uvedenú križovatku po priechode pre chodcov
z ľavej strany na pravú v smere jazdy obvinenej a došlo k nárazu ľavej prednej časti ňou vedeného
vozidla do pravej strany tela chodkyne R. A., ktorá po náraze spadla cez prednú kapotu vozidla na
čelné sklo a následne na vozovku, v dôsledku čoho utrpela zranenia - stabilnú zlomeninu panvového

kruhu, zlomeninu VII. A VIII. Rebra ľavej strany hrudníka, zlomeninu veľkého chocholca ľavej stehnovej
kosti, s komplikáciami zranenia - poúrazový zavretý ľavostranný pneumotorax (nahromadenie vzduchu
v pohrudničnej dutine) a poúrazové krvácanie do hrudníka s dobou liečenia v trvaní 12 týždňov a s
obmedzením v bežnom spôsobe života v trvaní do 12 týždňov

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno h/ Trestného zákonaa za to sa o d s u d z u j e

podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno j/ Trestného zákona , § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 400 /štyristo/
eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona suma vymoženého peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa§57odsek3Trestnéhozákonasúdpreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, Panónska
cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 a poškodenú R. A., nar. XX.XX.XXXX v Q., J., trvale bytom
S., F. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach podal na obž. Y. G. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví

podľa§157odsek1,odsek2písmenoa/Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenoh/Trestného.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne
- poškodenej R. A., svedka H. S., znalca Z.. Z. T., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka W.
A., oboznámením Odborného vyjadrenia č. 18/2016 znalca MUDr. S. T., oboznámením dodatku k

znaleckému posudku Ing. Z. T., oboznámením listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu registra
trestov a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu . Po vyhodnotení dokazovania súd
dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V zmysle ust. § 256 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný návrh splnomocnenej zástupkyne

poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. , Mgr. Anny Fábikovej, ktorá si voči obžalovanej
uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.978,56 eur, ktorá predstavuje náhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej R. A. a poškodeného W. D., konateľa fy. D.-G.-P. s.r.o.
T., majiteľa motorového vozidla zn. A. J. EČ: S ktorý nežiadal nárok na náhradu škody.

Splnomocnený zástupca poškodenej R. A., JUDr. G. X. si za poškodenú uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 11.497,20 eur za poškodenie zdravia, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
na základe lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2016, v ktorom bolo vyčíslené bodové ohodnotenie .

Obžalovaná Bc. Y. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo skutku, ktorý jej

obžaloba kladie za vinu. Uvedeného dňa 12.1.2016 viedla motorové vozidlo smerom od pošty v S.,
na námestí F. sa zaradila do ľavého jazdného pruhu, išla smerom k nemocnici, na T., venovala sa
vedeniu motorového vozidla, sledovala cestnú premávku aj chodcov. Pri zatáčaní na križovatke do nej
narazila chodkyňa, ktorá sa jej objavila pri ľavej časti vozidla, pri ľavom okne. V tom čase nešla rýchlo
a chcela sa vyhnúť kontaktu s chodkyňou. Poškodená sa odrazila od ľavej časti vozidla, dopadla na

kapotu a asi buchla aj do čelného skla, potom dopadla na cestnú komunikáciu. Oblečený mala tmavý
kabát. Zastavila, vyšla z auta a zisťovala, či má poškodená zranenia, presvedčila sa, že nekrváca a
poškodená jej povedala, že ju nič nebolí. Na mieste ju vypočuli policajti a potom išla za poškodenou
do nemocnice, aby sa presvedčila, aké má zranenia. S motorovým vozidlom išla rýchlosťou asi 20 - 30
km za hodinu a brzdiť začala po strete s poškodenou. Ku kontaktu s poškodenou došlo pre priechodom

pre chodcov. Pred zrážkou nezaznamenala žiadnych chodcov. Motorové vozidlo bolo v dobrom stave,
po zrážke bola poškodená ľavá časť vozidla, ľavý blatník a čelné sklo. Aj jej zdravotný stav a zrak
bol dobrý, okuliare nenosí a nič jej nebránilo vo výhľade. Poškodenú zaregistrovala až v momente
stretu s jej vozidlom a myslí si, že poškodená ani nevstúpila na vozovku. V čase keď prichádzala k
priechodu pre chodcov, nevidela, že by poškodená prichádzala k priechodu pre chodcovalebo sa nachádzala na priechode. Nesúhlasí s výpoveďou poškodenej ani so znaleckým posudkom,
ktorý bol vo veci vypracovaný Ing. T.. Myslí si, že poškodená nesledovala priebeh premávky.

Poškodená - svedkyňa R. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že začiatkom januára išli s manželom
do evanjelického kostola na omšu, ktorá mal byť o 18. 00 h z F. ulice v S., chceli prejsť cez priechod
pre chodcov na druhú stranu k hotelu S.. Ona išla prvá a jej manžel išiel za ňou asi 2 metre. Žiadne
vozidlo nevidela a keď prechádzala po priechode pre chodcov zbadala vozidlo, ktoré odbáčalo smerom
k obchodu „Kanárik“ a toto vozidlo do nej narazilo. Stalo sa to, keď vstúpila na priechod pre chodcov.

Do kostola išli asi o 17.50 h, nemuseli sa ponáhľať. Vonku už bola tma, nepršalo. Ona mala oblečený
tmavomodrý kabát. Na prechode prešla asi 2 metre a tam ju zrazilo motorové vozidlo. Po náraze bola
veľmi buchnutá, obžalovaná ju chcela postaviť, ale policajti to nedovolili a potom ju záchranka zobrala
do nemocnice, vyšetrili ju a umiestnili na traumatológiu, kde bola 15 dní. Obžalovaná
za ňou prišla v ten istý večer, aj na druhý deň a priniesla jej ovocie. V nemocnici jej robili veľa vyšetrení,
CT vyšetrenie, RTG a zistili, že má zlomené aj 5 a 6 rebro a začala sa jej tvoriť v pľúcach voda. Od F.

ulice ku križovatke kde je A. banka je to asi 10 minút chôdze, vzdialenosť nevedela odhadnúť. Cez túto
križovatku prechádza často, pretože na druhej strane stojí aj autobus. Motorové vozidlo jej narazilo do
stehna, potom ju prehodilo ma prednú kapotu a spadla na zem, kde zostala ležať.

Svedok H. S., splnomocnený spol. M. s.r.o., na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecká organizácia

vypracovala na základe požiadavky obhajcu obžalovanej posudok k dopravnej nehode na podklade
spisového materiálu poskytnutého obhajcom, ktorého záverov sa pridržiava. V záveroch posudku
spol. M. s.r.o. a svedok na pojednávaní uviedli, že vodička- obžalovaná sa pri prejazde smerového
oblúka pohybovala vo vzdialenosti približne 1 m od ľavého okraja komunikácie. Dňa 10.07.2017
vykonali obhliadku na mieste dopravnej nehody, obžalovaná im ukázala akým spôsobom prechádzala

miestom dopravnej nehody, priamym úsekom aj smerovým oblúkom, kde je priechod pre chodcov.
Mali za úlohu zistiť priebeh dopravnej nehody a možnosti zabránenia dopravnej nehode. Pri analýze
priebehu dopravnej nehody bolo predpokladané, že miesto zrážky bolo v priesečníku koridoru chodkyne
- poškodenej pohybujúcej sa v strede priechodu pre chodcov a koridoru pohybu vozidla A. J.
pohybujúcehosapribližne1modľavéhookrajavozovky.Stanovilinárazovúrýchlosťvozidlaavzájomnej

polohy v čase, keď poškodená vchádzala na priechod pre chodcov a tiež predtým, keď sa rozhodovala
naň vstúpiť. Rozdiely oproti znaleckému posudku Ing. T. sú v stanovenej rýchlosti pohybu poškodenej,
pretože celý priebeh dopravnej nehody je závislý na stanovení rýchlosti pohybu poškodenej. Znalec
stanovil rýchlosť pohybu poškodenej 0,5 m za sekundu, čo je rýchlosť pomalá a oni použili normálnu
rýchlosť, ktorá zodpovedá jej vekovej kategórii 80 až 85 rokov a to 1 m za sekundu. Skutočnú rýchlosť

poškodenej by bolo možné určiť len rekonštrukciou, pri ktorej by chodkyňa ukázala ako sa pohybovala.
Podľa ich záveru poškodená prešla asi 1 meter kým došlo k zrážke s vozidlom. V čase vchádzania
poškodenej na priechod pre chodcov bolo vozidlo A. J. tak blízko, že obžalovaná nemohla zabrániť
dopravnej nehode. Z analýzy priebehu dopravnej nehody od zrážky motorového vozidla a chodkyne až
pozastavenievozidlastanovili,ževčasezrážkysavozidlopohybovalorýchlosťou31km/haobžalovaná

mohla zabrániť nehode a zastaviť pred priechodom pre chodcov ak by sa pohybovala rýchlosťou 26
km /h. Urobili analýzu priebehu dopravnej nehody od zrážky po zastavenie motorového vozidla pre
stanovenie rýchlosti vozidla v mieste zrážky tak, aby telo poškodenej dopadlo približne 1 m pred vozidlo,
pričom konečná poloha vozidla bola zadokumentovaná a konečnú polohu tela poškodenej im opísal
obžalovaná. Miesto zrážky stanovili na základe toho, ako obžalovaná prechádzala smerovým oblúkom

pri ich skúmaní a podľa toho bolo miesto zrážky približne 1 m od ľavého okraja vozovky a takým
spôsobom bola stanovená aj rýchlosť v čase zrážky. Poškodená chodkyňa vchádzala na priechod pre
chodcov 1,3 s pred zrážkou, vtedy sa vozidlo A. J. nachádzalo 11 m pred miestom zrážky a pohybovalo
sa rýchlosťou približne 35 km/h. Poškodená sa 1 sekunu pred vojdením na priechod sa ešte mohla
rozhodnúť či vojde na priechod alebo zastane a vtedy vozidlo už nebolo tak ďaleko, aby ho nemohla

poškodená vidieť. Analyzovali aj možnosti zabránenia dopravnej nehode. Obžalovaná by mohla zabrániť
zrážke s poškodenou, keby sa pohybovala rýchlosťou 26 km/h. Vodička by zastavila vozidlo z rýchlosti
35 km/ h maximálnym spomalením za čas približne 2,1 s na dráhe približne 13,1 m. Vodička ani včasnou
reakciou na vchádzanie chodkyne do vozovky nemohla zabrániť dopravnej nehode z rýchlosti 35 km/
h. Svedok spochybnil zobrazenie smerového oblúka v mieste priechodu pre chodcov, ktorý vyhotovila

polícia, pretože ho zakreslili v tvare „T“, čo nezodpovedá realite, znalec ho meral iba v mieste priechodu
pre chodcov, ale v oblasti konečnej polohy je už iný a toto malo vplyv na záver, že podľa znalca
poškodená zašla na priechode 1,5 m a podľa nich prešla 1 m. Na otázku obhajcu, či poškodená mohla
vstúpiť na vozovku mimo priechodu pre chodcov alebo podľa výpovede obžalovanej ani nemala vstúpiťna vozovku, sa svedok vyjadril, že to nepredpokladali a nakoľko sú tam mechanické zábrany, ktoré
bránia vozidlu ,aby vybehlo mimo vozovky, čiže poškodená musela vstúpiť na vozovku. Poškodená
mohla zabrániť dopravnej nehode tým, že by nevošla na priechod pre chodcov.

Na otázku splnomocneného zástupcu poškodenej, aby svedok vysvetlil jeho závery, že obžalovaná bola
11 m pred priechodom pre chodcov, keď naň poškodená vstupovala a nebola pri tej vzdialenosti schopná
zabrániť zrážke pri rýchlosti 31 km/h, hoci s vozidlom potom pri uvedenej rýchlosti zastavila 2 až 3 m za
priechodom pre chodcom, svedok uviedol, že pri stanovení rýchlosti vozidla predpokladali, že vozidlo

pred smerovým oblúkom spomaľovalo 2 m/s, čiže rýchlosť vozidla sa menila a potom po prechode
smerového oblúka došlo k nárazu, prebehla reakcia na náraz tým, že obžalovaná dotlačila brzdový
pedál, vozidlo spomaľuje 6 m/s a zastane.
Znalec Z.. Z. T., ktorý bol prítomný pri výsluchu svedka uviedol, že rýchlosť poškodenej nemala vplyv na
priebeh dopravnej nehody, obžalovaná mohla poškodenú rozpoznať, pretože námestie bolo osvetlené,
bolo vidno chodcov prechádzať aj na druhej strane námestia a nejaké obmedzenia v dohľadnosti neboli.

Znalec z odboru cestnej dopravy Z.. Z. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov
znaleckého posudku č. XX/XXXX k dopravnej nehode, ktorá sa stala na priechode pre chodcov na
námestí Hrdinov v S. medzi vozidlom zn. A. J., ktoré riadila vodička G. smerom od Tesca v odbočovacom
pruhu smerom na U. cestu /poznámka t.j. ul. Y./. V čase pred nehodou chodkyňa A. vstúpila do vozovky,

kde bola zrazená ľavou prednou časťou vozidla, kedy vodička začala reagovať na vzniknutú situáciu,
nebrzdeným vozidlom počas reakcie začala brzdiť a dostala sa do konečnej polohy. Dopravná nehoda
bola riešená podľa konečných polôh vozidla a chodkyne, ktorá bola pred vozidlom mierne vedľa ľavej
steny vozidla. Technickou príčinou dopravnej zrážky bolo, že vodička nesledovala situáciu a v čase
vstupu do priechodu pre chodcov sa ani chodkyňa dostatočne nepresvedčila, či môže vstúpiť bez

nebezpečenstva, pretože uviedla, že nevidela žiadne prichádzajúce vozidlo, pritom vozidlo už bolo
pomerne blízko minimálne vo vzdialenosti 5 až 10 m pred priechodom pre chodcov. Rýchlosť vozidla
v čase zrážky určil 20,13 km/h alebo 5,59 m/s, ktorá bola stanovená výstupom z počítača - programu,
ktorý simuluje pohyb chodca a pohyb vozidla a takto urobil asi 70 simulácií, kým sa chodkyňa dostala
do polohy, v akej bola po zrážke na vozovke pred vozidlom. Chodkyňa sa pohybovala rýchlosťou

0,5 m/s, čo je rýchlosť pomalá - neponáhľali sa a poškodená čakala na manžela. Chodkyňa mohla
prejsť od chodníka po miesto zrážky 1,49 m a k tomu dospel simuláciou priebehu tak, že vozidlu
dával rôzne rýchlosti, rôzne rýchlosti brzdného spomalenia, hodnoty pre mokrú vozovku a vychádzal
z rýchlosti vozidla, konečnej polohy vozidla a polohy chodkyne. Vodička mohla zabrániť zrážke, ak by
sa pohybovala rýchlosťou primeranou dohľadu. Dohľad bol dostatočný, pretože námestie je osvetlené

a dokázala by zrážke zabrániť, ak by včas reagovala na situáciu vo vzdialenosti 9,41 m pred miestom
zrážky. Pri primeranej štandardnej reakcii 1,0 s a vyvolanom brzdnom účinku v odbočovacom pruhu by
s vozidlom zastavila vo vzdialenosti 9,41 m, kedy mohla reagovať na chodcov a k zrážke by nedošlo,
keby jazdila rýchlosťou nižšou ako 19,84 km/h. Oproti vyjadreniu svedka zo spol. M. s.r.o. on určil
menšiu rýchlosť vozidla v čase zrážky o 10 km/h, pretože simuloval zrážku aj pri rýchlosti 30 km/h ,

ale v takom prípade by bolo odhodenie chodkyne pred vozidlom a poškodená bola mierne doľava,
takže musela byť jednoznačne nižšia rýchlosť vozidla. Pri väčšej rýchlosti by bola poškodená odhodená
aj ďalej od vozidla, zranenia by boli rozsiahlejšie a nachádzala sa bližšie k ľavému okraju vozidla aj
vozovky. Mechanizmus nárazu bol taký, že chodkyňa prechádzajúca cez priechod pre chodcov bola
zachytená podľa neho do pravej nohy, potom zadnou časťou dopadla ma ľavý predný blatník, rukou

alebohlavoumohlobyťkontaktovanéčelnéskloapotomnárazdoľavýchdverí.Tvrdenieobžalovanej,že
chodkyňabolakontaktovanádveramineobstojí,lebovtakomprípadebysachodkyňazosunulaazostala
ležať vedľa vozidla. Znalec, k námietke svedka zo spol. M. s.r.o. , pri výsluchu ktorého bol prítomný,
že nesprávne zameral oblúk, zakrivenie na mieste dopravnej nehody uviedol, že toto meral dvakrát,
ale nemá to žiadny vplyv pre výpočet rýchlosti. Na otázku obhajcu, že podľa vyjadrenia obžalovanej

malo dôjsť k nehode mimo priechodu pre chodcov uviedol, že zrážku mimo priechod vylučuje, pretože
chodník nadväzuje na priechod, mimo neho sú historické kamene, po ktorých sa ťažko chodí, takže
nevidel dôvod, prečo by mala chodkyňa ísť po krivom teréne a sú tam aj zábrany. Vozidlo podľa jeho
polohy išlo po vozovke, nemohlo vybehnúť mimo cestu a nemohlo zraziť chodkyňu mimo priechodu. K
tvrdeniu obžalovanej, že poškodená telom narazila do jej ľavých dverí, odrazila sa, dostala na kapotu

a potom pred auto, znalec uviedol, že to nie je možné, poškodená musela najprv kontaktovať kapotu a
potom dvere, prípadne zrkadlo, ktoré ju katapultovalo pred auto. Nemohla celým telom v stojacej polohe
naraziť do dverí, pretože by bola odhodená naspäť na chodník a nebolo zadokumentované poškodenie
na dverách. Na otázku sudcu, či na mieste zrážky bránilo niečo vodičke vo výhľade znalec uviedol, že jetam stĺp verejného osvetlenia, ktorý má 15 cm, ale ten neprekryje výhľad na celé telo chodkyne a keďže
boli dvaja, musela mať vodička dostatočný výhľad. Znalec na otázku obhajcu uviedol, že poškodená
prešla na priechode pre chodcov asi 1,49 m podľa výpočtov, nie ako uviedla sama poškodená odhadom

2 -3 m. Túto vzdialenosť určil podľa výpočtov pre pomalú chôdzu a pokiaľ by sa pohybovala rýchlejšou
chôdzou ako to uviedla spol. ZNALEX s.r.o. teda 1 m/s, neovplyvnilo by to zrážku, vždy by k nej došlo, len
dopad chodkyne by bol iný, bola by zachytená pravou stranou vozidla a dopadla by na opačnú stranu.
Jednoznačne však platí stanovisko, že rýchlosť by mala byť primeraná dohľadu, teda vodič by mal ísť
takou rýchlosťou, aby vždy pred priechodom pre chodcov zastal.

Súd vyzval znalca Ing. Z. T. na doplnenia znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval pod č. X/
XXXX k dopravnej nehode zo dňa 12.01.2016 v meste Levice na ul. Y. - námestie F. medzi osobným
motorovým vozidlom zn. A. J. EČ: LV XXXCZ a poškodenou R. A. , ktorého závery boli oboznámené
na hlavnom pojednávaní a znalec skonštatoval, že rozdiely medzi jeho znaleckým posudkom č. XX/
XXXX a posudkom spol. M. s.r.o. sú v rýchlosti vozidla zn. A. J. EČ: LV XXXCZ, ktorú on v znaleckom

posudku určil v čase zrážky 20,13 km/h a v posudku spol. M. s.r.o. je rýchlosť vozidla 31 km/h. Rozdiel v
stanovení rýchlosti vozidla v čase zrážky vyplýva v rozdielnej polohe chodkyne po zrážke, ktorá nebola
zadokumentovaná na komunikácii, v čase príjazdu dopravnej polície už mala byť chodkyňa v sanitnom
vozidle, zohľadnil však výpovede svedkov dopravnej nehody prechádzajúcich popred Mestský úrad v
Leviciach v čase tesne po zrážke vozidla, úradný záznam OOPZ v ktorom uvádza, že spozorované

vozidlo zn, A. J. stojí cca 3 m za prechodom pre chodcov, ktorý vedie od námestia po hotel Lev,
kde z ľavej strany vozidla pred nárazníkom ležala staršia osoba.... Pri stanovení rýchlosti vozidla v
čase zrážky s chodkyňou dĺžka odhodenia chodkyne je funkciou nárazovej rýchlosti vozidla a z toho
vyplýva, že čím je vyššia nárazová rýchlosť vozidla do chodkyne, tým je väčšia /dlhšia/ vzdialenosť
odhodenia. Rýchlosť chôdze chodkyne je stanovená ako rýchlosť pomalá, kde je zohľadnený vek

chodkyne, ale aj vek manžela nar. 1929 a chodkyňa R. A. prispôsobovala rýchlosť pred zrážkou
rýchlosti manžela, pomalá rýchlosť vyplýva aj z prostredia v čase pred zrážkou - mrholenia a typu
prostredia jej pohybu. Definovaná rýchlosť chôdze 0,5 m/s zodpovedá veku chodcov a nemožno ju
spochybniť. Chodkyňa pri vstupe na komunikáciu prekonáva výškový rozdiel pri ukončení chodníka a
staršia osoba pri vstupe na komunikáciu, prekonáva tento výškový rozdiel na mokrej vozovke tak, že

sa otočí pravým alebo ľavým bokom ku komunikácii a zostupuje do priestoru komunikácie. V kritickom
mieste kde mohla byť spozorovaná vodičkou vozidla zn. A. J. možno z technického hľadiska uvažovať
s miernym zdržaním plynulej chôdze a následne jej plynulým pokračovaním a pri zostupe chodkyne
do priestoru chodníka /zrejme malo byť komunikácie/ je miesto, kde vodička Y. G. mala z technického
hľadiska začať reagovať na vzniknutú situáciu. Spol. M. s.r.o. uvádza iné postavenie chodkyne po

zrážke, poloha chodkyne nie je z ľavej strany vozidla, ale pred vozidlom a pri náraze do chodkyne pri
nárazovej rýchlosti 31 km/h a to pri predného nárazníka s dolnou končatinou chodkyne A. nedošlo k
žiadnym zraneniam predkolenia. Avšak pri nárazovej rýchlosti 31 km/h k zraneniu malo dôjsť, nakoľko
pri kontakte predného nárazníka pri uvedenej rýchlosti s dolnou končatinou chodkyne by s najväčšou
pravdepodobnosťou malo nastať prasknutie dolného plastového nárazníka, alebo malo dôjsť k jeho

deštrukcii, ale uvedená skutočnosť nenastala. Znalec skonštatoval, že v čase príjazdu dopravnej polície
bolo námestie osvetlené a z technického hľadiska možno vysloviť stanovisko, že dohľadnosť vodiča na
komunikáciu pred vozidlom nebola obmedzená, celý priestor námestia je intenzívne osvetlený a vodič
môže spozorovať pohybujúcich sa chodcov aj na opačnej strane námestia, teda obžalovaná vodička pri
predmetnej intenzite osvetlenia a sledovaní priestoru pred vozidlom mohla spozorovať chodkyňu A. v

čase vchádzania chodkyne do priestoru komunikácie z ľavej strany. Znalec skonštatoval, že vodička
vozidla sa pred dopravnou zrážkou pohybovala s vozidlom rýchlosťou 20,67 km/h a pri včasnej reakcii
by s vozidlom nedokázala zastaviť pred miestom zrážky, došlo by k stretu a z uvedenej skutočnosti
možno z technického hľadiska stanoviť záver, že bola vytvorená motorovému vozidlu prekážka náhla, pri
ktorej by vodička zrážke s chodkyňou nedokázala zabrániť. K zrážke vozidla, ktoré riadila obžalovaná

by nedošlo, aj by pri včasnej reakcii vodička jazdila rýchlosťou nižšou ako 19,84 km/h.
V závere znalec skonštatoval, že pri použití rozdielnych hodnôt, ako sú uvádzané vo výpovediach
jednotlivých účastníkov dopravnej nehody sú aj výstupy pri riešení rozdielne, potom vzhľadom na
nesprávnu polohu chodkyne A. /po zrážke ležala z ľavej strany vozidla/, vodička začal brzdiť po strete,
možno celkový priebeh dopravnej zrážky simulovaný spol. M. spochybniť a riešenie výstupov je z

technického hľadiska neprijateľné a v konaní nepoužiteľné.

V zmysle ust. § 263 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
výpoveď svedka W. A., manžela poškodenej, ktorý dňa 21.02.2017 zomrel. Svedok vo svojej výpovediv prípravnom konaní dňa 20.10.2016 uviedol, že je postihnutý demenciou, nepamätá si na dopravnú
nehodu, rád by vypovedal, aby podporil manželku, ale si na to nepamätá.

Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi:

Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia J.. S. T. k zraneniam poškodenej R. A. vyplýva, že poškodená utrpela pri dopravnej
nehode dňa 12.01.2016 stabilnú zlomeninu panvového kruhu, zlomeninu VII. a VIII. rebra ľavej strany

hrudníka a zlomeninu veľkého chochoľa ľavej stehnovej kosti a došlo ku komplikáciám zranenia a
to poúrazovému zavretému ľavostrannému pneumotoraxu (nahromadeniu vzduchu v pohrudničnej
dutine) a poúrazovému krvácaniu do hrudníka. Stabilná zlomenina panvového kruhu si vyžadovala
konzervatívnu liečbu:kľud a polohovanie na lôžku v trvaní do 6 týždňov, následne rehabilitáciu chôdze v
trvaní do 6 týždňov, doba liečby v trvaní cca 12 týždňov, zlomenina VII. a VIII. rebra ľavej strany hrudníka
s komplikáciami si vyžadovala podpornú aj komplexnú liečbu v trvaní do 6 týždňov a zlomenina veľkého

chochola ľavej stehnovej kosti vyžaduje spravidla konzervatívnu liečbu v trvaní 3 týždne, následne
rehabilitáciu hybnosti a chôdze končatiny v trvaní 3 týždne. Obmedzenie v bežnom spôsobe života
poškodenej pre zranenia zo dňa 12.01.2016 spočívalo v hospitalizácii v nemocničnom zariadení
v trvaní 15 dní, počas 6 týždňov bola pripútaná na lôžko a mala znemožnenú chôdzu, bola nutná očista
na lôžku, nutnosť vykonávať telesné potreby na lôžku, v trvaní do 12 týždňov bola obmedzená chôdzou o

barlách.Počasdobyobmedzeniabolapoškodenáodkázanánanevyhnutnúpomocinejosobyvúkonoch
dennej potreby a hygieny v trvaní do 6 týždňov. Ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia liečba aj
obmedzenie v bežnom spôsobe života trvali. Zranením poškodenej dňa 12.01.2016 došlo k dlhší čas
trvajúcej poruche zdravia.

Zozáznamu dopravnejnehodyvypracovanéhodňa12.1.2016aZápisniceoobhliadkemiestadopravnej
nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo o 17.55 h v Leviciach na križovatke ulíc Q.. F. a Y. tak,
že vodička G. viedla K. A. J. TEČ: S v meste S. po ul.Q.. F. v smere od W. do križovatky s ulicou Y..
V tom čase chodkyňa A. prechádzala cez uvedenú križovatku v priestoroch priechodu pre chodcov
a došlo k zachyteniu tela chodkyne ľavou prednou časťou vozidla, následne chodkyňa prepadla cez

kapotu vozidla na čelné sklo a spadla na cestu. U vodičky bola dychová skúška na alkohol negatívna.
R. R. A. utrpela ľahkú ujmu na zdraví, zranenia upresní lekárska správa.Miesto nehody bola križovatka
styková trojramenná, povrch vozovky mokrý, krajnica chýba, nesťažené poveternostné podmienky, v
noci s verejným osvetlením, viditeľnosť neznížená.
Bola oboznámená aj fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody zo dňa 12.1.2016, na ktorej je

zachytená križovatka s priechodom pre chodcov, kde došlo k dopravnej nehode a motorové vozidlo
A. J., ktoré je za priechodom pre chodcov, je odfotografovaná poloha motorového vozidla z viacerých
strán a poškodenia motorového vozidla na prednej ľavej časti blatníka, prednom skle.

Z lekárskej správy zo dňa 12.1.2016 vypracovanej ortopédom J.. J. H., PhD. vyplýva, že poškodená

R. A. utrpela pohmoždenie panvy, zhmoždenie brucha, bola zrazená osobným automobilom v malej
rýchlosti, nárazom do ľavého boku. Išlo o ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní.

Z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou n.o. Levice, oddelenie chirurgickej ambulancie vyplýva,
že R. A. bola hospitalizovaná od 12.01.2016 do 27.01.2016.

Z Výsledku k protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, odobratej dňa 12.01.2016
poškodenej R. A. vyplýva, že koncentrácia etylalkoholu v krvi bola negatívna.

Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 12.01.2016 o 17.58 h u Y. G. vyplýva, že jej bolo namerané v

dychu 0,00 mg/ l alkoholu v dychu.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného J.. J. S. zo dňa
05.06.2019,ktorýmzhodnotilbolestnézazraneniapoškodenejR.A.vyplýva,žetietoohodnotilcelkovým
počtom 670 bodov

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného
na zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného
poriadku a dospel k záveru skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal a tento spáchala obžalovaná.Obžalovaná spáchanie trestného činu a skutku kladeného za vinu poprela, pretože išla primeranou
rýchlosťou, sledovala situáciu v premávke, chodcov a poškodená R. A. jej sama narazila do ľavého

boku vozidla, nebola v tom čase na priechode pre chodcov, pretože ju tam nevidela. Z konania je
obžalovaná usvedčovaná výpoveďou poškodenej R. A., ktorá potvrdila, že prechádzala po priechode
pre chodcov cez vozovku na druhú stranu, pár metrov za ňou išiel manžel, vstúpila na vozovku a
vtedy do nej narazilo z pravej strany vozidlo. Poškodená bola po vstupe na priechod pre chodcov
zachytená ľavou prednou časťou motorového vozidla A. J. v dôsledku čoho bola odrazená, alebo

vyhodená na kapotu vozidla a do predného skla a po náraze sa zošuchla na zem pred motorové vozidlo.
Uvedené je preukázané aj fotodokumentáciou z miesta obhliadky dopravnej nehody a motorového
vozidla A. J., na ktorej vidno poškodenia a to preliačenie na ľavej prednej časti blatníka, na prednom
skle, ktoré je prasknuté a uvedené skutočnosti vyplývajú aj so záverov znaleckého posudku znalca
Z.. Z. T. a záznamov o dopravnej nehode. M. Z.. Z. T. v záveroch znaleckého posudku ako aj vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal spôsob a rýchlosť jazdy obžalovanej, ako aj rýchlosť

pohybu poškodenej, akú vzdialenosť poškodená prešla na priechode pre chodcov a tiež sa vyjadril k
príčinámvznikudopravnejnehodyamožnostiamjejzabráneniaobžalovanouakoajpoškodenou.Znalec
uviedol, že technickou príčinou zrážky motorového vozidla s poškodenou bola nesprávna technika jazdy
obžalovanej, ktorá nespozorovala na priechode pre chodcov poškodenú, jej oneskorená reakcia na
poškodenú, dostatočne nesledovala prostredie, nakoľko dohľadnosť bola dostatočná, pretože celý

priestor námestia, kde k zrážke došlo je intenzívne osvetlený a mohla zabrániť zrážke, ak by sa
pohybovala rýchlosťou primeranou dohľadu. Uvedené skutočnosti sú preukázané aj záznamom o
dopravnej nehode a zápisnicou o obhliadke podporenými fotodokumentáciou. Znalec potvrdil, že podiel
na zrážke mala aj samotná poškodená ako chodkyňa svojou nepozornosťou, ktorá by mohla zrážke
zabrániť, keby sa pred vstupom na priechod pre chodcov dostatočne presvedčila, či môže bezpečne

prejsť na druhú stranu a nevytvorí prekážku obžalovanej ako vodičke motorového vozidla. Podľa znalca
obžalovaná mohla zrážke zabrániť, ak by sa v čase zrážky pohybovala rýchlosťou 19,48 km/h , jej
rýchlosť bola 20,67 km/h a s poukazom na uvedenú rýchlosť, z technického hľadiska poškodená
vytvorila motorovému vozidlu prekážku náhlu. Svedok S. za spol. M. s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol,
že obžalovaná sa pohybovala v čase zrážky rýchlosťou 31 km/h a zrážke by mohla zabrániť a zastaviť

pred priechodom, ak by jazdila rýchlosťou 26 km/h. Znalec Z.. T. aj svedok S. v podstate aj napriek
rozdielnym záverom v určení rýchlosti jazdy obžalovanej zhodne uviedli, že zrážke s poškodenou
nemohla zabrániť pri rýchlosti akou sa pohybovala. Zo záverov znaleckého posudku a výpovede znalca
ako aj svedka je však jednoznačne preukázané, že k zrážke motorového vozidla A. J. vedeného
obžalovanou s poškodenou došlo na priechode pre chodcov. Uvedené skutočnosti sú preukázané aj

listinnými dôkazmi - Záznamom o dopravnej nehode, Zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody
a fotodokumentáciou z miesta nehody. Spáchanie skutku je preukázané aj odborným vyjadrením J.. S.
T., z ktorého je preukázané, že poškodená pri zrážke s motorovým vozidlom utrpela stabilnú zlomeninu
panvového kruhu, zlomeninu VII. a VIII. rebra ľavej strany hrudníka a zlomeninu veľkého chochoľa ľavej
stehnovejkostianáslednedošlokukomplikáciámzraneniaatopoúrazovémuzavretémuľavostrannému

nahromadeniu vzduchu v pohrudničnej dutine a poúrazovému krvácaniu do hrudníka, ktoré zranenia si
vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v spôsobe života 12 týždňov.
Obžalovaná sa bránila tým, že sledovala cestnú premávku, poškodenú nevidela a táto jej sama narazila
do ľavého boku vozidla a to mimo priechodu pre chodcov, preto ani nebrzdila. Obrana obžalovanej
bola vyvrátená výpoveďou samotnej poškodenej, ktorá jednoznačne uviedla, že vstúpila na priechod

pre chodcov, kde do nej narazilo vozidlo a je to preukázané aj záznamom o dopravnej nehode ako
zápisnicou o obhliadke, fotodokumentáciou z miesta nehody, na ktorej je zachytená konečná poloha
motorového vozidla A. J., tiež závermi znaleckého posudku Z.. T. a v neposlednom rade aj posudku spol.
M. s.r.o.. Z uvedených dôkazov je aj jednoznačne preukázané, že obžalovaná narazila do poškodenej
ľavou prednou časťou motorového vozidla v čase, keď bola na priechode pre chodcov, čo preukazuje aj

poškodenie na vozidle. Tvrdenie obžalovanej, že poškodená jej narazila do boku ľavej časti vozidla nie
je preukázaná žiadnym dôkazom ani poškodením vozidla na ľavých dverách, okne a bola vyvrátená aj
vyjadrenímznalcaIng.T.spoukazomnapolohupoškodenejnazemipozrážke,ktorásamalanachádzať
pred prednou ľavou časťou motorového vozidla, pretože ak by poškodená narazila do boku vozidla,
bolo by ju odhodilo späť na chodník, alebo by spadla vedľa vozidla. Podľa záverov znaleckého posudku

Z.. T. poškodená prešla na priechode pre chodcov 1,49 m, čo určil podľa rýchlosti jej chôdze s poukazom
na vek poškodenej a jej manžela, pretože kvôli nemu spomaľovala. Znalec vyvrátil aj závery posudku
spol. ZNALEX, že chodkyňa išla normálnou rýchlosťou, pretože v takom prípade, by bola zachytená
viac pravou časťou vozidla, alebo odhodená viac doprava. Tiež spochybnil rýchlosť vozidla obžalovanej31 km/h, pretože v takom prípade, by bola poškodená odhodená na väčšiu vzdialenosť od vozidla, a
utrpela na dolnej končatine závažnejšie poranenia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, priame aj nepriame dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne, s
poukazom aj na výpoveď obžalovanej, že chodkyňu poškodenú nevidela a v podstate zacítila len náraz
a predovšetkým na výpoveď poškodenej, závery znaleckého posudku a vyjadrenie znalca súd dospel
k záveru, že obžalovaná sa dopustila žalovaného trestného činu. M. síce uviedol, že z technického
hľadiska poškodená vojdením na priechod pre chodcov vytvorila náhlu prekážku obžalovanej vedeným

motorovým vozidlom, ktorá pri rýchlosti, ktorou jazdila nemohla zabrániť zrážke, avšak zároveň znalec
konštatoval, že obžalovaná by zrážke zabránila správnou technikou jazdy, pokiaľ by prispôsobila
rýchlosť vozidla situácii, dohľadnosti tak, aby vedela zastaviť s vozidlom pred priechodom pre chodcov.
Z dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná zrazila poškodenú na priechode pre chodcov
v centre mesta, kde je zvýšený pohyb chodcov a bola povinná predvídať výskyt chodcov, pričom
išlo o miesto, ktoré je dostatočne osvetlené a z fotodokumentácie či už vytvorenej políciou ako aj zo

snímok v posudku spol. M. s.r.o. je zrejmé, že miesto nehody je dostatočne viditeľné a obžalovanej nič
nebránilo vo výhľade na chodník ako ani na priechod pre chodcov. Obžalovaná bola povinná sledovať
situáciu v cestnej premávke, prispôsobiť rýchlosť vozidla tak, aby vedela včas zareagovať na pohyb
chodcov na priechode, dať prednosť chodcovi na priechode a dbať najmä na zvýšenú opatrnosť voči
starším osobám. Obžalovaná svoju jazdu neprispôsobila schopnostiam, poveternostným podmienkam

a ostatným okolnostiam a nejazdila takou primeranou rýchlosťou, aby bola schopná zastaviť vozidlo
na vzdialenosť, na ktorú mala rozhľad a v dôsledku čoho nevidela chodkyňu prechádzajúcu, resp.
vchádzajúcu na priechod pre chodcov, ktorej nedala prednosť , keď vstúpila na vozovku v mieste
priechodu čo dokazuje aj skutočnosť, že nebrzdila a začala brzdiť až po náraze do poškodenej.
Obžalovaná tak porušila dôležité povinnosti, ktorá pre ňu ako vodičku vyplývali zo zákona o cestnej

premávke. Z dokazovania však bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo aj v príčinnej súvislosti
s konaním poškodenej, ktorá tiež dostatočne nevenovala pozornosť dianiu na vozovke, cez ktorú
prechádzala, neodhadla vzdialenosť vozidla, neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke
a nepresvedčila sa dostatočne či môže vstúpiť do vozovky- do jazdného pruhu čím porušila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 53 ods. 3 a 4 zák.č. 8/2009 Z.z. Napriek teda konštatovanému porušeniu pravidiel

cestnej premávky zo strany poškodeného, obžalovaná je zodpovedná za spôsobenie dopravnej nehody
a následky z nej vyplývajúce, keďže jej je nutné pričítať príčinný vzťah k tomuto následku. Príčinný
vzťah je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, a preto páchateľ môže byť trestne
zodpovedný za trestný čin iba vtedy, pokiaľ svojim konaním skutočne spôsobí trestnoprávne relevantný
následok. V danom prípade existuje príčinný vzťah medzi konaním obžalovanej a spôsobeným

následkom, keď jednou z príčin dopravnej nehody bolo nedostatočné venovanie sa vedeniu vozidla a
neskorá reakcia obžalovanej na poškodenú prechádzajúcu cez priechod pre chodcov a následne jej
zrazenie a spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.

Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona , keďže inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví s poukazom na § 123 odsek 3
písm. i/ Trestného zákona /poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas/ a tohto konania sa dopustila závažnejším
spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke uvedenej v § 4 písm. c/, písm. e/, písm. f/ a to po objektívnej aj subjektívnej stránke.

Chráneným objektom v danom prípade je ochrana zdravia fyzických osôb pred neoprávnenými zásahmi
zo strany iných osôb.

Súd vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste prečítaním a oboznámením listinných dôkazov

- odpisu z registra trestov, správy o povesti z miesta trvalého bydliska, výpisu z evidencie priestupkov,
evidenčnej karty vodiča, správy Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach.

Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná. V registri priestupkov nemá žiadny záznam. Z evidenčnej
karty Y. G. vyplýva, že jej bol vodičský preukaz vydaný dňa 15.04.2014 a nemá žiadny záznam o

priestupkuatrestnomčinevcestnejpremávke.ZosprávyOkresnéhoriaditeľstvaPZvLeviciachvyplýva,
že v súčasnosti nie je trestne stíhaná.Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek 1, 2, 3, 4 a
6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaná
pred spáchaním skutku viedla riadny život, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona nezistil.
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v pomere 1:0 a preto sa v zmysle ust. § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona znížila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba

pri trestnom čine podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona je 1 rok až 5 rokov a súd pri
ukladaní trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby § 157 odsek 2 Tr. zákona od 1 roka do 3 rokov 8
mesiacov. Súdprihliadolaj naokolnostispáchaniačinu,nanásledok,ktorýobžalovanáspôsobilasvojím
konaním, tiež prihliadol aj na pomery obžalovanej a možnosť jej nápravy. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že aj poškodená R. A. porušila povinnosti vyplývajúce pre chodcov ako účastníkov
cestnej premávky keď neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke a nepresvedčila

sa dostatočne či môže vstúpiť do vozovky- do jazdného pruhu. Obžalovaná aj po spáchaní skutku
vedie riadny život, nedopúšťa sa žiadnej trestnej činnosti, nebola postihovaná ani za priestupky aj a s
prihliadnutím na všetky uvedené kritériá súd uložil obžalovanej peňažný trest vo výške 400,-eur. Zároveň
jej uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený Keďže sa obžalovaná dopustila trestného činu v súvislosti s vedením

motorového vozidla a porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke, súd jej
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke na spodnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 12 mesiacov. Pri určovaní výšky trestu zákazu činnosti súd prihliadol aj na evidenčnú
kartu vodiča, v ktorej obžalovaná nemá evidované žiadne priestupky za porušenie pravidiel cestnej
premávky.

Takto uložený trest považoval za dostačujúci na dosiahnutie ochrany spoločnosti pred obžalovanou tak,
že jej zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na je výchovu k tomu, aby viedla riadny
život a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadril aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Poškodená R. A. si uplatnila prostredníctvom splnomocneného zástupcu nárok na náhradu škody vo
výške 11.497,20 eur, ktorá predstavuje náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na
základe lekárskeho posudku MUDr. J. S.. Nárok na náhradu škody si uplatnila aj poškodená Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. za preplatenie zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá poistenkyni
R. A. vo výške 1.978,56 eur, Nakoľko motorové vozidlo malo uzatvorené povinné zákonné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, súd poškodenú R. A. a poškodenú
VšZP, a.s. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T 100/2017. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2
Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému.

Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v
prospech alebo neprospech obžalovaného.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.