Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200163
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200163.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobkyne: W..

R. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., toho času Y. XXX, XXX XX B. Y., zastúpená
JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti
žalovanému: W.. I. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., v spore o zaplatenie 323,63
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 323,63 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21. 01. 2019 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému

zaplatenia sumy 323,63 eur, ako aj náhrady trov konania. Uviedla, že uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015 zo dňa 29. 10. 2018 súd schválil zmier medzi žalobkyňou a
žalovaným, obsahom ktorého bolo okrem iného aj to, že žalovaný mal zaplatiť žalobkyni sumu 37.500,-
eur na vyrovnanie podielov z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2018 a vykonateľnosť dňa 13. 11. 2018, čo do výroku
I. Žalovaný žalobkyni sumu 37.500,- eur neuhradil v stanovenej lehote, preto žalobkyňa podala aj návrh
na vykonanie exekúcie. Na základe začatého exekučného konania žalovaný uhradil žalobkyni istinu vo

výške 37.500,- eur dňa 16. 01. 2019. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná suma pozostáva zo zákonného
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37.500,- eur od 13. 11. 2018 do 15. 01. 2019. K žalobe
boli pripojené listinné dôkazy, a to uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015 zo
dňa 29. 10. 2018 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, prehľad úrokových sadzieb R. a potvrdenie
o úhrade sumy 37.500,- eur.

2. Dňa 12. 02. 2019 súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 22C/1/2019, ktorým žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

3. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote doručil súdu dňa 27. 02. 2019 odpor proti platobnému
rozkazu. Uviedol, že voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015 zo dňa
29. 10. 2018 podal dňa 19. 11. 2018 odvolanie. Mal za to, že uvedené odvolanie mu bolo potvrdené
doručením uznesenia o súdnom poplatku dňa 08. 12. 2018. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné
uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože odvolanie je v riešení na Krajskom súde v

Žiline. Uznesenie alebo inak nazvané rozhodnutie, či rozsudok je dokument, ktorý pozostáva z odrážok,
výrokov, poučení, záveru a pod. Všetky tieto čiastkové odstavce sú súčasťou uznesenia. V uznesení
sp. zn. 6C/152/2015 zo dňa 29. 10. 2018 sa pod bodom I. na jeho konci jednoznačne uvádza, že
žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie ich podielov sumu 37.500,- eur v lehote 3 dní odprávoplatnosti tohto rozsudku, ale nie výroku. Uznesenie je riešené Krajským súdom v Žiline, a preto
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože sa nehovorí o žiadnej právoplatnosti „odstavca I.“, ale o
právoplatnosti rozsudku. O vykonateľnosti takéhoto výroku I. v uznesení nie je žiadna zmienka, a teda

nemôže byť ani právoplatné ani vykonateľné. K podanému odporu proti platobnému rozkazu žalovaný
pripojil Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 19. 11. 2018, uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 6C/152/2015-976 zo dňa 29. 11. 2018, Sťažnosť na sudcu zo dňa 10. 01. 2019, Spisy k sťažnosti
na JUDr. Daniela Marciána zo dňa 30. 01. 2019, List Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo dňa 15.
01. 2019 a Sťažnosť na sudcu OS Lipt. Mikuláš JUDr. Daniela Marciána zo dňa 05. 02. 2019.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odporu uviedla, že v uznesení Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015 zo dňa 29. 10. 2018 bol žalovaný riadne poučený o tom, že proti výroku
I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Odvolanie bolo prípustné len proti výroku II. uznesenia
o trovách konania, o čom bol žalovaný poučený v uvedenom uznesení a podal proti nemu odvolanie.
Zo samotného odvolania žalovaného, ktoré k odporu pripojil, vyplýva, že jeho odvolanie smeruje iba

proti výroku II. uznesenia a tiež, že len výrok II. uznesenia považuje za nesprávny. Z celého odvolania
žalovaného, ktoré pripojil k odporu, nevyplýva, že by odvolanie smerovalo aj proti inému výroku.
Žalovaný dokonca uvádza v jeho odvolaní proti výroku o trovách, že je ochotný vyplatiť žalobkyni v
zmysle podpísaného zmieru sumu 37.500,- eur, pričom toto konštatoval už dňa 19. 11. 2018, čiže
mal vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť žalobkyni vymáhanú istinu. Žalovaný v podanom odpore

namietal len právoplatnosť uznesenia, avšak žalobkyňou uplatnený nárok na úhradu sumy 323,63 eur
pozostávajúcej z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37.500,- eur od 13. 11. 2018 do 15.
01. 2019 vôbec nepoprel a nepoprel ani ďalšie skutočnosti uvádzané v žalobe, dobu omeškania, výšku
úrokov z omeškania, sadzbu a podobne.

5. Okresný súd uznesením sp. zn. 22C/1/2019 zo dňa 08. 04. 2019 zrušil platobný rozkaz sp. zn.
22C/1/2019 zo dňa 12. 02.2019.

6. Žalovaný následne v podaní zo dňa 11. 04. 2019 poukázal na priebeh exekučného konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 70Ek/1800/2018, v ktorom bolo vydané dňa 02. 04.

2019 uznesenie a v ktorom sa konštatuje, že oprávnená W.. R. T. nemá nárok na náhradu trov konania.
Uvedené uznesenie žalovaný pripojil.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

8. Medzi sporovými stranami bol uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015
zo dňa 29. 10. 2018 schválený zmier vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V zmysle výroku I. predmetného uznesenia sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
ich podielov sumu 37.500,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (správne malo byť

„uznesenia“). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2018 a vykonateľnosť dňa 13. 11. 2018,
čo do výroku I. (tento údaj vyplýval z predloženej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a tiež bol
známy súdu z úradnej činnosti).

9. Z potvrdenia o úhrade sumy 37.500,- eur bolo zistené, že dňa 16. 01. 2019 bola uvedená suma

zúčtovaná v prospech bankového účtu žalobkyne, a to vkladom v hotovosti. Zaplatenie tejto sumy
žalobkyni bolo v konaní nesporné.

10. Z predloženého prehľadu úrokových sadzieb R. Q. J. mal súd preukázané, že základná úroková
sadzba predstavovala v období od 16. 03. 2016 do súčasnosti 0,00%.

11. Na pojednávaní dňa 22. 08. 2019 sporové strany zotrvali na svojich písomných podaniach.
Zástupkyňa žalobkyne poukázala na priebeh exekučného konania a názor exekučného súdu, ktorý
poukazoval na fakt, že podanie odvolania nemalo vplyv na právoplatnosť výroku I. uznesenia sp. zn.
6C/152/2015 zo dňa 29. 10. 2018. Žalovaný tvrdil, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nebola

vyznačená správne a mal za to, že trovy konania si žalobkyňa uplatňovala už v exekučnom konaní. Tiež
poukázal na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/31/2019 bolo rozhodnuté
o nepriznaní trov konania žalobkyni.12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

13. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba R. Q.Á. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

14. Žalobkyňa si uplatnila žalobou voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 323,63 eur. Uvedená
suma zodpovedá zákonnému úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37.500,- eur od 13. 11.
2018do15.01.2019.Žalovanýsadostal doomeškaniasozaplatenímuvedenejsumy(37.500,-eur)odo
dňa, kedy nadobudlo vykonateľnosť uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015
zo dňa 29. 10. 2018, t. j. od 13. 11. 2018.

15. Súd sa zaoberal v spore argumentáciou žalovaného o tom, že proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/152/2015 zo dňa 29. 10. 2018 podal dňa
19. 11. 2018 odvolanie, čo malo mať za následok odklad vykonateľnosti sporného uznesenia. V
opravnom prostriedku sám žalovaný uvádzal, že odvolanie smeruje „proti výroku II. uznesenia, proti

rozhodnutiam o náhradách trov a rozdelení výdavkov v tomto konaní“. Argumentáciu žalovaného o
tom, že uznesenie, ktorým bol zaviazaný zaplatiť sumu 37.500,- eur žalobkyni, nie je právoplatné ani
vykonateľné (v dôsledku ním podaného odvolania), je nesprávna. Ak totiž žalovaný podal odvolanie
len proti výroku o trovách konania, potom je logické, že ostatná časť uznesenia o zmieri nemohla byť
podaním opravného prostriedku dotknutá (§ 367 ods. 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Navyše mimo

trov konania odvolanie proti spornému uzneseniu prípustné nebolo (§ 357 CSP a contrario), o čom
bol žalovaný aj poučený. Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 6C/152/2015 vo výroku I. nastala priamo zo zákona po jeho doručení stranám sporu, resp. po
uplynutí lehoty na plnenie (§ 238 CSP). Pokiaľ sa v uznesení o schválení súdneho zmieru uvádza, že
žalovaný bol povinný zaplatiť finančnú sumu na vyporiadanie podielov vyplývajúcich z bezpodielového

spoluvlastníctva „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“, je očividné, že išlo o chybu v písaní, keďže
v danom konaní nebol vydaný žiaden rozsudok. Táto pisárska chyba nemohla nijako ovplyvniť vznik
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 37.500,- eur v lehote stanovenej v rozhodnutí.

16. Za obdobie od vykonateľnosti uznesenia sp. zn. 6C/152/2015 o schválení súdneho zmieru (13. 11.

2018) do zaplatenia sumy 37.500,- eur (16. 01. 2019) vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37.500,- eur. K prvému dňu omeškania bola základná úroková
sadzba R. 0,00 %, z čoho vyplýva, že žalobkyni patria úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené, v sume
323,63 eur (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal s úspechu žalobkyne v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o duplicitnom
uplatnení trov konania, ktoré mala žalobkyňa požadovať už v exekučnom konaní, k uvedenému súd len
stručne uvádza, že o trovách konania sa vždy rozhoduje samostatne v každom konaní a aj v aktuálnej

veci rozhodne súd o priznaní len tých trov, ktoré vznikli v tomto spore. Rovnako platí, že rozhodovanie
o trovách konania v inom spore nemá vplyv na posúdenie trov v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.