Uznesenie Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204329
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115204329.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa X) C. D., L.. XX. XX. XXXX, J. Ď. XX, XXX
XX J. J., Š. M.S. D. O., navrhovateľa 2) I. D., L.. XX. XX. XXXX, J. G. A. XXXX/XX, XXX XX J. J.,
štátneho občana Slovenskej republiky a navrhovateľa 3) G. D., L.. XX. XX. XXXX, J. G. A. XXXX/XX,
XXX XX J. J., štátneho občana Slovenskej republiky, navrhovatelia 1) až 3) zastúpení Lion Law Partners
s.r.o. so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti odporcovi Slovenská

sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653, o vydanie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do
vlastníckych a užívateľských práv navrhovateľa 2) a navrhovateľa 3) k nehnuteľnostiam:
- D. O. K. D. D. Č.D. XXXX, G. L. G. T. „. Č.. XXXX M. E. XXXmX, K. G. X. G. S. L., E. T. Ú. J. J.,
- pozemku, parcele KN „C“ č. 4281 o výmere 171 mX, K. G. X. G. S. L., E. T. Ú. J. J. S.

- pozemku, parcele KN „C“ č. 4282/1 o výmere 527 mX, druh pozemku záhrady, v katastrálnom území
Banská Bystrica
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej pred ním pod sp. zn. 12C/104/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 04. 03. 2015 domáhajú určenia neplatnosti
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 08. 2006 a Zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam č. 352/2006 a mandátnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2006 z dôvodov, že uvedené
zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a že Zmluva o splátkovom úvere obsahuje viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky a preto je ako celok neplatná. Zmluva o zriadení záložného práva a mandátna
zmluva sú zmluvami akcesorickými k úverovej zmluve a preto priamym dôsledkom neplatnosti úverovej
zmluvy je neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá sa na úverovú zmluvu viaže. Rovnako tak aj záložnú
zmluvu považujú z dôvodu existencie viacerých neprijateľných podmienok za neplatnú. V podanom

návrhu poukázali na konkrétne ustanovenia zmlúv, ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť. Dňa 02.
04. 2015 bol súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 06. 02. 2015 odporca navrhovateľovi 1) oznámil, že nastal
prípad porušenia zmluvných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.
s účinnosťou od 01. 01. 2015, v dôsledku čoho odporca vyhlásil ku dňu 06. 02. 2015 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy a vyzval navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy vo výške 48

149,91 eura. Navrhovateľovi 3) bolo doručené oznámenie odporcu o výkone záložného práva podľa §
151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 24. 03. 2015, ktorým odporca navrhovateľovi 3) oznámil,
že jeho pohľadávka sa stala splatnou dňa 06. 02. 2015 a že začína výkon záložného práva predajom
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy vo vzťahu
k úverovej zmluve majú navrhovatelia za to, že priamym dôsledkom neplatnosti úverovej zmluvy je
neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá sa na úverovú zmluvu viaže. Samotná záložná zmluva navyše

obsahuje viaceré zmluvné dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľov - navrhovateľa 2) a navrhovateľa 3). Vzhľadom na existenciu viacerýchneprijateľných podmienok obsiahnutých v záložnej zmluve je potrebné ju považovať za neplatnú aj z
tohto dôvodu. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že v prípade, ak súd vysloví neplatnosť úverovej,
ako aj záložnej zmluvy, nie je možné, aby bol odporca v tomto prípade navrhovateľom dražby, v

dôsledku čoho by bola neplatnosť všetkých právnych úkonov odporcu týkajúcich sa dražby, ako aj
celého dražobného procesu. V takom prípade by sa jednalo o dražbu uskutočnenú na základe návrhu
domnelého záložného veriteľa, ktorého záložné právo bolo na príslušnom liste vlastníctva vyznačené
na základe neplatnej záložnej zmluvy. Nemožnosť výkonu dražby vyplýva aj zo zásady, že nikto
nemôže na druhého previesť viac práva ako sám má. Vzhľadom na uvedené majú navrhovatelia za

to, že existuje potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, a teda sú splnené podmienky na
nariadenie predbežného opatrenia. V prípade, ak zo strany odporcu skutočne dôjde k výkonu záložného
práva predajom nehnuteľností, pričom odporca v súčasnosti vykonáva všetky úkony potrebné na to,
aby sa takýto prevod zrealizoval, bude táto skutočnosť predstavovať závažný a nezvratný zásah do
majetkových práv navrhovateľov. Nakoľko existujú dôvodné pochybnosti o platnosti úverovej, ako aj
záložnejzmluvy,ktorépredstavujúprávnyzákladprevýkonzáložnéhopráva,jezpohľadunavrhovateľov

potrebné, aby sa až do rozhodnutia súdu o (ne)platnosti napadnutých zmlúv nerealizovali žiadne úkony
smerujúce k výkonu záložného práva, keďže v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
bude aj v situácii, ak súd určí neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy, prakticky nemožné obnoviť pôvodný
stav. Nariadením predbežného opatrenia je možné zamedziť právnym úkonom odporcu smerujúcim
ku konaniu dražby a teda realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam, čím bude eliminované riziko

vzniku škody na strane navrhovateľov. Zároveň navrhovatelia upozornili, že predmetné nehnuteľnosti sú
obydlím navrhovateľa 2) a navrhovateľa 3). Postup odporcu, ktorým si uplatňuje uspokojenie domnelej
pohľadávky zo spornej úverovej a záložnej zmluvy bez predchádzajúceho preskúmania súdom považujú
navrhovatelia za nezákonný z dôvodu, že tento vychádza z neprijateľných, a teda neplatných ustanovení
vyššie uvedených zmlúv. Hrozba ujmy na právach navrhovateľov v danom prípade nezodpovedá ujme,

ktorú môže odporca utrpieť prípadným neskorším výkonom záložného práva. Týmito skutočnosťami je
daná naliehavá potreba dočasnej úpravy práv účastníkov konania, a teda sú splnené podmienky pre
jeho nariadenie.

K podanému návrhu vo veci samej sa vyjadril odporca v podaní doručenom súdu dňa 04. 05.

2015, v ktorom uviedol svoj právny názor, podľa ktorého navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny
záujem. Odporca má za to, že návrh navrhovateľov nemá ani vecné ani logické opodstatnenie a
z tohto dôvodu nemôže byť úspešný. Poukázal na princíp zmluvnej slobody, zmluvnej autonómie
ako aj zásadu predvídateľnosti, ktoré podoprel o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Zmluvný vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX je v zmysle § 264 ods. 3

písm. d/ Obchodného zákonníka absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, preto sa obligatórne
uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis ku všeobecnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom zákonníku, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Aplikáciu Obchodného zákonníka
nie je možné vylúčiť ani dohodou zmluvných strán. Poukázal na to, že úverové zmluvy uzatvárané so
spotrebiteľmi sú za splnenia podmienok v Občianskom zákonníku a v zákone o ochrane spotrebiteľa

súčasne spotrebiteľskými zmluvami. Na úverový vzťah sa preto aplikujú nielen predpisy obchodného
práva ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona o ochrane
spotrebiteľa ako aj ustanovenie ďalších predpisov na ochranu spotrebiteľa, no aplikácia Obchodného
zákonníka sa tým nevylučuje. Ďalej poukázal na to, že základnou črtou štandardných spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie

obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Fakt, že ide o formulárové zmlúv, sám o sebe
však nemôže spôsobiť a ani nespôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní. Mal za to, že aplikácia
Obchodného zákonníka sama o sebe nespôsobuje nerovnováhu v zmluvnom postavení zmluvných
strán. Nemožno argumentovať, že Obchodný zákonník je na neprospech jednej zo zmluvných strán.
Obchodný zákonník rovnovážny stav práv a povinností zmluvných strán. Ďalej uviedol, že dojednanie

o aplikácii Obchodného zákonníka ani ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva nemožno
považovať za neprijateľnú podmienku, pretože neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza. Dal do
pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky, ako aj Ústavného súdu Českej
republiky. Zdôraznil, že navrhovateľ 1) v článku II. bod 2 Zmluvy o splátkovom úvere jednoznačne
vyhlásil, že sa so všeobecnými podmienkami a Obchodnými podmienkami ako súčasťami Zmluvy o

splátkovom úvere oboznámil a počas konania nebolo navrhovateľmi tvrdené, že by zmluvu uzatvárali
pod nátlakom, resp. v tiesni. Banka je povinná informovať na internetovej stránke a vo svojich
prevádzkových priestoroch klientov o podmienkach poskytovania bankových služieb a tiež im dáva
možnosť sa ešte pred samotným uzatvorením zmluvy s jednotlivými podmienkami oboznámiť. Ďalejuviedol, že na úverový vzťah založený zmluvou o splátkovom úvere ako absolútnym obchodom
nemožno automaticky aplikovať § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom
plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník

neurčí inak. Ďalej poukázal na to, že podmieňovanie predčasného splatenia úveru prechádzajúcim
podaním žiadosti je opodstatnené najmä z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Ak dlžník v deň splatenia
neuhradí celú výšku pohľadávky, k predčasnému splateniu nedôjde a záväzok trvá ďalej. Zdôraznil
povinnosť banky v každom prípade posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Ohľadne dôvodov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru poukázal na to, že

tieto nie sú ovplyvniteľné bankou. Návrh považuje sa neodôvodnený a motivovaný výlučne snahou o
oddialenie výkonu záložného práva, resp. úplné zabránenie výkonu záložného práva.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne
boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 prvej vety OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať

návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a
povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude v rozhodnutí vo veci samej rozhodnuté

inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Predbežným opatrením súd upravuje dočasne pomery
účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo
slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu

rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže
byť kedykoľvek na návrh zrušené. Účastník občianskeho súdneho konania musí byť pripravený na
to, že pomery účastníkov konania sa môžu dočasne upraviť predbežným opatrením. Tento účel
predbežného opatrenia sa dosahuje bez ujmy na práve na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú
súdom rozsudkom vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o

ktorýchbuderozhodnutéažrozhodnutímvovecisamej.Zuvedenéhocharakterupredbežnéhoopatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie rozhodných

skutočností.

Navrhovatelia predloženými kópiami listín a to: Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
11. 08. 2006 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 352/2006 a mandátnej zmluvy
zo dňa 11. 08. 2006, výpisom z listu vlastníctva Č.. X pre katastrálne územie Banská Bystrica a listom

odporcu číslo XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 24. 03. 2015, osvedčili uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej
zmluvy a spotrebiteľskej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, tiež
vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 8 pre katastrálne územie Banská Bystricanavrhovateľa 2) a 3) a tiež začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej
dražbe, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa 2) a navrhovateľa 3).

Uvedenýmiskutočnosťamivdanejfázekonaniaosvedčilinavrhovatelia2)a3)súduohrozenienárokuna
doteraz pokojné užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti v ich vlastníctve, ale zaťažená
záložným právom v prospech odporcu. Ochrany svojich práv sa navrhovatelia spolu s navrhovateľom
1) domáhajú podaným návrhom vo veci samej a to návrhom na určenie neplatnosti zmlúv, na základe
ktorých bolo záložné právo na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve zriadené. Navrhovateľmi namietané

ustanovenia predmetných zmlúv spolu s ich preukázaním v listinnej podobe či už v zmluvách, alebo v
Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.
súd predbežne, pre túto fázu konania, posúdil ako opodstatnené, ktoré vyvolávajú pochybnosti o ich
prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Definitívne o ich prijateľnosti či neprijateľnosti rozhodne súd
až v rozhodnutí vo veci samej, po dôslednom zvážení všetkých okolností, ale pre túto fázu konania ich
nateraz považuje za dostatočné pre záver, že podaný návrh na určenie neplatnosti predmetných zmlúv,

nie je zjavne neopodstatnený, šikanózny, či podaný účelovo len pre nemožnosť riadneho splácania
poskytnutého úveru navrhovateľom 1). Súd pritom zohľadnil aj vyjadrenie odporcu k podanému návrhu.
Odôvodnenosť bezprostredne hroziacej ujmy má súd osvedčenú z listu, ktorým odporca oznámil začatie
výkonu záložného práva a z listu, ktorým oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného
jezrejmé,žeodporcamázáujemourýchlenývýkonzáložnéhoprávapredajomnehnuteľností,naktorých

je zriadené záložné právo, keď od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (06. 02. 2015) do oznámenia o
výkone záložného práva (24. 03 2015) neuplynuli ani dva mesiace, pričom odporca poskytol lehotu
na plnenie 15 dní, hoci začatie jej plynutia bližšie nešpecifikoval. Taktiež bezprostredne hroziaca ujma
spočíva aj v strate obydlia navrhovateľa 2) a 3), ktorý majú v nehnuteľnosti bydlisko. Strata rodinného
obydlia môže vážne ohroziť nielen práva navrhovateľa 2) a 3), ale ich aj uviesť do osobitne citlivej

situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z
najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri
rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č.
27183/04, § 137). Z uvedených dôvodov súd vzhľadom na doterajšie správanie odporcu nepovažoval

zásah do práv vyplývajúcich zo záložného práva navrhovaným predbežným opatrením za neprimeraný
voči bezprostredne hroziacej ujme navrhovateľov 2) a 3), ktorým hrozí nebezpečenstvo ocitnutia sa bez
možnosti bývania ešte predtým ako súd posúdi v celom kontexte prijateľnosť či neprijateľnosť viacerých
ustanovení uzatvorených zmlúv. Taktiež do práv odporcu nie je neprimerane zasiahnuté, nakoľko
záložné právo na nehnuteľnostiach mu ostáva až do právoplatného skončenia veci za zachované,

rovnako tak mu ostáva zachované právo na domáhanie sa vydania exekučného titulu na vymáhanie
dlžnej sumy voči navrhovateľovi 1) a aj prípadné jeho uspokojenia z iného majetku navrhovateľa
1). Taktiež v prípade neúspechu navrhovateľov v predmetnom konaní, zachované záložné právo na
nehnuteľnostiach v prospech odporcu umožní ďalej vo výkone záložného práva pokračovať a domôcť
sa vymoženia svojej pohľadávky.

Za doteraz zisteného navrhovateľmi tvrdeného a osvedčeného skutkového stavu veci súd podľa § 76
ods. 4 OSP konštatuje, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keď
sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Vydanie predbežného opatrenia nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keď nateraz tvrdený a
osvedčený stav veci navrhovateľmi sa nemusí v konaní preukázať ako skutkový stav veci zistený súdom
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.