Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204037
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219204037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

S. Ú. N., V..Z.., IČO: XX XXX XXX, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, v zastúpení: Advokátska
kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: M. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. N. XXX,XXX XX W. N. o zaplatenie 2.883,46 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.10.2019 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia sumy
2.883,46Eurspríslušenstvom,atoúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod04.04.2017dozaplatenia

a náhrady trov konania. V žalobe poukázal na to, že je právnym nástupcom spoločnosti Y. T. C.,
a.s. Kežmarok z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s S., V..Z... Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu
dňa 06.03.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému pôžičku vo výške 4.000,- Eur.

2. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
128,37 Eur, a to až do celkovej výšky 7.702,20 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej

zmluvy sumu 4.015,36 Eur.

3. Ako dôkaz žalobca doložil k žalobe kópiu zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX prehľad
splátok a úhrad. Žalobca sa s plnením dostal do omeškania vzhľadom na to, že jednotlivé splátky
nesplácal riadne a včas v súlade so zmluvou a zmluvnými podmienkami. Žalobca listom zo dňa
26.01.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie
viac než 30 dní. Nakoľko nedošlo k plneniu zo strany žalovaného, žalobca využil oprávnenie a listom zo

dňa 29.03.2017 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

4. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 2.883,46 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil
zároveň aj zákonné úroky z omeškania a pokutu v sume 318,44 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní konanom dňa 18.02.2020, a to tak, že rozhodnutie v
predmetnej veci ponecháva na úvahu súdu. Je si vedomí toho, že uzavrel nevýhodnú úverovú zmluvu,
pretožezaposkytnutých4.000,-Euržalobcaodnehopožadovalplnenievovýške7.702,-Eur.Jeochotný

žalobcovi vrátiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to úverovou
zmluvou, prehľadom splátok a úhrad, výsluchom žalovaného a zistil skutkový stav veci tak, ako je vyššieuvedený. Žalovaný potvrdil skutočnosť, že od žalobcu prevzal finančné prostriedky vo výške 4.000,- Eur.
Nevedel sa presne vyjadriť k výške vrátených finančných prostriedkov.

6. Výsledkami vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca žalovanému poskytol 4.000,- Eur,
pričom žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 4.015,36 Eur. Vzhľadom na vyššie
ustálený skutkový stav veci, súd vec

právne posúdil nasledovne:

7. Vzhľadom na vyššie uvedený a zistený skutkový stav je potrebné kvalifikovať tento právny vzťah
založený medzi žalobcom a žalovaným na spotrebiteľskej zmluve, keďže táto spĺňa definičné znaky
označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti). Na predmetný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov platného a účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.

8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana

dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí

obsahovať tieto náležitosti:

a) Druh spotrebiteľského úveru
b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť

d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom
f) Dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ,

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) Celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie
h) Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje
i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie
j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na

základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

l) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny

n) Prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov , na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania
o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru

q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie
r) Výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatneniet) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16

u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v) Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniťaďalšiepodmienkyjehovykonaniavrátanieinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu

x) Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský

úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov , ak
Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Ust. § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým,
že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy postihuje

neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.

12. Súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, z ktorého okrem iného vyplýva,
že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky

tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

13. Súd poukazuje na to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu v §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať, teda aby v záujme boja proti

nespravodlivým úverovým podmienkam dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že zmluva jasne stanovuje celkový počet splátok (60), ako aj výšku
jednotlivých splátok (124,75 Eur). Z bodu V. uvedenej zmluvy vyplýva aj spôsob splácania - v mesačných

splátkach. Podľa názoru súdu, podmienky zmluvy o poskytnutí pôžičky umožňujú spotrebiteľovi
žalovanému bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny splatnosti splátok, hoci formulácia v
samotnej zmluve neobsahuje konkrétne dátumy.

15. Napriek tomuto však súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru

žalovanému nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Preto predmetnú
zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa citovaného § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jedno
rázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
úverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7ods.1sapovažujeposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy si môžu túto povinnosť zachovať.

19. V tejto súvislosti súdny dvor v rozsudku z 27.03.2014 C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa
trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho
posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie

sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto
správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračuje ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť
úverovú bonitu dlžníka, súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo

úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrážajúcu povahu.

20. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre splnenie zákonných podmienok uvedený v §
7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez ich
náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je
predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.

21. Veriteľ je v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobností očakávať ( napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľností, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 percentnej istoty,
že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie
alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci zo žiadateľom o úver. Pri získaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa, tak veriteľ vychádza ako
z informácii dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda

vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečiť ďalšie primerané a objektívne
zistiteľnéinformácieospotrebiteľovi,ataktozískanéinformácieriadnevyhotoviť.Schopnosťspotrebiteľa
splácaťspotrebiteľskýúvertaktrebachápaťakosituáciu,keďvzávislostinafrekvenciisplácaniazostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení, splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí

okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z doterajších výsledkov dokazovania, súd dospel k
záveru, že žalobca ako veriteľ danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného
ako spotrebiteľa. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej

sociálno-ekonomickej situácii žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať
za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá tohto zákona, v dôsledku čoho sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

23. Vzhľadom na to, že súd predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má právo
domáhať sa od žalovaného iba vrátenia skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Výsledkami
vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
4.000,-Eur,zktoréhožalovanýžalobcoviuhradil4.015,36Eur,tedauhradilviac,nežmuboloposkytnuté,
preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. V konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania v
zmysle § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, náhradu trov konania si neuplatnil.

25. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovení má nárok na náhradu trov konania. O náhradu trov zjavne neprejavil záujem, naviac podľa
obsahu spisu mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods.
2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na nároku trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom. Vychádzajúc pritom z pomyselnej normy, že ak strane trovy nevznikli, ani si náhradu
trov konania neuplatní, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom opačným o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne rozhodnutím o výške
náhrady trov konania podľa § 262 CSP za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, bolo by to zjavne nie len nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu, ktorý vo

veci rozhodol na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/
CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP ).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdnom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu ( § 373 ods. 4/ CSP ).