Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/69/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8700899824
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8700899824.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsamosudcaJUDr.MariánFurmanvprávnejvecižalobcuN..Š.P.,B..XX.XX.XXXX,

X. Z. XX, U. B. P., Z.. U. Z. Y.. L. L., K. W. X, U. B. P. L. Ž. H. X/ T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XXX, H. X/
H. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/XX, L., Z.. Y.. Y. Y., P. U. Ú. C. U. X., H. X/ T. X., B.. XX.XX.XXXX,
X. U. XXXX/XX, L., Z.. Y.. Y. Y., P.Š. U. Ú. C. U. X., H. X/ I. H., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, U., Z..
Y.. Y. Y., P. U. Ú. C. U. X., H. X/ P.G. U., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XXX, H. X/ W. V., B.. XX.XX.XXXX, X.
J. XXX, R., Z.. Y.. Y. Y., P. U. Ú. C. U. X., H. X/ N. Š.Q., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, Š., H. X/ T. Š., B..
XX.XX.XXXX, X. O. XXXX/XX, L., H. X/ T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXXX/X, L., Z.. Y.. Y. Y., P. U. Ú.
C. U. X., H. XX/ I. W., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XXX/XX, U., H. XX/ N. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Ť. XX, X.,

H. XX/ H. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. XXX/X, Š., H. XX/ O. K., B.. XX.XX.XXXX, X. I. XXX, o zaplatenie
9.253,90 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Konanie voči žalovanej v 1. rade o zaplatenie 605,86 eur (18.252,- Sk) s prísl. vylučuje na samostatné
konanie.

O trovách účastníkov konania a štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe žalôb podaných procesným predchodcom žalobcu sa vedie na tunajšom súde konanie voči
žalovaným v 1. - 13. rade o zaplatenie 16.213,35 eur, pričom od žalovanej v 1. rade žalobca žiada o
zaplatenie 241.161,- Sk, žalovanej v 2. rade 50.965,- Sk, žalovanej v 3. rade 2.857,- Sk, žalovanej v
4. rade 114.580,- Sk, žalovanej v 5. rade 19.365,- Sk, žalovanej v 6. rade 2.517,- Sk, žalovanej v 7.
rade 19.896,- Sk, žalovanej v 8. rade 1.492,- Sk, žalovanej v 9. rade 1.385,- Sk, žalovanej v 10. rade
4.119,- Sk, žalovanej v 11. rade 24.788,- Sk, žalovanej v 12. rade 3.587,- Sk, žalovanej v 13. rade 830,-

Sk. Ako dôvod žaloby žalobca uviedol, že v dňoch 30.01.1998, 14.02.1998, 01.05.1998, 30.10.1998,
31.01.1999, 28.03.1999, 06.06.1999 a 29.06.1999 bola vykonaná inventúra stavu zásob na PJ žalobcu
číslo 100018 v predajni potravín vo Svite, pričom v rámci uvedených inventúr bol zistený inventarizačný
schodok na zverených hodnotách vo výške 16.213,35 eur. V uvedených inventarizačných obdobiach v
PJ pracovali žalované v 1. - 13. rade s priemernými mesačnými zárobkami podľa pripojeného vyčíslenia
pre jednotlivé žalované. Žalobca má zato, že žalované v 1. - 13. rade zodpovedajú za vzniknutý schodok
na zverených hodnotách podľa § 176 Zákonníka práce a keďže nedošlo k úhrade zisteného schodku,

žalobca navrhuje aby súd zaviazal žalované o zaplatenie žalovanej sumy.

Tunajší súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. XC/XX/XXXX-XXX Z. J. XX.XX.XXXX, ktorým žalobu
zamietol, žalovaným v 1. - 13. rade trovy konania nepriznal, vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradutrov konania a že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti uvedenému rozsudku
podal odvolanie žalobca v časti na zaplatenie sumy 9.253,90 eur s prísl. Krajský súd v Prešove svojim
uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.05.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí návrhu na zaplatenie 9.253,90 eur, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec vrátil na ďalšie konanie. V právnych dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že
súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal otázkou platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti, ktoré
boli uzavreté jednotlivými žalovanými s tým právnym záverom, že nebude daná zodpovednosť za
schodok, mal by sa súd zaoberať všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca na základe zavinenia.

Druhou vadou, ktorú v odôvodnení súd vytkol z úradnej povinnosti, bola okolnosť, že k zmluve o
postúpení pohľadávky sa žalobca nevyjadril, hoci má právo vyjadriť sa ku každému dôkazu, ktorý súd
v konaní vykonáva. Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove uložil súdu prvého stupňa, aby v ďalšom
konaní skúmal otázku platnosti o postúpení pohľadávok uvedených v pripojenom zozname a následne
pri vyhodnotení, že nie je platné bude úlohou skúmať otázku zodpovednosti žalovaných v zmysle
príslušných ustanovení o zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách.

Súd po vrátení veci, kedy predmetom konania zostala len suma 9.253,90 eur, v súlade so záväzným
pokynom odvolacieho súdu vyzval žalobcu vyjadriť sa k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd
vykonal všetky potrebné úkony v zmysle záverov odvolacieho súdu a mal za to, že základnou otázkou
pre vyriešenie daného sporu je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a s tým súvisiacej otázky

platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom konania a ktoré boli
uzavreté správcom konkurznej podstaty Y.. I. T. zo dňa 17.07.2003.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.09.2013 uviedol, že má za to, že názor tunajšieho súdu o tom, že
žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia je nesprávny, pretože zmluvy o postúpení pohľadávok

sú neplatné. Poukazuje na uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo
dňa 13.11.2006 a uznesenie toho istého súdu č. k. XC/XX/XXXX-28 zo dňa 06.10.2006, ktorými súd
návrh P. S. na vstup do konania zamietol. Uvedené uznesenia boli potvrdené uzneseniami Krajského
súdu Košice č. k. XCo/XXX/XXXX-50 zo dňa 31.01.2008 a č. k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa 29.02.2008,
v ktorých uviedol, že podľa zákona sa vyžaduje na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok písomná

forma a taktiež dostatočná individualizácia pohľadávky, ktorá má byť zmluvou postúpená. V danom
prípade je nevyhnutné, aby v tejto zmluve bolo nepochybne uvedené, kto je dlžníkom, v akej výške je
dlh a aký je titul, z ktorého je pohľadávka odvodzovaná. Podľa uvedených uznesení ďalej vyplýva, že
zmluva i postúpení pohľadávok prevádzané pohľadávky nekonkretizuje, ale odkazuje na zoznam, ktorý
má byť samostatnou prílohou. Za tejto situácie Krajský súd Košice konštatoval, že uvedená príloha musí

byť pevne spojená s originálom zmluvy, aby nemohlo dôjsť k zámene. Žalobca ďalej uviedol, že v tejto
zmluve nie je pohľadávka dostatočne individualizovaná, táto odkazuje na to, že postupca je vlastníkom
pohľadávky úpadcu, teraz žalobcu a Krajský súd Košice mal za to, že takéto označenie nie je dostatočne
konkrétnym, pretože postupca Ing. Cupák sa vlastníkom pohľadávky nemal stať na základe samotného
opatrenia konkurzného súdu, ale až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

Na pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014 žalobca zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2013 a
vyslovil, že pokladá zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú v zmysle štyroch uznesení Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. XC/XXX/XXXX-XX v spojitosti potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
Košice a z dôvodov tam uvedených. Poukázal najmä na to, že žalobca je disponentom a musí dať súhlas

ako postúpiť vec, navyše k zmluve o postúpení bol dodatočne predložený zoznam pohľadávok, ktorý
bol vyhotovený pred začatím konkurzu a teda nie je tam uvedená zo základných podmienok, o aké
pohľadávky sa jedná, o akú výšku sa jedná a čo bolo konštatované v uzneseniach Okresného súdu
Spišská Nová Ves.

Žalovaná v 7. rade na pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014 zotrvala na svojich výpovediach, prednesoch
a uviedla, že robila v predajni vo Svite asi 1 rok ako predavačka, inventúry sa nerobili, keď nastúpila, až
po 3 mesiacov a pracovný pomer bol s ňou ukončený za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nikto
nič od nej nepožadoval a nič nedostala.

Žalovaná v 8. rade na pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu.
Pracovala ako predavačka vo Svite, nevedela si spomenúť kedy, podpísala dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Nepamätá si, ako bol s ňou ukončený pracovný pomer, ale nepožadovali od nej žiadne
škody a nepamätá si, či dostala výzvu na úhradu.Žalovaná v 10. rade na pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014 trvala na svojej výpovedi, uviedla, že robila
pohovorydozamestnaniacezúradpráce,pracovalamesiac.Neprebralapredajňu,lebotambolomanko,

pracovala tam ako predavačka. Po mesiaci jej bolo miesto vedúcej ponúknuté, nikto nemal odvahu jej
povedať, že rozviazujú s ňou pracovný pomer, a to jej oznámili listom. Nikto nič nepožadoval, žiadnu
úhradu. Po roku a pol jej prišlo na pojednávanie predvolanie, ale zo strany bývalého zamestnávateľa
jej nič neprišlo. Celé sa jej to zdá komédia, keď niekto od nej niečo požaduje, lebo dostávala výplatu
2.200,- Sk. Uviedla, že pracovný pomer bol s ňou rozviazaný v skúšobnej dobe, poslali jej to poštou a

potom nenastúpila do práce.

Žalovaná v 11. rade na pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014 trvala na tom, čo povedala predtým. Robila
vo Svite 3 mesiace. Vedúca predajne bola L.. To kto bol zástupca, sa menilo, chvíľu bola aj ona. Nie
je si na 100 % istá, či podpisovala zmenu pracovnej zmluvy. Nastúpila úplné posledné 3 mesiace. Bolo
tam menej zákazníkov, kradnúť sa nedalo. Dokonca si pamätá, že tam chodili cigáni, aby sa predalo a

znižovali sa ceny mlieka, jogurty. Je pravdou, že keď tam nastupovala, bol tam schodok, ale ten tam
bol od začiatku. Pracovný pomer bol ukončený tak, že bez toho, aby im niekto niečo oznámil a povedali
jej, že nič voči sebe nemajú. Jej prišlo len predvolanie na súd a o tom sa dozvedela až na súde. Ďalej
uviedla, že výzvu na úhradu manka nedostala, dostala len predvolanie na súd. Uviedla, či má platiť
28.000,- Sk za takú malú predajňu.

Žalovaná v 12. rade na pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014 uviedla, že nastúpila do zamestnania
02.04.1999 do predajne vo Svite. Podpísala riadne dohodu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou,
podpísala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, ale inventúra pri podpise tejto dohody nebola urobená.
Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe 26.06.1999, nebol tam žiaden problém. Pracovala ako

predavačka. Pri ukončení pracovného pomeru nikto odo nej nepožadoval úhradu schodku. Žiadna výzva
na úhradu jej neprišla. Nevie o tom, žeby jej výzva nejaká prišla. Uviedla, že pri nástupe nepožadovala
inventúru, bola to povinnosť zamestnávateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkom, oboznámením sa dôkazov -listinnými

dôkazmi a to pracovnými zmluvami, dohodami o hmotnej zodpovednosti uzavretými medzi účastníkmi
konania, zápismi o priebehu a výsledku inventúry zo dňa 30.01.1998, 14.02.1998, 01.05.1998,
30.10.1998,31.01.1999,28.03.1999,06.06.1999a29.06.1999,rekapituláciamiinventarizačnéhosúpisu
zásob tovaru s inventarizačnými súpismi zásob tovaru, prehľadom hrubých a priemerných miezd
žalovaných, výsluchom účastníkov, výsluchom svedka T. L. a znaleckým posudkom č. 6/2005 Ing. T.

K., znalca v odbore ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, personalistika a daňovníctvo zo dňa
15.05.200 a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalované vykonávali prácu u žalobcu v predajni potravín O. vo Svite, pričom žalovaná v 1. rade bola
vedúcou predajne, žalovaná v 2. a 4. rade boli zástupkyne vedúcej predajne a ostatné žalované boli

predavačkamivpredajni.Jednotlivéžalovanév1.-13.radebolivplatnomariadnompracovnompomere
užalobcuvčasevykonávaniajednotlivýchinventarizácií.Maliplatneariadneuzavretédohodyohmotnej
zodpovednosti. Žalobca vykonal tak ako uvádza v žalobe, v dňoch 30.01.1998, 14.02.1998, 01.05.1998,
30.10.1998,31.01.1999,28.03.1999,06.06.1999a29.06.1999inventarizáciuzásob,podľaktorýchzistil,
že v uvedenej predajni je za jednotlivé inventarizačné obdobia strata ne zverených hodnotách. Súd ďalej

zistil, že na žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. XK/XXX/XXXX a
za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. I. T., ktorý dňa 17.07.2003 uzavrel ako postupca
zmluvu o postúpení - odpredaji pohľadávok na postupníka Ing. L. S. za odplatu vo výške 80.000,- Sk.
Súd preskúmaním tejto zmluvy zistil, že jej súčasťou bol zoznam pohľadávok úpadcu, teraz žalobcu
a predmetom ktorých boli aj všetky žalované nároku s výnimkou pohľadávky žalovanej v 1. rade vo

výške 605,86 eur (18.252,- Sk). Postupník Ing. L. S. následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
30.09.2003 postúpil vyššie špecifikované pohľadávky na postupcu P. S. za odplatu vo výške 72.000,- Sk.
Uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. XK/XXX/XXXX zo dňa 20.09.2004 bol konkurz na žalobcu
zrušený s účinnosťou od 29.10.2004.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa § 14 ods. 1 písm. a) prvá veta zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním
s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu.

Podľa§112ods.2O.s.p.aksavnávrhunazačatiekonaniauvádzajúveci,ktorésanaspojenienehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou má súd za to, že žaloba je
nedôvodná a nemožno jej vyhovieť, pretože žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto
konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo, že si tento hmotnoprávny
nárok môže uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov

konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.06.2010).

Súd má za to, že v danej veci žalobca už nie je hmotnoprávnym nositeľom ním uplatňovaných
nárokov, nakoľko zmluvou o postúpení - odpredaji pohľadávok zo dňa 17.07.2003, ktorú uzavrel

ako oprávnený správca konkurznej podstaty žalobcu v čase, kedy bol žalobca úpadcom, veriteľom
uvedených pohľadávok sa stal iný subjekt. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že predmetná
zmluva o postúpení je platná a že spĺňa všetky právnym poriadkom predpísané náležitosti. K právnym
záverom uvedených v rozhodnutiach Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súdu Košice, na
ktoré poukazuje žalobca, tunajší súd uvádza aj so zreteľom k tomu, že sa chce odchýliť od uvedených

právnych názorov názory nasledovné:

V prvom rade chce tunajší súd poukázať na to, že uvedené rozhodnutia sú procesnej povahy, v
ktorých sa rozhodovalo len o pristúpení, resp. o zmene účastníkov konania a preto ich nemôže tunajší
súd považovať za rozhodnutia, ktorými bolo meritórne rozhodnuté o tom, kto je veriteľom príslušných

pohľadávok.

Po druhé súd konštatuje, že právne názory uvedené vo vyššie uvedených rozhodnutiach nie sú
udržateľné a tunajší súd sa s nimi nestotožňuje. Predovšetkým sa nestotožňuje s názorom, že písomná
forma nie je dodržaná, pokiaľ príloha nie je pevne spojená so zmluvou o postúpení pohľadávok. Takýto

názor súd považuje za arbitrárny, bližšie nevysvetliteľný a nemajúci oporu v platnom právnom poriadku.
K tomu poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/64/2011 z
26.09.2012, ktorý vyslovuje názor, že dokonca pri zmluve o prevode nehnuteľnosti nie je pevné spojenie
listín písomnej zmluvy podmienkou dodržania písomnej formy uzavretia písomnej zmluvy. O to viac to
platí pre zmluvy týkajúce sa prevodu pohľadávok.

Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy je potrebné posudzovať podľa stavu (skutkového a
právneho), aký tu bol v čase uzavretia právneho úkonu. Jednoduchú písomnú formu musia mať podľa
ustanovenia § 46 ods. 1 OZ zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Pre zachovanie jednoduchej písomnej
formy, ktorej pojmové náležitosti sú písomnosť a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému

návrhu a k jeho písomnému prijatiu (písomný návrh a jeho písomné prijatie môže byť urobené na
osobitných listoch). Zákon v ustanovení § 46 ods. 2 veta druhá OZ stanovuje u zmluvy o prevode
nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť písomnej formy, že písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy,
včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade,
že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov a

neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené. Ak teda Občiansky zákonník
výslovne nevyžaduje v prípade, že zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostáva z viac ako jedného
listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou ich zošitia šnúrou, ako špecifickú pojmovú náležitosť
zodpovedajúcu požiadavke uvedenej v § 46 ods. 2 veta druhá OZ, nemôže mať nedodržanie takéhoto
spojenia bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 26.09.2012)

Pokiaľ ide o námietku nedostatočne individualizácie pohľadávok, tunajší súd konštatuje, že tieto boli
v rámci tejto zmluvy dostatočne individualizované , nakoľko predmet pohľadávky bol identifikovanýjednak dlžníkom, jednak výškou pohľadávok a dokonca spisovou značkou súdu, ktorý danú pohľadávku
prejednával. Tzn., že uvedením spisovej značky konajúceho súdu správa konkurznej podstaty žalobcu
poukázal nielen na právny titul, ale dokonca na skutkové okolnosti nároku, pretože uvedenie týchto

skutočností je nevyhnutnou náležitosťou akejkoľvek riadnej žaloby. Na základe uvedené má súd za to,
že už bližšiu individualizáciu pohľadávky ani nemožno dosiahnuť.

Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzatvára, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený na uzavretie
zmluvy o postúpení žalovaných pohľadávok, túto uzatvoril platne a preto žalobca stratil právo na ich

uplatnenie a z tohto dôvodu musel súd žalobu zamietnuť s výnimkou nároku o zaplatenie sumy 605,86
eur (18.252,- Sk) voči žalovanej v 1. rade, ktorá nebola súčasťou predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávok. Tento nárok vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania a o trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.
s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na vyšší počet účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.