Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200777
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118200777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., so
sídlom Bratislava, Borská 6, IČO: 47 258 314, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M.,
M.R. U. 2, o zaplatenie 101,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín č.k. 11Ccsp/12/2018-66 zo dňa 08. januára 2019 v spojení s opravným uznesením č. k.
11Csp/12/2018-83 zo dňa 19. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti
zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu

41,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,90 eur od 16.06.2015
do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 9,90 eur od 17.07.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy
11,90 eur od 19.08.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 9,90 eur od 17.09.2015 do zaplatenia.
Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 101,60 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania, a to na podklade uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb zo dňa 27.04.2015. Dodal, že žalobca sa na základe uvedenej zmluvy zaviazal poskytovať
žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu spoločnosti SWAN, a.s. a žalovaná sa zaviazala
platiť za využívanú službu v zmysle dojednaných podmienok bližšie špecifikovaných v objednávke
služieb SWAN Multimedia zo dňa 27.04.2015, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť vyššie uvedenej zmluvy.
Ďalej skonštatoval, že žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanej faktúry č. 1150615383 na sumu
9,90 eur so splatnosťou 15.06.2015, č. 1150723493 na sumu 9,90 eur so splatnosťou 16.07.2015,
č. 1150814920 na sumu 11,90 eur so splatnosťou 18.08.2015, č. 1150910217 na sumu 9,90 eur so

splatnosťou 16.09.2015 a ťarchopis č. 1160244870 na sumu 60,00 eur so splatnosťou 02.03.2016.
Dodal, že žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ani len čiastočne a navyše sa neuhradením
faktúr v lehote ich splatnosti dostala do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z
omeškania. Súd prvej inštancie rozhodol na základe § 3 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12
písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách; § 40 ods. 2, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.

v znení účinnom ku dňu omeškania. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu uzavretím zmluvy
zo dňa 27.04.2015 vznikol záväzkovo-právny vzťah. Skonštatoval, že žalobca poskytol a sprístupnil
žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v predmetnej zmluve oposkytovaní verejných služieb a žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby.
Ďalej považoval za preukázané, že žalobca listom zo dňa 28.01.2016 odstúpil od predmetnej zmluvy
o pripojení, čím došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy od počiatku. Podľa súdu prvej inštancie išlo o

odstúpenie s účinkami ex tunc a momentom odstúpenia vznikli práva a povinnosti z takéhoto vzťahu
ako bezdôvodné obohatenie (§ 457 Občianskeho zákonníka), a teda strany sporu sú si povinné vydať
všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali. Uzavrel, že využívaním poskytovaných služieb žalovanou
vznikla žalobcovi pohľadávka v hodnote 41,60 eur, ktorú žalovaná riadne a včas neuhradila, a preto súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy. Ďalší nárok žalobcu v sume 60 eur (titulom

doplatku za zľavu z ceny poskytnutej žalovanej), nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný. Uviedol,
že žalobca ťarchopisom vyúčtoval žalovanej sumu 60,- eur (v zmysle bodu 6.2 zmluvy) ako doplatok za
zľavu z ceny, ktorá bola žalovanej poskytnutá v súvislosti s využitím akcie na podporu predaja. Uvedená
faktúra bola vystavená po zániku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, až po odstúpení od zmluvy
samotným žalobcom, a preto nepredstavuje cenu konkrétnych služieb poskytnutých za dobu trvania
zmluvy, nakoľko žalobca ponúkol žalovanej aktiváciu ním vybraného programu a využívanie služieb za

cenu akciovú a žalovaná túto ponuku prijala. Podľa súdu prvej inštancie rozdiel medzi štandardnou a
akciovou cenou poskytnutej služby je výsledkom zmluvného konsenzu medzi stranami. Mal za to, že
tento konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. Dodal, že žalobca uvedenú
akciovú cenu ponúkol žalovanej za účelom podpory predaja, t. j. sledujúc účel, aby dosiahol so

žalovanou uzavretie zmluvy. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedené zmluvné dojednanie (bod 6.2
zmluvy) zaniklo odstúpením od zmluvy ex tunc, súd prvej inštancie zistil, že uvedené ustanovenie
vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky spôsobujúcej nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v
neprospech spotrebiteľa. Ak by totiž žalobca neponúkal žalovanej akciovú cenu aktivačného poplatku a
mesačného poplatku, ale žalovaná by mala uzavrieť zmluvu pri štandardných poplatkoch, uvedené by

nepochybne malo vplyv na rozhodovanie spotrebiteľa či uvedenú zmluvu pri štandardných poplatkoch
uzavrie, a teda v konkurenčnom prostredí iných poskytovateľov obdobných služieb by nemuselo nastať
zvýšenie predaja očakávané žalobcom. Podľa súdu prvej inštancie postup žalobcu, ktorý uzavrel so
spotrebiteľom zmluvu za akciové poplatky a následne od zmluvy odstúpil, pričom spotrebiteľ má byť
povinný dodatočne uhradiť rozdiel medzi akciovou cenou aktivačného poplatku a jeho štandardnou

cenou, neguje výhodu, ktorú poskytol podnik pri uzatváraní zmluvy, ktorá ovplyvnila spotrebiteľa pri
jeho rozhodovaní a umožnila zvýšenie predaja. Napokon súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj k
zaplateniu úroku z omeškania z dlžnej sumy, a to v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. V tejto
súvislosti skonštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 101,60 eur, úspešný bol v časti

o zaplatenie sumy 41,60 eur a v časti o zaplatenie sumy 60 eur bol neúspešný, čo predstavuje pomer
úspechu žalobcu v rozsahu 41% a žalovanej vo výške 59%. Avšak v konaní úspešnejšej žalovanej súd
prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnila a podľa súdneho spisu jej
žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o
zaplatenie 60 eur s príslušenstvom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie svojimi závermi v napadnutom
rozsudku popiera zmluvnú slobodu účastníkov zmluvy a de facto odopiera zmluvným stranám ich právo
dohodnúť sa na zmluvnej pokute pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nebude plniť povinnosti, ku

ktorým sa pri uzatvorení zmluvy zaviazala. V súvislosti s posúdením účinného odstúpenia od zmluvy a
zánikom zmluvu uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že v posudzovanom prípade nastali
účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc, nakoľko takýto záver je v priamom rozpore s § 44 ods. 12 zákona
o elektronických komunikáciách, ktorý je lex specialis k všeobecnej úprave uvedenej v Občianskom
zákonníku. S poukazom na rozsudok NS SR z 30.09.2009, sp. zn. 1M Obdo V 2/2007 a uznesenie NS

SR z 27.07.2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010 mal za to, že zmluva v danom prípade nezanikla od začiatku,
ale až doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane, a preto neprichádza do úvahy vysporiadanie
vzájomných vzťahov podľa princípov bezdôvodného obohatenia. Ďalej sa žalobca nestotožnil ani s
tvrdením súdu prvej inštancie, že ustanovenie bodu 6.2 zmluvy vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Dodal, že žalovaná nebola nútená akciové ceny využiť, nemusela sa zaviazať, že bude

služby žalobcu využívať najmenej 24 mesiacov a mohla si objednať služby žalobcu v štandardnej
cene služieb so štandardným aktivačným poplatkom vo výške 60 eur, bez obmedzenia spočívajúcom v
dobe, počas ktorej je povinná využívať tieto služby. Podľa názoru žalobcu, bol nárok vo výške 60 eur
uplatnený dôvodne. Na strane žalovanej došlo k porušeniu povinnosti, na ktorú sa zaviazala (dodržaniezmluvnej viazanosti), pričom zľava z ceny bola žalovanej poskytnutá len za podmienky, že žalovaná
dohodnutú dobu viazanosti dodrží. Dodal, že v danom prípade sa zmluvná podmienka viaže k hlavnému
predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom táto zmluvná podmienka nemôže byť, v súlade s § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, posúdená ako neprijateľná. Žalobca zastával názor, že aj ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti
a nezodpovednosti spotrebiteľa (tu dal do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009). Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobu
žalobcu, resp. aby ho v napadnutej časti výroku II. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 48,18 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a

jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť, odvolaním
napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním

odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

6. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

7. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. V prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol
zamietnutý žalobcov nárok o zaplatenie sumy 60 eur (titulom doplatku za zľavu z aktivačného poplatku).

9. Podľa ust. §382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne

záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

10. Odvolací súd v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
ust. § 544 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatneniu nároku žalobcu na doplatok za zľavu z ceny

poskytnutej žalovanej vo výške 60,- eur.

11. Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadril. Uviedol, že súhlasí s použitím ust. § 544
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatnenému nároku na doplatok za zľavu z ceny poskytnutej
žalovanej vo výške 60,- eur . Žalobca si uplatnil nárok dôvodne . Na strane žalovanej došlo k porušeniu

povinnosti, na ktorú sa zaviazala , pričom zľava z ceny bola žalovanej poskytnutá len za podmienky, že
žalovanádohodnutúdobuviazanostidodrží.Zmluvnápodmienkasaviažekhlavnémupredmetuplnenia
a primeranosti ceny , pričom zmluvná podmienka nemôže byť v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka posúdená ako neprijateľná. Dojednaná zmluvná pokuta nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a takáto zmluvná pokuta predstavuje len vrátenie poskytnutej

zľavy zo strany spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ poruší podmienky, pre ktoré mu bola zľava
dodávateľom poskytnutá Ak by sa žalovaná nezaviazala dodržať dobu viazanosti, bol by jej zo strany
žalobcu účtovaný aktivačný poplatok vo výške 60,- eur. Žalovaná sa zaviazala využívať služby žalobcu
po dobu 24 mesiacov a z tohto dôvodu jej bola poskytnutá zľava . Žalovaná nedodržala svoje zmluvné
povinnosti a preto je absurdné považovať takéto ustanovenie zmluvy za ustanovenie, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 bodu 6.2
zmluvy / resp. bodu 10.2 VOP/ , znemožňuje žalobcovi poskytnúť spotrebiteľovi zľavy na poskytnuté
produkty a núti žalobcu na poskytnutie služby len v štandardnej cenníkovej cene. . V prípade porušenia
sa žalobca nemôže dožadovať úhrady rozdielu medzi štandardnou a zľavnenou cenou, nakoľko takétodojednanie súd odmietol. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze, nemožno ju chápať ako ochranu
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa / rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky sp.
zn. 23 Cdo 1201/2009 / Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek

zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
podaného odvolania zo dňa 06.03.2019.

12. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadrila.

13. Žalobca v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie poukazom na účinky odstúpenia
od zmluvy, zánik zmluvy ako i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

14. V prípade odstúpenia od zmluvy žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej
inštancie, keď súd ustálil účinky odstúpenia od zmluvy ex tunc v rozpore s ust. § 44 ods. 12 zákona
o elektronických komunikáciách ktorý je lex specialis k všeobecnej úprave uvedenej v občianskom

zákonníku.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych
predpisoch a to v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronickej komunikácii, na ktorý odkazuje

odvolateľ, úpravu následkov odstúpenia od zmluvy neobsahuje. Podľa ustanovenia § 349 odsek 1
Obchodného zákonníka , odstúpením od
zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť
bez súhlasu druhej strany. Ustanovenie § 351 odsek 1 Obchodného zákonníka ďalej umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle
strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného, Občiansky
zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 odsek 2 v zásade spája jej zrušenie s účinkami od
začiatku (ex tunc). Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú
ako spotrebiteľa výhodnejšia. Napriek tomu, že ustanovenie § 48 odsek 2 Občianskeho zákonníka

umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa
na inom zrušení zmluvy než od začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu je táto možnosť obmedzená
ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.
Dohoda presúvajúca moment zrušenia zmluvy by zhoršila postavenie žalovaného.

16. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (odstúpenie od zmluvy) je dôvodné a
plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie
podnikateľské právo.

17. Na základe uvedeného, ak by teda zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali

následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie by bolo neplatné pre
jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.

18. Navyše, je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a rozhodol sa využiť

ustanoveniazmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.

19.Zlistu žalobcuoznačenéhoako„Odstúpenieodzmluvy“zodňa28.01.2016adresovanéhožalovanej
vyplýva,žežalobcaodstupujeodzmluvyzdôvodu,žežalovanáneuhradilasplatnézáväzky suvedením,

že odstúpenie od zmluvy nadobudne účinnosť dňom doručenia tohto oznámenia o odstúpení od zmluvy.

20.Po preštudovaní obsahu spisu, ako aj listu zo dňa 28.01.2016 dospel odvolací súd k záveru, že
žalobca skutočne odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Keďže dôsledkom odstúpenia
od zmluvy podľa ustanovenia § 48 odsek 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy od začiatku, súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol správne, že zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať
sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v ustanovení § 451 Občianskeho
zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každýúčastník povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho
zákonníka ).

21. Odvolací súd takto zistil, že žalobca ťarchopisom č. 1160244870 vyúčtoval žalovanej sumu 60 eur,
a to v súlade s bodom 6.2 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015, titulom doplatku
zľavy z ceny. Uvedená zľava z ceny bola žalovanej poskytnutá v súvislosti s využitím akcie na podporu
predaja, a to zľavy z mesačného poplatku za každý mesiac využívania služby počas doby viazanosti
služieb, ako aj zľavy z aktivačného poplatku.

22. Ustanovenie bodu 6.2 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015 v spojení s
ustanovením bodu 10.2 a bodu 12.5 Všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb
spoločnostiSWAN,a.s.,posúdilodvolacísúd podľajehojazykovéhovyjadreniaasprihliadnutímnavôľu
strán, tzn. najmä právneho predchodcu žalobcu pri uzatváraní zmluvy a dospel k záveru, že predmetným
ustanovením bola medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že zmluvné strany si pre prípad konkrétneho porušenia
zmluvy žalovanou dojednali jej povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu žalobcovi. Odvolací súd dodáva, že
pre posúdenie charakteru predmetnej sankcie je irelevantné ako je nazvaná, podstatná je jej povaha,
teda, to čo si mali zmluvné strany v úmysle dohodnúť.

23. Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.04.2015 uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom žalobca v
odvolaní túto skutočnosť nijako nerozporoval. Zo znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka
upravujúceho dojednania o zmluvnej pokute nie je možné vyvodiť, že by dojednanie zmluvnej pokuty
bolo v spotrebiteľských zmluvách úplne zakázané. Avšak v spotrebiteľských zmluvách musí byť zmluvná

pokuta vždy dojednaná tak, aby nespôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute (doplatku zľavy z ceny) v
predmetnej zmluve zaväzuje spotrebiteľa (žalovanú) v prípade porušenia zmluvy zaplatiť žalobcovi za
každý začatý mesiac užívania služieb žalobcu sumu poskytnutej zľavy z ceny.

24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v predmetnej zmluve nebol právnych predchodcom žalobcu
vytvorený žiaden priestor pre možnosť posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty v závislosti od
charakteru porušenej povinnosti. Uvedená zmluva počítala s tým, že ak spotrebiteľ bez zavinenia
žalobcu nezotrvá s ním v zmluvnom vzťahu alebo ak žalobca odstúpi od zmluvy pre konkrétne porušenie
povinnosti spotrebiteľa, vyústi to do vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, a to paradoxne tým

vyššiu, čím dlhšie spotrebiteľ vo vzťahu so žalobcom zotrvá. Môže sa preto stať, že spotrebiteľ bude
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zľavy poskytnutej za celú dobu trvania zmluvy preto, že
poruší povinnosť uhradiť faktúru za posledné zúčtovacie obdobie. Podľa názoru odvolacieho súdu takto
stanovená výška zmluvnej pokuty celkom evidentne nebola dojednaná v závislosti od druhu, rozsahu a
charakteru porušenej povinnosti, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán narušuje aj
skutočnosť, že možnosť sankcie v podobe zmluvnej pokuty bola v zmluve dojednaná výlučne vo vzťahu
k spotrebiteľovi.

25. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné. Vzhľadom k tomu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že dojednanie strán v predmetnej zmluve o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie v tom, že rozdiel medzi
štandardnouaakciovoucenouzaposkytnutieslužbyjevýsledkomzmluvnéhokonsenzumedzistranami,
ktorý nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia v prípade, ak sa

nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v
napadnutej časti výroku II., je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

27. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1
CSP by mala (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Avšak žalovaná si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila, a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konaniažalovanej nemal odvolací súd preukázanú ani zo súdneho spisu, náhradu trov odvolacieho konania jej
nepriznal.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.