Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414205181
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414205181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa - X. R., nar. XX. X. XXXX, dieťa rodičov: matka - Mgr. C. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. F., K.
XXXX/XX, t.č. bytom G. F., X. R. XXXX/X a otec - H. R., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom G. F., K. XXXX/
XX, t.č. bytom J. XXX, dieťa bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dolný Kubín, o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia, na základe odvolania matky
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2P/132/2014-42 zo dňa 27. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd m e n í rozsudok okresného súdu tak, že:

„ukladá H. R., nar. X.XX.XXXX, t.č. bytom J. XXX, H.. C. R., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom G. F., ul. X.
R. XXXX/X a maloletej X. R., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom J. XXX výchovné opatrenie“, a to povinnosť
15 krát podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám na referáte poradensko-psychologických
služieb ÚPSVaR v Dolnom Kubíne, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o
výchove dieťaťa a za účelom zlepšenia komunikácie medzi matkou a maloletou.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil rodičom a maloletej výchovné opatrenie, konkrétne
povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne v období troch mesiacov za účelom
zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa a za účelom zlepšenia
komunikácie medzi matkou a maloletou. Postupoval tak v zmysle § 37 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že vzťahy medzi rodičmi navzájom a medzi matkou a maloletou
sú veľmi a výrazne narušené, maloletá napriek súdom určenému stretávaniu s matkou sa nestretáva,

stretnutia s ňou odmieta, nekomunikuje s ňou. Obaja rodičia vidia dôvod, pre ktorý sa stretávania
neuskutočňujú inak, sami medzi sebou nie sú schopní komunikovať na prospech maloletej. Uložené
výchovné opatrenie podľa názoru okresného súdu bude účinná forma nápravy, bude v prospech nielen
maloletej, ale aj v prospech vzťahu oboch rodičov k nej.
Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opieral o ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože dané
konanie bolo možné začať i bez návrhu a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Poukazovala najmä, že od
decembra 2011 (podanie žiadosti o rozvod) majú s otcom maloletej napäté vzťahy, dodnes medzi nimi
prebiehajú viaceré súdne spory (tie konkrétne i označila). Otec maloletej na jej osobu od decembra
2011 podal niekoľko trestných oznámení, písal na ňu anonymy do zamestnania. Trestné oznámeniapodal dokonca aj na jej príbuzných. Všetky útoky na jej osobu preukazuje pred ich dcérou, tým ju pred
ňou znevažuje. Na verejnosti, keď sa náhodou stretnú, vykrikuje na ňu vulgarizmy. Počas súdnych
pojednávaní rozpráva o tom, že sa nezúčastňuje stretnutí s maloletou, že sa o ňu nezaujíma. Na základe

uvedeného správania otca dieťaťa má k nemu neprekonateľný odpor. Otec i s maloletou sa odsťahoval
do J. k jeho matke len preto, lebo nezvláda výchovu a starostlivosť o maloletú dcéru a on býva pri svojej
priateľke. O maloletú sa výlučne stará jej stará matka. Otec dieťaťa súhlasí s nariadením výchovného
opatrenia v celom rozsahu len z toho dôvodu, aby sa vyhol exekučnému konaniu (2Er/4/2014).
Namietala tvrdenie otca o jej útočnom konaní na stretnutiach s maloletou na jeho príbuzných, práve

naopak ona sa usiluje vyhnúť akejkoľvek myšlienke smerujúcej sa k rodine otca. Podľa matky v aktuálnej
dobe nemá význam zlepšovanie schopností rodičov navzájom komunikovať, keďže ich vzťahy sú úplne
rozvrátené a od 22. 11. 2012 sú rozvedení. Navyše otec dieťaťa nevie konštruktívne komunikovať. Z
jeho strany ide len o monológ. Podľa jej názoru predmetom konania nie je zlepšenie vzťahov medzi
bývalými manželmi, ale účelom tohto konania je zlepšenie komunikácie medzi matkou a maloletou. Otec
dieťaťanepochopil,žejepovinnýpripraviťmaloletúX.nakaždéstretnutiesňoujednakfyzicky,alenajmä

psychicky. Okrem toho maloletá sa má stretnúť s vlastnou matkou, nie s cudzím človekom. Zo správania
a z odmietavého postoja maloletej dcéry je zrejmé, že je vystavená každý deň ohováraniu. Poradenstvo
v špecializovanom zariadení možno uložiť len niektorému z rodičov a dieťaťu. Preto navrhovala, aby
krajský súd uložil výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám
na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Dolnom Kubíne v období troch mesiacov,

za účelom zlepšenia komunikácie medzi ňou a maloletou.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na
zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazuje na bezdôvodné osočovanie jeho osoby zo strany
matky. Na súde bolo jasne preukázané, že matka vie o dcére len to, čo sa dozvedela na súdnych
pojednávaniach od neho (o jej aktivitách v škole). Matka neprejavila ani snahu podieľať sa na školských
výsledkoch dcéry, učiť sa s ňou, o dieťa sa zaujíma len pokiaľ sú za tým peniaze. Pokiaľ nepodala
návrh na súd o zníženie výživného, nebola viac ako 4 mesiace na jedinom stretnutí. Za zavádzajúce

označil otec tvrdenie matky, že on a jeho matka sa o maloletú nestarajú. Otec opisuje v písomnom
vyjadrení priebeh jednotlivých stretnutí matky s maloletou v období od 1. 8. 2014 (na prvej strane
písomného vyjadrenia). Otec ďalej poukazoval na to, že matka ani raz nevyužila možnosť opakovane
ponúknutú ÚPSVaR, aby navštívila referát poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia
komunikácie s ním a maloletou. Na túto ponuku vôbec nereagovala a to bola o svojich právach, ale aj

o povinnostiach informovaná ústnou, ale aj písomnou formou. On a dcéra návrh súdu ihneď poslúchli,
začali spolupracovať so psychologičkou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Spolupracovali vždy aj
s inými psychológmi. Matka si sama neuvedomuje, že bezpodmienečne potrebuje využívať pravidelné
psychologické poradenstvo, lebo jeho naháňanie a maloletej po súdoch nikdy neskončí. Matka má
urobiť všetko pre to, aby jej vlastné dieťa s ňou malo vzťah, aby si ju vážilo, malo rado, čo sa násilím

trinásťročnému dieťaťu nanútiť nedá.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v
rozsahu danom v § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení

s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného
súdu zmenil podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku.

Prioritne krajský súd zvýrazňuje, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.
Samotná zmena rozsudku okresného súdu je daná požiadavkou presného vymedzenia počtu stretnutí,

ktoré v rámci uloženej povinnosti obaja rodičia i s maloletou na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Dolnom Kubíne sú povinní absolvovať.

Vykonané dokazovanie v súdenej veci preukázalo vážne narušenie vzťahov maloletej k matke, vážne
narušenie vzťahov medzi rodičmi maloletej navzájom, pritom každý z rodičov argumentuje inými

dôvodmi, pre ktoré sa stretnutia dieťaťa s matkou neuskutočňujú, hoci sú upravené právoplatným
rozsudkom súdu. O vážnom narušení vzťahov medzi rodičmi navzájom, matky a maloletej svedčí nielen
obsah podaného odvolania matky, ale potvrdzuje to i obsah písomného vyjadrenia otca k odvolaniu
matky. Rodičia bez akejkoľvek úcty a rešpektu jeden voči druhému (nielen v pozícií bývalých manželov,ale aj ako človek voči človeku) sa navzájom obviňujú, osočujú. Intenzita animózneho vzťahu medzi
nimi je natoľko vážna, že zasahuje do realizácie rodičovských práv, oprávnení a zasahuje aj do práva
dieťaťa na obidvoch rodičov. Dieťa totiž má právo nielen na otca, ale aj na svoju matku. Vedenie

dieťaťa vo výchove k vzájomnej úcte, k prejaveniu úcty, slušnosti a tolerancie k rodičom ( aj za situácie,
že rodičia spolu nežijú, sú rozvedení) je elementárnou povinnosťou toho rodiča, ktorý bol orgánom
štátu poverený ako rodič spôsobilý zabezpečiť svojmu dieťaťu osobnú starostlivosť. Je jednoznačné,
že vzájomne konfliktná komunikácia rodičov má vážny dopad na výchovu a starostlivosť o maloletú
dcéru, a to taký, že maloletá odmieta akékoľvek stretnutia so svojou matkou. V súdenej veci správne

okresný súd uzavrel, že sú splnené zákonné podmienky ust. § 37 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona
o rodine a uloženie povinnosti maloletému dieťaťu a jeho rodičom, podrobiť sa sociálnemu, odbornému
poradenstvu v špecializovanom zariadení má svoj zákonný rámec. Pokiaľ krajský súd zmenil rozsudok
okresného súdu, opätovne zvýrazňuje, že táto zmena sa viaže k presnému vymedzeniu počtu stretnutí,
ktoré majú povinnosť obidvaja rodičia a malolatá absolvovať.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu matky vyhovieť nemohol.

Krajský súd nad rámec odvolania dodáva, že obaja rodičia vo vzájomnej komunikácii by mali
presadzovať prioritný záujem na správnej výchove svojej maloletej dcéry, nemali by zabúdať, že
ubližovaním jeden druhému, neprimeranými reakciami, konfliktnými postojmi, výstupmi, dokonca

miestami „arogantným a neslušným vyjadrovaním“ ( viď aj obsah ich podaní v konaní ) najviac ubližujú
svojmu maloletému dieťaťu, navyše nedávajú ani dobrý príklad svojej maloletej dcére do života. Preto by
bolo vhodné, aby rodičia prehodnotili svoje doterajšie postoje, snažili sa v rámci uloženého odborného
poradenstva a konzultácií nájsť si najprimeranejší a najoptimálnejší model tolerantného správania sa
jednak navzájom a najústretovejší prístup k svojmu dieťaťu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania je rozhodnutie okresného súdu vecne
správne.

O trovách konania ( prvostupňové a odvolacie ) krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v

spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu,
pretože predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré je možné začať aj bez
návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.