Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201430
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8511201430.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov
JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávnenej Union
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému
X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N., R.. W. XXX/XX, o vymoženie sumy 336,89 EUR s prísl., o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 26. septembra 2019 č.k.

7Er/120/2011 - 21 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorský úrad W., trovy exekúcie vo výške
45,35 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil
exekučný súd s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s
tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v zmysle realizovanej lustrácie majetku
povinného vyplynulo, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
nároky oprávnenej. Výrok o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora exekučný súd oprel

o § 196, § 197 ods. 1, § 200 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami
vyhlášky č. 288/1995 Z.z., po posúdení účelnosti a dôvodnosti vyúčtovaných trov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Nesúhlasila so zastavením
exekúcie a uviedla, že na pokračovaní exekúcie trvá. S odkazom na uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a charakteristiku stavu nemajetnosti ako stavu prechodného, s

poukázaním na to, že u povinného ide o osobu v produktívnom veku, je tak dôvodný predpoklad, že jeho
majetkové pomery sa môžu v budúcnosti zmeniť a existuje možnosť získania majetku, či zamestnania
sa v budúcnosti. Taktiež nevyplýva zo zistení súdneho exekútora, či boli preverované iné majetkové
práva povinného, t.j. či nie je vlastníkom práv na plnenie z poistných zmlúv, a pod. Zastavenie exekúcie
je preto predčasným krokom; pričom rozhodnutie je v tomto rozsahu tiež nedostatočne odôvodnené.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP
preskúmalnapadnutérozhodnutiespoluskonaním,ktorémupredchádzalovsúlades§379a§380CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je
dôvodné.4. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnená podala dňa 24.03.2011 návrh na vykonanie
exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.02.2011, ktorým bola vyčíslená dlžná suma na poistnom 320,88 EUR spolu s penále vo výške 15,98

EUR.

5. Dňa 22.05.2018 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, pričom súdny exekútor konštatoval, že z vykonaného šetrenia vyplýva, že povinný
nedisponuje žiadnym majetkom postihnuteľným núteným výkonom rozhodnutia, z ktorého by bolo

možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Exekučný súd je povinný skúmať, či v konaní sú dané dôvody pre rozhodnutie o zastavení exekúcie.

Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie
nemajetnosťpovinného.Nemajetnosťmusívyplývať predovšetkýmzozistenísúdnehoexekútora.Záver
exekučného súdu o nevyhnutnosti zastaviť nútený výkon rozhodnutia tak musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a komplexne preverených majetkových pomerov povinnej osoby súdnym
exekútorom.

8. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca
skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, keďže pre
rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Uvedená skutočnosť
jevýznamnáibaztohohľadiska,žeoprávnenývbudúcnostimôžepodaťnovýnávrhnazačatieexekúcie,

ak sa ukáže, že povinný nadobudne majetok, resp. získa iný príjem, z ktorého je možné vymáhanú
pohľadávku uspokojiť, keďže rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej osoby
povinného nezakladá prekážku res iudicatae, t.j. práva oprávneného subjektu v prípade, ak povinný
v budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté. Táto odvolacia námietka oprávnenej preto nie je
dôvodná.

9. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojený spis súdneho exekútora, z ktorých vyplýva,
že povinný subjekt nedisponuje majetkom, aby bolo pokračovanie v exekúcii dôvodné. Skutočnosti
vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného, zistené súdnym exekútorom (neexistencia hnuteľného

a nehnuteľného majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia, vedenie viacero exekučných konaní
voči povinnému, žiadne finančné prostriedky povinného na bankových účtoch), nasvedčujú tomu, že
pokračovanie v exekúcii nie je hospodárne a to aj napriek nesúhlasu oprávnenej so zastavením exekúcie
a viedlo by iba k nedôvodnému navyšovaniu nákladov a trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku
aj tak znášala oprávnená.

10. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že oprávnená v podanom odvolaní nenamietala,
že zistenia súdneho exekútora nevychádzajú z reálneho stavu, nepreukázala existenciu majetku
povinného, či to, že povinný poberá nejaký príjem, je zamestnaný a pod., o čom by oprávnená mala
vedomosť, ale odvolanie je založené iba na tvrdení o možnosti nadobudnúť majetok v budúcnosti a

možnej existencii iného majetku; čo nebolo preukázané. Táto hypotetická možnosť tak na zmenu záveru
o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je založené
na dostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného subjektu,

rozhodnutie je primerane odôvodnené a vyplývajú z neho rozhodujúce skutočnosti na preukázanie
záveru o nemajetnosti povinnej osoby. Na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku preto boli splnené zákonné predpoklady.

12. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného

súdu ako vecne správne potvrdil.13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná. Ostatným stranám trovy odvolacieho konania
nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).