Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311223963
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2311223963.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, Bratislava, proti povinnému: M. K., nar. X. V. XXXX, adresa
trvalého pobytu N. XX, o vymoženie 338,74 eur s prísl., na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 17Er/1441/2011-19 zo dňa 20. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vedenú JUDr. Ing. Štefanom
Hrebíkom, súdnym exekútorom v Malackách, sp. zn. EX 4273/2011 na základe výkazu nedoplatkov

oprávnenej č. 1110010667 zo dňa 3. mája 2011 a II. oprávnenú zaviazal nahradiť trovy exekúcie. Na
odôvodnenie uviedol, že podľa obsahu exekútorského spisu povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval
aspoň na krytie trov exekúcie, čím sú naplnené podmienky § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
O trovách exekučného konania rozhodol podľa § 203 ods. 2 Ex. por.

2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním domáha zmeny tohto uznesenia vo výroku I. tak, že
sa návrh zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie je podľa
nej predčasné, keďže nemajetnosť povinného je prechodný stav. Povinný je v produktívnom veku a
v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Nie je zrejmé, či exekútor zisťoval existenciu majetkových
práv povinného alebo jeho hnuteľných vecí. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva
oprávnenej. Navyše pohľadávka oprávnenej vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva

vo verejnom záujme.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Z vykonanej lustrácie (počas
celého exekučného konania) je možné konštatovať jeho nemajetnosť pričom ďalšie vedenie exekúcie by
bolo nehospodárnym a neúčelným. Zastavenie pritom nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre budúcu
exekúciu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 29. septembra

2011, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre

rozhodnutiesúduozastaveníresp.nezastaveníexekúciejeurčujúcistavamajetkovépomerypovinného
ku dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie
na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.
Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať,
že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje,

že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do
úvahy prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy.
Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať,
že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má
majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

7. V prerokúvanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Nimi bolo
dostatočne zistené, že povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet v žiadnej banke,
nepoberá žiaden príjem, nemá podiely v žiadnej obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na to je správny
záver, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a

zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu
bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené.
Takýto postup by bol v priamom rozpore s cit. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., teda trovy exekúcie, na ktoré
majetok povinného nestačí, by stále viac a viac rástli.

8. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami o odopretí prístupu k súdnej ochrane. Súčasťou práva na
súdnu ochranu síce je nútený výkon súdnych rozhodnutí (porov. nálezy ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/00, PL.
ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v súlade
s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS
218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na výkon

súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne vymožiteľná, ani
na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré
spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému k
vymoženiujehonároku,akjetomožné.Anizákon,aniústava,aništátvšaknemôžuzabezpečiťskutočnú
vymožiteľnosť pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad § 57 ods. 1 písm.

h) Ex. por. nemožno považovať za ústavne nekonformný.

9. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 C.s.p.
potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 257 C.s.p. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu
exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).

11. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.