Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206412
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1614206412.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, F., zast. JUDr.

Ľubicou Sopkovou, AK so sídlom Pribinova 3, Malacky, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., AK so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 06.05.2014
rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, sp. zn. 13456/14, ev. č. Z/222931206.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 Euro, do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.06.2014 sa žalobca domáhal zrušenia Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa
06.05.2014 sp. zn. 13456/14, ev. č. Z/222931206.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 18.03.2014 bol Rozhodcovskému súdu v Bratislave doručený

žalobný návrh spoločnosti Orange Slovensko, a.s. - žalovaného, v ktorom žiada, aby Rozhodcovský súd
v Bratislave zaviazal žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.771,15 Eur s príslušenstvom. Žalovaný
svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca riadne a včas neuhradil záväzky, ktoré mu vyplývali zo zmlúv o
pripojení č. T. a T. zo dňa 15.06.2012 a dodatkov k týmto zmluvám, uzavretým v ten istý deň.

3. Žalobca zastával názor, že uzavreté zmluvy o pripojení č. T. a T. vrátane dodatkov k nim obsahujú
ustanovenia, ktoré možno označiť ako neprijateľné zmluvnú podmienky.

4. Žalobca uvádzal, že predmetné zmluvy uzatváral za účelom využívania služieb žalovaného pre
svoju osobnú potrebu, resp. pre potrebu svojich rodinných príslušníkov. Bol toho názoru, že je
spotrebiteľom tak ako to vyplýva z ustanovenia § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z.. Preto sa naňho
vzťahujú aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa týkajúce sa predovšetkým ochrany pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských v zmluvách a to ust. § 52 a 53 Obč. zák..

5. Žalobca uvádzal, že zmluvy o pripojení sú typovými zmluvami, ktorými sa rozumie druh zmluvy
uzatváranej dodávateľom vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
ostatným spôsobom neovplyvňuje. On v prípade uzatvorených zmlúv o pripojení nemal možnosť zmeniť
obsah zmlúv, mal možnosť návrh zmlúv len prijať en bloc, inak by k uzatvoreniu zmlúv nedošlo. Takýtopostup pri uzatváraní zmlúv už len svojou povahou vytvára zjavnú nerovnováhu medzi zmluvnými
stranami a odporuje zásade vyslovenej v § 2 ods. 2 Obč. zák.. Žalobca ďalej uvádzal, že v dodatkoch k
zmluvám je zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá ho oberá o možnosť slobodnej voľby, keďže voľba

súdu zo strany spotrebiteľa je prakticky nemožná a vylúčená, nakoľko zmluva je koncipovaná tak, že
vychádza z predpokladu, že pri takomto type zmluvy je žalobcom takmer vždy dodávateľ služby alebo
tovaru a teda je pochopiteľné, že v prípadnom spore dodávateľ ako žalobca uprednostní ním zvolený
rozhodcovský súd, prípadne rozhodcu, a to aj na úkor spotrebiteľa.

6. Žalobca poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, čl. 3 ods. 1, 2.

7. Žalobca tiež uviedol, že rozhodcovská doložka koncipovaná v dodatkoch k zmluvám o pripojení č. T.
a T. zo dňa 15.06.2012 nebola v žiadnom prípade dojednaná individuálne, on obsah zmluvy nemohol
meniť a tým mu bolo fakticky znemožnené vyriešiť spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom.

8. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadril. So žalobou nesúhlasil,
uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 15.06.2012 dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
vrátane dodatkov k nim. Žalobca uzavrel predmetné zmluvy ako fyzická osoba, podnikateľ, nie ako
spotrebiteľ. Žalovaný preto nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že vo vzťahu k žalovanému mal postavenie

spotrebiteľa, nakoľko ako zmluvy, tak aj dodatky k zmluvám uzatváral žalobca ako fyzická osoba,
podnikateľ, pričom aj predmetnú žalobu podal žalobca ako fyzická osoba, podnikateľ. Žalovaný poukázal
na konkrétne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nie je v
predmetnom vzťahu k žalovanému v pozícii spotrebiteľa a preto ani v súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. j)
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení neexistuje dôvod zo strany žalobcu na

podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

9. Rozhodca rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky a vydal
rozhodcovský rozsudok, ktorý žalovaného zaviazal zaplatiť dlžnú čiastku aj príslušenstvo. Rozhodca
tak rozhodol bez toho, aby zohľadnil právo na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami a nekalými obchodnými praktikami a nezohľadnil ani zákon č. 258/2001 Z.z. a 250/2007
Z.z.

10. Žalovaný ako podnikateľ poskytoval telekomunikačné služby a žalobca ako spotrebiteľ predmetné
zmluvy uzavrel za účelom využívania služieb žalovaného pre svoju osobnú potrebu, resp. pre potrebu

svojich rodinných príslušníkov. Nikdy nebolo úmyslom žalobcu využívať telekomunikačné služby na
podnikanie. Žalovaný tak vystavil žalobcu podstatne nevýhodnejšiemu režimu Obchodného zákonníka,
čím mu de facto odňal ochranu podľa § 52 a nasl. Obč. zák.

11. Žalobca ďalej vo svojej žalobe poukázal na právo na ochranu spotrebiteľa podľa judikatúry súdneho

dvora EÚ a na slovenskú právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa.

12. Žalobca bol v rozhodcovskom konaní zaviazaný plniť záväzok vyplývajúci zo zmlúv za poskytovanie
elektronických komunikačných služieb uzatvorených dňa 15.06.2012 a to rozsudkom Rozhodcovského
súdu v Bratislave a to rozsudkom sp. zn. 13456/14, ev.č. Z/222931206 zo dňa 06.05.2014, ktorým

rozhodcovský súd uznal nárok žalovaného a teda de facto potvrdil platnosť právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. Rozhodcovský súd v Bratislave uložil žalobcovi povinnosť žalovanému zaplatiť
čiastku 1.771,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 12.12.2012 až do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd rozhodol aj
o trovách konania. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku je uvedené, že žalovaná istina pozostáva

z nezaplatenej ceny poskytnutých komunikačných služieb vo výške 729,15 Eur a zmluvnej pokuty vo
výške spolu 1.042 Eur. Rozhodcovský súd priznal žalovanému aj zmluvný úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne.

13. Žalobca navrhoval zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania.

14. Žalovaný argumentoval tým, že žalobca v zmluvách o poskytovaní verejných služieb uviedol, že je
podnikateľom (pravdepodobne to žalovaný vyvodzuje z toho, že v zmluvách sa uvádza IČO žalobcu).V zmluvách o poskytovaní verejných služieb a vo Všeobecných podmienkach žalobca vyhlásil, že sa s
nimi oboznámil a súhlasí s obsahom zmlúv.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so zmluvami o poskytovaní verejných služieb, č.
zmluvy T. a č. T. zo dňa 15.06.2012 a s dodatkami k týmto zmluvám, Rozhodcovským rozsudkom
Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 13456/14, ev. č. Z/222931206 zo dňa 06.05.2014, so
Všeobecnými podmienkami a s ďalším obsahom spisu.

16. Medzi účastníkmi boli uzavreté dňa 15.06.2012 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. T. a č.
T., na základe ktorých sa žalobca a žalovaný dohodli na poskytovaní telekomunikačných služieb. Medzi
stranami sporu bolo dohodnuté (čl. 2.5. bod a, b Dodatkov k zmluvám o poskytnutí verejných služieb), že
v prípade ak účastník (žalobca) počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3. dodatku poruší svoju
povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný
záväzok voči podniku (žalovanému) alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je

povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku), avšak účastník
je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo ak účastník počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k

ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník -
žalobca povinný uhradiť podniku - žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 521 Eur.

17. Žalobca podal návrh na začatie rozhodcovského konania na zaplatenie sumy 1.771,15 Eur a žiadal

tiež zmluvný úrok vo výške 0,05 % denne od 12.12.2012 až do zaplatenia a žiadal tiež priznať trovy
konania.

18. Vyššie uvedený Rozhodcovský súd zaviazal žalobcu žalovanému zaplatiť uplatňovanú čiastku s
príslušenstvom.

19. Zmluva je dvojstranný alebo aj viac stranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomného
obsahovo zhodného prejavu vôle zmluvných strán.

20. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi spĺňa charakteristiku štandardných

spotrebiteľských zmlúv, ktorých základom črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmenypredichuzavretím.Súčasťouzmluvy
sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, nakoľko boli už pripravené
vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

21. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012).

22. V prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky, keď zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

23. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom ktorá spravidla

zostala v platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, čo je dôvodom pre ktorý
je nevyhnuté podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, resp. zmluvné dojednania v ktorých je uvedená
rozhodcovská doložka. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu Zmluvy možno určiť
aj odkazom na VOP vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. V

konkrétnom prípade však bola Rozhodcovská časť zmluvy dohodnutá tak, že bráni uplatniť vec na
štátnom súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu na Rozhodcovskom súde a tým núti spotrebiteľa riešiť
vec v rozhodcovskom konaní (čl. 3 bod 3.12. Dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služiebuzavretých medzi účastníkmi dňa 15.06.2012), čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Obč.
zákonníka.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil tuto časť zmluvy, ako doložku, ktorá nie je
dojednaná platne a to pre dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky. Na základe takto dohodnutej
Rozhodcovskejdoložky,rozhodcavydalRozhodcovskýrozsudok,ktorýmzaviazalžalobcuzaplatiťdlžnú
čiastku a aj príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky. Základom pre rozhodnutie Rozhodcovského súdu
boli uzavreté zmluvy.

25. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky,
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

26. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

27. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

28. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, písm. a), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi

rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že:

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

29. Podľa § 40 ods. 1 písm. b), ZoRK, súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a
výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

30. Podľa § 40 ods. 2 ZoRK, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

31. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh

účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

32. Podľa § 41 ZoRK , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku, podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.33. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

34. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

35. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

36. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá žalovanej vznikla tým, že porušila
zmluvné povinnosti, považuje súd za neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty.

37. V danom prípade si žalovaný uplatňoval od žalobcu škodu spočívajúcu v zmluvnej pokute vo
výške 521 Eur a 521 Eur. Oprávnenie účtovať si zmluvnú pokutu vyvodzoval z ustanovení Dodatkov
zmluvám o pripojení, konkrétne z článku 2 bodu 2.5 Dodavkov k zmluvám o pripojení č. T. a č. T.,
kde bola zmluvná pokuta v jednom aj druhom dodatku stanovená na sumu 521 Eur. Zo skutkového
vymedzenia nároku žalovaného na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu

porušenia povinnosti žalobcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti. Takto vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ
je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie. Vo veci nebolo zo strany žalovaného preukázané už splnenie predpokladu vyššie uvedeného

a to protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, žalobca nepreukázal, že
žalobca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú
pokutu považuje ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ
vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac

viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t. j. či nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby
spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, že nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu

zmluvy, pričom toto ukončenie ani nemusí nastať.

38. Podľa článku 3 bod 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať
za nekalé. Podľa bodu 1 písm. h) Prílohy Smernice podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 Smernice o.i.

sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak
spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane
krátky.

39.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcehozobčianskoprávnych

vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

41. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

42. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 102/2014 Z.z. na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (čl. I. bod 1 zák.č. 102/2014 Z.z.
účinný od 01.04.2015).

43. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 1 písm. n) Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy.

46. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

47. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

48. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

49. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

51. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

52. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

53. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

54. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

55. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, ktorého porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

56. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

57. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

58. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli medzi sebou Zmluvy o
poskytovanie telekomunikačných služieb pre fyzické osoby dňa 15.06.2012.

59. Je zrejmé, že predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými zmluvami a na žalobcu je potrebné

hľadieť ako na spotrebiteľa pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o poskytovaní
verejných telekomunikačných služieb je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca nikdy nemal
záujemvyužívaťslužbyžalovanéhonaúčelypodnikania,ajkeďvčaseuzatváraniazmluvybolevidovaný

ako podnikateľ - živnostník. Iba žalovaný tvrdí, že na žalobcu sa nemá hľadieť ako na spotrebiteľa,
lebo v čase uzatvárania zmlúv bol podnikateľom. Vôbec sa pri uzatváraní zmlúv nerešpektovala
vôľa spotrebiteľa a súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že dôvodom uzavretia zmlúv bola
podnikateľská činnosť žalobcu, čo bolo v rozpore s účelom, pre ktoré skutočne uzatváral zmluvy so
žalovaným, v prípade žalovaného je tvrdenie o podnikateľskej činnosti žalobcu iba pre ten účel, aby sa

vylúčil v prípade žalobcu režim spotrebiteľských úverov a jeho ochrana ako spotrebiteľa. Jedná sa o v
tomto prípade o nekalú praktiku.

60. Predmetom konania bol záväzok žalobcu, ktorý vznikol zo Zmlúv o poskytovaní verejných
telekomunikačných služieb. I keď sporné zmluvy predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah

(§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými
zmluvami a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá

veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností)
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z
uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného

záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.

61. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a preto súd po preskúmaní

rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Vzhľadom na takto
zistené skutočnosti bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť, podľa
§ 40 ods. 1 písm. a), body 1,2,3,4 Zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení, nakoľko pri rozhodovaníboli porušené všetky zákonné dôvody uvádzané v citovanom ustanovení i všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

62. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný postupoval voči žalobcovi bez od
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva žalobcu boli porušené
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými praktikami. Takýmto spôsobom vznikla žalobcovi
ako spotrebiteľovi ujma spočívajúca v tom, že znášal pernamentný stav neistoty, obavy o výšku dlhu a
o jeho stále narastanie.

63. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa svojou žalobou
domáhal o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd jeho žalobe vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca
bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne vynaložených trov.

66. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).