Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 16, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202897
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4319202897.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu : Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom Mlynské Nivy 1
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát Advokátskej kancelárie so
sídlom Mýtna 48 Bratislava, proti žalovanému : M. Y. P.. XX.XX.XXXX, Y. Č.T. N. XX/XX X., právne
zastúpená FALIS & Partners, s. r. o. so sídlom Lermontovova 14 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie
1 972, 54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 16.08.2019
č. k. 9Csp/86/2019 - 39.

II. Konanie sa z a s t a v u j e .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovanej žalobca.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia.

V. V r a c i a sa žalobcovi 111, 30 eur, zaplatené na súdnom poplatku,
prostredníctvom Slovenská pošta, a. s. Partizánska cesta 9 Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

1. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa 16.08.2019 č. k. 9Csp/86/2019 - 39
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

2. Podľa§267ods.3 CSP ak čo lenjedenzožalovanýchpodávčasodporsvecnýmodôvodnením,

súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

3. Nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd
platobný rozkaz zrušil.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 27.08.2019 vzal žalobu celkom
späť. Náhradu trov konania právneho zastúpenia si neuplatnil.

5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný sa
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §

168 alebo pojednávanie.6. Žalobu vzal žalobca celkom späť pred začatím pojednávania vo veci, preto na nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada. Súd ďalšie konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

8. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto žalovanému patrí náhrada trov konania.
Späťvzatie žaloby v celom rozsahu žalobca nijak neodôvodnil. Vo všeobecnosti platí, že náhradu

trov konania ovláda zásada úspechu veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v § 256 CSP znamená,žetrovyjepovinnáhradiťtázostrán,ktorázavinila,
že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „ procesné zavinenie “ použitý v § 256

CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže
byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie však dochádza k zastaveniu konania v
dôsledku späťvzatia žaloby alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej

zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesný vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu
navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu
existuje procesné zavinenie, napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak
podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo bez dôvodu

vzal žalobu späť. Aj náhrada trov konania priznávaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie
všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania
pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s §
256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či

niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. V konaní bolo nesporne preukázané, že
žalobca podaním zo dňa 27.08. 2019 zobral svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Už podaním
žaloby a následne jeho zastavením žalobca ako strana sporu zapríčinil, že druhá strana musela brániť
svoje právo v súdnom konaní, a preto v zmysle ust. § 256 CSP musí plniť aj sankciu v podobe povinnosti
nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pri tejto procesnej činnosti. Vzhľadom na to, že žalobca zobral svoju

žalobu späť bez uvedenia dôvodu, je potrebné prijať ten záver, že procesne zavinil zastavenie konania a
je preto povinný nahradiť žalovanej strane účelne vynaložené trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

V Leviciach, dňa 16. septembra 2019