Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/493/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207497
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816207497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: L. P., narodený XX.X.XXXX,
bytom I. J. XXX/X, XXX XX P. R., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. R. X/
A, XXX XX V., proti žalovanému: F. C., a.s., so sídlom R. 2, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, zastúpený
advokátom C. - G., s.r.o., so sídlom G. XX, E., o zaplatenie 2.917,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. júla 2016, č. k. 17C/54/2016-72, takto

r o z h o d o l :

I. W. súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom spoločnosti F. C., a.s., R. 2, E., IČO: XX XXX
XXX, a to so spoločnosťou E. I. I. X., S.A., so sídlom E. J. 1, XXXXX I., X., zapísaná v parížskom Registri

obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XX, konajúca na území C. republiky prostredníctvom E. I. I. X.
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom R. 2, XXX XX E., Q. XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Po, vložka č. 2990 B.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia

plnenia, ktoré žalovanému zaplatil na poplatky a úroky úveru poskytnutého žalobcovi zo strany žalobcu.
Nárok dovodzoval z absencie náležitostí úverovej zmluvy podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne
absencie konečnej splatnosti úveru, absencie zloženia splátky a z nesprávne uvedenej RPMN, pretože
tento údaj nezohľadnil plnenie na poistenie schopnosti splácať úver. Súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. (zákon o spotrebiteľských úveroch) a uviedol,
že pokiaľ sa žalobca v zmluve zaviazal, že úver žalovanému vráti v 72 pravidelných mesačných
splátkach, pričom prvá splátka bude splatná 15.01.2010 a dátum splatnosti všetkých ďalších mesačných

splátok je 15. deň v mesiaci, je takéto dojednanie v súlade s § 2 ods. 2 zákona písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa súdu prvej inštancie zákon bližšie neustanovuje, čo treba rozumieť
pod pojmom konečná splatnosť úveru, pričom zo žalobcom podsúvaného právneho názoru je zrejmé,
že táto obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je splnená vtedy, ak je zo zmluvy zrejmá
časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Podľa súdu prvej inštancie dojednanie v
zmluve tieto požiadavky spĺňa, keďže je zrejmé, že splatnosť prvej splátky je 15.01.2010, frekvencia
splátok je mesačná, a to vždy k 15. dňu mesiaca, výška splátok je po celé obdobie rovnaká a splátok

je 72. Takáto vyjadrenie je jasné a zrozumiteľné, keďže spotrebiteľovi, muselo pri uzavretí zmluvy byť
jasné, že prvá splátka je splatná 15.01.2010, a keďže je mesačných splátok 72, tak posledná splátka
bude splatnou 15.12.2015. Z argumentácie žalovaného sa javí, že konečná splatnosť úveru mala byťvyjadrená dátumom „15.12.2015“. Takáto požiadavka však z textu zákona nevyplýva, keďže zákon
nevyžaduje vyjadrenie dátumu konečnej splatnosti, ale vyjadrenie konečnej splatnosti.

2. Čo sa týka uvedenia splátky, z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že v
zmluve bolo dohodnuté, že žalobca sa zaväzuje vrátiť poskytnuté peniaze spolu s úrokom v mesačných
splátkach92,81eurbeztoho,abybolivzmluvedojednanéakékoľvekpoplatkyadojednanájelensadzba
úroku 15,99 %. Spolu splátka úveru bez poistného predstavovala čiastku 92,81 eur. Takéto dojednanie
je podľa súdu prvej inštancie v súlade s § 2 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Žalobca uvedenému dojednaniu vytýkal to, že z neho nie je zrejmé, aká časť splátky je
určená na splatenie istiny a aká na splatenie úroku. Takáto požiadavka však z citovaného ustanovenia
nevyplýva, keďže zákon vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok a nie výšku istiny a úroku
v splátkach, uzavrel v tomto smere súd prvej inštancie.

3. Napokon k otázke správnosti RPMN súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v zmluve bolo uvedené, že žalobca prijíma rozšírený súbor poistenia a v súvislosti s
uzavretím zmluvy žalobca žalovanému, ktorý konal ako sprostredkovateľ poistenia, podpísal listinu
označenú ako prihláška k poisteniu, z ktorej je zrejmé, že si volí rozšírený súbor poistenia pravidelných
platieb pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a pre prípade straty

zamestnania, pričom za tento zvolený súbor poistenia bude uhrádzať poistné 10,10 eur mesačne;
súhlasil s tým, že splátka poistného bude splatná spolu so splátkou úveru, a preto celková mesačná
splátkaspoluspoistnýmbudepredstavovať102,91eur.Zustanovenízákonaospotrebiteľskýchúveroch
žiadnym spôsobom nevyplýva, že poistné by malo byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; teda, že by išlo o náklad spojený s úverom. Poistné nemožno považovať za náklad spojený s

úverom, ale za náklad spojený s poistením, ktorého základom je iný zmluvný vzťah s iným subjektom.
Predovšetkým sa však povinnosť dojednať poistenie prejavuje v osobitnom ustanovení v § 2 ods. 2 písm.
l) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie. Takýto údaj je v zmluve jasne vyjadrený, keď samotná
zmluva o úvere odkazuje na to, že žalobca osobitným úkonom prijal súbor poistenia. O náhrade trov

konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že náhradu trov konania priznal v
celom rozsahu úspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
zmeniť a žalobe vyhovieť. Poukázal na všeobecné zásady práva na ochranu spotrebiteľa a napadnuté

rozhodnutie považoval za nezodpovedajúce rozhodovacej praxi súdov SR. K otázke náležitosti konečnej
splatnosti úveru uviedol, že pokiaľ je určená iba počtom mesiacov jedná sa o neurčité vyjadrenia tejto
náležitosti a aj zo samotného zákona vyplýva, že tento vyžaduje termín konečnej splatnosti, to znamená
konkrétny dátum. Presným dátumom uvedená konečná splatnosť slúži na to, aby bol spotrebiteľ
upovedomený ako dlho bude v zmluvnom vzťahu s dodávateľom a taktiež musí byť zrozumiteľne

informovaný v akých termínoch, teda kedy v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy. Zákonné povinnosti dodávateľov nemožno podľa žalobcu v spotrebiteľských
veciach nahrádzať dobrovoľnými matematickými úkonmi spotrebiteľa. Čo sa týka výšky počtov a
termínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,ajtupoukázalžalobcanapotrebuurčitosti,prehľadnosti
a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch a s odkazom na dôvodovú správu k danému

ustanoveniu uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, respektíve
kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Je teda nevyhnutné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako
dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Na podporu uvedeného citoval
rozhodnutia krajských súdov Žilina a Trnava. Ohľadom správnosti údaja o RPMN nesúhlasil žalobca s

názorom žalovaného, že poplatok za mesačné poistné je súčasťou celkových nákladov len vtedy, keď
je uzatvorenie úverovej zmluvy podmienené poistením. Z predtlače zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je však zrejmé, že spotrebiteľ pri podpise tejto zmluvy nemal na výber a poistenie musel uzatvoriť.
Taktiežvúverovejzmluvevčastipoistenieklientanemáspotrebiteľmožnosťpoistenieodmietnuťanemá
možnosť výberu typu poistenia, nakoľko už daný typ poistenia je vopred formulovaný v zmluve o úvere

a tak v prípade neuzatvorenia poistenia by žalovaný uvedenú zmluvu neuzatvoril. Žalobca považoval za
potrebné skúmať, či mal pri uzatváraní predmetnej zmluvy možnosť poistenia odmietnuť alebo musel
súhlasiť s daným súborom poistenia.5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a
poukázal na skutočnosť, že žalobca všetky ním tvrdené nedostatky úverovej zmluvy namietal až potom,
ako na jej základe celý úver riadne splatil. V tejto súvislosti nie je zrejmé ako vedel, kedy má uhradiť

poslednú mesačnú splátku, keď namieta že túto skutočnosť zo zmluvy nebolo možné zistiť. Obdobne nie
je zrejmé na základe čoho žalobca vedel vykonávať úhrady svojich mesačných splátok, keď aj ohľadom
nich namietal nedostatky úverovej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca potom ako úver splatil
v súlade s ustanoveniami zmluvy o úvere napáda obsah presne tých ustanovení, podľa ktorých úver
riadne splatil. Takéto konanie považoval žalovaný za špekulatívne a mal za to, že ako zjavné zneužitie

práva nepožíva právnu ochranu. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom termínu
konečnejsplatnosti,akoajspôsobuuvedeniasplátokúveruasodkazomnaustanovenie§2písm.c)bod
5 zákona o spotrebiteľských úveroch mal za to, že v danom prípade nevyžadoval zákon zahrnúť poplatok
za poistenie do výpočtu RPMN, pretože poistenie nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že na jeho strane došlo k právnemu nástupníctvu a
v súlade s ním žiadal, aby súd konal s právnym nástupcom.

6. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že otázka správania sa žalobcu a
jeho schopnosti porozumieť právnej stránke obsahu náležitostí zmluvy nie je predmetom tohto sporu,
ale jeho predmetom je otázka porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch zo strany žalovaného.
Namietal tiež tvrdenie žalovaného o nespornosti dobrovoľného poistenia, pretože žalobca už v žalobe
tvrdil a preukázal, že nemožno považovať za dobrovoľne uzatvorené poistenie, pokiaľ neexistovala

reálna možnosť pre žalobcu dané poistenie odmietnuť. Poistenie bolo žalobcovi nepriamo vnútené tým,
že mal iba na vyber z troch súborov poistenia čo vytváralo ilúziu dobrovoľného pristúpenia k poisteniu.
K reálnemu odmietnutiu poistenia zo strany žalobcu dôjsť nemohlo a poistenie bolo teda podmienkou
poskytnutia úveru a malo byť započítané do výpočtu RPMN.

7. V reakcii na stanovisko žalobcu žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.
11. 2016 spisová značka C - 42/15 vo veci J. F. - E., v ktorom SDEU uviedol, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejtozmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Zároveň
SDEU uviedol, že zmluva o úvere nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej

splátkybudezapočítanánavrátenieistiny. Napokonkotázkepoisteniaschopnostisplácaťúveržalovaný
uviedol, že prihláška žalobcu k poisteniu netvorí ani súčasť ani podmienku poskytnutia spotrebiteľského
úveru.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje, je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

9.Podľa§4ods.2zák.č.258/2001ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru (písm. g)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,(písm.
i)) a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(písm. j)).

10. Podľa § 2 písm. c) bod 5 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

11. Pre výklad náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených citovaným ustanovením § 4
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je výstižné konštatovanie Súdneho dvora Európskej únie

obsiahnuté v žalovaným spomenutom rozhodnutí Súdneho dvora z 9. 11. 2016 spisová značka C
- 42/15 vo veci J.. Súdny dvor tu uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vo všeobecnosti možnoteda konštatovať pravidlo, že formulácia úverovej zmluvy musí spotrebiteľovi umožniť bez ťažkostí a
s istotou identifikovať podmienky zmluvy. Významná je zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa ako
jeden zo základných pilierov spotrebiteľského práva. Z tohto hľadiska nie je podstatné, či význam

zákonnej formulácie konečná splatnosť spotrebiteľského úveru spočíva v uvedení presného dátumu
alebo konkrétneho počtu splátok spolu s ich začiatkom a frekvenciou, alebo v inom vyjadrení trvania
splátkovej povinnosti spotrebiteľa. Nielen presný dátum, ale aj akékoľvek vyjadrenie konečnej splatnosti
úveru, ktoré prinesie zmluvná prax bude spĺňať túto zákonom stanovenú obsahovú zložku zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pokiaľ obstojí ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa. Vo svetle tohto princípu potom

bez pochybností obstojí aj žalobcom namietané vyjadrenie konečnej splatnosti úveru počtom splátok, ich
začiatkom a frekvenciou. Predstavuje jedno z možných zrozumiteľných vyjadrení uvedenej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nemožno mu vyčítať ani potrebu istej matematickej operácie pretože
je založená na elementárnych znalostiach.

12. Neobstojí námietka žalobcu, že nie je významné správanie sa žalobcu a jeho schopnosť porozumieť

obsahu zákonom stanovených náležitostí zmluvy, ale že významná je otázka porušenia zákona o
spotrebiteľských úveroch zo strany žalovaného. Naopak, prípadné porušenie zákona o spotrebiteľských
úveroch spočívajúce v absencii niektorej zo stanovených náležitostí úverovej zmluvy je nevyhnutne
spojené s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa porozumieť zvolenej formulácii zmluvy. Uvádzanie
stanovených náležitostí do zmlúv o spotrebiteľských úveroch nie je samoúčelný formalizmus. Cieľom

tejto právnej úpravy je práve čo možno najzrozumiteľnejšie oboznámenie spotrebiteľa s obsahom
zmluvy. Nejde o formálne splnenie povinnosti uvedením jedinej prípustnej formy stanoveného údaja, ako
sa snaží argumentovať žalobca, ale práve o spôsobilosť použitej formulácie komunikovať spotrebiteľovi
zrozumiteľným spôsobom obsah zmluvy. Je nesprávny názor žalobcu, že nie je významné vnímanie
namietaného obsahu zmluvy samotným žalobcom ako spotrebiteľom. I keď je takéto vnímanie

skôr významné vo všeobecnej rovine bežného spotrebiteľa a nie konkrétnym spotrebiteľom, v tomto
prípade žalobcom, má aj schopnosť konkrétneho (tu žalujúceho) spotrebiteľa porozumieť obsahu
zmluvy nezanedbateľnú výpovednú hodnotu o všeobecnej zrozumiteľnosti zvolenej formulácie zákonom
stanovených náležitostí úverovej zmluvy. Riadne plnenie a splnenie zo strany spotrebiteľa k takej
úverovej zmluve, ktorá mala konečnú splatnosť úveru vyjadrenú počtom splátok, ich frekvenciou a

počiatkom svedčí nepochybne o tom, že spotrebiteľ porozumel zvolenej formulácii konečnej splatnosti
úveru. Tvrdenie, že daná formulácia nenapĺňa požiadavku zákona sa naopak javí nelogické a skutočne
môže navodzovať až dojem účelovosti, ako to tvrdí žalovaný.

13. Vo svetle záverov rozhodnutia Súdneho dvora z 9. 11. 2016 spisová značka C - 42/15 vo veci J.

je potrebné obdobne postupovať pri posudzovaní náležitosti o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov v zmysle citovaného § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.
I keď zvolená formulácia textu zákona pripúšťa výklad, podľa ktorého by každá splátka úveru mala
byť rozpísaná na časti pripadajúce na istinu, úrok a poplatky, nie je takýto výklad v súlade s účelom
danej právnej úpravy, ktorým je okrem iného vyššie spomenutá zrozumiteľnosť úverového produktu pre

spotrebiteľa. Pokiaľ by totiž bolo povinnosťou uvádzať jednotlivé zložky splátky úveru, nemožno súčasne
z dotknutej právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch dovodiť povinnosť uvádzať celkovú výšku
splátky. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu by potom ako zákonu zodpovedajúce obstálo uvedenie
všetkých zložiek splátky úveru avšak bez uvedenia jej celkovej výšky (napr. mesačnej). Porovnanie
miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou oproti vyjadreniu uvedenému dvoma, resp.

viacerýmisumamisvedčíjednoznačnevprospechjednoduchšiehospôsobujednýmúdajom.Vopačnom
prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky splátky odkázaný na matematickú operáciu, ktorú
práve pri vyššie riešenej konečnej splatnosti žalobca namietal ako nepožadovateľnú od spotrebiteľa.
Odvolací súd má za to, že priemerný spotrebiteľ by bol takejto matematickej operácie schopný, ale v
prospech zrozumiteľnosti zmluvy, teda v prospech spotrebiteľa je jednoznačne skôr uvedenie splátky jej

celkovou sumou, než iba výškami jej jednotlivých zložiek. Výpočet celkovej výšky splátky by bol dokonca
o niečo komplikovanejší pri nerovnomernej amortizácii úveru. Pri každom intervale splátky by sa jednalo
o matematickú operáciu s inými vstupmi, pretože postupom splátok by dochádzalo k zmene výšky zložky
istiny na úkor výšky úroku (spravidla k postupnému nárastu splátky na istinu a poklesu splátky na úrok).
Uvedený aspekt by bolo možné opomenúť v prípade, že by napriek nerovnomernej amortizácii úveru

bola celková výška splátky nemenná. Pretože by však úverová zmluva celkovú výšku splátky obsahovať
nemusela, dospel by spotrebiteľ v takom prípade k zisteniu o konštantnej výške celkovej splátky beztak
v zásade iba súčtom jednotlivých zložiek splátky pre každú jednotlivú splatnosť (napr. mesiac). Sotva
však mienil zákonodarca dosiahnuť dotknutou právnou úpravou takto „zrozumiteľné“ úverové zmluvy,teda zmluvy preplnené číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z nich vypočítal celkovú
výšku jednotlivej splátky úveru.

14. Podľa odvolacieho súdu preto z hľadiska kritéria zrozumiteľnosti spotrebiteľskej zmluvy neobstojí
výklad citovaného § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch prezentovaný žalobcom, teda
taký, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku jednotlivých zložiek splátky a uvedenie
iba jej celkovej výšky je nedostatočné. Nie práve vhodne zvolenú formuláciu citovaného § 4 ods. 2
písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je naopak potrebné vykladať tak, že v zmluve uvedená

splátka úveru je dostatočne uvedená aj keď je vyjadrená iba celkovou výškou splátky, pričom takto
uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie uvedením len niektorej zložky
navodzovať dojem nízkej splátky úveru.

15. Čo sa týka otázky správnosti údaja o RPMN, v tomto smere je spor v otázke, či stranami
dojednané poistenie schopnosti splácania úveru bolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v

zmysle citovaného § 2 písm. c) bod 5 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tvrdí, že
poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru a náklady naň preto mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN,
inak nie je RPMN uvedená správne. Súd prvej inštancie prijal v tomto smere skutkové zistenia, že v
zmluve bolo uvedené, že žalobca prijíma rozšírený súbor poistenia a v súvislosti s uzavretím zmluvy
žalobcažalovanému,ktorýkonalakosprostredkovateľpoistenia,podpísallistinuoznačenúakoprihláška

k poisteniu, z ktorej je zrejmé, že si volí rozšírený súbor poistenia pravidelných platieb pre prípad smrti,
plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a pre prípade straty zamestnania, pričom za tento
zvolený súbor poistenia bude uhrádzať poistné 10,10 eur mesačne; súhlasil s tým, že splátka poistného
bude splatná spolu so splátkou úveru.

16. Uvedené skutkové závery súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom, keď poistenie
schopnosti splácať úver bolo dojednané osobitne mimo obsah úverovej zmluvy, ktorá na existenciu
takéhoto osobitného poistenia iba odkazuje v individuálnej špecifikácii poskytnutého úveru, a
neobsahuje povinnosť uzavrieť poistenie ako podmienku poskytnutia úveru. Pokiaľ by žalobca podpisom
prijal návrh úverovej zmluvy zo strany žalovaného a neprijal (nepodpísal) poistenie, úverový vzťah

by platne vznikol bez akejkoľvek povinnosti žalobcu vo vzťahu k poisteniu. Poistenie tak nebolo
podmienkou poskytnutia úveru a v zmysle citovanej právnej úpravy § 2 písm. c) bod 5 zák. č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch, preto nebol žalovaný ako veriteľ povinný zahrnúť náklady poistenia do RPMN.

17. Vzhľadom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol naplnený

ani jeden zo žalobcom tvrdených predpokladov úveru ako bezúročného a bez poplatkov, a súd prvej
inštancie preto správne žalobu na vydanie plnenia na úroky a poplatky zamietol ako nedôvodnú.
Odvolací súd tak napadnuté rozhodnutie potvrdil.

18. Vo vzťahu k tu uvedenému právnemu posúdeniu otázky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

ohľadom výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvolací súd pre úplnosť
uvádza, že v rámci rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trenčíne nie je táto otázka posudzovaná
jednotne a občianskoprávne kolégium k tejto otázke doposiaľ zjednocujúce stanovisko neprijalo.
Zjednotenie rozhodovacej praxe odlišným spôsobom ako je prezentovaný v tomto rozhodnutí preto nie
je do budúcna vylúčené.

19. V odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný, preto mu v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Podľa § 63, § 64 a § 65 CSP rozhodol odvolací súd o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom
žalobcu. K právnemu nástupníctvu došlo v dôsledku cezhraničného zlúčenia spoločnosti F., ako to
vyplýva z obchodného registra.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).