Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203761
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8813203761.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ Z.j, trvalým pobytom v W., 2/ H., trvalým pobytom
v W., obe právne zastúpených advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, so sídlom vo Vranove nad Topľou,
M.R. Štefánika 171, proti žalovaným 1/ Q., trvalým pobytom v W. 2/ Q.j, trvalým pobytom v W., obaja
právnezastúpeníadvokátkouJUDr.BeátouTopolčaniovou,sosídlomvKošiciach,Vojenská3,oochranu
vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/233/2013, o

dovolaní žalobkýň v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2017 sp. zn.
9Co/106/2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2017 sp. zn. 9Co/106/2016, uznesenie
Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. novembra 2017 č.k. 11C/233/2013-227 a uznesenie
Okresného súdu Vranov nad Topľou z 21. februára 2018 č.k. 11C/233/2013-236 a vec vracia Krajskému
súdu v Prešove na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. apríla 2016
č.k. 11C/233/2013-166 v konaní ochranu vlastníckeho práva, žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali
voči žalovaným odstránenia okrasných tují zo svojho pozemku, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ich
rodinného domu alebo urobiť opatrenia, aby tieto stromy nebránili žalobkyniam v riadnom užívaní
rodinného domu, zamietol; o trovách konania rozhodol, tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázanú nedôvodnosť žaloby, nakoľko
žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno a svoje tvrdenia jednoznačne nepreukázali. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že výkon vlastníckych práv žalovaných v žiadnom prípade nezasahuje do výkonu
vlastníckych práv žalobkýň nad mieru primeranú pomerom. Aj napriek skutočnosti, že tuje sú vysadené
pri dome žalobkýň a je možné, že môžu brániť vyschnutiu vody, ktorá dopadla na zem, mal súd

prvej inštancie za preukázané, že podmienka toho aby daný stav presahoval mieru primeranú daným
pomerom, nebola preukázaná. Výkon vlastníckych práv nebol v danom prípade v rozpore s dobrými
mravmi. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že časť problémov si žalobkyne spôsobili
v dôsledku výstavby prístavby a rekonštrukcie. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žaloba bola účelová
a bola len výsledkom narušených vzťahov, a preto ju ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného
bremena zamietol. Pri právnom posúdení veci vychádzal súd prvej inštancie z ustanovenia § 127 ods.

1 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie o trovách odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3
zákona99/1964Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„OSP“).Protitomutorozsudkupodaliodvolanie
žalobkyne v 1/ a 2/ rade.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 9. mája 2017 sp. zn. 9Co/106/2016
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; a vyslovil, že žalovaným voči žalobcom priznáva nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že podstata
odvolacích argumentov žalobkýň spočívala v tvrdení, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa kritériápre odôvodnenie rozsudku, t.j. je stručný, nie je jasný, výstižný a podľa názoru žalobkýň súd prvej
inštancie znalecký posudok vyhodnotil v ich neprospech, aj keď ním bola preukázaná opodstatnenosť
žaloby. Odvolací súd uviedol, že žaloba je čo sa týka jej obsahu úkonom, ktorým žalobca vymedzuje

subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania, pričom platí, že súd je žalobou viazaný.
Žalobkyne obsah žaloby z hľadiska skutkových okolností nekonštruovali na tvrdení toho z odvolacích
argumentov, ktorým súdu prvej inštancie vyčítali neuznanie tej skutočnosti, že tuje narážajú do fasády,
čo môže spôsobovať uvoľňovanie azbestových vlákien do ovzdušia. Avšak neboli to žalobkyne, ale
žalovaní, ktorí vnímali ako prostriedok eliminujúci škodlivé vplyvy azbestovej krytiny. Ak sa preto súd

prvej inštancie v dôvodoch, pre ktorú žalobu zamietol, nezaoberal údajným uvoľňovaním azbestových
vlákien do ovzdušia v dôsledku pohybov vetví tují na fasádu rodinného domu žalobkýň, nemohol
pochybiť, pretože otázka nebola žalobným tvrdením. Žalobkyne vo vzťahu k možnej zmene žaloby
jej rozšírením v tomto smere žiadny procesný úkon nerealizovali. Čo sa týka vlhkosti v dome, ktorej
podľa žalobkýň sú pôvodcom tuje, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa vo vzťahu k
tomuto tvrdeniu dôsledne riadil ustanovením § 132 OSP platným v čase jeho rozhodovania, t.j. dôkazy k

tomuto žalobnému tvrdeniu vyhodnotil nielen v jednotlivosti, ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej
inštanciesprávnevyhodnotilhypotézuznalcaajvkontextesostatnýmidôkazmi-výsluchompracovníčky
SHMÚ, ohliadkou na mieste, konštatujúc súčasne, že sú to žalobkyne, ktoré pri stavaní domu nedodržali
predpísanú vzdialenosť od susediaceho domu. Ďalej uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva,žežalobkyneneunieslidôkaznébremeno.Považovalzapotrebnézdôrazniťznenieustanovenia

§ 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Uviedol, že
citovaný text zákona nie je možné vyložiť inak ako tak, že nie každej imisii v susedských vzťahoch sa
má poskytnúť ochrana, musí ísť o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, t.j. nie o obťažovanie,
ktoré je nepodstatné, o ktorom sa vo všeobecnosti predpokladá, že ho susedia budú navzájom tolerovať

v záujme eliminácie vzniku takej situácie, ktorá vyžaduje zásah súdu. Ak žalobkyne namietali nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, tak podľa názoru odvolacieho súdu nebola táto námietka
relevantná. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania použil správny
predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na všetky právne argumenty, ktoré boli pre
rozhodnutie podstatné. Napriek skutočnosti, že dôvody rozhodnutia zodpovedajú kritériám stručnosti,

tento aspekt nemohol mať akýkoľvek vplyv na nesprávnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa
názoru odvolacieho súdu z rozsiahleho dokazovania v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru, jeho rozhodnutie aj konanie zodpovedá
zásadám spravodlivého procesu. Vzhľadom na vyššie uvedené stotožňujúc sa so záverom, ku ktorému
dospel súd prvej inštancie, napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako vecne správny potvrdil.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobkyne v 1/ a 2/ rade dovolanie s tým, že dovolanie
je prípustné a zároveň dôvodné podľa § 420 písm. f/ CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces
videli v tom, že napriek výslovnému požiadaniu odvolacieho súdu o upovedomení o verejnom vyhlásení

rozhodnutia bolo postupom odvolacieho súdu znemožnené žalobkyniam, aby boli účastné na verejnom
vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko dôverujúc v dodržanie svojich procesných práv o čase
a mieste tohto úkonu odvolacieho súdu nevedeli, nemohli sa ho zúčastniť osobne, a ani prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Taktiež vo svojom dovolaní poukázali na porušenie ustanovenia § 219 ods.
3 CSP ukladajúceho povinnosť vyhlásenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej

tabuli a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Nakoľko
z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v bode 5 vyplýva, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 4. mája 2017 a rozsudok
odvolacieho súdu bol vyhlásený dňa 9. mája 2017, nebola päťdňová lehota zachovaná, čím odvolací
súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva, v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov navrhli, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k dovolaniu nevyjadrili.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§

429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkýň v 1/
a 2/ rade je dôvodné.8. V danom prípade žalobkyne v 1/ a 2/ rade vyvodzujú prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z
§ 420 písm. f/ CSP a vyvodzujú ho z toho, že upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku im nebolo doručené elektronicky.

9. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
10. Podľa § 219 ods. 3 CSP platí, že vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými
prostriedkami.

11. V danom prípade žalobkyne v 1/ rade a 2/ rade v podaním z 24. apríla 2017 (č. l. 191 spisu) v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 3 CSP „žiadajú o oznámenie času a miesta vyhlásenie rozsudku“. Vychádzajúc z
obsahutohtotextu(§41ods.2CSP)bolopotrenédospieťkzáveru,žetuideožiadosťžalobkýňv1/rade
a 2/ rade podanú v zmysle § 45 ods. 4 CSP. V spise sa ale nenachádza záznam, ktorý by nasvedčoval
tomu, že odvolací súd túto žiadosť vzal na zreteľ a v dôsledku toho postupoval podľa § 219 ods. 3
CSP. Odvolací súd oznámil , že termín verejného vyhlásenia rozsudku je určený na 9.5.2017 o 10,45

hod. , toto oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 4.5.2017, avšak
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku - ako tomu nasvedčuje obsah spisu - neupovedomil
právneho zástupcu žalobkýň 1/ a 2/ elektronickými prostriedkami.
12. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 179/2010, 3 Cdo 236/2010,
7 Cdo 38/2012) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer verejného vyhlásenia rozsudku

a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za ktorých
sa v súlade s právnym poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi konania možnosť
pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ OSP. V niektorých ďalších rozhodnutiach
išiel s argumentáciou ďalej a konkretizoval, že k vade tejto povahy dochádza tiež vtedy, keď odvolací
súd v rozpore s ustanovením § 214 ods. 3 OSP o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku

neupovedomí elektronickými prostriedkami účastníka, ktorý podľa § 45 ods. 4 OSP požiadal o také
doručovanie písomností (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 227/2013 a 7 Cdo
192/2013). Vyššie uvedené právne závery, sa stali súčasťou ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu
a boli publikované v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 9/2016.
13. Dovolací súd aj v preskúmavanej veci konštatuje, že postupom odvolacieho súdu, ktorý

nerešpektoval § 219 ods. 3 CSP došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Verejnosť
konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. Verejné vyhlásenie
rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom strany v danom prípade
dodržanímpostupupodľa§219ods.3CSP.Stranamáprávobyťprítomnánavyhlásenírozsudkusúdua
len ona sama môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Pri verejnom vyhlásení

rozsudku má strana možnosť kontroly súdu. predovšetkým z hľadiska, či bol rozsudok v jeho veci vôbec
vyhlásený, či súd vyhlásil rozsudok na oznámenom mieste a v oznámenom čase, v akom zložení súd
vyhlásil rozsudok a s akým odôvodnením . Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto
úkonu , spočívajúci v neuskutočnení ustanovenia § 219 ods. 3 veta druhá CSP je z procesného hľadiska
nenapraviteľný a nedá sa zhojiť.

14. 1.Vzhľadom na to, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, a to nedoručením oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku právnemu
zástupcovi žalobkýň 1/ a 2/ prostredníctvom elektronického prostriedku , najvyšší súd napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 449 ods. 1 v spojení s §
450 CSP, bez toho, aby sa zaoberal správnosťou ďalších v ňom zaujatých právnych záverov.

14.2.Súčasne zrušil aj uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. novembra 2017 č.k.
11C/233/2013-227 a uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 21. februára 2018 č.k.
11C/233/2013-236, ktorými bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, ako výroky súvisiace.
15. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§

453 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.