Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216439
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5714216439.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X., bývajúceho v Z., zastúpeného JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, advokátkou v Martine, A Kmeťa 28, proti žalovanej KOOPERATIVE poisťovni, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom v Bratislave, Vajnorská 55, o 20 000,- €, vedenom na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 15 C 319/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25.

septembra 2018 sp. zn. 5 Co 168/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdMartin(ďalejaj„súdprvejinštancie“)rozsudkomz11.apríla2018č.k.15C319/2014-208

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu 10 000 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Rozhodol , že žalobca má právo na náhradu
trov konania voči žalovanej z prisúdenej sumy 10 000 € v plnej výške s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok
III.). Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti s
dopravnou nehodou, ktorá bola spôsobená žalobcovi poistencom žalovanej 10. decembra 2012 a to

vo výške 20 000 €. Keďže vychádzal z právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom uznesení
krajského súdu, že je daná pasívna legitimácia žalovanej, pokračoval ďalej ohľadom merita veci v
súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. Po citácii aplikovaných zákonných ustanovení,
ustálení skutkového stavu uviedol, že je nepochybné, že predmetná dopravná nehoda, pri ktorej žalobca
utrpel poškodenie zdravia, znamenala zásah do jeho súkromného a rodinného života a teda zásah do
jeho osobnostnej sféry, ktorá požíva ochranu v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následky

poškodenia zdravia žalobcu a dopad dopravnej nehody na jeho súkromný a rodinný život boli nie
zanedbateľné a intenzita tohto zásahu je značná a nenapraviteľná tak, ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, na ktoré podrobne poukázal. Dospel preto k záveru, že boli splnené podmienky pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy titulom neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu. Čo
sa týka výšky nemajetkovej ujmy za primeranú, z uvedených dôvodov, považoval sumu 10 000 €. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. septembra
2018 sp. zn. 5 Co 168/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil.
Vyslovil, že v ostatnej časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej žalobu zamietol, ponecháva rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. Konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vecne
správne rozhodol. Jeho rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenierozhodnutia. Venoval dostatočný priestor posúdeniu uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. Podrobne rozobral jednotlivé aspekty tohto nároku, pričom vykonané dokazovanie podporuje jeho
závery o opodstatnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku ako aj o jeho priznanej výške. Námietky

žalovanej preto v tomto smere vyhodnotil za nedôvodné.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 421
ods. 1 písm. c/ CSP argumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky (vecnej pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy), ktorá je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne. Žalovaná mala za to, že konajúce súdy nesprávne právne posúdili
vec a vo svojich rozsudkoch dospeli k neudržateľným právnym záverom. Trvala na absencii pasívnej
vecnej legitimácii v danom spore. V tomto kontexte poukázala najmä na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 168/2009 z 20. apríla 2011, sp. zn. 8 Cdo 219/2016 z
15. mája 2017, sp. zn. 3 Cdo 301/2012 z 31. marca 2016. Považovala za zrejmé, že v predmetnej
otázke absentuje rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože v prípade

absencie zjednocujúceho právneho stanoviska v otázke zásadného právneho významu neexistuje
žiadne rozhodnutie, ktorým by bola definitívne vyriešená predmetná otázka. Za zásadné pochybenie
súdov považovala aj skutočnosť, že priznali nemajetkovú ujmu napriek tomu, že nárok na ňu nebol
preukázaný. Súdy sa nedostatočne vysporiadali so skutočnosťou, že náhrada škody na zdraví a
náhrada nemajetkovej ujmy sú dva samostatné nároky, ktorých dôvod náhrady musí byť odlišný. V

konaní preukázané skutočnosti je podľa jej názoru možné subsumovať pod náhradu škody na zdraví
a žalobca nijako neodôvodnil nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Teda súdy sa podľa jej názoru
nesprávne vysporiadali so skutkovým stavom a so samotnou konštrukciou žaloby. Mala za to, že aj
výška priznanej nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby
dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu voči nej zamieta

a zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

4. Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom
nevydal samostatné rozhodnutie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a naň oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v zmysle

§ 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8.Podľa§421ods.1CSP,dovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti

dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.

10. Žalovaná v dovolaní vymedzila konkrétnu právnu otázku: „Či v spore o náhradu nemajetkovej ujmy je
daná vecná pasívna legitimácia poisťovne“. Súčasne tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Prípustnosť dovolania
teda vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.11. Dovolací súd v prvom rade posudzoval, či ide o otázku, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia
rozhodovaná rozdielne (t. j. riešená nejednotne).

12. Z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP vyplýva, že za relevantnú zákon označuje otázku, ktorá „je“ (teda nie
„bola“) dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Z uvedeného teda plynie, že dôležitá je v tomto smere
súčasná nejednotnosť rozhodovania dovolacieho súdu (teda nie minulá, už prekonaná a neexistujúca
rozdielnosť rozhodovania).

13. Prvým rozhodnutím dovolacieho súdu, na ktoré poukázala žalovaná s cieľom preukázať rozdielnosť
rozhodovania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, je rozhodnutie najvyššieho súdu z 20. marca 2011 sp.
zn.4Cdo168/2009.Dovolacísúdvňompodalvýkladustanovenia§4zákonač.381/2001Z.z.,zktorého
vyplýva, že predmetné zmluvné poistenie kryje nároky explicitne uvedené v citovanom ustanovení § 4
zákona č. 381/2001 Z.z. z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
nie však iné prípadné nároky vzniknuté z iného titulu. Posudzoval otázku pasívnej legitimácie žalovanej

poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z.
so záverom, že pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
381/2001 Z.z. nie je daná.

14. Druhým rozhodnutím je rozsudok najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3 Cdo 301/2012, kde

najvyšší súd konštatoval, že do pojmu náhrady škody a nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 381/2001 Z.z. nemožno subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy. Povinnosť poisťovne na plnenie z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
nevzťahuje na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúci z § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
z čoho vyplýva záver o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovní pri náhrade nemajetkovej ujmy.

15. Tretím označeným rozhodnutím je rozhodnutie najvyššieho súdu z 15. mája 2017 sp. zn. 8
Cdo 219/2016, v ktorom rovnako ako vo vyššie uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu, dospel
najvyšší súd k záveru, že podľa súčasne platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah
do osobnostných práv uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t. j. podľa § 11 a

nasl. Občianskeho zákonníka, a teda povinnosť poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasanevzťahujenaprávonanáhradu
nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

16. Treba poukázať na rozhodnutie najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktorým

poukazuje na rozdielnosť doterajšej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, nakoľko daným rozsudkom
najvyšší súd mimoriadne dovolanie zamietol a v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na nutnosť
vychádzať z chápania pojmu škoda v komunitárnom práve. V odôvodnení vysvetlil, že pri výklade
pojmu škoda pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom
práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené

toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je
zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie
utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“,

z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za
ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú. K záveru o potrebe krytia náhrady nemajetkovej
ujmy z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
dospel dovolací súd s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zohľadňujúc skutočnosť, že neoprávnený zásah do

osobnosti fyzickej osoby bol vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, v súvislosti s ktorou vzniknutá
zodpovednosť za spôsobené škody je predmetom povinného zmluvného poistenia v zmysle zák. č.
381/2001 Z.z.

17. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo

1/2016, najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na
odlišnýchprávnychzáveroch.Žalovanounastolenáotázkabolanajvyššímsúdomposudzovanávsúlade
so závermi vyjadrenými v uvedenom rozhodnutí napríklad už v rozhodnutiach z 27. februára 2018 sp.zn. 6 Cdo 206/2017, z 27. februára 2018 sp. zn. 6 Cdo 143/2017, zo 14. júna 2017 sp. zn. 3 MCdo
1/2016 a z 29. novembra 2018 sp. zn. 6 Cdo 80/2018, sp. zn. 8 Cdo 6/2018 z 27. septembra 2018.

18. K otázke pasívnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy, bolo v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 uverejnené rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016 pod č. 61 s právnou
vetou: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná“.

19. Výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou
súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch

práva (viď m. m. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2014).

20. Najvyšší súd v rozsudku z 10. novembra 2016 sp. zn. 3 Cdo 174/2016 vyslovil, že aj v
rozhodovacej praxi senátov najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných
problémov(odstraňovanie nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v

počiatočných fázach ktorého nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných
alebo až protichodných názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie
rozdielnych právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje
procedúru, prostriedky a nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry (k tomu viď napríklad
ustanovenie § 22 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov). Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte zverejňovania súdnych
rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania stanovísk k zjednocovaniu
výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom najvyššieho súdu alebo
príslušným kolégiom najvyššieho súdu. Uvedené rozhodnutie bolo aj ako judikát zverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2017 pod č. 17.

21. Dovolací súd považuje označené rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 1/2016, 6 Cdo
143/2017, 6 Cdo 206/2017, 8 Cdo 6/2018 za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení
otázky pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou
motorovéhovozidla,odktorejsaodvolacísúdneodklonil.Toutoustálenoupraxoubolzároveňprekonaný

právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 168/2009,
4 Cdo 139/2011, 8 Cdo 219/2016, 3 Cdo 172/2012 a sp. zn. 3 Cdo 301/2012. Nebol preto splnený
predpoklad prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. rozdielna rozhodovacia
činnosť dovolacieho súdu v danej otázke.

22. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné podľa § 447
písm. c/ CSP odmietol.

23. Dovolací súd sa ostatnými dovolacími námietkami žalovanej nezaoberal, keďže v dovolaní
síce poukázala na dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, ale v ďalšom obsahu

dovolania s výnimkou otázky pasívnej legitimácie poisťovne sa zaoberala len nesprávnym právnym
posúdenímprejednávanejveciprvoinštančným,akoajodvolacímsúdom,tedauplatnenýdovolacídôvod
nevymedzila spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § § 432 až 435 CSP. V prípade dovolacieho
dôvodu (a zároveň dôvodu prípustnosti dovolania) spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci
je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť tvrdením nesprávneho právneho posúdenia takej právnej

otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolateľ je teda povinný
jednaksformulovaťprávnuotázku,ktorábolaprerozhodnutieodvolaciehosúdu(predstavujúceprimárny
predmet prieskumu v dovolacom konaní) rozhodujúcou a okrem toho v dovolaní jednoznačne uviesť

i to, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý zo skutkových podstát z ustanovenia § 421 CSP
dovolateľovi nepôjde vytknúť, ak ju uvedie nesprávne, prípadne vôbec (napr. preto, že pri podávaní
dovolania vychádza z presvedčenia o neriešení právnej otázky dovolacím súdom, hoci táto už riešená je,
a to buď ustáleným spôsobom odchylným od riešenia ponúkaného odvolacím súdom alebo rozdielne),od požiadavky na sformulovanie právnej otázky (prinajmenšom tak, aby bolo zrejmé, v čom má byť
právne posúdenie veci odvolacím súdom nesprávnym), ustupovať nejde.

24. Ak v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu
k doplneniu dovolania. Jediný prípad, v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje
dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok niečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z
ustanovenia § 436 ods. 1 CSP a dopadá na odstraňovanie vady principiálne povinného zastúpenia
dovolateľa v dovolacom konaní advokátom, ak o takejto povinnosti nebol dovolateľ (vôbec alebo riadne)

poučený v odvolacom konaní; tu ale o takýto prípad nejde. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho
súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu
zvoleného pri právnom posudzovaní veci, ale významovo kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp.
§ 432 ods. 2 CSP nezodpovedajú.

25. Vzhľadom na to, že žalovaná nevymedzila uplatnený dovolací dôvod s výnimkou otázky pasívnej

legitimácie žalovanej spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, dovolaciemu súdu neostávalo nič iné,
než jej dovolanie aj vo zvyšných otázkach podľa § 447 písm. f/ CSP odmietnuť.

26. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP.

27. Senát najvyššieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.