Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205882
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816205882.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. P. Q., advokátkou so sídlom v R., T.
XXX/X proti žalovanej F. Q.-F., IČO: 41 972 775, bytom P., Y. 25, o zaplatenie sumy 859,70 Eur s
príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10Cb/13/2016-58

zo dňa 17. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomu súdu na ďalšie konanie.

Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 859,70 eur
s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere č. 3800461 zo dňa 10.6.2008, ktorá predstavovala
nesplatený úver v sume 859,70 eur, úrok z omeškania v sume 4.340,34, úrok
z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 859,70 eur a trovy rozhodcovského konania

v sume 264,82 eur a trovy konania za zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 51,50 eur a trovy
právneho zastúpenia.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2008, VOP
žalobcu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR01921/09 zo dňa 26.5.2009, dokladov z
prílohovej obálky, obsahu spisu tunajšieho súdu 9ER/2600/2009, písomného vyjadrenie žalovanej vo

veci zo dňa 14.6.2017, ostatných listinných dôkazov
v spise založenými a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 10.6.2008 strany sporu uzavreli
zmluvu o úvere č. 3800461, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej v
sume 16.000,- Sk, ktoré sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 2.620,- Sk po dobu 12 mesiacov
od 12.7.2008. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnutie úveru odplatu v sume 15.440,- Sk. Celkom
sa zaviazala zaplatiť sumu

31.440,- Sk, z ktorej jej celkové náklady predstavovali sumu 15.440,- Sk. Na splatenie úveru zaplatila
sumu 173,94 eur. Konečná splatnosť úveru nastala v mesiaci jún 2009.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ medzi stranami zmluvného vzťahu bolo dohodnuté plnenie v
splátkachtak,akomedzistranamisporu,veriteľmoholoddlžníkapožadovaťvždyibasplneniepríslušnej
splátky, len čo sa stala splatnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie a preto pre
každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Veriteľ

môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté(§565 OZ). V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, v takomto
prípade začína plynúť
3-ročná premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplatenej splátky. To platí v prípade, že veriteľ uplatnil

právo požadovať od dlžníka zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej
zo splátok najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo
požadovať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, prestane plynúť premlčacia doba celého dlhu a premlčacia
doba začína plynúť opäť len pre jednotlivé splátky od momentu ich splatnosti. Premlčacia doba ohľadne
celého dlhu začne opäť plynúť, ak dlžník v určenom termíne nesplní ani ďalšiu splátku.

Uviedol, že dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru
alebo služieb na diaľku č. 102/2014 Z.z., ktorá novelizovala Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa ustanovením §5b, podľa ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v
spotrebiteľských vzťahoch. Uvedené ustanovenie upravuje postup súdu a má sa aplikovať režimom
okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady, v ktorých je rozhodované príslušným
orgánom, vrátane súdu, o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Citovanou novelou k § 5b nebolo

zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by jeho účinnosť posúvalo. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o uplatnenom nároku bez ohľadu na
to, kedy vznikol.
Poukázal na to, že žalobca napriek tomu, že tvrdil, že poskytnutý úver sa stal predčasne splatným dňa
16.11.2008, nepreukázal, že splnil podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565

a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu predčasného zosplatnenia úveru. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie predčasné zosplatnenie úveru žalobcom nepovažoval za účinné
a pri posudzovaní premlčania jeho pohľadávky vychádzal z cit. ust. § 103 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka. Splatnosť jednotlivých úverových splátok nastala počas obdobia od 12.7.2008 do 12.6.2009.
Žalobca žalobu na plnenie podal dňa 5.5.2016, z čoho je zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba uplynula

u každej úverovej splátky v období od 13.7.2011 do 13.6.2012. Keďže došlo k premlčaniu istiny, došlo
k premlčaniu aj jej príslušenstva a to i dojednaných úrokov z omeškania. Prihliadol na premlčaný nárok
žalobcu ex offo v súlade s cit. ust. § 5b/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v platnom
znení a vecnou stránkou sporu sa ďalej nezaoberal. Počas rozhodcovského konania a exekučného
konania premlčacia doba nespočívala, pretože rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul pre vykonanie

exekúcie nebol súdom akceptovaný pre jeho rozpor s § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, na základe čoho si potom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nesplateného
úveru voči žalovanej v súdnom konaní po uplynutí premlčacej doby.
Rozhodnutie odôvodnil § 101, § 103 Obč. zák., § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zák.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol súd
prvejinštanciepodľa262ods.1a255ods.1CSPtak,žežalobcavovecinebolúspešný,nazákladečoho
mu nevznikol nárok na náhradu trov konania a žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol

tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nebol oprávnený prihliadať ne
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou, a týmto konaním
súd prvej inštancie porušil žalobcove právo na spravodlivý proces, ako aj z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. f), h) CSP keď súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaný nemienil
použiť peňažné prostriedky na súkromnú potrebu, a preto nie je spotrebiteľom a nejedná sa o vzťah
spotrebiteľský. Dlžník si vzal úver za účelom podnikania. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že
by sa malo jednať o spotrebiteľský úver.
Pokiaľ sa týka premlčania, tak v odvolaní žalobca poukázal na ust. § 112 zák.č. 40/1964 Zb., ktoré

ustanovenie sa týka plynutia premlčacej doby s tým, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatneniapodobukonanianeplynie.PodľažalobcunazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 01921/09 a vzhľadom na exekučné konanie došlo
k prerušeniu plynutia premlčacej doby, čo podrobne v odvolaní žalobca uvádza.

Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila, zásielku v odbernej dobe neprevzala.5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470
ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).

Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti
a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu,

že došlo k premlčaniu istiny, k premlčaniu jej príslušenstva a dojednaných úrokov z omeškania. Na
premlčanie súd prvej inštancie prihliadol ex offo v súlade s ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, pretože súd prvej inštancie na danú vec ex offo aplikoval ust. § 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, o ktorom ustanovení bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 11/2016
konštatované, že nie je v súlade s Ústavnou SR. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 11/2016 zo
dňa 7. februára 2018 bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený pod č. 271/2018 Z.z. dňa 27. septembra 2018
a týmto dňom nadobudol Nález záväznosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zo dňa 17. augusta 2017
a v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nebol záväzný.

12. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nielen pre
skutkové posúdenie veci, ale aj pre právne posúdenie veci je rozhodujúci stav v dobe vyhlásenia
rozsudku, pričom táto zásada platí aj pre odvolacie konanie. S poukazom na Nález ÚS SR zo dňa 7.

februára 2018, ktorý nadobudol záväznosť dňa 27. septembra 2018 je pre rozhodnutie odvolacieho súdu
uvedený Nález Ústavného súdu záväzný.

13. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie prihliadol na premlčanie

ex offo napriek tomu, že Nálezom Ústavného súdu SR PL.ÚS 11/2016 bolo konštatované, že ust. § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je s v súlade s Ústavou SR. V danej veci nič na tom
nemení skutočnosť, že v čase rozhodovania súdom prvej inštancie Nález Ústavného súdu SR nebolešte záväzný, ale v čase rozhodovania odvolacím súdom Nález Ústavného súdu SR o nesúlade § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z. je už záväzný.
Pokiaľ sa týka podstatnej odvolacej námietky, podľa ktorej žalovaná nemá postavenie spotrebiteľa,

odvolací súd tento názor nezastáva a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah treba považovať za spotrebiteľský. Uvedenie obchodného mena a IČA
bez ďalšieho neznamená, že nejde o spotrebiteľa.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š i la vec má vrátil na

ďalšie konanie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).