Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011314
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116011314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného Z.. B. Q. O.,

na hlavnom pojednávaní konanom 11. júla 2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného priadku sa obžalovaný Z.. B.. Q. O., narodený X. júla XXXX,

oslobodzuje

spod obžaloby na tom skutkovom základe, že ako oznamovateľ dňa 08.03.2015 v čase o 23:47
hodine zaslal elektronickou poštou z adresy Q..O..com na adresu podateľne Okresnej

prokuratúry v Trenčíne správu, v ktorej uviedol, že počas odovzdávania jeho maloletej dcéry prišla
namiesto súdom určenej matky maloletej jej babka B. E., trvale bytom R., S. XX, ktorá maloletú vytrhla
z jeho auta, pričom nevzala z auta aj jej veci a počas nariekania maloletej sa B. E. mala vulgárne
vyjadrovať na jeho adresu, pričom k správe priložil videozáznam, na ktorom je zachytená jeho maloletá
plačúca dcéra na rukách B. E. a v správe požiadal prokuratúru, aby vyhodnotila situáciu zaznamenaná
na videozázname z pohľadu možného zneužívania maloletej, respektíve týrania zverenej osoby a
ohrozenia mravnej výchovy, a to napriek tomu, že B. E. maloletú K.K., narodenú XX.XX.XXXX, z auta

dňa 08.06.2014 vzala bez akéhokoľvek násilia a maloletá začala plakať iba preto, že nemala svoje veci
a tieto jej okamžite nechcel podať práve obvinený, pretože

skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na tunajší súd 07.09.2016 na obžalovaného obžalobu na
tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom tento skutok kvalifikoval
ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák..

Na hlavnom pojednávaní, po prednese obžaloby, obhajca obžalovaného podľa § 256 ods. 1 Tr. por. k
obžalobe zaujal stanovisko, v ktorom v zásade vyjadril právny názor, že žalovaný skutok nie je trestným
činom a problém medzi obžalovaným a poškodenou je občianskoprávneho charakteru.

Následne bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por..
Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že

je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného vykonal dokazovanie výsluchmi
obžalovaného, poškodenej B. E., svedkov Z. S., P.. Q. E., S. E. a Z. E., oboznámením kamerovýchzáznamov z 08.03.2015 (postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por.) a oboznámením listinných dôkazov
v spise sa nachádzajúcich, menovite odpisu z registra trestov /č.l 205/ a výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov /č.l. 84/ (postupom podľa § 269 Tr. por.).

Obžalovaný ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že to, čo sa stalo, ho celé mrzí, ale nemal v
úmysle nikomu ublížiť. Dlhodobo rieši styk s jeho maloletou dcérou E., z čoho je precitlivený a napätý.
Podstata incidentu z 08.06.2014 tkvie v tom, že po ukončení styku chcel E. odovzdať jej matke a nie
starej matke. Na priebehu odovzdania E. sa chcel dohodnúť s jej matkou, ale jej stará matka do toho

zasahovala, keďže ho nemá rada. Počas odovzdávania E. vtrhla do auta obžalovaného, E. vytrhla z
autosedačky a zobrala ju na ruky. S odstupom času má za to, že celá záležitosť sa mala riešiť inak,
avšak prístup starej matky chcel dať vyhodnotiť, keďže disponoval záznamom, na ktorom bolo počuť
starú matku vulgárne nadávať. Potvrdil teda, že záznam zaslal Okresnej prokuratúre Trenčín tak, ako je
uvedené v skutkovej vete obžaloby. Nenapadlo ho, ako inak to mal riešiť, trvá však na tom, že E. bola
z autosedačky starou matkou vytrhnutá. Pri zaslaní záznamu okresnej prokuratúre sa s nikým neradil a

postupovalpodľapoučenianachádzajúcehosanastránkeokresnejprokuratúry.Pokiaľmalšpecifikovať,
prečo prípis k zaslanému záznamu formuloval tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, k tomu
doplnil, že zo strany matky a starej matky E. vznikali zámerné situácie, keď táto bola použitá ako nástroj.
Vzťah medzi ním a poškodenou, starou matkou E., popísal ako komplikovaný, do prvých dvoch rokov
E. vcelku dobrý. Potom si však poškodená E. uzurpovala, niekedy až násilne. Má pocit, že stará matka

jednala tak, že E. chcela odstaviť od jej rodičov. Zo strany poškodenej sa mu dostalo aj napádania
a invektív, táto mala učiteľský postoj, vyžadovala poslušnosť. Pokiaľ mal obžalovaný popísať, kto bol
prítomný pri incidente z 08.06.2014, tak doplnil, že tam bol on, poškodená a E., pričom neskôr prišla
aj matka E., ktorá bola po celý čas doma a zatajovala sa pred ním. Po tom, ako poškodená vytrhla
E. z autosedačky, táto plakala, poškodená jednala agresívne a vyhrážala sa políciou. Padli aj nadávky

na jeho mamu. Potom telefonoval s priateľkou, E. odovzdal ruksak, pričom vopred nevedel, že sa celý
incident takto vyostrí. Pokiaľ sa mal vyjadriť, prečo sa obrátil na prokuratúru, uviedol, že nadobudol
pocit, že mohla byť ohrozená mravná výchova E., resp. konaním poškodenej mohlo dôjsť k jej týraniu,
keďže aj v minulosti dochádzalo opakovane k nevhodnému správaniu sa poškodenej. Mal teda najmä
obavu o E.. Záznam na okresnú prokuratúru zaslal s odstupom dvoch rokov od incidentu preto, lebo

vnímal dlhodobé pôsobenie starej matky na E., táto ňou bola manipulovaná. Záznam okrem okresnej
prokuratúry zaslal aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Poškodená B. E., stará matka E., ku skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, uviedla, že jej
dcéra mala 08.06.2014 migrénu a tak ju poprosila, aby prevzala E., ktorú jej po ukončení styku mal

odovzdať obžalovaný. Počas odovzdávania E. obžalovaný začal útočiť, čo sa nestalo prvýkrát. Z auta
obžalovaného teda E. normálne zobrala a chcela zobrať jej ruksak, v čom jej obžalovaný zabránil.
E. začala plakať, lebo chcela svoje veci. Z priebehu tohto incidentu si obžalovaný vyhotovil záznam
a už vtedy kričal, že bude podané trestné oznámenie. Následne k nim prišla ich suseda a povedala,
že obžalovaný spôsobí E. šok. Potom prišiel aj jej muž, na čo sa obžalovaný vyjadril, nech si E.

ruksak nechá a dal jej ho. Padali aj invektívy, ona však na ne nereagovala. Obžalovaný okrem iného
vykrikoval, že mu učiteľka vzala dieťa, že je alkoholička. Obžalovaný sa ukľudnil až po tom, ako sa
mu ukázala jej dcéra a následne odišiel. Takéto správanie sa obžalovaného bolo podľa nej časté. O
podaní trestného oznámenia sa dozvedela s odstupom času, policajti sa boli pýtať v škole, kde pracuje,
pričom aj E. hovorila, že policajti boli v škôlke. Podanie trestného oznámenia zo strany obžalovaného

vníma ako ovplyvňovanie súdu vo veci starostlivosti o E.. Tá je celkovo zo správania sa obžalovaného
traumatizovaná, keď má ísť na styk s obžalovaným hovorí, že ide preto, aby mama nemala problémy.
Je tiež podľa nej zvláštne, že trestné oznámenie bolo podané až s odstupom dvoch rokov od incidentu.
Pokiaľ podrobnejšie mala popísať odovzdávanie E. uviedla, že normálne otvorila dvere, išla k autu
obžalovaného, v ktorom sedela E., túto vybrala z autosedačky, pričom plakať začala až po tom, ako

jej obžalovaný nedal ruksak. E. nevytrhla a pri incidente nepoužila žiadne vulgarizmy. Obžalovaný si
podľa poškodenej dlhodobo všetko nahráva, vzťahy s ním sú veľmi zlé, obžalovaný vyvoláva konflikty,
uráža ju. Ona sa mu preto snaží vyhýbať. Vníma však, že po tom, ako bolo obžalovanému v tejto veci
vznesené obvinenie, došlo k zmene jeho správania sa.

Z. S., susede poškodenej, bol incident z 08.06.2014 pri odovzdávaní E. známy, počula vtedy jej krik
a plač, išlo o to, že je obžalovaný nechcel dať ruksak a ona ho chcela. Takýto „cirkus“ zo strany
obžalovaného trvá už niekoľko rokov. Nechápala, prečo sa incident z 08.06.2014 stal, ale pamätá si,
že E. bola vtedy vystresovaná. Ona obžalovanému nič nepovedala, na incident sa dívala spoza plotu.O obžalovaného sa nezaujíma. Ako sa počas incidentu k sebe správali obžalovaný a poškodená si
nepamätala, E. však prosila o svoj ruksak a plakala, pričom jej plač utíchol až po tom, ako jej obžalovaný
odovzdal jej ruksak. Celé to brala ako provokáciu z jeho strany.

Radovana E., matka E., sa 08.06.2014 nemohla zúčastniť jej odovzdania, lebo mala migrénu, a tak
požiadala poškodenú, aby ju prevzala od obžalovaného. Nejaký čas po tom, ako malo dôjsť k jej
odovzdaniu, prišiel jej brat s tým, že zobral foťák a začal natáčať incident, ktorý sa pri jej odovzdávaní
dial. Počula plač E. a z okna videla, ako ju poškodená tíšila. Podľa jej názoru incident vyvolal obžalovaný

tým, že E. nedal ruksak a tá sa následne rozplakala. Keď sa obžalovanému ukázala, ten spokojný
odišiel. I z toho usúdila, že obžalovaný chcel vyvolať konflikt. Priebeh incidentu medzi ním a poškodenou
však priamo nevidela, pozrela si ho len na videu. Ešte pred jeho vznikom jej však obžalovaný volal
s tým, že berie E. do Kauflandu. Má vedomosť o tom, že video z incidentu bolo zaslané minimálne
dvom jej kamarátkam, pričom má podozrenie, že išlo viacerým. Video bolo týmto dvom kamarátkam
zaslané aj s komentárom, že poškodená je tyranka, ktorá ničí jeho dieťa. Po vznesení mu obvinenia

sa správanie sa obžalovaného nijako nezmenilo, tento pokračuje v atakoch a vyvíja psychický tlak. E.
je rukojemníčka situácie. Ona sama bola už v dôsledku konania obžalovaného viackrát vypočúvaná,
a to ohľadne údajného týrania E. poškodenou, bránenia obžalovanému v styku s ňou i falšovania jej
zdravotných záznamov. Podania na rôzne orgány sa opakujú približne dvakrát do roka. Chvíľu je kľud
a potom obžalovaný znovu udrie. Vzťah obžalovaného ku E. je podľa nej komplikovaný, E. sa niekedy

s obžalovaným odmieta stýkať, avšak podľa nej je pod tlakom obžalovaného, čo má potvrdzovať, že
viackrát povedala, že s obžalovaným ide, keďže nechce robiť problémy. S obžalovaným sa stretáva
pravidelne, tak ako je určené rozhodnutím súdu.

S. E., starý otec E., si pamätá z incidentu z 08.06.2014 to, čo videl. Bol v dome keď započul plač E., vyšiel

z domu a videl poškodenú, ako má E. na rukách. E. intenzívne plakala. Chcela svoj ruksak, obžalovaný
hoaleodmietolodovzdať.SnažilsapoškodenúaE.zaprataťdodomu,keďžeE.sanedariloutíšiť.Keďže
incident vznikol v dôsledku toho, že obžalovaný odmietol odovzdať ruksak, toto správanie obžalovaného
vnímal ako provokáciu. Aj pre neho samého bol predmetný incident stresujúci, E. preto musela mať
traumu. E. sa utíšila až po tom, ako jej obžalovaný dal ruksak, predošlé utišovanie ním a poškodenou

a ani prísľub nového ruksaku nezabrali.

K incidentu z 08.06.2014 uviedol Z. E., strýko E., že obžalovaný podvečer doviezol E., aby ju odovzdal
matke. On bol v izbe a počul krik. Videl, ako obžalovaný pred domom robí problémy, vykrikuje a uráža.
E. nechcel dať ruksak. Aj sa tváril, že jej ho ide podať, ale potom ho stiahol, v dôsledku čoho ešte

viac plakala. Obžalovaný ju teda nijako neutišoval. Už aj predtým robil problémy pri odovzdávaní E.,
viackrát bola aj volaná polícia. Samotné vyberanie E. z auta nevidel, počul však urážky obžalovaného
voči poškodenej, ktorá vulgárna nebola. Podľa neho konflikty vyvoláva obžalovaný, nevie však prečo.

08.03.2015 bola na adresu elektronickej pošty podateľne Okresnej prokuratúry Trenčín z elektronickej

adresy obžalovaného zaslaná správa, v ktorej je uvedené „... na základe pokynov od mojej mamy - p. O.
zasielam videozáznam zaznamenaný náhodou pomocou security kamery na aute počas odovzdávania
mojej dcéry jej matke, keď prišla po moju dcéru namiesto súdom určenej matky jej babka a vytrhla
moju dcéru z auta pričom nevzala z auta jej veci a počas nariekania mojej dcéry, že chce svoje veci
spustila navyše aj spŕšku vulgárnych nadávok na adresu mojej mamy a mňa. Žiadam Vás týmto aj o

vyhodnotenie spomínanej situácie z pohľadu možného zneužívania maloletej, resp. týrania zverenej
osoby a ohrozovania mravnej výchovy. Za pochopenie a skorú odpoveď Vám vopred ďakujem. ...“.

Pokiaľ ide o kamerový záznam z odovzdávania E. predložený obžalovaným v zmysle skutkovej vety
(teda ako prílohu podania Okresnej prokuratúre Trenčín), jedná sa o pohľad z ulice smerom na dom,

pričom na zázname vidieť rodinný dom a časť vozidla, poškodenú, ktorá má na rukách E., ktorá plače,
nachádzajú sa za plotom rodinného domu. Neskôr vidno aj obžalovaného na druhej strane plotu. Je
zrejmé, že poškodená sa s obžalovaným cez plot háda, nie je však rozumieť, o čom. E. plače až kričí,
zadúša sa. Potom príde von z rodinného domu S. E.. Medzitým poškodená E. položí na zem, E. beží k
bráne, stále plače a kričí. Potom za ňou príde poškodená a zas niečo hovorí obžalovanému.

Vyššie popísaný kamerový záznam je v podstave výňatkom (časťou, výsekom) kompletného
kamerového záznamu z odovzdávania E., ktorý obžalovaný predložil pri záverečnom preštudovaní
spisu. Okrem už uvedeného je zrejmé, že kamerový záznam bol nasnímaný na kameru nachádzajúcu savovozidleobžalovaného,pričomjeviditeľnýizačiatokincidentu,keďsaobžalovanýtelefonickysmatkou
E. domáha, aby E. prišla prevziať jej matka a nie poškodená. Poškodená následne odmietajúc ďalšie
dohadovanie sa s obžalovaným otvára zadné dvere jeho vozidla a z detskej autosedačky sa chystá

vybrať E.. Obžalovaný ďalej telefonuje a zároveň sa s ním rozpráva aj poškodená. Keď poškodená
začne E. vyberať z autosedačky, tá zamrnčí, pričom obžalovaný dodá, aby poškodená E. nebrala,
nakoľko nechce ísť. Obžalovaný pritom stále telefonuje s matkou E., dožaduje sa jej prítomnosti, pričom
poškodená slovne reaguje na prebiehajúci telefonát. Poškodená následne berie E. z autosedačky, tá sa
ešte v aute rozplače, a dáva si ju plačúcu na ruky. Potom poškodená s E. na rukách zatvára dvere a

odchádza. Obžalovaný vychádza z auta s tým, že E. tam má ešte veci, zatvorí dvere a kráča k rodinnému
domu pred bránku. Po chvíli opätovne počuť plač dieťaťa a žena s ním na rukách sa vracia k bránke
rodinného domu. Nasledujú udalosti zrejmé z už popísaného výňatku.

Pokiaľ ide o kamerový záznam z odovzdávania E. predložený poškodenou, jedná sa o pohľad z domu
na ulicu, pričom na zázname vidieť S. E., poškodenú a plačúcu E., ktorí sa nachádzajú za bránou od

rodinného domu a obžalovaného, ktorý sa nachádza pri aute, následne si do auta sadá, potom vstáva
a niečo hľadá, nakoniec niečo z auta vyberá. Poškodená berie plačúcu E. na ruky, pričom E. je otočená
smerom k obžalovanému v aute a plače. Poškodená ju zoberie na ruky a odchádza preč. Ďalej tiež
vidieť, ako obžalovaný, ktorý bol predtým pri aute, stojí pred bránou, poškodená aj s E. sú na druhej
strane brány. Obžalovaný má prevesený detský ruksak cez plece a telefonuje, E. plače, potom chytí

obžalovaný ruksak a ide ho prehodiť cez plot, E. si ho chce vziať, ale obžalovaný cukne a ruksak jej
neprehodí. Na to E. plače ešte viac, pričom obžalovaný jej nakoniec ruksak podáva. E. uteká do domu
bez plaču a obžalovaný ešte niečo hovorí poškodenej, ktorá nakoniec odchádza do domu.

Podľa odpisu z registra trestov z 09.07.2019 vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný.

Obžalovaný bol podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov z 08.06.2016 v období od 01.01.2010 do
08.06.2016celkomjedenásťkrátpriestupkovoriešený.Pokiaľideopriestupkyz22.06.2013,29.04.2013,
03.06.2014, 27.06.2014 06.07.2014, 29.08.2014 22.03.2015, 06.09.2015 a 16.01.2016, vo všetkých
prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré boli vybavené blokovými pokutami.

Priestupkové konanie proti obžalovanému o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na skutkovom
základe, že obžalovaný sa 05.02.2013 mal Q. E. vyhrážať a vulgárne jej nadávať slovami, že ju zničí,
že je hlupaňa a krava a že jej znepríjemní život, bolo s právoplatnosťou 22.10.2013 zastavené. Ďalšie
priestupkové konanie proti obžalovanému o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na skutkovom
základe, že obžalovaný mal 20.04.2014 v čase o 16:00 hod. u poškodenej neustále zvoniť na zvonček

rodinného domu a uraziť poškodenú slovami, že je stará krava a nebude sa s ňou rozprávať a mal ju
natáčať na svoj mobilný telefón, bolo s právoplatnosťou 30.05.2014 odložené.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. a prihliadnuc na
všetky ďalšie skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté súd dospel k záveru, že skutok,

ktorý sa obžalovanému v obžalobe kládol za vinu, nie je trestným činom, a preto aplikujúc § 285 písm.
b) Tr. por. obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.

V prvom rade považuje súd za potrebné zdôrazniť, čo nebolo v podstate medzi procesnými stranami
sporné a jednoznačne vyplynulo i z vykonaného, že došlo k spáchaniu skutku popísaného v obžalobe a

že tento skutok (z ktorého z hľadiska možnej trestnosti je dôležitá tá časť, keď obžalovaný 08.03.2015
zaslal prokuratúre email, videozáznam a správu - sprievodný list) vykonal obžalovaný ako osoba trestne
zodpovedná.

Pokiaľ ide o tú časť skutkovej vety, že poškodená pri incidente 08.06.2014 z auta obžalovaného vzala

E. bez násilia a tá začala plakať iba preto, že nemala svoje veci a tieto jej okamžite nechcel podať
obžalovaný, tu súd považuje za potrebné poukázať, že z vykonaného (rozsiahleho) dokazovania síce
vyplynulo, že poškodená E. z autosedačky E. skutočne nevytrhla, ale ju skôr vybrala bez násilia, avšak
zároveň až toto bol moment, kedy dovtedy pokojná E. začala plakať, pričom to, či plakala skutočne preto,
že nemala svoje veci, z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, dôvodov mohlo byť viac,

jednalo sa v tom čase o skutočne malé dieťa.

Ďalej je však potrebné si uvedomiť, že prečinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Tr. zák. sa
dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Pokiaľ ideo znaky skutkovej podstaty daného prečinu, okrem popísaného konania ako objektívnej stránky jeho
skutkovej podstaty sa tiež ďalej vyžaduje úmyselné zavinenie ako subjektívna stránka jeho skutkovej
podstaty. Lživým obvinením pritom treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá

na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho
spáchal. Krivé obvinenie sa môže týkať len trestného činu. Ak páchateľ iného krivo obvinil z konania,
ktoré nezakladá zákonné znaky niektorého trestného činu podľa osobitnej časti Tr. zák., nedopustí sa
trestného činu krivého obvinenia. Znaky trestného činu krivého obvinenia nie sú naplnené, ak ide o
obvinenie z priestupku. Z hľadiska subjektívnej stránky musí páchateľ chcieť alebo si byť aspoň vedomý

toho, že iného lživo obviňuje z trestného činu a byť s tým uzrozumený, a súčasne chcieť alebo byť aspoň
uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto osoba trestne stíhaná. Pri posudzovaní viny
páchateľa trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák. nestačí sa zaoberať len otázkou, či
osoba, ktorú páchateľ obvinil, skutočne spáchala trestný čin, prípadne, či bola zaň stíhaná a odsúdená,
ale orgány činné v trestnom konaní musia zároveň preukázať, že si páchateľ bol vedomý toho, že inú
osobu obviňuje nepravdivo (napr. R 63/1991). Ak páchateľ iného lživo obviní z konania, ktoré nezakladá

znaky niektorého trestného činu podľa osobitnej časti Tr. zák., nespácha trestný čin krivého obvinenia
(napr. R 44/1965). Pokiaľ súd uviedol, že pri subjektívnej stránke stíhaného prečinu sa vyžaduje úmysel,
dopĺňa., že bude stačiť aj úmysel nepriamy, eventuálny (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Zavinenie ako podstatná
zložkasubjektívnejstránkytrestnéhočinujevybudovanánazložkevedomostnej(intelektuálnej)azložke
vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Zavinenie je vnútorný,

psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a vzťahuje sa na porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného Tr. zák. spôsobom tam uvedeným. Vzťahuje sa na priebeh páchateľovho
činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu.
Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, čin. K subjektívnej
stránke patrí ako fakultatívny znak nepochybne aj motív konania páchateľa, ktorý predstavuje vnútorný

podnet vedúci páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Zhrnúc všetko je teda dôležité (trestné), ak páchateľ iného lživo obvinil v úmysle privodiť jeho trestné
stíhanie a bol si vedomý toho, že obviňuje inú osobu nepravdivo.

Súd však dospel k záveru, že skutkový dej uvedený v obžalobe nemôže byť stíhaným či iným trestným
činom, nakoľko absentujú jeho obligatórne formálne znaky, a to objektívna stránka skutkovej podstaty
prečinu krivého obvinenia (lživé obvinenie inej osoby z trestného činu, teda objektívne nepravdivé
obvinenie založené na vymyslených skutkových okolnostiach trestného činu) a subjektívna stránka
skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia (chcenie alebo aspoň vedomosť páchateľa o tom, že iného

lživo obviňuje z trestného činu, teda vedomosť o tom, že inú osobu obviňuje nepravdivo).

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a skutočností tam prebratých totiž vyplynulo,
že obžalovaný bol presvedčený, že v emailovom podaní adresovanom Okresnej prokuratúre Trenčín
uviedol iba pravdu, čo má mať oporu v zaslanej prílohe - priloženom videozázname. Taktiež poškodená

priebeh tohto skutku popísala obdobne ako obžalovaný s tým rozdielom, že E. z autosedačky nevytrhla,
teda ju vzala bez násilia, a jej plač mal byť vyprovokovaný obžalovaným, ktorý E. nechcel hneď dať
ruksak. Je zrejmé, že v danom prípade si obžalovaný preukázateľne nezvratne nevymyslel to, čo bolo
uvedené jeho emailovom podaní. Obvinený aj poškodená priebeh incidentu opísali v istých okolnostiach
inak z hľadiska ich subjektívneho pohľadu ich priamej účasti, pričom sa však v podstatných skutkových

okolnostiach zhodli. Súd je toho názoru, že opísanie skutku v emailovom podaní nie je možné hodnotiť
ako objektívne nepravdivé obvinenie, nakoľko obvinený mohol konanie poškodenej subjektívne vnímať
spôsobom, ako ho v predmetnom podaní opísal. Nejde teda o trestnoprávne relevantné uvedenie
nepravdy, resp. zásadné pozmenenie skutočnosti spôsobilých mať váhu lživého obvinenia, pričom
uvedené nevyvracia ani záznam predložený poškodenou, nakoľko na tomto sa nenachádza prevzatie

poškodenou, ale až následná udalosť pred rodinným domom. Súd tiež nemal za relevantne dokázané,
že obžalovaný si bol vedomý toho, že ním uvádzané skutočnosti v jeho emailovom podaní odporujú
pravde. Obžalovaný sa k takémuto úmyslu nepriznal a jeho úmysel nemožno vyvodiť relevantne ani z
iných dôkazov.

Záverom súd považuje za nutné doplniť, že každé obdobné podanie ako v danom prípade, v ktorom sa
oznamovateľobracianapríslušnéorgányčinnévtrestnomkonaní,abyvyhodnotiliskutočnostizhľadiska
naplnenia znakov trestného činu, by v prípade, že nedôjde k trestnému stíhaniu na podklade takéhoto
oznámenia, muselo potom viesť paušálne aj k trestnému stíhaniu každého takéhoto oznamovateľa, čonie je možné pripustiť a nemôže byť ani v súlade s účelom trestného práva ako takého. Na druhej
strane, ak osoba, ktorej konanie oznamovateľ orgánom činným v trestnom konaní oznámil, pociťuje,
že v dôsledku následných procesných úkonov orgánov činných v trestnom utrpela ujmu zo strany

oznamovateľa, existujú prostriedky mimo rámca trestného práva, ktoré slúžia na zjednanie nápravy
takejto ujmy, pričom podľa názoru súdu by aj týmito prostriedkami mali byť riešené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.