Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119011743
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119011743.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzjehopredseduJUDr.EvyRešatkovejasudcovJUDr.Mariána
Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. K. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Nt/29/2019 zo dňa 05.02.2020.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Nt/29/2019 zo dňa 05.02.2020 bol podľa § 446
ods. 1 Tr. poriadku návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia, ktorý
bol odsúdenému M. K. uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/127/2011 zo dňa
20.02.2012, zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený M. K. ihneď po jeho vyhlásení, ktorú dodatočne

neodôvodnil.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť. Zistil pri tom, že konajúci
súd postupoval podľa procesného predpisu, keď pred rozhodnutím o návrhu odsúdeného o zmenu
spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia tohto vypočul k argumentácii svedčiacej pre
vyhovenie jeho návrhu, pričom odsúdený mal možnosť sa vyjadriť aj k dôkazom vykonaným na verejnom

zasadnutí.

Následnesťažnostnýsúdposudzoval,činapadnutývýroksťažovateľomjevecnesprávnymazodpovedá
zákonu. Vychádzal pritom z obsahu vykonaných dôkazov, ako aj z dôvodov napadnutého uznesenia,
z ktorých plynie, že zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa
opiera o nesplnenie materiálnych podmienok uvedených v § 74 ods. 1 Tr. zákona.

Konajúci súd uzavrel, že odsúdený nútene abstinuje, keďže sa v súčasnosti nachádza vo výkone
trestu, no doposiaľ sa ústavnému protialkoholickému liečeniu nepodrobil. Prvostupňový súd zdôraznil,
že nútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody nemá dostatočný terapeutický účinok na
odsúdeného a bude potrebná odborná pomoc na špecializovanom oddelení. Okresný súd mal za to,
že potreba ústavného liečenia je u odsúdeného zrejmá a potrebná, keďže tento sa dopustil obzvlášť

závažného zločinu vraždy pod vplyvom alkoholu, a je potrebné, aby mala spoločnosť aj štát istotu, že po
podmienečnom alebo riadnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu bolo na odsúdeného pôsobenéochranným liečením dostatočnou intenzitou a problém s alkoholom bol u odsúdeného vyriešený. Na
základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že u odsúdeného nie sú dôvody na to, aby mu bola
zmenená forma ochranného liečenia z nariadenej ústavnej formy na ambulantnú formu ochranného

liečenia.

S vysloveným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj sťažnostný súd, preto v celom rozsahu odkazuje
na dôvody napadnutého uznesenia a v stručnosti k nim dodáva nasledovné:

Odsúdený M. K. je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/127/2011 zo dňa 20.02.2011 v rámci konania o dohode o vine a
treste. Uvedeným rozsudkom bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.
1, 2 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 7 mesiacov a
mimo iné mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z uvedeného plynie,
že súčasťou jeho dohody o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom bol aj jeho súhlas s uložením

ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak

možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

OdsúdenýM.K.naverejnomzasadnutívovzťahukupredmetukonaniavypovedal,žesvojnávrhpodáva
z dôvodu, že sa mu blíži termín, kedy bude mať splnené podmienky na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody a podľa jeho vedomostí, žiaden súd by ho podmienečne neprepustil,
pokiaľ by mal nariadenú ústavnú liečbu, ktorú by nevykonal. Z uvedeného je možné usudzovať, že

podanie návrhu na zmenu ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou na formu ambulantnú, nie
je u odsúdeného vedené primárne zmenou v jeho postoji, že sa nechce podrobiť protialkoholickému
liečeniu ústavnou formou, respektíve, že takéto liečenie nie je nevyhnutné, ale podal ho účelovo vo
vzťahu k vytvoreniu si podmienok pre rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody. Krajský súd v tomto kontexte opätovne poukazuje na skutočnosť, že k mimoriadnemu zníženiu

trestu odňatia slobody vo vzťahu k spáchanému obzvlášť závažnému zločinu vraždy podľa § 145
ods.1, ods. 2 Tr. zákona došlo na základe schválenej dohody o vine a treste, ktorú odsúdený uzavrel s
prokurátorom, a ktorej súčasťou bol aj súhlas odsúdeného s uložením ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou a preto je spravodlivé jeho vykonanie od odsúdeného vyžadovať.

S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd uzavrel, že napadnuté uznesenie konajúceho súdu
je vecne správne a zodpovedá zákonu, pretože nebolo v konaní preukázané, že možno vzhľadom na
povahu choroby a liečebné možnosti odsúdeného očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a

túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.