Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8216202231.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bardejove sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci manželky: D. E., Z..

X.X.XXXX,K.B.A..Z.XXX/XX,XXXXXB.,zast.JUDr.EvouHudákovou,Dlhýrad17,08501Bardejova
manžela: X. E., Z.. X.X.XXXX, A.. Z. XXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska
45, 085 01 Bardejov, o rozvod manželstva t a k t o

r o z h o d o l :

Manželstvo D. E., rod. O., nar. X.X.XXXX a X. E., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom
XX rozvádza.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným 27.4.2016 sa manželka - navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, ktoré
s manželom uzavrela X.X.XXXX. Návrh odôvodnila stratou citového vzťahu k manželovi, absenciou
intímneho spolužitia, nedostatkom úcty a vzájomných prejavov slušnosti, ďalej skutočnosťou, že spolu
nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária s finančnými prostriedkami spoločne, deti pochádzajúce
z manželstva sú plnoleté a samostatné a že ďalšie spolužitie s manželom si nevie predstaviť. Tvrdila,
že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené a jeho prípadné obnovenie je vylúčené a preto
mediáciu ako aj návštevu psychologickej poradne pre prekonanie krízy vylučovala.

2. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol účinne doručený do vlastných rúk dňa 24.5.2016 písomne vyjadril
podaním z 10.6.2016. V ňom uvádzal, že počas manželstva dlhodobo turnusovo pracoval v zahraničí a
po príchode domov zabezpečoval finančne potreby rodiny a zveľaďoval spoločnú zdieľanú domácnosť.
Tvrdil, že vážnejšie nezhody v manželstve nastali 5 rokov pred podaním návrhu na rozvod manželstva,
preto zanechal turnusovú prácu v zahraničí, avšak následne sa dozvedel o mimomanželskom vzťahu
svojej manželky v čase podania návrhu s F. I.. Tvrdil, že manželka nehospodárne nakladala s

finančnými prostriedkami, ktoré jej zanechával pre potreby domácnosti, ďalej že v čase podania návrhu
nehospodárili spoločne a každý sám sa staral o zabezpečenie svojich potrieb, že navrhovateľka sa pred
podaním návrhu aj reálne odsťahovala zo spoločnej domácnosti, jeho snaha o záchranu manželstva je
bez jej spätnej väzby, resp. je sprevádzaná prehnanými reakciami spojenými s verbálnymi a fyzickými
útokmi. Uznával, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a dlhodobo prežíva krízu, avšak pred
prípadným rozvodom manželstva žiadal súd umožniť účastníkom pokúsiť sa o prekonanie tohto stavu
nariadením absolvovania psychologickej poradne.

3. V priebehu konania manželka navyše tvrdila, že s manželom sa dlhodobo nekontaktuje, nežijú
spolu, nevedú spoločnú domácnosť, z domu sa vysťahovala a pre dlhú dobu od opustenia spoločnej
domácnosti, neprekonateľné rozdiely a neveru nie je možná obnova manželského spolužitia, pretože jetrvalo rozvrátené, reálne aspoň 7 rokov nefunguje a neplní svoj spoločenský účel. Manželom tvrdená
mimomanželská známosť manželky, ktorú mali preukázať ním dodatočne navrhovaní svedkovia o
rozvrate manželstva svedčia o existencii dôvodov pre vyhovenie návrhu. Tvrdila, že počas spoločného

života ju manžel ponižoval, urážal, nevážil si ju, považoval ju za slúžku, ďalej že dvaja z troch spoločných
synov s ním prerušili akýkoľvek kontakt. Tvrdila tiež fyzické napadnutie manželom, na potvrdenie
čoho predložila súdu lekársku správu z 27.2.2016. Popierala manželom tvrdené nadmerné požívanie
alkoholických nápojov.

4. Manžel v priebehu konania svoje stanoviská dopĺňal v tom smere, že ako manžel ani otec rodiny
nepochybil a príčiny rozvratu manželstva sú výlučne na strane navrhovateľky a tieto spočívajú v jej
nevere ako aj udržiavaní priateľských vzťahov s osobami podporujúcimi ju v ukončení manželstva
rozvodom. Tvrdil, že manželka počas manželstva vyvolávala hádky, osočovala ho, ohrozovala ho nožom
a zhoršovala jeho morálny kredit v očiach ďalších osôb, ďalej že návrh na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pred podaním návrhu na rozvod podal výlučne pre nehospodárne nakladanie

manželky so spoločným majetkom. Uznával, že navrhovateľka voči nemu pociťuje neprekonateľný
odpor, namietal však ponižovanie manželky jeho osobou. K fyzickému incidentu medzi manželmi
tvrdil, že na lekárskom ošetrení bol v sobotu ráno aj večer (27.2.2016) a v pondelok (29.2.2016) bol
hospitalizovaný, o čom predložil lekársku prepúšťaciu správu z 2.3.2016.

5. V rámci tohto konania súd po vypočutí účastníkov vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/112/2016-48 z
19.1.2017, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Označený rozsudok bol na odvolanie manžela zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
8Co/36/2017-71 z 28.11.2017 pre nedostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v
rozpore s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

6. Na základe dodatku č. 2 k rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 z 23.12.2019 bola vec
8.1.2020 náhodným výberom pomocou technických prostriedok pridelený novému zákonnému sudcovi,
ktorý vydal tento rozsudok.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie 19.1.2017, 17.4.2018, 29.11.2018 a 27.2.2020 na ktorom vykonal
dokazovanie výsluchom manželov, syna L. pochádzajúceho z manželstva, oboznámením originálu
sobášneho listu, spisu 5C/111/2016 vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
ostatných listín predložených účastníkmi do spisu. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania
výsluchmi F. I. a Š. O. z dôvodu, že títo boli na návrh manžela opakovane predvolávaní na nariadené

pojednávania, ani jedného z nariadených termínov sa nezúčastnili a preto bol tento postup odôvodnený
aplikáciou § 198 ods. 3 C.s.p. Ich výsluch súd nepovažoval za potrebný aj s prihliadnutím na obsah ich
písomných vyjadrení z 21.5.2019, 22.5.2019, 10.7.2019, 9.9.2019, 16.12.2019, 23.12.2019, 4.2.2020
a 11.2.2020, ako aj s prihliadnutím na dôkazy vykonané do dňa vydania rozhodnutia súdu, ktoré súd
považoval za postačujúce pre meritórne rozhodnutie o uplatnenom návrhu. Z obdobných dôvodov

súd nepovažoval za potrebný ani výsluch F.. P. B. k skôr ordinovanej liečbe manželov, keďže otázky
manželom tvrdeného ochorenia a jeho liečby neboli z hľadiska účastníkmi tvrdených dôvodov rozvratu
manželstva pre konečné závery o rozvrate manželstva medzi účastníkmi relevantné. Vo vzťahu k
svedkyni F. U. O. okrem už prezentovaných dôvodov si navyše účastník navrhujúci jej výsluch nesplnil
základnú procesnú povinnosť riadneho označenia svedka dátumom jej narodenia a trvalého bydliska, čo

súdu znemožnilo aj prípadné predvolanie tejto svedkyne na pojednávania nariadené súdom a zistenie
jej adresy prostredníctvom registra obyvateľov. Bez ohľadu na nevykonanie týchto dôkazov, považoval
súd vzhľadom na stav konania a v ňom zistené a vykonaným dokazovaním overené skutočnosti za
dostatočné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Preto by bolo ďalšie odročenie pojednávania za
účelom ich vykonania v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

8. Na základe vykonaného dokazovania bol vo veci zistený nasledovný skutkový stav.

9. Z výsluchu navrhovateľky dňa 19.1.2017 súdu vyplynulo, že z manželstva pochádzajú traja synovia,
ktorí sú plnoletí, že s manželom spolu dlhšiu dobu nežijú, ďalej že pracovne pôsobí v zahraničí, že počas

návratu do miesta pôvodného trvalého sa v spoločnej domácnosti s manželom nezdržiava, pretože si
nerozumejú a že približne 2 roky má nadviazanú mimomanželskú známosť na území Slovenska. Príčinu
rozpadu manželstva videla v správaní manžela, ktorý jej mal vulgárne nadávať (konkrétne mal vysloviť,že „prišla s igelitkou a s touto aj odíde“). Pri výsluchu potvrdzovala, že manžel na ňu podal trestné
oznámenie, ktoré následne stiahol.

10. V rámci svojho výsluchu pred súdom manžel uvádzal, že pokiaľ by manželka nemala kamarátky,
ktoré sú rozvedené, k návrhu na rozvod manželstva by nedošlo. Tvrdil vulgárne nadávky manželky voči
nemu, taktiež fyzický atak z jej strany ako aj jej nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Odmietal,
že by neprispieval na chod spoločnej domácnosti.

11. Z výsluchu L. E., syna účastníkov bolo zistené, že rodičia spolu dlhodobo nežijú (v čase konania
výsluchu tvrdil, že tomu je 3 roky), matka pracuje dlhodobo v Rakúsku, kde odišla kvôli zárobku, v meste
Bardejovtrávisvojedovolenky4-5týždňovvroku,kedyžijenaubytovni.Vypovedal,ževspolužitírodičov
sa opakovali situácie tichej domácnosti a hádok, ponižovania matky otcom, vulgárneho správania otca
k nemu aj matke. K hospodáreniu v spoločnej domácnosti udával, otec od matky v minulosti požadoval
preplácať bločky za realizované nákupy.

12. Z písomných podaní navrhovanej svedkyne Š. O. (matky navrhovateľky) k postupne nariaďovaným
termínom pojednávaní z 21.5.2019, 9.9.2019, 16.12.2019, 4.2.2020 vyplýva, že podľa menovanej
účastníci konania dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo neplní svoj účel a neexistuje
žiadna nádej na zotrvanie manželstva.

13. Z písomných podaní navrhovaného svedka F.Z. I. k postupne nariaďovaným termínom pojednávaní
z 22.5.2019, 10.7.2019, 23.12.2019 a 11.2.2020 vyplýva, že svoj výsluch považoval za neštandardný
a bezpredmetný s poukazom na to, že nie je s účastníkmi konania v osobnom ani rodinnom vzťahu a
k veci sa nemá ako vyjadriť.

14.ZpísomnéhopodaniapôvodnenavrhnutejsvedkyneK.E.(manželovejmatky)vyplýva,žemenovaná
nemá poznatky o spoločnom živote účastníkov.

15.Zdoloženéhosobášneholistumanželovz15.4.2016bolozistené,žeúčastnícitohtokonaniauzavreli

manželstvo X.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. o zväzku XX, ročníku
XXXX, na strane XX, pod por. č. XX.

16. Z lekárskeho potvrdenia vystaveného NsP Sv. Jakuba n.o. z 27.2.2016 vyplýva poranenie
ľavého kolena navrhovateľky. Z lekárskej prepúšťacej správy z 2.3.2016 vyplýva hospitalizácia manžela

v období od 29.2.2016 do 2.3.2016 s podozrením na komočný syndróm (otras mozgu) a jeho
prepustenie so záverom bez traumatických zmien v intrakráriu a na skelete, resp. so záverom možného
postkomočného syndrómu.

17. Podľa zápisnice o pojednávaní konanom 26.8.2019 vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 5C

111/2016 (vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva) procesná
strana manžela (v uvedenom spore vystupujúceho ako žalobca) tvrdila stav absolútnej nedôvery majúci
za následok nemožnosť relevantným spôsobom komunikovať v otázkach týkajúcich sa spoločného
majetku ako aj dlhodobé samostatné hospodárenie oboch manželov a odsťahovanie sa manželky zo
spoločnej domácnosti. Procesná strana manželky (v uvedenom spore vystupujúca ako žalovaná) tvrdila,

že manželka nežije s manželom v spoločnej domácnosti od r. 2015, každý samostatne hospodári so
svojimi príjmami a že si chce zabezpečiť trvalé bývanie. Tunajší súd v danej veci rozhodol rozsudkom
č. k. 5C/111/2016-131 z 26.8.2019, ktorým zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov
tohto konania, pričom voči rozsudku sa vzdali obe strany práva na podanie odvolania, v dôsledku čoho
rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.8.2019.

18. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko
aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak
takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

19. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.20. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

21.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

22. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

25. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

26. Podľa vyššie citovaných ustanovení relevantných právnych noriem je predpokladom rozvodu

manželstva existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia
perspektívy obnovenia spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny
rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú
pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (R
6/1970).

27. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov už po dlhší čas
a aj v súčasnej dobe neplní svoj účel. Manželia pomerne dlhú dobu (podľa zistení súdu približne 5
rokov) spolu nežijú, manželka sa zo spoločnej domácnosti natrvalo odsťahovala, manželia dlhodobo
nemajú spolu žiaden intímny život, čo medzi stranami sporné ani nebolo. Manželia tiež dlhodobo

nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária s majetkom ani vzájomne so svojimi príjmami,
čo potvrdzuje aj priebeh a výsledky už skôr skončeného súdneho konania o zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 5C/111/2016. Z dokazovania tiež
vyplýva, že manželia si spoločne v ničom nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o deti, keďže tieto už
dosiahli plnoletosť a ekonomicky sa osamostatnili, pričom len jedno spoločné dieťa žije v rodinnom

dome, kde pred opustením viedli v minulosti manželia spoločnú domácnosť a ďalšie dve plnoleté
deti odmietajú udržiavať osobné vzťahy so svojim otcom. Manželka v priebehu konania priznala
mimomanželský pomer, ktorý považuje za svoju súkromnú záležitosť, ktorú pred manželom odmietla
bližšie rozvádzať, tento je však potrebné považovať za jednu (nie však jedinú) z príčin trvalého rozvratu
manželských vzťahov. Priebeh tohto súdneho konania a v ňom vykonané dokazovanie svedčí pre

záver, že manželia medzi sebou nedokážu vytvoriť zdravé rodinné prostredie, keďže obaja manželia
sa vzájomne slovne napádajú, nerešpektujú svoju dôstojnosť, nevážia si jeden druhého, pričom takto
konštatované prejavy ich manželského vzťahu boli preukázané svedeckou výpoveďou ich spoločného
syna Denisa a svedčia o nich aj listinné dôkazy doložené do spisu manželom. Hoci účastníkmi
tvrdené skutočnosti o vzájomnom fyzickom napadnutí 27.2.2016 podľa názoru súdu preukázané neboli

(doložená lekárska prepúšťacia správa z 2.3.2016 nepotvrdzuje žiadne zranenia manžela manželkou,
vzhľadom k tomu, že z nemocničného ošetrenia bol prepustený so záverom len možného, nie však
potvrdeného postkomočného syndrómu a v súvislosti so zranením kolena manželky ňou doložené
potvrdenie z 27.2.2016 objektívne nesvedčí o jeho spôsobení práve manželom), uvedené nič nemení
na závere, že obaja účastníci konania v manželstve porušili svoje vzájomné povinnosti definované

v § 18 zákona o rodine, to znamená byť si v manželstve rovní, žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V priebehu konania
manžel nepoprel tvrdenie manželky o svojom hrubom správaní voči nej, pričom o dôveryhodnosti týchto
tvrdení manželky svedčí obsah výsluchu jedného zo synov účastníkov konania. Súd zároveň konštatuje,že manžel v konaní nepreukázal (a ani ním v konaní navrhované dôkazy neboli spôsobilé preukázať)
tvrdený alkoholizmus manželky, jej nehospodárne nakladanie so spoločnými majetkovými hodnotami,
či zhoršovanie jeho morálneho kreditu v očiach ďalších osôb. Ani obsah pojednávania z 26.8.2019 v

konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a záver tohto konania nepotvrdzuje ani
jeho tvrdenia, že dôvodom podania návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo
nehospodárne nakladanie manželky so spoločným majetkom, obsahuje však jeho vlastné tvrdenie o
stave absolútnej nedôvery medzi manželmi a nemožnosti vzájomnej komunikácie. Je však zrejmé, že
pokiaľ aj nejaká vzájomná komunikácia medzi manželmi (aj v rámci tohto konania) existuje, táto nemôže

anijednéhozmanželovutvrdzovaťvrozhodnutíspoločnežiť,zdieľaťspoločneradostiastarostiprítomné
v bežnom rodinnom živote manželov, ani hľadať spoločné riešenia problémov a kríz, keďže je plná
vzájomných výčitiek založených na konkrétnych skúsenostiach manželov napríklad pri hospodárení so
spoločným majetkom, hlbokého neodpustenia, prejavov antipatií, emocionálnych rozporov a dokazuje
stratu akejkoľvek náklonnosti medzi manželmi a rovnako tak aj akejkoľvek nádeje pre vznik (obnovenie)
priaznivejšieho a vzájomne prospešného rodinného prostredia. Vzájomné odlúčenie účastníkov pritom

znamená odcudzenie oboch manželov v každej oblasti manželského života.

28. Vyššie opísané príčiny rozvratu manželstva vyvodené z vykonaného dokazovania tak podľa názoru
súdu zapríčinili celkový rozvrat vzťahov medzi manželmi, riešenie ktorého by si vyžadovalo zásadný
ústupok na strane oboch manželov, ku ktorému však nie je v skutočnosti žiaden z nich ochotný, keďže

manželka v priebehu celého konania konzistentne zotrvávala na stanovisku, že si ďalšie spolužitie s
manželom predstaviť nevie, odmieta ho pre nahromadené vzájomné krivdy a postoje, povahové rozdiely
a minulé skúsenosti zo vzájomného spolužitia založené na jej ponižovaní manželom, čo považovala
za prekážku akejkoľvek formy pokračovania ich manželského vzťahu. Zároveň tvrdenia manžela o
jeho odpustení manželke v korelácii s jeho správaním v tomto konaní majúcim symptómy znižovania

morálneho kreditu manželky sa podľa názoru súdu javia ako nedôveryhodné a v konečnom dôsledku
nespôsobilé prekonať trvalé rozvrátenie manželstva účastníkov konania.

29. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého
z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie príčin rozvratu a jeho objektívnej existencie.

Takýto rozvrat manželských vzťahov bol náležite vykonaným dokazovaním preukázaný, v konaní
boli definované aj konkrétne príčiny tohto rozvratu a vzhľadom na plnoletosť detí pochádzajúcich z
manželstva a absenciu iných dôvodov nie je podľa názoru súdu daná ani potreba takej spoločnej
starostlivosti o deti, ktorá by mohla odôvodniť potrebu zachovania manželstva napriek nefunkčnosti
vzájomných vzťahov medzi manželmi.

30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené
a obnovenie spolužitia nemá žiadnu perspektívu. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine
odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a rozhodol
tak v zmysle výroku rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, čo je dané aj samotnou povahou konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.