Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31P/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120202612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120202612.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. P., K. X.XX.XXXX, bytom u
matky, dieťa rodičov: matky - X. Z., K. X.X.XXXX, O. B.Z. XX, I., zastúpená advokátkou JUDr. Natáliou
Stahovcovou, Karpatská 6, Bratislava, a otca - V. P., K. XX.X.XXXX, O. R. XX, I., o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletej, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky.

II. Neodkladné opatrenie b u d e t r v a ť do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú

v konaní vo veci samej.

III. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. Súd maloletej ustanovuje za opatrovníka pre konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.3.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletej na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým matka žiadala do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveriť maloletú do jej
osobnej starostlivosti, s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a súčasne uložiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 210,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Súčasne sa návrhom vo veci samej domáha obdobnej úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej s tým, že styk otca s maloletou navrhuje neupraviť.

2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Rodičia maloletej
niesúmanželiaanežijúavminulostinežilivspoločnejdomácnosti.Súddoposiaľnerozhodovalozverení
dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Otec dieťaťa neprispieva na výživu maloletej. Matka, má
vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, žije v domácnosti so svojou matkou, t.j. starou
matkou maloletej. Otec dieťaťa nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa, bol súdom trestaný,

určitý čas strávil v ústave na výkon väzby. Podľa informácii matky dieťaťa otec dieťaťa nadmerne požíva
alkohol a užíva tiež omamné a psychotropné látky. Svojím správaním by mohol ohroziť výchovu dieťaťa.
Matka dieťaťa je nemajetná, v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok a je odkázaná na pomoc
príbuzných. Otec dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní. Matka dieťaťa prispieva
vlastnej matke na bývanie sumou 70,- eur a zo zvyšnej sumy, ktorú obdrží ako rodičovský príspevok
uhrádza stravu pre seba a dieťa. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Má stredné odborné vzdelanie

s maturitou v odbore elektrotechnika. V minulosti pracoval ako inštruktor autoškoly, neskôr ako technik
v spoločnosti A. Q. W..Y..R.. s výškou čistej mzdy približne 700,- eur. Pracovný pomer bol ukončenýzo strany zamestnávateľa, zrejme pre nedostatky na strane zamestnanca. Od skončenia pracovného
pomeru bol nezamestnaný, dopustil sa trestnej činnosti (podľa neoverených informácií šlo o trestné činy
nebezpečného vyhrážania), pričom sa proti otcovi viedlo väzobné trestné stíhanie. Vzhľadom na to, že

otec dieťaťa má dostatočné vzdelanie a súčasný trh práce s mimoriadne nízkou nezamestnanosťou
dáva dostatok možností na zamestnanie, navrhuje, aby súd v súlade s ustálenou judikatúrou vychádzal
z tzv. potenciálneho príjmu otca dieťaťa na úrovni 700,- eur mesačne, vychádzajúc z údaju Štatistického
úradu o výške priemernej mzdy v odvetví stavebníctvo za 4. štvrťrok 2019 - 749,- eur a výšky mzdy,
ktorú dosahoval otec dieťaťa pred stratou zamestnania. Podľa informácií matky dieťaťa otec dieťaťa v

súčasnosti pracuje v stavebníctve. Pri sume 700,- eur netto mesačne potom navrhuje, aby súd rozhodol
vzhľadom na pomery matky dieťaťa o výške výživného na úrovni 30% potenciálneho príjmu otca dieťaťa,
a teda, aby súd určil, že otec dieťaťa má na výživu maloletej prispievať sumou 210,- eur mesačne.

3. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie
navrhovateľkou predloženým rodným listom maloletej, sám vykonal lustráciu rodičov v Registri

obyvateľov a Sociálnej poisťovni.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),predzačatímkonania,počaskonania

a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona,ods.4priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere
sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné
minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa
považuje suma 95,96 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

5. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti (vykonateľnosti) rozhodnutia vo veci samej spôsobil
ujmunaprávachniektoréhozdotknutýchúčastníkov.Predpokladomnariadenianeodkladnéhoopatrenia
je, aby sa aspoň osvedčila potreba zväčša predbežnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti,

pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo
veciachstarostlivostiomaloletýchbymalsúdpristúpiť,najmäakjeohrozenávýživamaloletéhoalebonie
je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach
starostlivosti o maloleté dieťa je pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie,
záujem maloletého dieťaťa. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje inštitút umožňujúci zabezpečiť
maloletým deťom dočasne finančné prostriedky zo strany rodiča, ktorý nemá deti v starostlivosti aspoň

v rozsahu umožňujúcom pokrytie ich základných nevyhnutných výdavkov, a to formou nariadenia
neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP neurčuje
súd výšku výživného v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého a celkovým
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, ale len v nevyhnutnej výške v
rozsahu, ktorý umožňujú osvedčené majetkové a príjmové pomery povinnej osoby.

6. Matka maloletej sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala neodkladnej
úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, s odôvodnením, že otec na maloletú nijako neprispieva. Po
oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po vykonanom dokazovaní,
dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej, ale len čo

do platenia výživného otcom na maloletú, a to v nevyhnutnej miere, nie v rozsahu navrhovanom matkou.

7. Z návrhu matky vyplýva, že rodičia maloletej nežijú ani nežili v spoločnej domácnosti. Matka žije
v domácnosti so starou matkou, ktorej prispieva na bývanie 70,- eur mesačne. V súčasnosti je na
rodičovskej dovolenke s maloletou, čiže okrem rodičovského príspevku a prídavku na maloletú nemá iný

príjem. Maloletá je vo faktickej výlučnej starostlivosti matky. Riadna každodenná starostlivosť o maloletú
je tak zabezpečená. Matka neuvádzala, že by otec negatívne zasahoval do jej starostlivosti o maloletú, či
ju nejako narúšal, alebo by niečo také hrozilo. Matka teda nijako neosvedčila (a ani netvrdila), že by otec
maloletej do jej starostlivosti o maloletú akokoľvek negatívne zasahoval, či jej v starostlivosti o maloletú
bránil, ani neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladným opatrením upravovať

zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku výlučne matkou. Súd vzhľadom na uvedené nevidel
dôvod upravovať práva a povinnosti rodičov neodkladným opatrením čo do predbežného zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti matky (v ktorej nerušenej starostlivosti sa už nachádza), či čo do
zastupovania a spravovania majetku maloletej predbežne iba matkou, a preto návrh matky v tejto časti
zamietol.

8. Súd však dospel k záveru, že je potrebné a v záujme maloletej dočasne upraviť povinnosť otca
prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere, a to do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej
(ktorá môže predchádzať jeho právoplatnosti, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením).
Rodičia maloletej spolu nežijú, maloletá je v starostlivosti matky, otec na maloletú neprispieva. Matka

maloletejjeodkázanálennarodičovskýpríspevok,prídavoknamaloletúapomocpríbuzných.Zlustrácie
v Registri obyvateľov súd zistil, že matka i otec majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Vande.
Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti I. I.,
W..Y..R.. (od 25.2.2019 - 3.7.2019), pričom za uvedené mesiace bol priemerný vymeriavací základ otca
(za celé odpracované mesiace 3/19-6/19) vo výške 716,- eur (v hrubom). Aktuálne zamestnanie a príjem

otca, či príčinu skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru, súd nezistil. Iné skutočnosti ohľadne
pomerov, možností a schopností otca tak súd nemal osvedčené. Z uvedených dôvodov súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa /aktuálne vo výške 28,79
eur/ mesačne k rukám matky, keď v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol

vykonávať podrobné dokazovanie ohľadom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov a matka
sama tieto pomery, najmä čo sa týka pomerov otca (príjmy, nevyhnutné výdavky, celkové osobné a
majetkové pomery, možnosti a schopnosti) v návrhu nijako neosvedčila. Uvádzala síce predchádzajúci
príjem otca vo výške 700,- eur netto, ako aj skutočnosť, že predchádzajúci pracovný pomer otca bolskončený zo strany zamestnávateľa, avšak tieto skutočnosti nijako neosvedčila a v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nemá súd priestor na uskutočnenie potrebného dokazovania na preukázanie
matkiných tvrdení. Súd súčasne musí v konaní skúmať pomery povinného rodiča aj komplexnejšie

(napr. zdravotný stav otca). V prípade nariadenia povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením ide
o výživné „v nevyhnutnej miere“, ktoré pri bližšie neosvedčených pomeroch dotknutých subjektov je
vždy odôvodnené vo výške podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. vo výške minimálneho výživného na
maloletédieťa.Podrobnejšieskúmanieodôvodnenýchpotrieboprávnenéhoakoajschopností,možností
a majetkových pomerov povinného ako aj ďalších pre konečné určenie výšky výživného relevantných

skutočností, bude až predmetom konania a rozhodovania vo veci samej. Nakoľko súd nevyhovel návrhu
matky v celom rozsahu, vo výroku III. rozhodnutia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
zostávajúcej časti, ktorej vyhovené nebolo, zamietol.

9. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov
zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten

istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom
navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo

pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá
zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní
alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60

a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na
ktorého účely bol ustanovený.
Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba
ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)

Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať
pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú
osobu konať alebo ak je nečinný.
Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka
najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s

ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.

10. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletej vo výroku IV. tohto uznesenia procesného
opatrovníka, ktorý bude zastupovať jej záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom

ustanovil podľa bydliska maloletej miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, keďže
návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka podaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.