Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200413
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620200413.2

Uznesenie

Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: W., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov: matka H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zast. Mgr.
Milan Valla, advokát so sídlom Vajnorská 43, 831 03 Bratislava a otec V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXX/X, F. D., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd d o č a s n e z v e r u j e maloleté deti Q.: W., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, do
osobnej starostlivosti matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/42/2020.

Otec V. Q., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej W. Q., nar. XX.XX.XXXX,
výživným vo výške 150 EUR mesačne a na výživu maloletého Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, výživným

vo výške 150 EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vydaním
neodkladného opatrenia do vykonateľnosti rozhodnutia v časti výroku o výživnom v konaní vo veci samej
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 9P/42/2020.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2020 sa matka maloletých detí domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by sú zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca
plnením si vyživovacej povinnosti vo výške 300,- EUR mesačne na maloletého Filipa a 250 EUR
mesačne na maloletú Lilien a upravil, styk otca s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 16 hod. a

každý kalendárny týždeň v pondelok od 15,00 hod. do17,00 hod. Zároveň podala matka návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že nežije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti.
Matka sa s maloletými deťmi presťahovala do rodinného domu, ktorý v januári tohto roku nadobudla. Po
rozchode matky s otcom, otec opakovane matke uvádzal, že jej vezme deti. Deti sú stále silne citovo

naviazané na matku. Matka navrhla otcovi uzavretie rodičovskej dohody. Otec návrh matky odmietol.
Otec v súčasnosti matke žiadnym spôsobom na maloleté deti neprispieva. Dokonca matke oznámil, že
si vyživovaciu povinnosť nemieni plniť. Matka sa tak dostala do tiesnivého stavu a výživa maloletých detí
môže byť ohrozená. Matka dosahuje čistý mesačný príjem 580 EUR. Náklady matky sú približne okolo
900 EUR mesačne. Otec pracuje v Rakúsku a jeho čistý príjem je okolo 2600 EUR mesačne. Náklady
na výživu maloletého Q. sú 336 EUR mesačne plus 640 EUR mimoriadne náklady ročne a náklady na

maloletú W. sú 330 EUR mesačne plus 540 EUR mimoriadne náklady ročne. Matka nechce brániť ani
nebráni otcovi maloletých detí v styku s deťmi, avšak matka pre deti zatiaľ zostáva primárnou dospelouosobou. Zverenie do jej starostlivosti a úprava styku s otcom plne rešpektuje citové väzby a vývinové
potreby maloletých a je v zhode so zaužívanou súdnou praxou pri rozhodovaní o deťoch v podobnom
veku.Matkanemázáujemspochybňovaťdôležitosťúlohyotcaaniprávomaloletýchbudovaťsiarozvíjať

citové väzby k otcovi, deti však nie sú pripravené sa od matky výraznejšie odpútať. Je teda v záujme
maloletých detí, aby boli zverené do starostlivosti matky a aby bol upravený styk otca s maloletými.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností prinesie do výchovného prostredia maloletých detí
stabilitu, právnu istotu a elimináciu zbytočných konfliktov medzi rodičmi pre prípad nezhody v otázkach
úpravy styku.

3. K návrhu priložila navrhovateľka rodné listy maloletých detí, LV č. 103, fotodokumentáciu rodinného
domu, pracovnú zmluvu a platový dekrét, prehľad výdavkov, výplatné pásky otca a prehľad nákladov
na výživu maloletých detí.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je
taxatívne daný.

7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

11. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné

opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

12. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.16. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 a nasl. Zákona o rodine), tieto práva sú pre
oboch rodičov rovnaké a rovnako aj obaja rodičia sú povinní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti ako
aj prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).

19. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z

povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak
zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným
preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť

spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň
osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie
navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej

úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu.

20. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade
ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,
čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

21. Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Z návrhu vyplýva, že faktickú starostlivosť o maloleté deti
zabezpečuje po odchode zo spoločnej domácnosti matka, ktorá má pre starostlivosť o deti vytvorené
vhodné podmienky. Otec mal matke uviesť, že jej vezme deti a odmietol uzavretie rodičovskej dohody,

pričom na výživu maloletých detí jej odmieta prispievať. Z pohľadu súdu, je za tejto situácie v záujme
maloletých detí zastabilizovať pomery v rodine, čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, a to do
rozhodnutia vo veci samej, preto súd návrhu matke v tejto časti vyhovel a dočasne zveril maloleté deti
do jej starostlivosti.

22. Vzhľadom k skutočnosti, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie i bez preukazovania tvrdených
skutočností, keď sa javí pravdepodobné, že otec na výživu maloletých detí neprispieva, súd čiastočne
vyhovel návrhu matky, aj čo sa týka požadovaného výživného a zaviazal otca k plneniu jeho zákonnej
vyživovacej povinnosti, avšak len v nevyhnutnej miere. Navrhovateľka požadovala od otca maloletých
detí výživné vo výške 300 EUR mesačne na maloletého Q. a 250 EUR mesačne na maloletú W.,

teda v rovnakej výške ako sa domáha aj návrhom vo veci samej. Neodkladným opatrením však môže
súd v súlade s ust. § 366 C.m.p. nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Suma 150 EUR
mesačne na každé dieťa, na ktorej platenie zaviazal súd otca maloletých detí, zodpovedá podľa názoru
súdu výživnému určenému v nevyhnutnej miere, a to vzhľadom na vyčíslené náklady na maloleté
deti (z ktorých len niektoré možno považovať za nevyhnutné) a s prihliadnutím na zdokladovaný

značný nepomer v príjmoch rodičov. Uvedená suma by mala zabezpečiť, aby výživa maloletých detí
nebola ohrozená a aby ňou boli pokryté naozaj nevyhnutné náklady na ich výživu. Vo zvyšnej časti
požadovaného výživného, ktoré súd nepovažoval za výživné v nevyhnutnej miere, súd návrh zamietol.

23. Súd zamietol návrh matky aj v časti požadovanej úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd nemal v

tomto smere za dostatočne osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, teda že by s ohľadom na
záujem maloletých detí bol v otázke úpravy styku nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Matkou navrhovaná
úprava styku, by podľa názoru súdu zasiahla do rodičovských práv otca ako aj práv maloletých detí na
pravidelný a rovnocenný kontakt s obidvomi rodičmi. V prípade, ak by mal otec záujem o častejší kontakts maloletými deťmi, bol by v styku s deťmi neprimerane obmedzovaný, na čo súd nevidí žiadny dôvod.
Matka sama uvádza, že si uvedomuje úlohu otca v živote detí, ako aj, že mu nechce brániť v styku s
maloletými a úprava styku má podľa nej len prispieť k eliminácii zbytočných konfliktov medzi rodičmi

pre prípad nezhody v otázkach úpravy styku. Matka však žiaden konkrétny problém, čo sa týka styku
otca s maloletými deťmi neuviedla, teda že by v tejto otázke boli medzi otcom a matkou vážne nezhody.
Preto súd zatiaľ nevidí dôvod na úpravu styku neodkladným opatrením a obmedzovanie otca v styku s
maloletými deťmi rozhodnutím súdu.

24. Záverom súd poznamenáva, že v konaní vo veci samej súd rozhodne o výške výživného nie len
v nevyhnutnej miere, ako aj o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, a to na základe riadne vykonaného dokazovania. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len
predbežnú povahu a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým

alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).