Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/300/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119206635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119206635.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcov:
1. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. J. M. XXXX/XX, G., 2. D. L., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: U. J. M. XXXX/XX, G., proti žalovaným: 1. JUDr. Peter Sopko, so sídlom: Paulínska 24, Trnava,
IČO: 33 213 879, správca konkurznei podstaty úpadcu: Oto Zachej - PENZION ZACHEJ v konkurze,

miesto podnikania: Cesta J. Alexyho 5037/33, Banka, IČO: 40 753 832, právne zastúpený: SOPKO
LEGAL s.r.o., Paulínska 7523/24, Trnava, 2. Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/ 84, Hlohovec,
IČO: 36 253 073, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 26. augusta 2019, č.k. 14C/1/2019-79, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. týkajúcej sa žalovaného
v 1. rade m e n í tak, že žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v

rozsahu 100%.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovaným nárok

na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil právne ustanovením § 159 a § 161 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), vecne potom tým, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné zastaviť pre prekážku litispendencie, keď súd zistil, že na tunajšom súde sa už vedie rovnaké
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia medzi totožnými stranami a s rovnakým predmetom

konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 251, § 255
ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 CSP a to tak, že žiadnemu zo žalovaných nepriznal nárok na náhradu trov
konania napriek tomu, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinili žalobcovia, ktorí podali na
dva rôzne súdy dva totožné návrhy, pritom je zrejmé, že nemožno rozhodnúť o oboch a teda jeden návrh
bol podaný nadbytočne a konanie o ňom musí byť zastavené, preto v zásade obaja žalovaní by tak
mali mať voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný

v 2. rade o konaní nevedel, nevykonal žiaden procesný úkon a podľa obsahu mu žiadne trovy v konaní
nevznikli, preto súd s prihliadnutím na zásadu účelnosti a hospodárnosti tomuto žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie bol toho názoru, že ani jemu
nemožno priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko síce sa žalovaný v 1. rade dal v tomto konaní
zastúpiť právnym zástupcom a zaslal do konania vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, trovy vzniknuté právnym zastúpením žalovaného v 1. rade však súd nepovažoval za účelné,

nakoľko konanie žalovaného v 1. rade a úkony vykonané jeho právnym zástupcom boli vykonané
predčasne a nemali na konanie žiaden vplyv. Nárok na náhradu trov konania nemožno žalovanému v1. rade priznať, ak jeho podanie bolo podané bez výzvy súdu, či bez preukázania jeho nevyhnutnosti
pre konanie. Už zo samého znenia zákona vyplýva, že v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, možno o ňom rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia

pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Keďže v danom prípade sa nejednalo o takú situáciu, kedy by sa
vyžadoval niektorý z vyššie uvedených procesných úkonov protistrany, podanie žalovaného v 1. rade
doručené súdu z jeho vlastnej iniciatívny a zároveň aj to, že si do konania ustanovil právneho zástupcu,
nenapĺňa znaky účelnosti a preto súd žalovanému v 1. rade nemôže nárok na náhradu takýchto trov
priznať.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade a to v časti výroku II.,
ktorým mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolateľ nezdieľa názor súdu, že úkony právneho
zastúpenia boli vykonané predčasne a neboli účelne vynaložené. Súd neuviedol, o ktoré zákonné
ustanovenia svoje závery opiera, ani z uznesenia nevyplýva zrozumiteľný myšlienkový postup súdu.

Odvolateľpoukazujenato,ženávrhbolsúdudoručenýpredtým,akosa knemužalovaný1/vyjadrilatiež
z obsahu jeho vyjadrenia je nesporné, že argumenty mali zjavný vecný súvis s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a obsahovali relevantné argumenty pre nenariadenie neodkladného opatrenia,
takže nemožno hovoriť o predčasnosti vyjadrenia alebo neúčelnosti. Tiež je irelevantné, či vykonaný
procesný úkon ovplyvnil postup súdu, ako aj to, že žalobcovia podali totožný návrh aj na iný súd, čo

malo neskôr za následok zastavenie predmetného konania. Podstatným je to, že vyjadrenie obsahovalo
vecné argumenty. Žalovaný 1/ nemal mať odkiaľ vedomosť o totožnom konaní na miestne nepríslušnom
súde, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa druhej strane ex lege nedoručuje. V danom
prípade informáciu o súbežnom konaní získal až po podaní svojho vyjadrenia v predmetnej veci. Bez
ohľadu na uvedené, žalovaný 1/ nemohol predvídať, ako by sa oba súdy k totožným návrhom postavili a

ktoré konanie by zastavili a bolo dôvodné, aby v záujme právnej istoty podal vyjadrenie v oboch veciach,
čo aj urobil. Pre priznanie nároku na náhradu trov konania rovnako nemá vplyv skutočnosť, že súd
žalovaného 1/ na vyjadrenie sa k návrhu, nevyzval. Súd ho ani vyzvať nemohol, pretože doručenie
takéhoto návrhu pred nariadením neodkladného opatrenia je zo zákona vylúčené v zmysle § 333 ods.
1 CSP. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, že ustanovenie právneho zástupcu do konania nejaví znaky

účelnosti, túto odvolateľ považuje za svojvoľnú, arbitrárnu a nemajúcu oporu v CSP, keďže procesným
právom každého účastníka konania je dať sa zastúpiť právnym zástupcom, ktorého si zvolí a to v
každom štádiu konania, pričom takéto právne zastúpenie zásadne nemožno považovať za neúčelné. Z
uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd výrok II. napadnutého uznesenia zmenil tak,
že žalobcom uloží povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu

100% a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania neprizná.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie v časti, v ktorej nepriznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania dôvodiac
neúčelnosťou vzniknutých trov.

6. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zavinenia. V predmetnej veci zastavenie súdneho konania z procesného hľadiska
zavinili žalobcovia, ktorí podali na súd dva totožné návrhy, takže predmetné konanie, ktoré sa začalo

na návrh podaný neskôr, muselo byť zastavené podľa § 159 CSP. V zmysle vyššie uvedených zásad
preto treba považovať oboch žalovaných za plne úspešných v tomto konaní a zásadne majú nárok na
náhradu trov konania. Argumenty, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade nemôžu podľa názoru odvolacieho súdu obstáť.
Keďže išlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, v zmysle § 262 CSP bolo povinnosťou súdu prvej

inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a to podľa zásad vymedzených v §§ 255 až
257 CSP, nepriznanie nároku žalovanému v 1. rade prichádzalo do úvahy v podstate jedine ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa na takýto postup ( súd prvej inštancie však takéto dôvody neuvádzal,
ani z obsahu spisu nevyplývajú ), prípadne v súlade s už ustálenou súdnou praxou postupom podľa
čl. 4 v spojení s článkom 17 základných princípov CSP, kedy v zmysle zásady procesnej ekonómie
možno rozhodnúť priamo tak, že súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí úspešnej strane nárok na

náhradu trov konania neprizná, ak z obsahu spisu vyplýva, že strana bola v konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej
ani žiadne trovy v konaní nevznikli, avšak ani o tento prípad nešlo, keď v danom prípade súd prvej
inštancie postupoval spôsobom rozporným so zákonom a nárok úspešnej strane nepriznal majúc za to,
že vzniknuté trovy sú neúčelné.

10. Záver prvoinštančného súdu o neúčelnosti vynaložených trov konania, resp. neúčelnosti právneho
zastúpenia považuje odvolací súd za predčasný, keď otázka účelnosti jednotlivých vynaložených trov
neprislúcha súdu v tejto fáze konania, kedy súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP má v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodovať výlučne o nároku na náhradu trov konania, zatiaľ čo o

výške náhrady trov konania má rozhodovať súd až po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) posudzujúci tiež účelnosť vynaložených trov.
V danom prípade navyše argumentácia súdu prvej inštancie je nepodložená.

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia za trovy konania treba považovať všetky náklady, ktoré
vzniklivkonaní,t.j.odzačiatkukonaniaasúčasnesúpreukázané,odôvodnenéabolivynaloženéúčelne,
pričom všetky tieto kritériá musia byť splnené kumulatívne.

13. Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 05.08.2019 podali žalobcovia na Okresný súd Trnava návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 16.08.2019 sa na súd dostavil splnomocnený zástupca
žalovaného v 1. rade, nahliadol do spisu a doložil plnú moc udelenú mu toho istého dňa na tento úkon.
Nasledujúci deň žalovaný v 1. rade podal k veci prostredníctvom svojho riadne ustanoveného právneho
zástupcu na toto konanie (SOPKO LEGAL s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Trnave, ktorej

udelil dňa 16.08.2019 splnomocnenie na zastupovanie) písomné vyjadrenie k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom predostrel vecnú aj právnu argumentáciu k žalobcami uvádzaným
skutočnostiam a uviedol dôvody, pre ktoré považoval za dôvodné návrh zamietnuť v celom rozsahu a
priznať žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania.
14. V danom prípade je pre posúdenie nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania podstatná

skutočnosť, že žalovaný v 1. rade udelil po začatí konania plnomocenstvo zvolenej advokátskej
kancelárii na zastupovanie v konaní a jeho zástupca podal vo veci relevantné písomné vyjadrenie k
návrhu, pričom ako správne uviedol odvolateľ, je celkom nepodstatné, či bol na podanie vyjadrenia
vyzvaný súdom alebo tak urobil z vlastnej iniciatívy a či v danom prípade jeho vyjadrenie ovplyvnilo
rozhodnutie súdu alebo nie. Skutočnosť, že konanie bude zastavené nebola a nemala byť odkiaľ

žalovanému známa a aj v prípade, ak by bol mal vedomosť o dvoch rovnakých návrhoch podaných
žalobcami v ten istý deň na dva rozdielne súdy, nemohol s určitosťou predvídať, ktorý súd ako prvý
zastaví konanie, pokiaľ teda využil svoje právo vyjadriť sa k veci (hoci aj v oboch súbežne prebiehajúcich
konaniach) znáša následky takto vzniknutých nákladov neúspešný žalobca, ktorý uvedenú situáciu
svojím vedomým konaním zapríčinil. Je nepochybné, že v prípade, ak by súd konanie nebol zastavil

pre prekážku začatého konania, obsahom vyjadrenia žalovaného by sa zaoberal a na jeho obsah by
prihliadal, hoci k vyjadreniu nebol žalovaný priamo vyzvaný súdom a tiež bez ohľadu na charakter
tohto skráteného konania, v ktorom súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, či bez
nariadenia pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu trovy vzniknuté žalovanému v 1. rade trebapovažovať jednoznačne za účelne vynaložené. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu SR z 01.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 83/2018, v ktorom uviedol, že trovy
vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom

k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na
právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne
vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu

posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej
služby. K tomuto odvolací súd dodáva, že účelnosť vynaložených trov konania, ako už bolo uvedené
vyššie, vyhodnotí až súdny úradník, ktorý bude rozhodovať o výške náhrady trov konania.
15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd posúdil dôvody uvádzané žalovanou ako opodstatnené a
preto za použitia ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku II. zmenil

a žalovanému v 1. rade priznal podľa § 255, v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 CSP nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

16. Súčasne bolo potrebné v zmysle § 396 CSP rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania, v ktorom konaní podľa jeho výsledku bol plne úspešný odvolateľ, preto mu odvolací súd priznal

zapoužitiatýchistýchustanovenízákonaajnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).