Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 22. marec 2020

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/4/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420200368
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8420200368.2

Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: C.. T. G., L..
XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, J. - L. C., zastúpená JUDr. Ján Legerský, Nám. sv. Anny 15/25, 911 01
Trenčín, proti žalovanému: I.. G. C., L.. X.X.XXXX, Ľ.. M. XX, J. J., o určenie, že nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia , takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 26.2.2020 domáha určenia, že jej spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach, a to rodinnom dome súp. č. XXX stojacom na parcele registra „. Č.. XXXX/X a
pozemku parcele registra „. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX pre okres T., obec T.C., katastrálne územie T. (ďalej len „predmetné
nehnuteľnosti“) vo výške 2/6 v pomere k celku nie je zaťažený záložným právom zapísaným na liste
vlastníctva v prospech žalovaného na základe záložnej zmluvy č. vkladu E. XXX/XX - pol. XXX/XXXX.

2. Žalobu zástupca žalobkyne dôvodí tvrdeniami, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľnosti, a to vo výške 2/6 v pomere k celku. Z listu vlastníctva, na ktorom sú
predmetné nehnuteľnosti zapísané vyplýva, že tento spoluvlastnícky podiel žalobkyne je na základe
záložnej zmluvy číslo vkladu E. XXX/XX - pol XXX/XXXX zaťažený záložným právom. Záložné právo
bolo na list vlastníctva zapísané na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom
a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 4.8.1999. Záložné právo na základe tejto záložnej zmluvy
nemohlo vzniknúť z viacerých dôvodov, ktoré zakladajú absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy.

3. Prvým dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy je nedostatok jej zákonom predpísanej písomnej formy
(§ 46 ods. 1 a § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa osvedčenia pravosti podpisu na záložnej
zmluve zmluvu ako záložca a podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nepodpísala žalobkyňa, ale tretia
osoba, p. C. G., L.. XX.X.XXXX, J.Á. J., P. XX. Z obsahu záložnej zmluvy pritom nevyplýva, že by
táto tretia osoba bola tak konala na základe splnomocnenia žalobkyne alebo inej právne významnej
skutočnosti. Záložná zmluva preto nemohla platne vzniknúť, a to bez ohľadu na skutočnosť, že
príslušný katastrálny úrad na základe nej povolil pod č. E. XXX/XX vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnosti.

4. Druhým dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy je neexistencia pohľadávky žalovaného voči žalobkyni,
ktorá mala byť záložnou zmluvou zabezpečená. Podľa záložnej zmluvy pohľadávka žalovaného voči
žalobkyni výške 600.000,- Sk má vyplývať zo zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa so žalovaným žiadnu zmluvu
o pôžičke nikdy neuzavrela. Zmluvu o pôžičke so žalovaným ako veriteľom v čase pred uzavretím
záložnej zmluvy uzavrela ako dlžník p. C. G., L.. XX.X.XXXX. Na základe tejto zmluvy o pôžičke
došlo aj k reálnemu odovzdaniu peňazí vo výške 300 000,-Sk menovanej. Je pravdou, že existuje aj
písomná zmluva o pôžičke zo dňa 27.1.1999, na ktorej je ako veriteľ označený žalovaný a ako dlžník

žalobkyňa (a ako ručiteľ p. C. G.), a podľa ktorej žalovaný požičal žalobkyni 525.000,-Sk za účelom
rekonštrukcie rodinného domu, žalobkyňa potvrdila prevzatie peňazí a zaviazala sa pôžičku žalovanému
vrátiť do 27.6.1999. Žalobkyňa však túto zmluvu nikdy nepodpísala a žiadne peniaze na základe nej
neprijala. Keďže zmluva o pôžičke je tradične zmluvou reálnou, tzn. k jej uzavretiu dochádza skutočným
odovzdaním peňazí (§ 657 Občianskeho zákonníka), jediným právnym vzťahom zo zmluvy o pôžičke,
ktorý vznikol, je právny vzťah medzi žalovaným ako veriteľom a p. C. G. ako dlžníkom, predmetom
ktorého je požičanie 300.000,-Sk. Preto predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná aj z dôvodu,
že je ňou zabezpečená pohľadávka voči žalobkyni, ktorá neexistuje.

5. Tretím dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy (len v časti) je neprípustnosť dojednania prepadu zálohu
v prípade nevyporiadania dlhu do 30.11.1999, ktoré je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

6. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe spočívajúci v tom, že k výmazu záložného
práva z katastra nehnuteľnosti môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení
neexistencie záložného práva (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

7. Za situácie, ak by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou smerujúcou k absolútnej neplatnosti
záložnej zmluvy, a záložnú zmluvu by považoval za platnú, žalobkyňa v žalobe vzniesla námietku
premlčania záložného práva zriadeného záložnou zmluvou. Uviedla, že záložné právo podlieha
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Nepremlčuje sa pritom skôr, ako zabezpečená
pohľadávka (§ 101 Občianskeho zákonníka). K predlženiu premlčacej lehoty záložného práva nedôjde,
ak je zabezpečená pohľadávka už premlčaná (nález Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2011 sp.zn. II
ÚS 250/2011). Podľa záložnej zmluvy a písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.1999 zabezpečená
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni bola splatná dňom 27.6.1999, resp. najneskôr dňom 30.11.1999.
K premlčaniu tejto pohľadávky teda došlo najneskôr dňom 27.6.2002, resp. dňom 30.11.2002. Keďže
žalovaný ako veriteľ do uplynutia tejto premlčacej doby nezačal s predajom zálohu žiadne právne
prípustným spôsobom, došlo k premlčaniu nie len pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ale k
premlčaniu aj samotného záložného práva. Aj keď po vznesení námietky premlčania záložné právo
ostáva v podobe naturálnej obligácie, je nerealizovateľné. Preto postupom podľa § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku sa aj v tomto prípade možno domáhať určenia, že záloh nie je zaťažený záložným
právom, a dosiahnuť tak jeho výmaz z katastra nehnuteľnosti aj proti vôli záložného veriteľa (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2010 sp.zn. 21Cdo 2185/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 24.2.2014 sp.zn. 7Co 164/2013 a pod). Takáto žaloba slúži potrebám praktického života a
odstráni stav právnej neistoty vlastníka zálohu.

8. Súčasne s podaním žaloby žalobkyňa podala na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým požiadala, aby súd do doby právoplatného skončenia konania o žalobe v merite veci uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva k
predmetným nehnuteľnostiam.

9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalobkyňa sa
snažila doriešiť so žalovaným vec výmazu záložného práva z katastra nehnuteľnosti mimosúdnou
dohodou. Žalovaný však napriek tomu, že už získal peňažné plnenie podstatne prevyšujúce jeho
reálny nárok, odmietol udeliť písomný súhlas k výmazu záložného práva. Naopak, žalobkyni opakovane
oznámil, že ak nebude uhradená ešte ním požadovaná ďalšie peňažná suma, zrealizuje predaj predmetu
zálohu, hoci takýto spôsob výkonu záložného práva nie je vôbec možný. Na základe tohto tak existuje
reálna obava z ohrozenia dosiahnutia konečného účelu súdnej ochrany vlastníckeho práva žalobkyne,
a je potrebné, aby boli pomery strán sporu dočasne upravené navrhovaným neodkladným opatrením.
Pokiaľ by žalovaný v priebehu konania o podanej žalobe uskutočnil výkon záložného práva, došlo by
k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu práva žalobkyne uplatňovanému žalobou a zároveň k zásahu
do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú v prospech žalovaného zaťažené záložným
právom.

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Neodkladné opatrenie podľa cit. ustanovení Civilného sporového poriadku môže teda súd nariadiť
na návrh ako pred začatím konania, počas konania, tak aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok
pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku
predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že
bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu. Súd spravidla rozhodne
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a
nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri
rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu
žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie
relevantných skutočnosti.

17. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia, ktoré súd musí vždy
skúmať, sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres T., obec T., katastrálne
územie T., žalobkyňa je v súčasnosti zapísaná v časti J. J. X ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parcele registra „. Č.. XXXX/X a
pozemku parcely registra „. Č.. XXXX/X - zastavané plocha a nádvoria o výmere 153 m2 v podiele 2/6
(ďalej 1/3) v pomere k celku, a to na základe darovacej zmluvy E. XX/XX - XXX/XX. V časti Q. listu
vlastníctva obsahujúcej zápis tiarch zaťažujúcich nehnuteľnosti je zápis o zriadení záložného práva na
tento spoluvlastnícky podiel žalobkyne, a to na základe záložnej zmluvy E. XXX/XX - G. XXX/XXXX.

19. Súd na základe žalobkyňou predložených listín, a to písomnej záložnej zmluvy zo dňa 4.8.1999
E. XXX/XX a písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.1999, považoval pre účely rozhodnutia o
neodkladnom opatrení nateraz za osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah
založený záložnou zmluvou zo dňa 4.8.1999. Žalovaný je v záložnej zmluve označený ako záložný
veriteľ a žalobkyňa ako záložca. Predmetom záložnej zmluvy sú predmetné nehnuteľnosti. Záložné
právo podľa záložnej zmluvy bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni vo
výške 600.000,- Sk vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke, z ktorej táto záložným právom
zabezpečená pohľadávka žalovaného voči žalobkyni má vyplývať, síce nie je v záložnej zmluve bližšie
identifikovaná. Žalobkyňa však súdu spolu so žalobou predložila písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa
27.1.1999, v ktorej je označená ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, a podľa ktorej žalovaný žalobkyni
požičal 525.000,- Sk.

20. Súd tu len zdôrazňuje, že pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súdu neprislúcha prejudikovať závery rozhodujúce pre konečné rozhodnutie o žalobe v merite
veci. Tzn. či záložná zmluva zo dňa 4.8.1999 je alebo nie je absolútne neplatná, eventuálne či záložné
právo ňou zriadené je alebo nie je premlčané, a teda v konečnom dôsledku ani či spoluvlastnícky
podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach je alebo nie je na základe záložnej zmluvy
zo dňa 4.8.1999 zaťažený záložným právom. V rámci zjednodušeného a zrýchleného procesného
postupu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ani nemá možnosť
vykonávať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre prijatie týchto záverov. Pre rozhodnutie súdu
o navrhovanom neodkladnom opatrení bolo rozhodujúce predovšetkým to, či žalobkyňa osvedčila
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán do doby právoplatného skončenia
konania o podanej žalobe (princíp opodstatnenosti), a či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa návrhom domáha (princíp efektívnosti).

21. Zástupca žalobkyne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodil potrebou dočasne do
právoplatného skončenia konania o podanej žalobe upraviť pomery strán z dôvodu, že žalovaný aj
napriek tomu, že už získal peňažné plnenie podstatne prevyšujúce jeho reálny nárok, odmietol udeliť
písomný súhlas k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľnosti. Tvrdil, že žalovaný žalobkyni
opakovane oznámil, že ak nebude uhradená ešte ním požadovaná ďalšia peňažná suma, zrealizuje
predaj predmetu zálohu, hoci takýto spôsob výkonu záložného práva nie je možný. Preto tu existuje
reálna obava z ohrozenia dosiahnutia konečného účelu súdnej ochrany vlastníckeho práva žalobkyne.
Pokiaľ by žalovaný v priebehu konania o podanej žalobe uskutočnil výkon záložného práva, došlo by
k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu práva žalobkyne uplatňovanému žalobou a zároveň k zásahu
do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú v prospech žalovaného zaťažené záložným
právom.

22. Súd úvodom s poukazom na vcelku jednotnú súdnu prax uvádza, že petit návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiada, aby súd uložil povinnosť zdržať sa „akýchkoľvek“
úkonov, nie je dostatočne určitým petitom v prípade vymožiteľnosti rozhodnutia s takýmto petitom.
Preto ani rozhodnutie súdu so žalobkyňou navrhovaným petitom, aby súd uložil žalovanému zdržať
sa „akýchkoľvek“ úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, nespĺňa požiadavku určitosti a
vykonateľnosti prípadného budúceho rozhodnutia. Úkony smerujúce k výkonu záložného práva môžu
mať vzhľadom aj na konkrétny spôsob realizácie záložného práva rôzny charakter. Takéto neurčité
vymedzenie petitu návrhu neumožňuje súdu tiež posúdiť, či právne účinky navrhovaného neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality).

23. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktorými žalobkyňa dôvodí samotnú potrebu neodkladnej dočasnej úpravy
pomerov strán (princíp opodstatnenosti), zástupca žalobkyne tvrdí, že žalovaný žalobkyni opakovane
oznámil, že ak nebude uhradená ešte ním požadovaná ďalšia peňažná suma, zrealizuje predaj predmetu
zálohu. Tvrdí, že preto tu existuje reálna obava, že žalovaný v priebehu konania o podanej žalobe
uskutoční výkon záložného práva, v dôsledku čoho dôjde k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu práva
žalobkyne uplatňovaného podanou žalobou.

24. Súd zastáva názor, že žalobkyňa pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení
žiadnu reálnu obavu z realizácie výkonu záložného práva žalovaným neosvedčila.

25. Podľa predložených listín a tvrdení žalobkyne v žalobe záložná zmluva bola uzavretá dňa 4.8.1999,
tzn. pred viac ako 20 rokmi. Pohľadávka, ktorá bola zabezpečená touto záložnou zmluvou, podľa
tvrdení žalobkyne v žalobe bola splatná dňom 27.6.1999, resp. 30.11.1999, pričom žalovaný do troch
rokov od splatnosti pohľadávky s výkonom záložného práva nezačal. Zástupca žalobkyne v žalobe síce
tvrdí, že žalovaný žalobkyni opakovane oznámil, že ak nebude uhradená ešte ním požadovaná ďalšia
peňažná suma, zrealizuje predaj predmetu zálohu. Toto tvrdenie však žalobkyňa bližšie nešpecifikovala
a predovšetkým ničím neosvedčila. Žalobkyňa teda neosvedčila, že by žalovaný aj napriek uplynutiu
doby 20 rokov od splatnosti jeho pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou, a tvrdeného (avšak
neosvedčeného)oznámenia, že vzhľadom na neuspokojenie jeho pohľadávky celkom zrealizuje predaj
predmetu zálohu, bol vôbec niekedy vykonal nejaký úkon smerujúci k realizácii svojho záložného práva.
Žalobkyňa preto neosvedčila žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver o existencii reálnej obavy, že
žalovaný vykoná úkony smerujúce k realizácii svojho záložného práva.

26. Navyše, zástupca žalobkyne žiada nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, avšak súčasne tvrdí,
že zrealizovanie predaja predmetu zálohu žalovaným ako spôsob realizácie záložného práva nie je
možné. Tu sa súd stotožňuje s tvrdením zástupcu žalobcu a k tomu uvádza:

27. Súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považoval za osvedčené, že záložné právo k
spoluvlastníckemu podielu žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovaného bolo
zriadené záložnou zmluvou uzavretou dňa 4.8.1999. Právna úprava záložného práva, ktorá bola do
Občianskeho zákonníka zavedená v roku 1991, od tejto doby prešla komplexnou zmenou. Účelom tejto
zmeny, ktorá bola vykonaná zákonom č. 526/2002 Z.z. účinným od 1. januára 2003, bolo zvýšiť účinnosť
záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu. Preto nová právna úprava nanovo upravila práva
a povinnosti povinného a oprávneného zo záložného práva a postupy pri realizácií a vymožiteľnosti
záložného práva. V záujme vytvorenia zákonných podmienok pre rýchlu realizáciu záložného práva
bol súčasne s novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. januáru 2003 prijatý o.i. aj zákon
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej len „ zákon o
dobrovoľných dražbách“). Do prijatia tohto zákona o dobrovoľných dražbách právna úprava umožňovala
realizáciu záložného práva, pokiaľ išlo o nehnuteľnosti, iba núteným predajom nehnuteľnosti v rámci
súdneho výkonu rozhodnutia, neskôr exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Pokiaľ išlo o hnuteľné veci, iba dražbou podľa
zákona č. 174/1950 Sb. o dražbách mimo exekúcií, ktorý bol k 1. januáru 2003 zákonom o dobrovoľných
dražbách zrušený.

28. Podľa prechodného ustanovenia § 879e Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka úprav zavedených
zákonom č. 526/2002 Z.z. účinným od 1. januára 2003, ustanoveniami nového zákona sa spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 2003, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené
inak. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa právnych predpisov účinných do 1. januára 2003 sa
posudzuje nielen vznik záložného práva, ale aj nároky zo záložného práva, ktoré bolo zriadené pred 1.
januárom 2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať sa uspokojenia zo zálohu,
resp. výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý vznikol pred 1. januárom 2003, sa prijatím novej
právnej úpravy nezmenil. Opačný záver by bol v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý vyžaduje, aby
sa spôsob realizácie záložného práva počas celého trvania záložného práva riadil právnymi predpismi
účinnými v čase vzniku záložného práva. Na podporu tohto svojho záveru súd poukazuje na nález ÚS
SR zo dňa 8.12.2011 sp. zn. ÚS 250/2011, podľa ktorého: „Bolo by z hľadiska rešpektovania základných
princípov právneho štátu neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky účastníkov záložnej zmluvy, ktoré
vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou, ktorú v čase vzniku nároku
poznať nemohli“.

29. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver, žalovanému na základe záložnej zmluvy uzavretej
dňa 4.8.1999 prislúcha iba nárok na realizáciu záložného práva podľa právnych predpisov účinných
do 1. januára 2003. Záložné právo k nehnuteľnostiam žalobkyne tak žalovaný nemôže zrealizovať
ich predajom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný sa môže domáhať iba uspokojenia
svojej pohľadávky predajom zálohu podľa Exekučného poriadku, a to za splnenia všetkých zákonných
podmienok stanovených týmto zákonom (vrátane zabezpečenia exekučného titulu). Pokiaľ by žalovaný
aj napriek tomuto zákonnému stavu vykonal nejaké úkony smerujúce k realizácii záložného práva
na dobrovoľnej dražbe (reálnu hrozbu takéhoto konania však žalobkyňa neosvedčila), zákon o
dobrovoľných dražbách poskytuje pre tento prípad žalobkyni ako vlastníkovi predmetu prípadnej
dobrovoľnej dražby dostatočné právne prostriedky, aby takejto dražbe zabránila.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.