Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Viera Petrová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Cb/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216877
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916216877.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu Cargill Magyarország Zrt,

IČO: 01-10-042527, Maďarsko, 1134 Budapešť, Váci út 37, práv. zast.: Patakyová, Bartová, Kovácsová,
s.r.o., so sídlom Majzonovo námestie 2, Nové Zámky, IČO: 36 855197, proti žalovaným: 1./ ILKE -
BIOPLYNOVÁ STANICA spol. s r.o., so sídlom Boľská cesta 1, Kráľovský Chlmec, IČO: 36 597 741,
2./ O. J., nar. XX.XX.XXXX, R. P. XXX/XX, J., práv. zast. JUDr. Jozef Sábo, PhD., advokát Čajakova 5,
Košice, o zaplatenie 132.103,20 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 132.103,20 Eur, 8,05% ročný úrok z
omeškania zo sumy 73.927,20 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,05% ročný úrok z omeškania zo

sumy 44.875,80 Eur od 05.01.2016 do zaplatenia, 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 8.202,60
Eur od 16.01.2016 do zaplatenia, 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 5.097,60 Eur od 16.01.2016
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho
zástupcu žalobcu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého

žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou, doručenou súdu dňa 12.12.2016, sa právny predchodca žalobcu, spol. Cargill
Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778, domáhal od žalovaných v 1. a 2.
rade splnenia povinnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že právny
predchodca žalobcu, spol. Cargill, Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778,
ako predávajúci, uzavrel so žalovaným v 1. rade, ako kupujúcim, štyri kúpne zmluvy, na základe ktorých
právny predchodca žalobcu riadne a včas dodal žalovanému v 1. rade zmluvne dohodnutý tovar -
zmluvu č. XX/XXXX/SE/XXXXXX. uzavretú dňa 20.01.2015 (Kúpna zmluva č. 1), zmluvu č. XX/XXXX/

SE/XXXXXX uzavretú dňa 02.02.2015 (Kúpna zmluva č. 2), zmluvu č. XX/XXXX/SE/XXXXXX uzavretú
dňa 24.03.2015 (Kúpna zmluva č. 3) a zmluvu č. XX/XXXX/SE/XXXXXX uzavretú dňa 13.04.2015
(Kúpna zmluva č. 4). Žalovaný v 1. rade zmluvne dohodnutý tovar bez výhrad prevzal. Z článku VII
Kúpnej zmluvy č. 1, 2, 3 a 4 vyplýva, že záväzky žalovaného v 1. rade sú zabezpečené ručiteľským
záväzkom ručiteľa O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX/XX, J., ktorý sa zaviazal v prípade, ak
žalovaný v 1. rade z akéhokoľvek dôvodu svoje záväzky vyplývajúce z uvedených kúpnych zmlúv
nesplní, najmä neuhradí riadne alebo včas kúpnu cenu, je povinný tento záväzok uspokojiť v celom

rozsahu. Žalovaný v 2. rade je ručiteľom žalovaného v 1. rade. V súlade s uzatvorenými zmluvami
právny predchodca žalobcu, ako predávajúci, vystavil na kúpnu cenu z Kúpnej zmluvy č. 1 faktúru č.
XXXXXXXX, č. XXXXXXXX č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX; titulom nezaplatených faktúr
z Kúpnej zmluvy č. 1 žalovaní v 1. a 2. rade dlhujú žalobcovi sumu 73.927,20 Eur. Z kúpnej zmluvyč. 2 právny predchodca žalobcu, ako predávajúci vystavil na kúpnu cenu z Kúpnej zmluvy č. 2 faktúru
č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX; žalovaní z tých faktúr dlhujú žalobcovi sumu 44.875,80
Eur. V súlade s uzavretými zmluvami predchodca žalobcu vystavil na Kúpnu zmluvu č. 3 faktúru č.

XXXXXXXX, z ktorej žalovaní nezaplatili ani časť fakturovanej sumy. a na Kúpnu zmluvy č. 4 faktúru
č. XXXXXXXXX, ktorú žalovaní nezaplatili ani sčasti. Keďže žalovaní sa s úhradou faktúr dostali do
omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 07.03.2017 uviedli, že

koncentrácia tovaru nebola dodaná v správnom pomere a preto tovar nebol dodaný riadne a rovnako
nebolanidodanývtermínochdohodnutýchvkúpnychzmluvách.Žalovanínamietalimnožstvododaného
tovaru, ktoré ani v jednom prípade nebolo dodaný v množstve dohodnutom v kúpnych zmluvách.
Žalovaný v 1. rade si vady tovaru u žalobcu niekoľkokrát márne uplatňoval, ani v jednom prípade žalobca
nevykonal nápravu vzniknutého stavu. Žalovaní z dôvodu omeškania sa žalobcu s plnením riadne a
včas odmietli žalobcovi vyplatiť kúpnu cenu do doby, kým si žalobca ako prvý splní svoje povinnosti a

dodá riadne a včas tovar, alebo poskytne primeranú zľavu.

3.Žalobcavreplikedoručenejsúdu10.04.2017uviedol,ževyjadreniežalovanýchjeúčelové,ktorénemá
oporu v skutkovom ani právnom stave veci. Žalobca má za to, že tovar dodaný podľa kúpnych zmlúv bol
dodaný riadne, v dohodnutom množstve, kvalite, pričom žalovaný v 1. rade tovar bez výhrad prevzal;

túto skutočnosť potvrdzujú aj žalovaným v 1. rade riadne potvrdené dodacie listy. Tvrdenia žalovaných,
že si u žalobcu uplatňovali vady dodaného tovaru a zľavu z kúpnej ceny, sa nezakladajú na pravde.
Žalobca neeviduje zo strany žalovaných žiadnu reklamáciu, ani uplatnenie nárokov z vád tovaru. Jediné
podanie, ktoré bolo žalobcovi zo strany žalovaného v 1. rade doručené je žiadosť o predlženie splatnosti
faktúr zo dňa 28.01.2016. Poukázal na ustanovenie článku V. bod 3 kúpnych zmlúv, v zmysle ktorého

nezrovnalosti týkajúce sa množstva dodaného tovaru je kupujúci povinný notifikovať predávajúcemu v
deň dodania tovaru; na neskoršiu reklamáciu sa neprihliada. Vady týkajúce sa kvality tovaru je kupujúci
povinný voči predávajúcemu uplatniť bezodkladne, najneskôr však do 3 dní odo dňa prevzatia tovaru
v dohodnutom mieste dodania, a to písomným podaním s podrobným popisom reklamovanej vady
adresovaným do sídla predávajúceho. Žalovaní si týmto v súlade so zmluvným dojednaním žiadne

nezrovnalosti, ani vady u žalobcu neuplatňovali. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali oprávnenosť
svojich tvrdení a neuniesli dôkazné bremeno.

4. Dňa 04.05.2017 podal žalobca návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu s odôvodnením,
že po začatí konania došlo k singulárnej sukcesii, k prechodu práva o ktorom sa koná, na obchodnú

spoločnosť Cargill Magyarország Zrt, Maďarsko, 1134 Budapešť, Váci út 37, IČO: 01-10-042527 a
tiež k procesnému nástupníctvu vo veci. Obchodná spoločnosť Cargill Magyarország Zrt, Maďarsko
so vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasí. Preto žiadal, aby súd o tomto návrhu rozhodol v
súlade s § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Súčasťou
návrhu bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2017 a oznámenie o postúpení pohľadávku

adresované žalovanému v 1. rade zo dňa 20.02.2017.

5. Súd uznesením zo dňa 24.05.2017 sp. zn. 15Cb/35/2016-98 pripustil zmenu strany sporu na strane
žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu Cargill Slovensko s.r.o. v likvidácii, IČO: 47 326 778, Nitra,
vstúpil do konania ako žalobca spoločnosť Cargill Magyarország Zrt, IČO: 01-10-042527, Maďarsko,

1134 Budapešť, Váci út 37. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.07.2017.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 03.11.2017. Žalovaní v 1. a v 2. rade podaním o dňa
02.11.2017 žiadali o odročenie pojednávania s odôvodnením, že medzi stranami prebiehajú rokovania
o mimosúdnom usporiadaní veci. Súčasťou žiadosti bol návrh mimosúdnej dohody a e-mailová

komunikácia. Z predloženej e-mailovej komunikácie je zrejme, že žalovaní v 1. a v 2. rade požiadali
o mimosúdne usporiadanie sporu; žalovaní navrhli, že istinu 132.103,20 Eur uhradia v splátkach do
31.03.2018stým,žeprvásplátkabudeuhradenávnovembri2017atrovyprávnehozastúpeniavovýške
1.666,40 Eur budú uhradené s poslednou splátkou istiny, úroky nebudú požadované a súdny poplatok
bude vrátený po späťvzatí žaloby. Zároveň žiadali, aby strany sporu zhodne navrhli, aby pojednávanie

bolo prerušené do konca marca 2018. Podľa následnej e-mailovej komunikácie splnomocnený zástupcu
žalovaných JUDr. K. C., N.. vypracoval splátkový kalendár s tým, že istina vo výške 132.103,20 Eur bude
uhradená v splátkach tak, že suma 35.000,-Eur bude zaplatená v novembri 2017, suma 25.000,-Eur v
decembri 2017, suma 25.000,- Eur v januári 2018, suma 25.000,- Eur vo februári 2018, suma 22.103,20Eur v marci 2018 a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.666,40 Eur budú uhradené spolu s poslednou
splátkou istiny. Úroky z omeškania nebudú požadované a poplatok sa vráti po späťvzatí žaloby. Žalujúcej
strane bolo zároveň oznámené, že žalovaní požiadajú o odročenie pojednávania vytýčeného na deň

03.11.2017. Súhlas žalobcu s odročením pojednávania bol doručený súdu elektronicky 03.11.2017. Na
pojednávaní,ktorésakonalodňa03.11.2017,žalovanýv2.rade,ktorýjezároveňkonateľomžalovaného
v 1. rade súdu oznámil, že medzi stranami sporu prebiehajú rokovania o mimosúdnom usporiadaní veci.
Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu e-mailovú komunikáciu (podrobne popísanú vyššie).

7. V následnom podaní doručenom súdu 21.03.2018 žalobca uviedol, že v novembri 2017 žalovaní
iniciovali mimosúdne rokovania, v rámci ktorých uznali svoj záväzok voči žalobcovi v plnej výške, žiadali
o možnosť úhrady dlhu v splátkach, za ktorým účelom bolo odročené pojednávanie určené na deň
03.11.2017. Strany sa napokon na postupnom splatení dlhu v splátkach navrhnutých žalovanými e-
mailom z 02.11.2017 dohodli, no žalovaní splátkový kalendár nedodržali a nezaplatili ani jednu splátku.
Keďže žalovaní relevantným spôsobom nerozporovali oprávnenosť nároku žalobcu uplatneného

žalobou,dokoncaviackrátsvojimkonanímuznalisvojzáväzokvočižalobcovi,keďpožadovalipredĺženie
splatnosti faktúr (žiadosť zo dňa 28.01.2016), resp. žiadali o možnosť úhradu dlhu v splátkach (e-mailová
komunikácia), žalobca má za to, že neexistuje spornosť ohľadom pohľadávky žalobcu, čo do dôvodu a
výšky a žiadal, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Uplatnili si trovy konania.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.03.2018, na ktorom pojednávanie žalobca ospravedlnil svoju
neúčasť hospodárnosťou konania a žiadal, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti. Na tomto
pojednávaní právny zástupca žalovaných poukázal na to, že predmetom e-mailovej komunikácie bola
predbežná dohoda, resp. jej návrh ohľadne splátkového kalendára. K samotnej dohode nedošlo.
Nejedná sa o uznanie záväzku, keďže nejde o priamu komunikáciu žalovaného, ale sprostredkovanú

prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný vo svojom mene nikdy neadresoval písomné uznanie
záväzku žalujúcej strane. Tvrdenie žalobcu, že žalovaní nerozporovali uplatnený nárok, nie je pravdivé
s poukazom na vyjadrenie žalovaných zo dňa 06.03.2017. Zároveň predložil súdu podanie adresované
žalobcovi aj jeho právnemu predchodcovi označené ako „Vytknutie vád tovaru a uplatnenie nároku
z vád tovaru zo dňa 27.03.2018 (deň pred pojednávaním). Poukázal na skutočnosť, že žaloba bola

podaná 12.12.2016, preto sa ustanovenie o koncentrácii na toto konanie nevzťahuje. Na tomto podaní
právny zástupca žalovaných namietol platnosť postúpenia pohľadávky medzi žalobcom a jeho právnym
predchodcom z dôvodu formálnych nedostatkov, nakoľko pohľadávka bola postúpená dňa 28.02.2017,
kedy právny predchodca žalobcu vstúpil do likvidácie, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, no v
zmluve nie je uvedené, že táto spoločnosť sa nachádza v likvidácii. Nie je jasné, či toto postúpenie robil

likvidátor v rámci likvidácie a teda či sú splnené podmienky na postúpenie pohľadávok v rámci likvidácie
spoločnosti. Postúpenie odporuje dohode medzi právnym predchodcom žalovaného Cargill Slovensko,
s.r.o. a žalovaným v 1. rade. V tomto smere poukázal na ustanovenie kúpnych zmlúv, podľa ktorého
túto zmluvu možno meniť, dopĺňať, alebo rušiť len písomnými dodatkami podpísanými oprávnenými
zástupcami oboch zmluvných strán. Podľa názoru žalovaného v 1. rade teda z dojednania vyplýva,

že každá zmena obsahu záväzku v zmysle citovaného záverečného ustanovenia by bola v rozpore s
týmto zmluvným dojednaním a teda i postúpenie pohľadávky odporuje dohode a je absolútne neplatné.
Zároveň uviedol, že postúpenie nemôže byť platné, nakoľko v zmluve nie je uvedené, či p. Z. D., teda
osoba ktorá konala za žalobcu a podpísala dohodu o postúpení pohľadávok mala oprávnenie podpísať
takú dohodu. Aj keď v kúpnych zmluvách je uvedené, že reklamácia má byť uplatnená priamo na

mieste, v zmluve sa neuvádza, aké právne následky nepodania reklamácie na mieste majú nastať, preto
považuje právo reklamácie sa zachované.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 02.05.2018 k námietke žalovaných ohľadne
vád dodaného tovaru uviedol, že tovar bol žalovanému v 1. rade dodaný v zmysle potvrdených dodacích

listov v období mesiacov január - apríl 2015. Od momentu dodania tovaru žalovaní u žalobcu tovaru
nereklamovali, žalobcovi neoznámili žiadne vady. Až vo vyjadrení k žalobe dňa 06.03.2017, teda dva
roky po dodaní tovaru veľmi neurčitým spôsobom namietali kvalitu a množstvo dodaného tovaru a o
ďalší rok, t.j. 27.03.2018 zaslali žalobcovi list „Vytknutie vád a uplatnenie nárokov z vád tovaru“; v
oboch prípadoch bez predloženia akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalovaných ohľadne

namietaných vád tovaru. Opakovanej poukázal na čl. V. bod 3 kúpnych zmlúv, žalovaní v súlade s týmto
zmluvným dojednaním žiadne nezrovnalosti, ani vady u žalobcu nenamietali. Poukázal na ust. § 427
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je kupujúci povinný prezrieť tovar podľa možností čo najskôr
po prechode nebezpečenstva škody tovaru na tovare, pričom sa prihliada na povahu tovaru. V zmysle§ 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, reklamáciu vád hnojiva dva roky po jeho dodaní, navyše bez
akýchkoľvek dôkazov, rozhodne nemožno považovať za včasné oznámenie vád. Žalobca preto vzniesol
námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti zo strany žalovaných. Poukázal opätovne na to,

že až do iniciovania súdneho konania žalovaní nenamietali vady tovaru, práve naopak, vždy žiadali len
o posun splatnosti faktúr (e-mail z 29.01.2016, e-mail z 15.04.2016, e-mail z novembra a decembra
2017). Pokiaľ sa jedná o uznanie záväzku zo strany žalovaných, ktorí tvrdili, že neurobili voči žalobcovi
taký jednostranný úkon, ktorý by predstavoval účinné uznanie záväzku, žalobca má za to, že žalovaný
v 1. rade svoj záväzok voči žalobcovi uznal už vo svojej žiadosti zo dňa 28.01.2016, ktorou žiadal

žalobcu o predĺženie lehoty splatnosti za dodaný tovar. Nakoľko predmetná žiadosť spĺňa zákonom
stanovené formálne obsahové náležitosti uznania záväzku, ide o jednostranný právny úkon adresovaný
veriteľovi (žalobcovi) a z obsahu úkonu je bezpečne identifikovateľný záväzok žalovaného v 1. rade,
t.j. kúpna cena vo výške 132.103,20 Eur, ktorá spočíva v neuhradených faktúrach špecifikovaných v
žiadosti. V zmysle interpretačných pravidiel, ako aj ustálenej súdnej praxe nie je nevyhnutné, aby bolo
v akte uznania použité slovo „uznanie“, pokiaľ je z obsahu samotného úkonu zrejme, že dlžník ním

vyjadruje aj uznanie svojho dlhu. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. K námietke žalovaných
ohľadne postúpenia pohľadávky zo spoločnosti Cargill Slovensko s.r.o. v likvidácii na žalobcu uviedol,
že k postúpeniu došlo platne v súlade so zákonom a v mene všetkých zúčastnených strán konali
oprávnené osoby. Konajúci súd vydal uznesenie zo dňa 24.05.2017 sp. zn. 15Cb/35/2016-98, ktorým
pripustil zmenu sporu na strane žalobcu. Pokiaľ mali žalovaní proti postúpeniu pohľadávky výhrady,

mali možnosť podať proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Pokiaľ tak neučinili, ich námietky v tomto
štádiu konania treba považovať za irelevantné. Napriek neopodstatnenosti tejto námietky nad rámec
dôkazných povinností žalobca predložil výpis z obchodného registra žalobcu, z ktorého vyplýva pod
položkou 13/138, že p. Z. D., bol v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky oprávnený konať v
mene žalobcu. Žalobca poukázal na účelovosť konania a nepodložené tvrdenia žalovaných, ktoré sú v

rozpore s princípom hospodárnosti konania so zásadou koncentrácie konania.

10. Na pojednávaní dňa 18.05.2018 žalovaný v 2. rade, p. O. J., ktorý je zároveň konateľom žalovaného
v 1. rade uviedol, že po doručení zmluvy o postúpení pohľadávok nemal žalovaný v 1. rade žiadne
výhrady (ako firma). Ako fyzická osoba žalovaný v 2. rade, v postavení ručiteľa namietal, že oznámenie

o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávku mu doručené nebolo. Navyše podľa uzavretých kúpnych zmlúv
sa domnieval, že postúpeniu pohľadávky dôjsť nemôže, teda ani k zmene veriteľa. Nereagoval ani na
rozhodnutie súdu, ktorým bola pripustená zmena na strane žalobcu, voči uzneseniu sťažnosť nepodal.

11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 18.05.2018 k otázke uznania záväzku, za ktorý

žalujúca strana považuje žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 28.01.2016 namietal, že v samotnej
žiadosti žalovaní požadovali len súhlas na predĺženie lehoty splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom sporu.
Takýto obsah jednostranného právneho úkonu nie je možné vnímať ako uznanie záväzku. Išlo len o
predloženýnávrhzmluvy,nieoprávnyúkon.Žalovanýmneboladoručenáočakávanáreakciaveriteľa,čo
spadá do štandardného kontrakčného procesu predpokladaného zmluvami o zmene obsahu záväzkov.

Následne poukazujúc na § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, namietal nárok z ručenia uplatňovaný
voči žalovanému v 2. rade. v celej jeho výške. Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia vád tovaru, dôvodil,
že dodaný tovar bol použitý až vo výrobnom procese žalovaného v 1. rade, teda vady nebolo možné
zistiť ohliadkou, alebo bezodkladne, preto by sa na uplatnenie vád tovaru mala vzťahovať zákonná 24-
mesačná lehota. Namietal, že ani pripustením zmeny v osobe žalobcu, nebola prejudikovaná aktívna

vecná legitimácia žalobcu, ktorou sa súd zaoberá do ukončenia konania. Žalovaní nemajú procesnú
povinnosť upozorňovať v ktorejkoľvek fáze sporu žalobcu na to, že postúpil pohľadávku vadne. Pasivita
ohľadom postúpenia pohľadávky nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalovanej strany.

12. Právny zástupca žalobcu naopak argumentoval, že pokiaľ žalovaní vo svojich písomných podaniach

žiadali o predĺženie termínu/lehoty splatnosti faktúr a výslovne neuviedli, že nebudú uhrádzať, ale
naopak nemôžu uhrádzať/nevedia uhrádzať a v závere vyložene uvádzajú, že splatnosť „prosíme
predĺžiť“, pričom z tohto podania je jasná presná špecifikácia dlžnej sumy, presná špecifikácia výšky
pohľadávky a žiadosť o splátky, splátkový kalendár, jedná sa o uznanie dlhu voči žalobcovi, ako
veriteľovi. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu

kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalovaný v 1. rade prevzal od žalobcu tovar, za ktorý však kúpnu
cenu nezaplatil, žalovaný prevzatie tovaru, ako aj nezaplatenie kúpnej ceny v spore nepoprel. Zostáva
nesporné, že žalovaný si neuplatnil voči žalobcovi v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv, resp. príslušných
zákonných ustanovení prípadné zdôvodnené nároky z vád dodaného tovaru riadne a včas, žalobcamá za to, že dôkazné bremeno v tejto veci žalovaný počas celého sporového konania neuniesol. Vady
týkajúce sa kvality tovaru bol kupujúci povinný voči predávajúcemu uplatniť bezodkladne, najneskôr do
3 dní odo dňa prevzatia tovaru v dohodnutom mieste dodania a to písomným podaním s podrobným

popisom reklamovanej vady adresovaným do sídla predávajúceho. Za takúto reklamáciu možno
považovať až list žalovaných z 27.03.2018, t.j. 3 roky po dodaní tovaru, pričom žalovaný žiadnym
dôkazným materiálom svoje tvrdenia v celom konaní nepreukázal.

13. Z Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/SE/XXXXXX uzavretej dňa 20.01.2015 medzi právnym predchodcom

žalobcu, spol. Cargill, Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778, ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade, ako kupujúcim, (Kúpna zmluva č. 1) súd zistil, že predmetom
dodávky kupujúcemu bol zmluvne dohodnutý tovar liadok 27% v množstve 98 ton v cene 275,-Eur/tona
a NOK 15-15-159s v množstve 96 ton v cene 361,-Eur/tonu so splatnosťou najneskôr do 31.12.2015.

14. Z Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/SE/XXXXXX uzavretej dňa 02.02.2015 medzi právnym predchodcom

žalobcu, spol. Cargill, Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778, ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade, ako kupujúcim, (Kúpna zmluva č.2) súd zistil, že predmetom
dodávky kupujúcemu bol zmluvne dohodnutý tovar liadok 27% v množstve 73,5 ton v cene 275,-Eur/
tona; Močovinu v množstve 48 ton v cene 358,- Eur/tonu so splatnosťou najneskôr do 04.01.2016.

15. Z Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/SE/XXXXXX uzavretej dňa 24.03.2015 medzi právnym predchodcom
žalobcu, spol. Cargill, Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778, ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade, ako kupujúcim, (Kúpna zmluva č.3) súd zistil, že predmetom
dodávky kupujúcemu bol zmluvne dohodnutý tovar liadok 27% v množstve 24,5 ton v cene 279,-Eur/
tonu so splatnosťou najneskôr do 15.01.2016.

16. Z Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/SE/XXXXXX uzavretej dňa 13.04.2015 medzi právnym predchodcom
žalobcu, spol. Cargill, Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778, ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade, ako kupujúcim, (Kúpna zmluva č.4) súd zistil, že predmetom
dodávky kupujúcemu bol zmluvne dohodnutý tovar Močovina 46% v množstve 12 ton v cene 354,-Eur/

tonu so splatnosťou najneskôr do 15.01.2016.

17. Podľa článku VII Kúpnych zmlúv č. 1, 2, 3 a 4 označených ako „Ručiteľský záväzok“, ručiteľ na
základe tejto zmluvy berie na seba záväzok, že v prípade, ak kupujúci nesplní z akéhokoľvek dôvodu
svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä neuhradí riadne a/alebo včas kúpnu cenu, je povinný

tieto záväzky uspokojiť v celom rozsahu.

18. Kúpne zmluvy č.1, 2, 3 a 4 sú zabezpečené záväzkom ručiteľa O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
P. XXX/XX, J. (č.l. VII. body 1., 2 a 3. Kúpnych zmlúv), ktorý uzavreté zmluvy opatril vlastnoručným
podpisom.

19. Z faktúr predložených právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že cena dodaného tovaru bola
žalovanému v 1. rade vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 8.085,- Eur zo dňa 13.02.2015,
splatnou 31.12.2015; faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 10.896,80 Eur zo dňa 18.02.2015, splatnou
31.12.2015; faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 24.255,- Eur zo dňa 24.02.2015, splatnou 31.12.2015;

faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 20.793,60 Eur zo dňa 08.03.2015, splatnou 31.12.2015; faktúrou č.
XXXXXXXXnasumu10.396,80Eurzodňa18.03.2015,splatnou31.12.2015;faktúrouč.XXXXXXXXna
sumu 10.310,40 Eur zo dňa 24.02.2015, splatnou 04.01.2016; faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 24.255,-
Eur zo dňa 03.03.2015, splatnou 04.01.2016; faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 10.310,40 Eur zo dňa
17.03.2015, splatnou 04.01.2016; faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 8.202,60 Eur zo dňa 31.05.2015,

splatnou 15.01.2016 a faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 5.097,60 Eur zo dňa 27.04.2015, splatnou
15.01.2016.

20. Z listu zo dňa 28.01.2016, označeným ako „Žiadosť“, súd zistil, že žalovaný v 1. rade požiadal
právneho predchodcu žalobcu o predlženie lehoty splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré sú podrobne

vyšpecifikované s uvedením jednotlivých čísel faktúr, ich splatnosti ako aj fakturovanej sumy v celkovej
výške 132.103,20 Eur za umelé hnojivo dôvodiac, že tieto faktúry žalovaný v 1. rade nevie v termíne
splatnosti uhradiť a žiada o predĺženie termínu splatnosti do 31.03.2016.21. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.06.2016 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade,
ako kupujúceho, na splnenie svojho záväzku týkajúceho sa uhradenia dlžnej sumy so výške 132.103,20
Eur najneskôr do 05.06.2016.

22. Žalovaný v 1. rade predložil žalobcovi formou e-mailovej komunikácie návrh splátkového kalendára,
v zmysle ktorého žiadal o povolenie uhradiť dlžnú sumu 132.103,20 Eur v mesačných splátkach po
5.000,-Eur splatných od augusta 2016 do augusta 2018, s tým, že posledná splátka bude zaplatená v
septembri 2018 vo výške 7.103,20 Eur.

23. Predžalobnou upomienkou zo dňa 21.07.2016 vyzval žalobca žalovaného v 2. rade, ako ručiteľa,
na splnil svoj záväzku z titulu ručenia z uzavretých Kúpnych zmlúv č. 1, 2, 3 a 4, nakoľko obchodná
spoločnosť ILKE - BIOPLYNOVÁ STANICA spol. s r.o., ako kupujúci, svoj dlh napriek opakovaným
výzvam nesplnila a to najneskôr do 30.07.2016 s upozornením, že nedodržanie tejto lehoty bude mať
následok iniciovania súdneho vymáhania pohľadávky.

24. Listom zo dňa 27.03.2018 adresovaným žalobcovi označeným ako Vytknutie vád a uplatnenie
nárokov z vád tovaru žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že ním dodaný tovar z kúpnych zmlúv
vykazuje vady a to liadok 27% - poškodený materiál, prachový stav, pri manipulácii nevyhovujúce, pri
sejbeneprechádzacezsejačku;tovarNPK15-15-159s-poškodenýmateriál,zlepenýmateriál,prachový

stav, Močovina - poškodený materiál, granule rozbité a uplatnil si zľavu z kúpnej ceny 50%.

25. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou v zmysle § 524 a násl. Obchodného zákonníka, a § 358
a násl Obchodného zákonníka dňa 28.02.2017. medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
Cargill Slovensko s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, IČO: 47 326 778, ako postupcom a žalobcom,

spoločnosťou Cargill Magyarország Zrt, Maďarsko, 1134 Budapešť, Váci út 37, IČO: 01-10-042527, ako
postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, na žalobcu.

26. Z predloženého oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2017 súd zistil, že pôvodný
žalobca, spoločnosť Cargill Slovensko s.r.o. v likvidácii, za ktorú konal K. I. - likvidátor, oznámila

žalovanému v 1. rade, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu a vyzvala ho na plnenie, ktoré
žiadala poukázať na účet postupníka, teda žalobcovi.

27.Zpredloženéhovýpiszobchodnéhoregistražalobcu,súdzistil,žepodpoložkouXX/XXX,jeuvedené
meno p. Z. D., s uvedením spôsobu jeho zastúpenia: samostatne/nezávisle (manner of representation:

indenpendent); z titulu osoby oprávnenej zastupovať: prezident a výkonný riaditeľ), člen dozornej rady
(predstavenstva) starší úradník (title of the entitled to represantation: elnök - vezérigazgattó Member
of the Board of Directors /senior officer), ktorá osoba bola v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky oprávnený konať v mene žalobcu.

28. Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastníctve právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

29. Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo

najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

30. Podľa ust. § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže
priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného
odkladupotom,čoa)kupujúcivadyzistil;b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiť

pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť najneskôr
pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne
od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za
akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

31. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.32. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

33. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný

zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

34. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

35. Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú
práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal
postupník.

36. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná určitý záväzok, predpokladá

sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania premlčaná.

37. Podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka, uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

38. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

39. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

40. Podľa § 149 CSP , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

42. Nebolo sporu o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade boli uzavreté
štyri kúpne zmluvy pod č. XX/XXXX/SE/XXXXXX zo dňa 20.01.2015, pod č. XX/XXXX/SE/XXXXXX zo
dňa 02.02.2015, pod č. XX/XXXX/SE/XXXXXX zo dňa 24.03.2015 a pod č. č. XX/XXXX/SE/XXXXXX zo
dňa 13.04.2015, predmetom ktorých bola dodávka objednaného tovaru čo do množstva, druhu a ceny

tovaru. Rovnako nebolo sporu ani o tom, že na základe uzavretých zmlúv žalobca, ako predávajúci,
dodal žalovanému v 1. rade, kupujúcemu, zmluvne dohodnutý tovar, ktorý žalovaný v 1. rade bez výhrad
prevzal. Žalobca cenu dodaného tovaru vyfakturoval faktúrami, ktoré žalovaný v 1. rade v napriek
uplynutiu lehoty splatnosti nezaplatil. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že dodaný tovar vykazoval vady, ktoré
žalovaný reklamoval. Tvrdenie žalovaného poprel žalobca, ktorý v čase podania žaloby neevidoval

žiadnu reklamáciu, ani uplatnenie nárokov z vád tovaru tvrdiac, že jediné podanie, ktoré bolo žalobcovi
zo strany žalovaného v 1. rade doručené, je žiadosť o predlženie splatnosti faktúr zo dňa 28.01.2016.
Na priznanie nárokov z vád tovaru sa vyžaduje, aby vady tovaru boli notifikované, teda oznámené
predávajúcemu včas. Právny poriadok neustanovuje formu notifikácie, je v záujme kupujúceho, aby bola
uskutočnená v preukaznej podobe. Žalovaní v konaní preukázali, že vady dodaného tovaru a nároky z

vád si uplatnili u žalobcu až v priebehu sporu (žaloba podaná 12.12.2016), a to listom zo dňa 27.03.2018,
teda takmer po uplynutí viac než troch rokov od dodávky (dodávka tovaru podľa termínov uvedených
v jednotlivých zmluvách dňa 20.02.2015, 27.02.2015, 15.04.2015 a 24.04.2015) a až 15 mesiacov po
podaní žaloby. Včasnosť uplatnenia vád tovaru, žalovaný v 1. rade dôvodil tým, že dodaný tovar bol
použitý až vo výrobnom procese, vady nebolo možné zistiť ohliadkou, alebo bezodkladne, preto by sa

na uplatnenie vád tovaru mala vzťahovať zákonná 24-mesačná lehota v zmysle § 428 Obchodného
zákonníka. Spornou teda zostala otázka, či si žalovaný v 1. rade uplatnil nárok na vady tovaru u žalobcu
včas.43. V uzavretých kúpnych zmluvách, v čl. V. bod 3 kúpnych zmlúv, sa zmluvné strany dohodli, že
nezrovnalosti týkajúce sa množstva dodaného tovaru je kupujúci povinný notifikovať predávajúcemu
v deň dodania tovaru; na neskoršiu reklamáciu sa neprihliada. Vady týkajúce sa kvality tovaru je

kupujúci povinný voči predávajúcemu uplatniť bezodkladne, najneskôr však do 3 dní odo dňa prevzatia
tovaru v dohodnutom mieste dodania, a to písomným podaním s podrobným popisom reklamovanej
vady adresovaným do sídla predávajúceho. Pokiaľ žalovaní vady dodaného tovaru a nároky z vád
si uplatnili u žalobcu až listom zo dňa 27.03.2018, urobili tak preukázateľne až po uplynutí lehoty
dohodnutejvuzavretýchkúpnychzmluvách,kdesitermínuplatnenianárokovzvádtovarujasnedohodli;

zákonná lehota nastupuje tam, kde niet dohody. Nároky z vád tovaru možno uplatňovať len v lehotách
zmluvne dohodnutých, alebo zákonných, inak by to vyvolávalo stav právnej neistoty. Pokiaľ ide o právo,
ktoré sa má uplatniť v lehotách dohodnutých v zmluve, tieto lehoty sú obom stranám známe a tieto
nemožno meniť v závislosti na aktuálnych potrebách tej ktorej strany, inak by došlo k právnej neistote v
zmluvnýchobchodnýchvzťahoch.Žalovanívkonanínepreukázali,žebyvsúladescitovanýmzmluvným
dojednaním uplatnili nároky z vád dodaného tovaru u žalobcu včas, navyše svoje tvrdenia o vadách

tovaru v konaní nepreukázali, ani v tejto časti dôkaz nenavrhli, teda neuniesli v tejto časti dôkazné
dôkazne bremeno, ktoré v danom prípade zaťažovalo žalujúcu stranu, ktorej povinnosťou bolo svoje
tvrdenie o tom, že tovar mal vady už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, preukázať.
Vzhľadom na termín dodávky tovaru 20.02.2015, 27.02.2015, 15.04.2015 a 24.04.2015 a uplatneniu
vád tovaru listom zo dňa 27.03.2018 s poukazom na druh tovaru (liadok, NPK a Močovina) je zrejmé,

že notifikačná povinnosť žalovaného v 1. rade nebola včasná, žalobca vzniesol námietku nesplnenia
včasnej notifikačnej povinnosti, preto súd nemohol v tomto konaní nároky z vád tovaru priznať.

44. Súd zároveň uvádza, že skutkové tvrdenie žalovanej strany boli navyše vyvrátené listinným
dôkazom a to listom zo dňa 28.01.2016, ktorý žalovaný v 1. rade adresoval právnemu predchodcovi

žalobu, označeným ako „Žiadosťô, ktorým žalovaný v 1. rade požiadal právneho predchodcu žalobcu
o predlženie lehoty splatnosti jednotlivých faktúr podrobne vyšpecifikovaných s uvedením jednotlivých
čísel faktúr, ich splatnosti ako aj fakturovanej sumy v celkovej výške 132.103,20 Eur za umelé hnojivo
dôvodiac, že tieto faktúry žalovaný v 1. rade „nevie“ v termíne splatnosti uhradiť a „žiada o predĺženie
termínu splatnosti do 31.03.2016“ (č.l. 81 spisu). Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že žalovaný

v 1. rade právo žalobcu na zaplatenie sumy 132.103,20 Eur uznal. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že predmetná žiadosť spĺňa zákonom stanovené formálne obsahové náležitosti uznania
záväzku, ide o jednostranný právny úkon adresovaný veriteľovi (žalobcovi) a z obsahu úkonu je
bezpečne identifikovateľný záväzok žalovaného v 1. rade, t.j. kúpna cena vo výške 132.103,20 Eur, ktorá
spočíva v neuhradených faktúrach špecifikovaných v žiadosti. V zmysle interpretačných pravidiel, ako

aj ustálenej súdnej praxe nie je nevyhnutné, aby bolo v akte uznania použité slovo „uznanie“, pokiaľ je
z obsahu samotného úkonu zrejme, že dlžník ním vyjadruje aj uznanie svojho dlhu. Uznanie záväzku
má účinky aj voči ručiteľovi. V prípade uznania práva platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právo
v čase, keď k takémuto uznaniu došlo, existovalo. Zo strany žalovaného nebolo preukázané a nebol
produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že uznané právo neexistuje.

45. V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na zásadu koncentrácie konania, v zmysle § 153 ods. 1
a 2 CSP a § 149 CSP. S tvrdením právneho zástupcu žalovaných (na pojednávaní dňa 28.03.2018),
ktorý namietal, že vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola podaná na súde dňa 12.12.2018, zásada
koncentrácie konania sa na toto konanie nevzťahuje, súhlasiť nemožno. Zákon č. 160/2015 Z.z.,

nadobudol platnosť dňom 17.07.2015 a účinným sa stal dňom 01.07.2016. Keďže žaloba bola podaná
na súde dňa 12.12.2016, teda už nesporne za účinnosti CSP, na toto konanie sa preto vzťahujú všetky
ustanovenia citovaného procesného predpisu upravujúceho konanie pred súdom, teda i ustanovenia o
zákonnejisudcovskejkoncentráciikonania.Navyšeoustanoveniachtýkajúcichsakoncentráciekonania
a následkoch boli žalovaní v 1. a 2. rade poučení v uznesení zo dňa 14.02.2017, kedy boli vyzvaní k

vyjadreniu k žalobe, ktoré prevzali 17.02.2017 (žalovaný v 1. rade) a dňa 09.03.2017 (žalovaný v 2.
rade). S námietkou žalobcu, že na prejednávanú vec sa zásada koncentrácie konania nevzťahuje, preto
súhlasiť nemožno.

46. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade kúpnu cenu, ktorá je predmetom žaloby vo výške 132.103,20

Eur nezaplatil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť túto sumu.

47. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade žalobca odvíja od ručiteľského vyhlásenia uvedeného v
čl. VII. Kúpnych zmlúv, v rámci ktorého žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň konateľom žalovanéhov 1. rade vyhlásil, že berie na seba záväzok, že v prípade, ak kupujúci nesplní z akéhokoľvek
dôvodu svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä neuhradí riadne a/alebo včas kúpnu cenu,
je povinný tieto záväzky uspokojiť v celom rozsahu, v súlade s § 303 a násl. Obchodného zákonníka

teda osobne uspokojí veriteľa - predávajúceho, žalobcu ak sa žalovaný v 1. rade dostane do s
omeškania s plnením svojho záväzku. Žalobca toto ručiteľské vyhlásenie prijal. Ručenie je subsidiárnym
a akcesorickým právnym vzťahom medzi ručiteľom (osobou rozdielnou od dlžníka) a veriteľom, ktorý
slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu (medzi veriteľom a dlžníkom)
a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu (ručením zabezpečenú) pohľadávku veriteľa,

ak ju neuspokojí dlžník. Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Ručenie je jednostranným písomným právnym úkonom
ručiteľa, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti z hľadiska formálneho a obsahového. Nevyhnutnou
náležitosťou vyhlásenia o ručení je vyjadrenie osoby prijímajúcej ručiteľský záväzok, že veriteľovi splní
určitý, vo vyhlásení vymedzený záväzok dlžníka, pokiaľ ho nesplní dlžník. Ručiť možno aj za záväzok,
ktorý vznikne v budúcnosti.

48. K námietke žalovanej strany, týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok s poukazom
na ust. č.l VIII bod 2 kúpnych zmlúv, podľa ktorého Zmluvu možno meniť, dopĺňať alebo zrušiť len
písomnými dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán, čím je postúpenie
pohľadávky na žalobcu vylúčené, súd uvádza, že postúpenie pohľadávky je len zmenou v osobe

veriteľa, ktorú dlžník nemôže ovplyvniť. Nejde o zmenu obsahu záväzku. Dlžníkovi povinnosť plnenia
nezaniká. Ide len o účelové tvrdenie žalovanej strany (účelovú obranu), keďže je nesporné, že žalovaní
neplnili žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi. Dlžník, pokiaľ to nie je v zmluve dohodnuté, nemôže
ovplyvniť ako naloží vlastník pohľadávky so svojou pohľadávkou (také zmluvné obmedzenie môže byť
viazané napr. na započítanie budúcich vzájomných pohľadávok). Musí to však byť v zmluve výslovne

dohodnuté, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Na postúpenie pohľadávky musia byť splnené
dve podmienky a to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky musí mať postupca i postupník
právnu subjektivitu a musí byť zrejmé, že nie je daná konkrétna zákonná ani zmluvná prekážka, ktorá
vylučuje postúpenie konkrétnej pohľadávky. Ak existuje, musí ju žalovaná strana vymedziť citáciou
konkrétneho zákonného ustanovenia, alebo citáciou konkrétneho ustanovenia zmluvy, nie všeobecne.

Pokiaľ žalovaná strana citovala ustanovenie čl. VIII uzavretých kúpnych zmlúv, toto ustanovenie nemá
žiadny súvis s postúpenou pohľadávkou. Zmena v osobe veriteľa nie je zmenou zmluvy. Ak by tomu malo
aj tak byť (ak by v zmluve malo byť zamedzené postúpenie pohľadávky), vymedzilo by sa to konkrétnym
znením o zamedzení, že dodávateľ (predávajúci) svoju pohľadávku voči odberateľovi (kupujúcemu),
postúpi len na základe dohody s odberateľom aj s uvedením dôvodov takéhoto obmedzenia. Žalovaní

taký dôvod neuviedli, preto čl. VIII bod 2 zmlúv na postúpenie nemožno použiť. Navyše tam, kde ide o
pravidelné, opakujúce sa dodávky tovaru s pomerne vysokou cenou, takáto úprava by znemožňovala
dodávateľovi plniť svoje záväzky voči iným subjektom postúpením pohľadávok. Pritom takýto spôsob
plnenia záväzkov, postúpením pohľadávky, je jedným z bežných spôsobov, ako plniť svoje záväzky.
Výklad ustanovenia čl. VIII ods. 2 kúpnych zmlúv žalovanou stranou nemožno hodnotiť inak ako účelový.

Predložením výpisu z obchodného registra žalobca preukázal, že p. Z. D. je osobou oprávnenou konať
v mene žalobcu samostatne, teda i podpísať zmluvu o postúpení pohľadávok.

49. Žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade namietal, že o postúpení
pohľadávky, ako ručiteľ, fyzická osoba, nemal vedomosť. Toto postúpenie mu nebolo oznámené.

Oznámenie postupcu zo dňa 28.02.2017 prevzal len ako konateľ žalovaného v 1. rade. Zmyslom
vyššie citovaného ust. § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka je, aby dlžník, alebo ručiteľ dlžníka dostali
nespochybniteľnú informáciu, že k postúpeniu došlo a že nový veriteľ (postupník) si túto pohľadávku
voči ním uplatňuje. Pri postúpení ručením zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na
postupníka v čase, keď postúpenie ručiteľovi oznámil postupca, alebo preukázal postupník. Záväzok

ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zmeniť ručiteľské vyhlásenie, alebo
aby ručiteľ iným spôsobom vyjadril súhlas s postúpením. Ak sa však záväzok mení len v osobe
veriteľa, obsah záväzku zostáva nezmenený (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo V
30/20006). Na splnenie tejto podmienky je úplne postačujúce, ak takýto prejav vôle postupcu alebo
postupníkasauskutočníformousprostredkovanéhooznámeniaprostredníctvomsúduvsúdnomkonaní,

v ktorom postupník svoj nárok uplatňuje. V danom prípade súd uznesením zo dňa 24.05.2017 sp. zn.
15Cb/35/2016-98 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, ktoré uznesenie bolo žalovanému
v 1. rade doručené dňa 29.05.2017 a žalovanému v 2. rade dňa 21.06.2018. Uznesenie nadobudloprávoplatnosť 07.07.2017. Vzhľadom k uvedenému súd námietku žalovaného v 2. rade, považoval za
nedôvodnú.

50. Keďže ručenie je subsidiárnym a akcesorickým právnym vzťahom medzi ručiteľom a veriteľom,
slúžiacim na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu, ktorého obsahom je
záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník, s poukazom na skutočnosť, že
žalovaný v 2. rade vyhlásil, že berie na seba voči žalobcovi povinnosť, že ak žalovaný v 1. rade nezaplatí
kúpnu cenu, tak sa zaväzuje túto pohľadávku uspokojiť, zaviazal súd spolu so žalovaným v 1. rade na

zaplatenie žalovanej sumy aj žalovaného v 2. rade a zároveň určil, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

51. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak neplní riadne a včas svoj
záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

52. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo

dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

53. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné

povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia.

54.Podľa§369ods.2Obchodnéhozákonníkaplatnéhovčaseomeškania,akvýškaúrokovzomeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej

republiky nariadením.

55. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem

percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s
plnením peňažného záväzku.

56. Je nepochybné, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so zaplatením svojho peňažného
záväzkuapretosižalobcaokremistinyuplatnilajprávonazaplatenieúrokovzomeškaniavvýške8,05%

ročne a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako bola splatnosť zmluvne
dohodnutá, ktoré mu súd priznal, keďže výška uplatneného úroku z omeškania vyplýva z citovaného
ust. § 369 ods. 1 a 2 obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd
Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinní dobrovoľne nesplnia svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.