Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200633
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318200633.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v právnej veci žalobkyne: U. N., D.

XX.XX.XXXX, H. N. A. XXX, A., zastúpená: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A,
TrenčianskaTeplá,IČO:51147688,protižalovanému:HOMECREDITSlovakia,a.s.,sosídlomTeplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č. SUA12/002702 zo dňa 01.06.2012
bezdôvodné obohatenie v sume 5.463,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 5.463,59 eura od 06.03.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Vo zvyšku, v časti nároku na úrok z omeškania z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume 1.500,00 eur v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý v y d a ť žalobkyni:
- veľký technický preukaz k osobnému motorovému vozidlu: F. H., VIN: S., EČV: U. XXXDP,
- splnomocnenie na prepis osobného motorového vozidla: F. H., VIN: S., EČV: U. XXXDP,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na Okresnom súde Levice (ďalej len „súd“) dňa 14.02.2018 žiadala
zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.463,59 eura spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % od 15.06.2017 do zaplatenia, ďalej na zaplatenie finančného
zadosťučinenia v sume 1.500,00 eur, k povinnosti vydať veľký technický preukaz k osobnému
motorovému vozidlu: F. H., VIN: S., EČV: U. XXXDP a splnomocnenie na prepis uvedeného osobného
motorového vozidla a zároveň žiadala priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že vzhľadom na svoju finančnú tieseň uzatvorila so žalovaným
spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. SUA12/002702 zo dňa 01.06.2012, na základe ktorej jej mal byť
poskytnutý úver v sume 4487,65 eura, pričom predmetom financovania mala byť kúpa osobnéhomotorovéhovozidla(predajnácenapredmetufinancovania-osobnéhomotorovéhovozidlazodpovedala
sume 3931,00 eur, pričom kúpna cena na zmluve spoločnosti AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s.
predstavovala sumu 3.364,00 eur), náklady spojené s poskytnutím úveru zodpovedali sume 756,65

eura s tým, že žalobkyňa mala žalobcovi uhradiť v hotovosti sumu 200,00 eur, pričom táto suma
mala predstavovať akontáciu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa so žalovaným nepodieľala na príprave
jednotlivých článkov zmluvy, zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná. Podľa žalobkyni,
žalovaný mal postupovať predovšetkým s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi
- § 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na

akútny nedostatok finančných prostriedkov bola žalobkyňa nútená riešiť vzniknutú situáciu pôžičkou.
Spoločnosť AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s., pobočka Nové Zámky, ponúkala možnosť financovania
osobného motorového vozidla len cez spoločnosť žalovaného s tým, že na ňu vyvíjali neprimeraný,
niekoľkohodinový psychický nátlak počnúc sústavnými telefonátmi do zamestnania až do priameho
kontaktu na predajni, počas ktorého jej nebolo umožnené preskúmať iné alternatívy financovania, ako
anizmluvu,aniopusteniepredajnebezpodpisuzmluvy.Žalobkyňaďalejuviedla,žejejneboloumožnené

zaplatiť vyššiu akontáciu, čím by sa jej znížila doba splatnosti. V dobrej vôli si napokon od žalovaného
požičala peniaze. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je nepredstaviteľné, aby úverová zmluva a všeobecné
obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa zároveň uviedla, že v
zmluve absentujú obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
konkrétnepodľa§9ods.2písm.f)ažl).Žalobkyňapoukázalanaustanovenie§11ods.1písm.b)zákona

o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
1), s), z) a aa). Z uvedeného dôvodu žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný
obohatil, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov. K primeranému finančnému
zadosťučineniu žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, v

zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „ kolektívne záujmy
spotrebiteľovi). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

3. Súd uznesením č. k. 15Csp/10/2018-46 zo dňa 19.02.2018 vyzval žalovaného, aby sa k žalobe
vyjadril.

4. Žalovaný dňa 01.03.2018 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa svojou
argumentáciou v žalobe absolútne nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce podanú žalobu,

nekonkretizovala, čím mal žalovaný ako veriteľ porušiť svoje zákonné povinnosti, z akého dôvodu
považuje úverovú zmluvu za neplatnú, prípadne za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa sa pri
namietaní absencie náležitostí úverových zmlúv obmedzila len na uvedenie odkazov na paragrafové
znenia zákona, čo však žalovaný považuje v rozpore s ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. v
zneníneskoršíchpredpisov,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“).Podľanázoružalovanéhožaloba

vôbec neobsahuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a ani dôkazov. V zmysle ods. 3 citovaného
ustanovenia § 132 CSP je žalobkyňa povinná pripojiť k žalobe aj dôkazy, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť. Pokiaľ ide o samotný žalobný návrh, žalovaný ho považuje za nedôvodný,
nakoľko žalobkyňa v žalobe nepreukázala, na základe akých skutočností má byť úverová zmluva
vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na znenie ustanovenia

§ 138 CSP, ktorý upravuje inštitút zjavne nedôvodnej žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetná
úverová zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobkyne, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobkyni žiadnym
spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobkyne zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne
až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže
dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu

jednotlivých zmluvných ustanovení, sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel
jej. Doposiaľ žiadny ich klient ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal
žiadne z ustanovení úverových zmlúv a rovnako ani nepožiadal o vysvetlenie žalovaného z dôvodu,
že jej nerozumie. Veľa klientov ako spotrebiteľov sa obmedzí len na získanie finančného prospechuzo zmluvy zabúdajúc na svoje povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový
právny vzťah, na základe ktorého si strany majú plniť navzájom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
ani ochrana spotrebiteľov nemôže byť bezbrehá. Právne predpisy ustanovujú podmienky, za akých sa

môžu úvery poskytovať. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy), žalovaný zastáva názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so
zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného bodom
4. „Podmienky splácania úveru", kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 140,85

eur, o počte splátok - 72., o konečnej splatnosti úveru - 29.05.2018, o dátume prvej mesačnej splátky
29.06.2012 a tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené: „Klient je povinný splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim
po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Pokiaľ nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci
poskytnutia úveru, je splatnosť týchto splátok stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom

mesiaci. Úhrada nasledujúcich mesačných splátok vždy do 29. dňa v kalendárnom mesiaci.“ Žalovaný je
presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal
platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade
s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli
na bežných mesačných splátkach v sume 140,85 eura. Žalobkyňa teda uhrádzala jednotlivé mesačné

splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného
žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobkyňa preukázala,
že medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázala,
že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že jej vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených

argumentov je zrejmé, že žalobkyňa uvedené skutočnosti nepreukázala, a preto žalovaný považuje
žalobu za nedôvodnú. Žalovaný súčasne vzniesol aj námietku premlčania na časť žalovanej sumy. Pri
posúdení premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal zo
žaloby, konkrétne z pečiatky Okresného súdu Levice, z ktorej vyplýva, že žaloba bola doručená súdu dňa
14.02.2018. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok

žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. SUA12/002702, ktorý si uplatňuje
pred lehotou 14.02.2015, je podľa názoru žalovaného premlčaný. Pokiaľ ide o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.500 eur, ktoré si žalobkyňa v žalobnom návrhu uplatňuje, žalovaný dal do
pozornosti právnu úpravu podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa"), z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne

uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný
svojim konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného

právneho predpisu. Žalobkyňa však v podanej žalobe nepreukázala, ktoré konkrétne ustanovenie
zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný
svojim konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o
zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na
ochranu spotrebiteľa spôsobená. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného

uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa bola privodená určitá ujma. Žalobkyňa vo svojej žalobe nepreukázala, z akého dôvodu by
mala byť predmetná úverová zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, na základe čoho by jej
vznikol nárok na vyplatenie bezdôvodného obohatenia a tiež primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný nepovažuje žalobu za dôvodnú a keďže žalobkyňa
podľa jeho názoru neuniesla dôkazné bremeno navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň poukázal aj na
rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ.

5. Súd výzvou zo dňa 06.03.2018 vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k
žalobe. Žalobkyňa dňa 19.03.2018 doručila súdu vyjadrenie v tom zmysle, že žalovaný ju v postavení
spotrebiteľa vystavil hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už lenv kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojim obsahom ako aj účelom jednak
odporujú zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom. V prípade, že veriteľ - žalovaný prijal
plnenie presahujúce poskytnutú istinu úveru, je možné žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré na strane veriteľa - žalovaného vzniklo prijatím plnenia v rozpore so skutočnosťou, že zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, ako i v rozpore s ustanovením § 9 ods. z. č. 129/2010 Z. z. a plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok (§ 457 Občianskeho zákonníka: ak je zmluva neplatná alebo ak
bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). Vyjadrenie
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu pôsobí zmätočne a zavádzajúco, nakoľko raz tvrdí, že k

nijakému bezdôvodnému obohateniu dôjsť nemohlo a zároveň sa potom ohradzuje premlčaním určitých
splátok, ktoré nepodliehajú bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyňa uviedla, že úver zo zmluvy bol celý
vyplatený, námietku premlčania žalovaného na časť zo žalovaných úhrad žalobkyňa poprela v plnom
rozsahu a poukázala na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že keďže
sa o tom, kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela z internetu až na jar 2017 a následne podala žalobu
na súd, spĺňa právo podľa zákona na vydanie bezdôvodného obohatenia nielen dva roky, ale aj tri roky,

dokonca podľa jej názoru je v danom prípade možné aplikovať aj desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko
úvery od žalovaného sú rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, dostupnými na stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, vyhlasované za bezúročné a bezpoplatkové a zmluvy sa posudzujú
ako neplatné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že naďalej trvá na pôvodnej žalobe na vydanie bezdôvodného
obohatenia, úpravu práv spotrebiteľa, nakoľko má za to, že jej skutkové tvrdenia preukazujú právny

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru, taktiež preukazujú aj ochranu práv
spotrebiteľa a naliehavý právny záujem z jej strany. K tvrdeniu žalovaného, že predmetná úverová
zmluva bola uzatvorená z jej iniciatívy a že žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobkyni žiadnym spôsobom
nevnucoval, žalobkyňa uviedla, že opak je pravdou. Keď dňa 21.1.2011 prišla do AAA AUTOCENTUM
AUTO, a.s., pobočka Nové Zámky, chcela kúpiť osobné motorové vozidlo s nižšou cenou. Vzhľadom na

akútny nedostatok finančných prostriedkov bola nútená riešiť vzniknutú situáciu pôžičkou. Spoločnosť
AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s. pobočka Nové Zámky, ponúkala možnosť financovania osobného
motorového vozidla len cez spoločnosť žalovaného a vyvíjali na ňu neprimeraný, niekoľkohodinový
psychický nátlak počnúc sústavnými telefonátmi do zamestnania až do priameho kontaktu na predajni,
počas ktorého jej nebolo umožnené preskúmať iné alternatívy financovania, ako ani zmluvu, ani

opustenie predajne bez podpisu zmluvy. Tento nátlak trval do nočných hodín (viď potvrdenie o zaplatení
akontácie v spise na č. l. 31, z ktorého vyplýva, že úhradu vykonala o 23:48 hod.). Žalobkyňa tiež
uviedla, že jej nebolo umožnené zaplatiť vyššiu akontáciu, čím by sa jej znížila doba splatnosti. V dobrej
vôli si napokon od žalovaného požičala peniaze. Keďže už bola pokročilá nočná hodina, žalovaný jej
mal dať k podpisu zmluvy. Táto podpisová procedúra netrvala dlho, do 30 minút boli všetky podklady

popodpisované, zmluvy uzatvorené. Nebol čas a priestor na detailné prečítanie zmluvy a všeobecných
podmienok. Žalobkyňa poukázala na tabuľku NBS, z ktorej vyplýva, že RPMN a úroková sadzba pre
poskytnuté úvery v čase uzatvorenia zmluvy boli nasledovné: RPMN 16,37 % a úroková sadzba 13,5
%. Skutočná RPMN je teda podľa jej názoru omnoho vyššia, ako uvádza žalovaný.

6. Súd výzvou zo dňa 22.03.2018 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Žalovaný
dňa 09.01.2019 doručil súdu vyjadrenie v tom zmysle, že celý žalobkyňou uplatnený nárok považuje
za premlčaný. Ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žalovaný uviedol, že za jej
začiatok možno považovať práve deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho
dôvodu,keďžeskutkovéokolnostiboližalobkyniznáme.Žalobkyňavedela,žeplnízozmluvnéhovzťahu,

vedela koľko plní a komu plní, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby sa nevyžaduje mať znalosť
právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových okolností vzťahu, z ktorého sa žiada bezdôvodné
obohatenie vydať (obdobne Ro NS SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011 a uznesenie NS SR z 10.1.2018 sp.
zn. 3Cdo/169/2017). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa uhradila sumu požičanej istiny v sume
4.487,65 eura splátkou splatnou dňa 28.01.2015. S ohľadom na vyššie uvedené nárok žalobkyne na

vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa jeho názoru po dátume 28.01.2017 premlčaný. Žalobkyňa
v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ - teda slabšia strana. Postavenie slabšej strany však
neznamená, že tejto bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej, bez
ohľadu na platné právo. U spotrebiteľa ako subjektu týchto vzťahov sa vychádza z definície priemerného
spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý má primerané množstvo informácií a je v rozumnej miere pozorný a

obozretný, a to s ohľadom na jeho sociálne a kultúrne faktory a jazykové schopnosti. Od spotrebiteľa sa
teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz napríklad v tom, že spotrebiteľ musí vykonať
určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje, alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor
dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie jena hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť (C-315/92). Súd tiež uvádza, že pri
hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje.
Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa vo svojej žalobe nepreukázala, z akého dôvodu

by mala byť predmetná úverová zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, prípadne neplatnú, na
základečohobyjejvznikolnároknavyplateniebezdôvodnéhoobohatenia.Vzhľadomnavyššieuvedené
skutočnosti žalovaný nepovažuje žalobu za dôvodnú, žalobkyňa podľa jeho názoru neuniesla dôkazné
bremeno, a preto žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní prihliadol na ním vznesenú námietku
premlčania a zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal mu náhradu trov konania a trov

právneho zastúpenia.

7. Okresný súd určil termín pojednávaní na dňa 11.01.2019 a na dňa 03. 04. 2019. Posledné
pojednávanie súd odročil na dňa 18.04.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku. Termín verejného
vyhlásenia rozsudku žalobkyňa zobrala na vedomie a právnej zástupkyni žalovaného bol riadne
oznámený.

8. V oboch prípadoch súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním v neprítomnosti žalobcu ako aj právneho zástupcu
žalobcu.

9. Žalobkyňa na pojednávanich uviedla, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere úverovou zmluvou č. SUA12/002702 zo dňa 01.06.2012, na základe ktorej jej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na nákup osobného motorového vozidla. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
keďže má v zmluvnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa, na ich zmluvný vzťah a predmetnú
zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na

základe vyššie uvedenej zmluvy jej mal byť poskytnutý úver v sume 4.487,65 eura. Podľa kúpnej zmluvy
však táto výška mala byť 3.164,00 eur (cena osobného motorového vozidla po zaplatení akontácie,
v spise na č. l. 12). Ostatné sumy boli podľa listinných dôkazov nákladmi spojenými s poskytnutím
úveru. Akontáciu v sume 200,00 eur žalobkyňa zaplatila z vlastných finančných zdrojov, avšak táto
suma je aj napriek tomu zahrnutá do celkovej výšky úveru a zároveň je aj úročená. Žalobkyňa má

za to, že výška RPMN úverovej zmluvy je nesprávne uvedená, čo má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Nejde opomenúť, že dohodnutá výška úrokovej sadzby je v zmluve uvedená
vo výške 32,101274 %. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v júni 2012 bola priemerná úroková
sadzba nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch pri dobe fixácií úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov
11,38 % ročne, čo je zistiteľné aj z archívnych údajov publikovaných verejne a na internete. Táto dohoda

o ročnej úrokovej sadzbe dojednaná v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, pri takejto výške úrokovej
sadzby by žalobkyňa zaplatila v 72 splátkach čiastku 11.097,85 eura, čo je oproti čerpanej čiastke
3.164,00 eur neprimerané už aj vzhľadom na predajnú cenu osobného motorového vozidla spočívajúcej
v sume 3.364,00 eur. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že zmluva bola upravená
vopred, bez možnosti ovplyvniť jej obsah, čo žalobkyňa považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa

§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z. z. Táto nekalá obchodná praktika spôsobuje, že
spotrebiteľurobírozhodnutieoobchodnejtransakcii,ktorúbyinakneurobil,akbymalsprávneinformácie
v čase podpisu zmluvy. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalobkyňa uviedla, že je to forma
nemajetkovej ujmy, ktorá by mala plniť funkciu satisfakčnú, morálnu ale aj sankčnú. Účelom tohto
finančného poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým to, aby sa poškodenej

- žalobkyni dostalo satisfakcie, ktorá jej bola spôsobená práve konaním protistrany - žalovaného.
Žalovaný poskytol úver žalobkyni prostredníctvom zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch. Zmluva uzatvorená medzi
sporovými stranami je podľa názoru žalobkyne nejasná, neurčitá, zavádzajúca vo výške poskytnutého
úveru. Žalovaný túto zmluvu pripravoval sám a veľmi dobre vedel, že zmluva je v rozpore so zákonom

a nemá podľa nej nárok na odplatu. Aj napriek tomu požadoval platenie úrokov, práve za týmto účelom
je v ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zakotvená ochrana
spotrebiteľa a prípadná sankcia pre veriteľa, ak porušil zákon. K vznesenej námietke premlčania zo
strany žalovaného, v rámci ktorej žalovaný uviedol, že jej začiatkom bolo možné považovať práve deň,
kedy sa prvýkrát vykonali úhrady bez domnelého právneho dôvodu, žalobkyňa uviedla, že žalovaný už

v čase podpisu zmluvy mal vedomosť o tom, že odplatu nemá zazmluvnenú, o čom ale žalobkyňu
žiadnym spôsobom nepoučil, preto je absurdné tvrdenie o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby, nakoľko ona ako spotrebiteľ v žiadnom prípade v čase plnenia nemala vedomosť, že dochádza k
bezdôvodnému obohateniu. Dokonca o tom nemala vedomosť ani v čase, keď žalovaný prostredníctvomexternej firmy žiadal vydať predmet financovania. Práve naopak, pod tlakom tejto spoločnosti žalobkyňa
uhrádzalaplatby,ktoréboliurčenévovýškach,ktoréstanovovalžalovaný.Žalobkyňazároveňpoukázala
na skutočnosť, že ak by mala vedomosť, že plnenie je už nad rámec poskytnutej sumy, ktorá by mala

byť údajným bezdôvodným obohatením, tak by predsa plnenie žalovanému neposkytla. V § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka je uvedené, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Takáto vedomosť u žalobkyni nastala v auguste 2017, keď zaslala prvú mimosúdnu
dohodu žalovanému a v nej uviedla, na základe akých skutkových okolností prestala plniť zo zmluvy o

úvere a výpočtami zistila, aká suma je uhradená nad rámec bezúročnosti úveru. Čo sa týka subjektívnej
a objektívnej premlčacej doby, každá z nich má iný časový sled, kým subjektívna začína okamihom,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, tak
objektívna začne plynúť poslednou úhradou zaplatenej splátky. Nie je preto akceptovateľná námietka
premlčania zo strany žalovaného, nakoľko v čase podania žaloby, t. j. dňa 14.02.2018, objektívna
premlčacia doba prestala plynúť, čo znamená, že všetky splátky 3 roky späť nemôžu byť premlčané. Z

uvedeného dôvodu žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada súd aby uložil povinnosť
žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie v sume 5.463,59 eura a tiež aby mu uložil povinnosť vyplatiť
jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,00 eur ako primeranú náhradu za ujmu, ktorá
bola jej spôsobená. Žalobkyňa zároveň uviedla, že v prípade úspechu si uplatňuje aj náhradu trov
konania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nedisponuje žiadnym dokladom, ktorý by preukazoval v akej sume

žalovaný plnil vo vzťahu k spoločnosti AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s., pobočka Nové Zámky, a nemá
vedomosť, prečo žalovaný v prípade ak bola kúpna cena osobného motorového vozidla v sume 3.164,00
eur, plnil v sume 4.487,65 eura. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobkyňa tiež uviedla,
že je možné prijať záver, že vzhľadom k dlhoročným praktikám žalovaného, ktorý podľa jej názoru
úmyselne vyhotovuje zmluvy s danými zmluvnými podmienkami, je možné rátať dokonca až s 10

ročnou premlčacou dobou. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa špecifikovala aj s
prihliadnutím na sumu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uviedla, že utrpela psychickú ujmu s tým,
že asi v roku 2017 bola opakovane telefonicky ako aj osobne kontaktovaná z vymáhačskej spoločnosti,
keď si z rodinných dôvodov prestala plniť povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, následne bola vyzvaná,
aby odovzdala predmet financovania, t. j. osobné motorové vozidlo. Vymáhačská spoločnosť ju žiadala

o zaplatenie súm, ktoré však nezodpovedali len samotnej výške mesačnej splátky, pričom žalobkyňa
ich napriek tomu platila. Žalobkyňa ako dôkaz predložila doklad č. 5 - začatie inkasného konania, kde
bola vyzvaná napr. na úhradu sumy 580,49 eura (v spise na č. l. 29), ktorú aj uhradila. Žalobkyňa
pritom nemala vedomosť, na čo bola uvedená suma zaúčtovaná, avšak predpokladala, že sa nejedná
len o mesačnú splátku, ale aj o rôzne sankčné navýšenia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri jednej z

osobných návštev vymáhačskej spoločnosti jej bolo predložené plnomocenstvo, z ktorého vyplývalo, že
sa ním preukázal zástupca vymáhačskej spoločnosti na odobratie osobného motorového vozidla s tým,
že suma, ktorá mala byť zaplatená, jej bola oznámená len ústne. Po takýchto osobných návštevách a
oznámení ústnou formou, aká suma má byť zaplatená, žalobkyňa vykonala aj úhrady - osobné vklady
spolu v sume 1.093,24 eura (v spise na čl. 4 - 7). Následne žalobkyňa získala vedomosť o tom, že platí

už navyše a rozhodla sa poslať žalovanému mimosúdnu dohodou. Žalobkyňa upozornila na skutočnosť,
že od uvedeného dátumu prestali ataky tak zo strany žalovaného, ako aj vymáhačskej spoločnosti,
nikto nechcel už ani osobné motorové vozidlo, ani ďalšie finančné prostriedky. Podľa jej názoru konanie
žalovaného je cielené a takto sú koncipované aj zmluvy, aby spotrebiteľ nemal vedomosť ani o tom, aká
suma mu bola poskytnutá, ako aj koľko má vlastne zaplatiť. Uvedené vyplýva aj z predloženého dokladu

č. 2, pretože pri sume 3.164,00 eur, teda skutočná kúpna cena pri odpočítaní akontácie vo výške 200,00
eur, predstavuje 10.141,20 eura, ktorú žalovaný uvádza aj v zmluve, avšak v danom prípade je RPMN
64,32 % a nie 37,25 % ako je uvádzané v zmluve. Žalobkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka skutočností
ohľadom kontaktovania zo strany žalovaného, malo sa jednať o každodenné telefonické kontaktovanie
minimálne 2 x denne, spočiatku žalovaným, neskôr aj vymáhačskou spoločnosťou. Následne začala

byť kontaktovaná aj osobne s tým, že do jej domácnosti prišiel minimálne každý druhý, resp. tretí
mesiac zástupca vymáhačskej spoločnosti, pričom zakaždým prišiel bez ohlásenia, zazvonil, predstavil
sa a následne jej oznámili ústne, akú sumu má zaplatiť. Bola jej daná lehota, avšak nevedela presne
uviesť, či sa jednalo o jeden až dva týždne, v ktorej mala nimi oznámenú sumu uhradiť. Žalobkyňa vždy
uvedenú sumu uhradila a na určitý čas po úhrade mala pokoj. Žalobkyni však bolo vždy povedané,

že ak platby neuhradí, odoberú jej osobné motorové vozidlo, čo žalobkyňa pociťovala ako vyhrážanie.
Žalobkyňa predmetné osobné motorové vozidlo potrebovala nevyhnutne, využívala ho najmä na to, aby
sa vedela dostaviť do a z práce, nakoľko keď pracovala na zmeny, končila o 23:00 hod. a nemala už
žiadne spojenie. Čo sa týka samotného uzatvorenia zmluvy, túto uzatvorila dňa 01.06.2012 v spoločnostiAAA AUTOCENTUM AUTO, a.s., pobočka Nové Zámky. Žalobkyňa si tam vyhliadla osobné motorové
vozidlo, avšak následne bola permanentne telefonicky kontaktovaná uvedenou spoločnosťou s tým, že
jej bolo oznámené, že sa podarilo vybaviť úver, avšak je potrebné všetko podpísať a zaplatiť sumu

200,00 eur ešte v ten deň. Žalobkyňa ani nemala poriadne čas na rozmyslenie a samotnú zmluvu
podpisovala v noci, o čom svedčí aj príjmový pokladničný doklad preukazujúci úhradu 200,00 eur o
23:48 hod (v spise na čl. 31). K podaniu žalovaného zo dňa 11.02.2019, v ktorom mal špecifikovať, aká
konkrétna suma bola poskytnutá žalobkyni na kúpu financovaného OMV, žalobkyňa uviedla, že žalovaný
súdu predložil 2 listiny, na jednej je výpis z účtu a na druhej faktúra s tým, že žalobkyňa obe listiny

poprela, nakoľko sa jedná o súkromné listiny nič nepreukazujúce. Žalovaný mal predmetným výpisom
z účtu preukázať, že dňa 06.06.2012 uhradil spoločnosti AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s., pobočka
Nové Zámky sumu 3.731,00 eur a následne z nezisteného dôvodu mal uhradiť tej istej spoločnosti
sumu 2.056,65 eura (čl. 117-118). Vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje, že čiastka 2.056,65 eura
pozostáva zo sumy 756,65 eura, čo je suma, ktorá je v úverovej zmluve uvedená ako náklady spojené
s poskytnutím úveru a sumy 1.300,00 eur, ktorá predstavuje marketingovú zľavu. Úhrnom tieto sumy,

ktorých súčet je 5.787,65 eura, boli údajne uhradené spoločnosti AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s.,
pobočka Nové Zámky, avšak vo svojich vyjadreniach žalovaný uvádzal, že skutočná poskytnutá suma
bola 4.487,65 eura. Z dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, akú sumu uhradila žalovanému a
pokiaľ žalobkyňa vychádza z výšky poskytnutého úveru v sume 3.731,00 eur, táto suma bola uvedená
aj na faktúre datovanej k dňu 01.06.2012, podľa názoru žalobkyne je zrejmé, že výška úveru je

totožná s touto úhradou spoločnosti AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s., pobočka Nové Zámky. Vzhľadom
na to, že svoje tvrdenia žalovaný opieral o dva rozsudky z Najvyššieho súdu, a to rozsudok 1Cdo
67/2011 z 01.05.2013 a rozsudok 3Cdo 169/2017 z 10.01.2018, žalobkyňa považovala za nutné vyjadriť
sa k týmto rozsudkom podrobnejšie, nakoľko ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. US371/2018,
v bode 10 odôvodnenia, uviedol, že žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu

povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím najvyššieho súdu vydaným v inej veci a už tobôž nie
rozhodnutím krajského súdu. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.1Cdo/67/2011satýkaobčianskoprávnehosporubezakejkoľvekuzatvorenej
zmluvy, kde navrhovateľ zaslal odporkyni dlžné výživné, keďže toto dlžné výživné uhradil vo vyššej
sume, ako mal povinnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa tak pri podanej žalobe o vydanie

bezdôvodnéhoobohateniazaoberalskutočnosťou,čiprávonavrhovateľaniejepremlčanévsubjektívnej
alebo objektívnej premlčacej lehote. V rozhodnutí je uvedené, a teda súd správne v konkrétnom prípade
posúdil plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, kde začatie bolo datované od nasledujúceho dňa po
pripísaní peňažných prostriedkov odporkyni na účet. V rozhodnutí je uvedené tak, ako to používajú
spoločnosti na svoju obranu v posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, že nie je

potrebné, aby mal spotrebiteľ právnu vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a kedy, pretože v
rozhodnutí neboli účastníci konania zaviazaní zmluvne, a teda navrhovateľ v danom prípade vedel hneď
ako odoslal finančné prostriedky, že prijatím týchto finančných prostriedkov sa odporkyňa bezdôvodne
obohatila, keďže ich sám odosielal, presne vedel aj v akej výške. Druhé rozhodnutie z Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa už síce opiera o spotrebiteľský vzťah, ale krajský súd, voči ktorému bolo podané

dovolanie, sa rovnakým spôsobom opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo 67/2011. Žalobkyňa má za to, že v tomto konkrétnom prípade, a teda v prípade, kedy žalovaný
a spotrebiteľ - žalobkyňa uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, tento spotrebiteľ nemá právne vzdelanie a
nedokáže si sám vyhodnotiť zmluvu, či obsahuje všetky náležitosti alebo je svojim spôsobom neplatná,
na základe čoho by mohla byť bezúročná, zatiaľ čo protistrana, teda žalovaný, zmluvu pripravoval,

teda mal nepochybne vedomosť, že plnením nad rámec istiny sa bude bezdôvodne obohacovať.
To, že túto vedomosť mal, a naďalej plnenia od žalobkyne prijímal a pokiaľ finančné prostriedky zo
zmluvy neuhrádzala riadne a včas, sa jej dokonca vyhrážal odobratím osobného motorového vozidla,
je nepochybne konaním úmyselným zo strany žalovaného, pretože chcel získať majetkový prospech
zo zmluvy, ktorá nerešpektovala povinnosti stanovené zákonom v čase podpisu a je teda potrebné

skúmať, či konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy bolo súladné s dobrými mravmi, či konal v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o
spoločnosť dlhodobo poskytujúcu úvery v oblasti spotrebiteľských vzťahov, teda žalovaný jednoznačne
musel mať vedomosť, aké právne predpisy platili v čase podpisu zmluvy, a teda pripravil pre spotrebiteľa
zmluvu bezúročnú, a aj napriek tomu požadoval plnenie zo zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je teda

nepochybné, že sa dozvedela o tom, že úver je bezúročný, až keď už úver nedokázala splácať, hľadala
východisko na internete, aby sa mohla oprieť o nejakú právnu pomoc, následne zaslala mimosúdnu
dohodu žalovanému a tento deň môže byť podľa jej názoru považovaný za začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty. Čo sa týka uplatneného nároku v žalobe pod bodom 4, žalobkyňa uviedla, že osobnémotorové vozidlo je stále evidované na žalovaného a čo sa týka dokladov, tými disponuje žalovaný.
Nakoľko však žalobkyňa podala žalobu z dôvodu, že úver je bezúročný a svoju povinnosť zo zmluvy si
splnila, čo bolo obsahom aj mimosúdnej dohody, kde žiadala žalovaného na vydanie dokladov na prepis

motorového vozidla, avšak bezúspešne, žiada preto v petite, aby túto povinnosť súd uložil v prípade
úspechu žalovanému vo svojom rozhodnutí. Čo sa týka zmluvy o PZP, tak túto má uzatvorenú žalobkyňa
na svoje meno s tým, že je zatiaľ evidovaná ako držiteľka osobného motorového vozidla. Žalobkyňa
tiež uviedla, že má vedomosť o tom, že jej bol poskytnutý len jeden úver z úverovej zmluvy, ktorú spolu
so žalobou predložila. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyni mali byť poskytnuté dva úvery, mal o tom

predložiť aj listinné dôkazy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že úver bol poskytnutý na dofinancovanie predmetu
financovania - osobného motorového vozidla, ktoré bolo financované tak, že žalobkyňa uhradila 200,00
eur ako preddavok a zvyšok kúpnej ceny sa financoval z úveru. Predmet financovania bol výlučne
vo vzťahu k doplateniu kúpnej ceny. Žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že podpisovanie
kúpnej zmluvy bolo v neskorých nočných hodinách a všetky zmluvy, ktoré podpisovala, boli vopred
pripravenéstým,žeonalenvedela,žemápriniesť200,00eur,abynáslednepoichvyplateníapodpísaní

zmlúv (úverová zmluva a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva) mohla odísť na
osobnom motorovom vozidle. Žalobkyni bolo len povedané, že mesačne bude splácať 140,85 eura a
nikto jej nevysvetľoval, že s poskytnutím úveru sú spojené viaceré poplatky. Žalobkyňa sa v tom čase
nezaujímala o to, že úver jej je poskytnutý vo vyššej sume, ako je predajná cena predmetu financovania.
Čo sa týka samotnej ceny predmetu financovania, tak sú rozdielne ceny uvádzané v úverovej zmluve a

kúpnej zmluve. Čo sa týka kúpnej ceny, žalobkyňa vychádzala zo štítku, ktorý bol prilepený na osobnom
motorovom vozidle, na ktorom bola uvedená suma 3.364,00 eur, teda suma, ktorá je uvedená v kúpnej
zmluve. Z uvedenej sumy žalobkyňa vychádzala aj pri podaní žaloby.

10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním nasledovných listinných dokladov: čl. 1-3 žaloba, čl. 4

vklad hotovosti 580,49 eura, čl. 5 vklad hotovosti 151, čl. 6 vklad hotovosti 140,85 eur, čl. 7 vklad
hotovosti 220,90 eur, čl. 8-9 úverová zmluva č. SUA12/002702 prvá a druhá strana, čl. 10-11 zmluva
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA12/002702 zo dňa 01.06.2012, čl. 12 kúpna
zmluvaz01.06.2012,čl.13faktúrač.FVNZ2330_120154,čl.14-16splátkovýkalendárzmluvyoúvereč.
SUA12/002702, čl. 17-18 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 01.06.2012, čl. 19

matričný list klienta, čl. 20 protokol o prevzatí predmetu financovania, čl. 21 poistná zmluva na poistenie
mechanických a elektrických porúch motorových vozidiel plus oboznámenie poistníka s podmienkami
uzavretia poistnej zmluvy, čl. 23-25 úverové zmluvné podmienky spol. Home Credit Slovakia, a.s.,
čl. 26 opakovaná upomienka na sumu 175,64 eura, čl. 27 opakovaná upomienka na sumu 150, 81
eura, čl. 28 opakovaná upomienka na sumu 320,83 eura, čl. 29 začatie inkasného konania - výzva na

zaplatenie, čl. 30 žiadosť o odovzdanie motorového vozidla, čl. 31 PPD z 01.06.2012 na sumu 200
eur, čl. 32 výpis z účtu SLSP obraty, čl. 33-36 výpis z účtu VÚB banka s dátumom 13.08.2017, čl.
37-38 druhý pokus o mimosúdnu dohodu z 10.09.2017, čl. 39-41 mimosúdna dohoda z 13.08.2017,
čl. 43 plnomocenstvo z 19.05.2017, čl. 51-53 vyjadrenie žalovaného z 28.02.2018, čl. 57-62 vyjadrenie
žalobkyni zo 16.03.2018, čl. 68-77 vyjadrenie žalovaného doručené súdu 09.01.2019, čl. 98 výpočet

RPMN, čl. 99 výpočet RPMN, čl. 100 výpočet RPMN, čl. 101 priemerné úrokové miery z úverov, čl. 102
plnomocenstvo z 19.05.2017, čl. 108-116 vyjadrenie žalovaného doručeného súdu dňa 12.02.2019, čl.
117výpiszúčtuz14.06.2012,čl.118výpiszodňa06.06.2012,čl.119-120faktúrač.FVNZ2330_120154,
čl. 129-133 ospravedlnenie neúčasti + vyjadrenie žalovaného vo veci zamietnutia žaloby, čl. 155-160
ospravedlnenie neúčasti žalovaného + návrh rozhodnutia, čl. 164-167 výpočet RPMN pre spotrebiteľské

úvery, doklady predložené na pojednávaní - rozhodnutia + úverová zmluva obsahujúca aj posledné
strany s podpisom dňa 01.06.2012, lustrácia vozidla historicky a lustrácia - údaje o vozidle EČV: U., ako
aj výsluchom žalobkyni.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa a žalovaný dňa 01.06.2012 uzatvorili úverovú zmluvu č.: SUA12/002702 (ďalej len „zmluva
o úvere“), predmetom financovania ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla s tým, že v zmysle
zmluvných podmienok bola celková suma úveru 4.487,65 eura s akontáciou 200,00 eur, pričom náklady
spojenésposkytnutímúverupredstavovalisumu756,65eura.Mesačnásplátkabolazmluvnedohodnutá

v sume 140,85 eura s počtom splátok 72, ktoré mali byť hradené bankovým prevodom. RPMN bola
stanovená vo výške 32,101274 %, fixná ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 37,25 %,
priemerná hodnota RPMN bola 50,00 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 5.653,55
eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená sumou 10.141,20 eura a termín konečnejsplatnosti 29.05.2018. Podľa bodu 12.1 zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný mal pri podpise zmluvy
na účet predajcu uhradiť sumu 1.300,00 eur ako marketigovú akciu, ktorá mala byť použitá na úhradu
časti kúpnej ceny a ďalej na úhradu ceny tovaru, ktorý klient od predajcu obdržal vo výške uvedenej na

daňovom doklade. Žalovaný preukázal plnenie voči predajcovi, ktorému bola uhradená dňa 06.06.2012
suma 3.731,00 Eur, teda úver na financovanie predmetu kúpy motorového vozidla a následne dňa
14.06.2012 bola predajcovi poskytnutá ďalšia suma: 2.056,65 eur, ktorá pozostáva zo sumy 756,65
Eur ako náklady spojené s poskytnutím úveru a sumy 1.300,00 eur ako marketingovú akciu (zľavu na
motorové vozidlo, ktorú predajcovi za klienta - žalobkyňu, uhradil žalovaný). Aj napriek skutočnosti, že

v zmysle zmluvných podmienok mala byť marketingová akcia uhradená pri podpise zmluvy, čo bolo
01.06.2012, podľa predloženého dokladu bola uhradená až dňa 14.06.2012. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý len jeden úver a čo sa týka sumy 1.300,00 eur, jednalo sa len o
plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok zo zmluvy o úvere. Súd má preukázané, že žalobkyňa
plnila najskôr v pravidelných splátkach v zmysle zmluvných podmienok, následne boli splátky už aj v
nižšej, alebo aj vyššej sume (výpisy na č. l. 33-36 a 32), až nakoniec žalobkyňa v dôsledku zlej finančnej

situácie uhrádzala žalovanému splátky v nepravidelných intervaloch v dôsledku čoho si žalovaný
začal uplatňovať splátky prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti pod hrozbou odobratia osobného
motorového vozidla. Žalobkyňa v auguste 2017 zistila, že zmluva uzatvorená so žalovaným obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú v dôsledku čoho
v dňoch 13.08.2017 a 10.09.2017 zaslala žalovanému mimosúdnu dohodu o vrátení bezdôvodného
obohatenia, ktoré v prvej výzve vyčíslila v sume 4.896,59 eura a v druhej už v žalovanej sume 5.463,59
eura, ktorá obsahuje aj výpočet ako žalobkyňa dospela k sume bezdôvodného obohatenia. Druhou
výzvou bol žalovaný vyzvaný aj na plnenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.500,00

eur. Následne žalobkyňa prestala žalovanému uhrádzať splátky v zmysle zmluvy o úvere.

12. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, účastníci môžu uzavrieť aj takú
zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich
záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.21. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o

pôžičke, ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. V konaní je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu jednej zmluvy o úvere, ktorá
bola priložená k žalobe (v celom znení bola predložená na pojednávaní konanom dňa 03.04.2019).
Ako je uvedené vyššie, aj keď žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobkyňou uzatvoril až
dva úvery (č.l.115) teda úver na kúpu predmetu financovania a úver na úhradu nákladov žalovaného
spojených s poskytnutím zmluvy, tieto skutočnosti preukázané neboli, pretože sa jedná o finančné

prostriedky poskytované práve na základe jednej zmluvy o úvere. Z postavenia zmluvných strán je
ďalej nesporné, že žalovaný vystupoval v zmluve ako dodávateľ s predmetom obchodnej činnosti okrem
iného aj „poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu.“ Žalobkyňa v zmluve o
úvere vystupuje ako spotrebiteľ, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotného označenia žalobkyne - len
menom, priezviskom a rodným číslom, pričom pri uzatváraní a plnení z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy

žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Nespornou bola v konaní aj tá skutočnosť, že osobné motorové vozidlo bolo kúpené pre osobnú
potrebu na osobné účely žalobkyne, čo vyplýva z vyjadrení žalobkyne, ktoré neboli rozporované. Z
obsahu zmluvy o úvere, označenia zmluvných strán je teda jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej obsah bol daný veriteľom - žalovaným. Spotrebiteľský charakter zmluvy, ako aj postavenie

žalovanej ako spotrebiteľa nespochybňoval ani sám žalobca, pričom aj samotná zmluva používa
terminológiu„spotrebiteľ“-napr.celkovénákladyspotrebiteľa.Najednotlivéustanoveniazmluvysúpreto
aplikované príslušné ustanovenia OZ, ktorými sa zabezpečuje právna ochrana spotrebiteľa ako jedna z
priorít oblasti záujmu nie len práva Európskej únie, ale aj Slovenského právneho poriadku. Pri naplnení
právnej ochrany spotrebiteľa súd v prvom rade preskúmaval zmluvu o úvere, jej jednotlivé náležitosti,

či sú v súlade s citovanou zákonnou úpravou.

29. Súd má za preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 4.487,65 eur (po odpočítaní
akontácie v sume 200,00 Eur) predmetom ktorého bolo financovanie predajnej ceny, ktorá je v zmluveuvedená sumou 3.931,00 eur a to aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že cena OMV bola
3.364,00 Eur, po odpočítaní akontácie v sume 200,00 Eur kúpna cena predstavuje sumu 3.164,00 Eur
(č. l. 12). Z jednotlivých listinných dokladov vyplýva, že cena predmetu financovania je uvádzaná odlišne

- v úverovej zmluve je uvedená v sume 3.931,00 Eur, v kúpnej zmluve suma 3.364,00 Eur, ktorá je
uvedená aj vo faktúre na č. l. 13, avšak celková fakturovaná suma je už 3.931,00 Eur, teda rovnaká
suma ako je v uvedená v úverovej zmluve. Odhliadnúc od uvedeného, súd pri posudzovaní zmluvných
podmienok úverovej zmluvy za účelom prijatia záveru, či sa jedná/nejedná o zmluvu bezúročnú a
bezpoplatkov, vychádzal striktne zo zmluvných podmienok, bez ohľadu na tú skutočnosť, v akej sume

žalovaný poskytoval plnenie nad rámec kúpnej ceny spoločnosti AAA Auto a to z dôvodu, že pre toto
posúdenie nie sú podstatné zmluvné dojednania medzi žalovaným a spoločnosťou AAA Auto. Aj sám
žalovaný uvádza, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo zmluvných podmienok, že celková výška
úveru bola v sume 4.487,65 eura, z čoho 756,65 Eur tvoria náklady spojené s poskytnutím úveru a
suma 3931,00 predmet financovania, po odpočítaní akontácie v sume 200,00 Eur je práve výška úveru
( 756,65 Eur + 3931,00 Eur - 200,00 Eur). Zo zmluvných podmienok zmluvy o úvere ako aj vyjadrení

žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nemala plniť len skutočne jej poskytnutý úver, ale aj sumu nad rámec
poskytnutého úveru, ktorá bola v zmluve o úvere označená ako celkové náklady spotrebiteľa vyčíslená
sumou 5.653,55 eura a ďalej celková čiastka splatná spotrebiteľom vyčíslená sumou 10.141,20 eura. Z
prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa mala splácať 72 mesačných splátok v sume 140,85
eura.

30.1. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere, súd podrobil túto zmluvu kontrole
zmluvných podmienok, kde bolo potrebné zistiť, či spotrebiteľský úver spĺňa náležitosti uvedené v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. a/ až k / a r/ až y/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj posúdiť
správnosť údaja o RPMN, čo je potrebné pre prijatie záveru, či daný úver bude považovaný za

bezúročný a bezpoplatkov alebo nie. Súd zistil, že v zmluve je RPMN uvedená vo výške 37,25 %
a fixná ročná úroková sadzba vo výške 32,101274 %. Súd vykonal prepočet RPMN na kalkulačke
nachádzajúcej sa na stránke www.ekonomika.sme a www.openiazoch.sk
, kde bolo zistené, že RPMN pri dojednaných zmluvných podmienkach je
vo výške 37,14 % a nie vo výške uvedenej v zmluve: 37,25 %. V danom prípade je preukázané, že

zmluva o pôžičke obsahuje nesprávny údaj o RPMN. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade nesprávneho uvedenia údaja o RPMN, čo je prípad
aj tejto zmluvy, nastupuje zákonný následok spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Na
uvedenom nemení fakt ani tá skutočnosť, že v zmluve je správne uvedený údaj o celkovej splátke
splatnej spotrebiteľom sumou 10.141,20 Eur (72 x 140,85 eura).

30.2. Súd ďalej poukazuje aj na nesprávnosť uvedenia údaja o úrokovej sadzbe, nakoľko pri
dojednanýchzmluvnýchpodmienkachjevovýške14,55%anievovýškeuvedenejvzmluve: 32,101274
%. Nesprávnosť údaja o výške úroku z omeškania spôsobuje jeho absenciu v zmluve o úvere, z ktorého
dôvodu možno prijať záver, že zmluva o úvere zároveň neobsahuje ani údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm.

i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

30.3. Ďalej po preskúmaní zmluvy súd zistil, že v zmluve absentuje aj ďalší údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) a to údaj o termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a
výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je však pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie

je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V zmluve sa uvádza, že spotrebiteľ - žalobkyňa má
zaplatiť 72 splátok po 140,85 eur, čo predstavuje sumu 10.141,20 Eur (72 x 140,85 Eur). Z uvedeného je
zrejmé, že jednotlivými splátkami žalobkyňa splácala aj poplatky vyplývajúce zo zmluvy. V zmluve však
nie je uvedené, aká suma z danej splátky je započítaná na istinu a aká na ostatné nároky, ktoré vyplývajú
zo zmluvy o úvere. Spotrebiteľ však má byť informovaný o sume splátky, ktorá je započítaná pri úhrade

na úroky z úveru a na poplatky súvisiace s úverom a žalovaný, ako dodávateľ má povinnosť v zmluve
so spotrebiteľom uviesť tieto údaje. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti
trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa však v danom prípade túto
možnosť nemala, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere tento údaj absentuje.

31. S prihliadnutím na § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k ), okrem iných teda aj písm. i) a k), ako aj v prípade, ak zmluva obsahuje nesprávny
údaj o RPMN, zákon uvedené sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ( § 11 ods. 1
písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch). Tu súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, žepre zákonný následok bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy je postačujúce porušenie len jedného
ustanovenia zákona, pričom pre danú zmluvu súd zistil minimálne až tri porušenia zákona majúce za
následok práve bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere.

32. Aj je potrebné považovať zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkov, pričom bolo zároveň
preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanému nad rámec jej poskytnutého plnenia, súd potom posúdil
nárok žalobkyne spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia za dôvodný a zákonný, nakoľko zo
strany žalovaného došlo k majetkovému prospechu v časti, v ktorej prijal od žalobkyne úhrady nad

rámec sumy poskytnutej žalobkyni na základe zmluvy o úvere. V konaní bolo nesporné, že žalovanej
bol poskytnutý úver na predmet financovania OMV, avšak sporným bolo, aká suma tvorila predmet tohto
financovia, keďže z listinných dokladov vyplývajú rôzne sumy, na čo v konaní poukazovala aj samotná
žalobkyňa. Ak však je v konaní preukázané, že kúpna cena OMV je v sume 3.364,00 eur, z ktorej
žalobkyňa zaplatila sumu 200,00 eur, čo rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné a čo vyplýva z
kúpnej zmluvy na č. l. 12, a ak predmet úveru mal byť použitý na predmet financovania práve kúpy OMV,

súd prijal záver, že k bezdôvodnému obohateniu došlo nad rámec plnenia v sume 3.164,00 eur a to bez
ohľadu na tú skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedená suma predmetu financovania až 3.931,00 eur.
(prizakceptovanítejtosumybypoodpočítaníakontácievsume200,00eurpodľazmluvnýchpodmienok,
predstavoval predmet financovania až sumu 3.731,00 Eur, teda s rozdielom 567,00 eur). Z faktúry na
č. l. 13 súd zistil, že suma 567,00 Eur predstavuje položkovite poplatky v sume 335,00 eur, 179,00

eur, 30,00 eur, 15,00 eur a 8,06 eura - 0,06 eura ako cenové vyrovnanie. Tu súd však prihliadol práve
na kúpnu zmluvu, kde je jednoznačne uvedená kúpna cena 3.364,00 Eur, ako aj vyjadrenie žalobkyni
na pojednávaní, kde uviedla, že čo sa týka kúpnej ceny, vychádzala zo štítku, ktorý bol prilepený na
osobnom motorovom vozidle a bolo to 3.364 eur, teda kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve. Z tohto
údaja mala žalobkyňa vychádzať aj pri podaní žaloby. Ak bola raz dohodnutá kúpna cena 3.364,00

Eur, súdu potom nie je zrejmý dôvod, pre ktorý následne došlo k navýšeniu predmetu financovania
(kúpnej ceny) o sumu 567,00 Eur. Ako je uvedené vyššie v danom prípade sa malo jednať o poplatky
za lekárničku, hasiaci prístroj, reflexnú vestu a dva poplatky ako príprava vozidla k predaju + služby a
poplatok označený ako B. V. B.. V konaní však nebolo zo strany žalovaného preukázané, a ani tvrdené,
že takéto dodatkové služby boli zo strany spoločnosti AAA Auto žalobkyni aj skutočne dodané a že pre

uvedené poplatky bolo potrebné navyšovať sumu predmetu financovania. Uvedené poplatky navyše
nevyplývajúanizozmluvnýchpodmienokzmluvyoúvere.Súdjetohonázoru,žesajednáoďalšieskryté
poplatky, ktoré boli v zmluve o úvere umelo zahrnuté do kúpnej ceny v časti označenej ako predmet
financovania v konečnom dôsledku však nevyplývajúce zo žiadnych ustanovení zmluvy. Z uvedeného
dôvodu preto súd pri posúdení v akej sume sa žalovaný bezdôvodne obohatil vychádzal striktne z

kúpnej ceny OMV a nie z ceny uvedenej v zmluve ako predmet financovania.

33. Žalobkyňa v konaní preukázala plnenie spolu v sume 8.827,59 eura, čo vyplýva z listinných dokladov
nachádzajúcich sa na č. l. 4-7,32-36. Suma celého plnenia v konaní nebola zo strany žalovaného ani
rozporovaná. Ak k bezdôvodnému obohateniu došlo po úhrade sumy 3.164,00 eur ako doplatku kúpnej

ceny (3.364,00 Eur - 200,00 Eur), potom možno mať zato, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v sume
5.663,59 Eur (8.827,59 eura - 3.164,00 eura). Titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa domáha
plnenia len v sume 5.463,59 Eur (žalobkyňa uviedla kúpnu cenu v sume 3.364,00 eur, teda neprihliadla
na akontáciu). S prihliadnutím na uvedené, je potrebné považovať žalobný nárok za dôvodný v celom
rozsahu.

34. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania, najskôr v časti splátok uplatnených pred lehotou
14.02.2015 (č. l. 53) a následne považoval žalovaný žalobný nárok za premlčaný v celom rozsahu -
pretože žalobkyňa uhradila sumu požičanej istiny 4.487,65 Eur splátkou dňa 28.01.2015 z ktorého
dôvodu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po dátume 28.01.2017 je podľa žalovaného

premlčaný (č. l. 75). Žalobkyňa mala zato, že nárok nie je možné považovať za premlčaný, pričom
poukázalaajnato,žena danýprípadjepotrebnéaplikovaťaž10-ročnúobjektívnulehotu,preúmyselné
konanie žalovaného.

35. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.36. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

38. Právo sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej lehote

(§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pri
postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných
oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové

podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,
čo je aj tento prípad, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa s
tým, že subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť

skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti,
z ktorých možno usudzovať nárok na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň
v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť

na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených
v ustanovení 107 ods. 1
OZ. Subjektívna premlčacia doba preto začína plynúť odo dňa, keď sa subjekt dozvedel, že plnil bez
právneho dôvodu, a komu plnil. ( viď aj rozsudok KS Žilina 6Co/104/2016).

39. Súd má preukázané, že žalovaná vykonala poslednú splátku 15.06.2017 - č. l. 6 a pripísaním
tejto splátky na účet žalovaného došlo k ukončeniu bezdôvodného obohacovania sa síce jednotlivými
splátkami, avšak ako je uvedené vyššie, je potrebné toto obohatenie považovať za celok. Odo dňa
nasledujúceho po pripísaní tejto splátky na účet žalovaného, začala plynúť objektívna lehota v trvaní 3
rokov a ak by splátka bola pripísaná na účet nasledujúceho dňa - 16.06.2017, lehota by uplynula najskôr

17.06.2020. Ak bola žaloba podaná na súd dňa 14.02.2018, je potrebné považovať ju za podanú včas v
rámci tak objektívnej, ako aj subjektívnej lehoty s tým, že subjektívna lehota netrvá dlhšie ako objektívna.

40. Čo sa týka subjektívnej lehoty, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobkyňa v tejto časti uniesla dôkazné bremeno, keď jednoznačne preukázala, že o vzniku

bezdôvodného obohatenia sa dozvedela až v auguste 2017, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa
dovtedy uhrádzala splátky, na ktoré bola žalovaným, resp. vymáhačskou spoločnosťou vyzývaná.
Žalobkyňa tiež na pojednávaní uviedla, že pokiaľ by sa o existencii, resp. vzniku bezdôvodného
obohatenia dozvedela skôr, určite by s úhradou splátok prestala skôr, než tomu bolo v danom prípade.
Žalobkyňa jednoznačne preukázala skutočnosť, že po tom, ako sa dozvedela, že žalovaný sa na jej

úkor obohatil, rozhodla sa poslať žalovanému mimosúdne dohody (v spise na č. l. 37-42) a žalovanému
prestala uhrádzať ďalšie splátky. Práve po doručení týchto listín žalovaný a rovnako tak aj vymáhačská
spoločnosť prestali žalobkyňu atakovať, nikto od nej nepožadoval ďalšie finančné prostriedky vo
forme splátok a rovnako tak sa jej už nik nevyhrážal odobratím OMV. Žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval skutočnosti, ktoré žalobkyňa v mimosúdnych dohodách uviedla, naopak od uvedeného

momentu nežiadal od žalobkyne ďalšie splátky napriek tomu, že žalobkyňa prestala plniť povinnosti
vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere a v zmysle zmluvných podmienok mala plniť ešte sumu 1.313,61 eura
(10.141,20 eura - 8.827,59 eura).

41. Ako už bolo vyššie uvedené a čo vyplýva aj z odkazov na rozhodovaciu prax súdov SR, oprávnený

sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a
o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť ajskôr. S argumentáciou žalovaného, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v
platbách na úroky a poplatku úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov, vzniká okamihom prvej platby
dlžníka nad rámec poskytnutej istiny, sa súd nestotožňuje. Žalobkyňa poukazovala plnenia i nad rámec

istiny aj na základe výziev žalovaného, pričom až následne získala vedomosť o plnení nad rámec
zmluvy, vzhľadom k jej bezpoplatkovosti a bezúročnosti, čo oznámila žalovanému dňa 13.08.2017,
resp. 10.09.2017, pričom práve v druhom oznámení vyčíslila sumu bezdôvodného obohatenia práve
čiastkou, akú požaduje od žalovaného v tomto konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval
skutočnosti, ktoré žalobkyňa v mimosúdnych dohodách uviedla, neoznámil žalobkyni, že jej nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný, resp. premlčaný, v tomto smere sa bránil až v konaní.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že od dátumu 28.01.2017 je potrebné považovať nárok za
premlčaný, pretože žalovaný uvádza len dvoj ročnú lehotu, avšak objektívna lehota je až 3 roky, ktorá
by podľa tvrdení žalovaného uplynula až dňa 28.01.2018. Ako je uvedené vyššie, pre daný prípad nie je
dôležitý dátum každej splátky z bezdôvodného obohatenia, ale dátum bezdôvodného obohatenia ako
celku. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že konanie žalovaného možno považovať zároveň

zaúmyselnévsnahevymôcťcelúsumuvzmyslezmluvnýchpodmienokatoajnapriektomu,žesúdySR
už v mnohých svojich rozhodnutiach judikovali a vyhlasovali obdobné zmluvné podmienky za neplatné,
alebo zmluvy za bezúročné a bez poplatkov. Je jednoznačné, že žalovaný mal vedomosť, že po splatní
určitej sumy (ako sám žalovaný uvádza - celkovej výšky úveru 4.487,65 Eur - č. l. 75) dochádza u neho
k bezdôvodnému obohateniu a aj napriek tomu platby od žalobkyni naďalej prijímal, dokonca robil kroky

smerujúce k ich vymáhaniu aj prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti. Vzhľadom k preukázanému
úmyslu a vedomosti žalovaného o plnení bez právneho dôvodu ( v časti plnení úrokov a poplatkov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere), na daný vzťah možno aplikovať až 10 - ročnú objektívnu lehotu. S
prihliadnutím na dátum podania žaloby potom rovnako nie je možné žalobu považovať za premlčanú a to
ani v prípade, ak by súd posudzoval premlčanie od prvej splátky uhradenej nad rámec sumy 3.164, ktorá

bola splatená splátkou dňa 10.06.2014 a objektívna lehota by uplynula až v roku 2024 ( podľa tvrdení
žalovaného až v roku 2025, ktorý však tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu došlo po zaplatení sumy
4.487,65 Eur, s čím sa však súd nestotožňuje - viď odôvodnenie odsekov 32 a 33). V rámci objektívnej
lehoty plynula aj subjektívna 2 ročná lehota. Ako je však uvedené vyššie, objektívnu lehotu je potrebné
počítať až odo dňa nasledujúceho po pripísaní poslednej splátky. Súd preto dospel k záveru, že nárok

žalobkyne nie je premlčaný ani čiastočne, z ktorého dôvodu súd preto žalobe v časti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vyhovel. (viď aj rozsudok OS Ružomberok v spojení s rozsudkom KS Žilina
č. k. 5Co/195/2018 zo dňa 30.08.2018).

42. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

43.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne

od dátumu poslednej splátky, t. j. od 15.06.2017 až do zaplatenia. Súd po preskúmaní žaloby a
listinných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná aj v časti nároku na úrok z omeškania z
bezdôvodného obohatenia, avšak nie od dátumu poslednej splátky, ale po uplynutí lehoty, v rámci
ktorej bol vyzvaný žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade sú určujúce
mimosúdne dohody žalobkyne, prostredníctvom ktorých si u žalovaného uvedený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia uplatnila. Sumu, akú si uplatnila v žalobe uviedla až v druhej výzve zo dňa
10.09.2017 (č. l. 37), kde určila žalovanému lehotu na plnenie 10 dní od doručenia mimosúdnej dohody.
Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, kedy bola táto výzva žalovanému skutočne doručená. Súd má
ale preukázané, že uvedená mimosúdna dohoda bola žalovanému doručená spolu so žalobou, t. j. dňa
20.02.2018 (v spise na č. l. 49). Ak bola vo výzve určená lehota na plnenie 10 dní, táto začala plynúť

nasledujúceho dňa 21.02.2018 a uplynula dňa 05.03.2018 (10 - ty deň lehoty pripadol na sobotu, preto
posledným dňom lehoty na plnenie je najbližší pracovný deň, čo bol pondelok 05.03.2018 - § 122 ods.
3 OZ). Žalovaný sa dostal do omeškania až nasledujúceho dňa, teda súd považuje za dôvodný nárok
na úrok z omeškania až od 06.03.2018. V tom čase bola základná sadzba ECB 0,00 + zvýšená o 5percentuálnych bodov v zmysle návrhu žalobkyne predstavuje úrok vo výške i 5 % p. a.. Súd preto
priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, t. j. vo výške
5 % ročne od 06.03.2018 až do zaplatenia z priznaného plnenia.

46.Súdvozvyšku,t.j.včastinárokunaúrokzomeškaniavovýške5,00%ročnepočítanýod15.06.2017
do 05.03.2018 nárok žalobkyne zamietol, pre dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku.

47. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

48. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

49. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

50. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z.
oochranespotrebiteľa.Citovanéustanoveniazákonaoochranespotrebiteľaupravujeprávospotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je

dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva
alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia

neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,
pretože stačí, ak tá ujma tu je. Pritom je bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla,
pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

51. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

52. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa žalovaný

- dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde
úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má právo aj naprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom zodpovedá.

53. Z ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobkyni ako spotrebiteľovi prináleží
právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde
a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré jej ukladá zákon a že
toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť

medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení týchto podmienok je
možnéuvažovaťonárokužalobkynenaprimeranéfinančnézadosťučinenie.Zvykonanéhodokazovania
mal súd za preukázané, že žaloba je aj v tejto časti dôvodná, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s
argumentáciou žalobkyne spočívajúcej v tom, že žalovaný v danom prípade konal v úmysle poškodiť ju
už pri podpise zmluvy, kde zneužil jej tieseň a nevedomosť na získanie bezdôvodného obohatenia na
základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá navyše neobsahuje náležitosti podľa zákona. Uvedené skutočnosti

potvrdzujú tvrdenia žalobkyne o tom, že spoločnosť AAA AUTOCENTUM AUTO, a.s., pobočka Nové
Zámky, ponúkala možnosť financovania OMV len cez žalovaného s tým, že bol na ňu vyvíjaný aj nátlak
počnúc sústavnými telefonátmi do zamestnania až do priameho kontaktu na predajni. Uvedenému
svedčínajmätenfakt,žekuzatvoreniuzmluvydošlovneskorýchnočnýchhodinách,čovšakvôbecnieje
bežnoupraxou-viďpríjmovýpokladničnýdokladpreukazujúciúhradu200,00euro23:48hod(vspisena

čl. 31). Nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa špecifikovala aj s prihliadnutím na sumu
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uviedla, že utrpela psychickú ujmu s tým, že asi v roku 2017 bola
opakovanetelefonickyakoajosobnekontaktovanázvymáhačskejspoločnosti,keďzrodinnýchdôvodov
prestala plniť povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, následne bola vyzvaná, aby odovzdala predmet
financovania, t. j. OMV. Vymáhačská spoločnosť ju žiadala o zaplatenie súm, ktoré však nezodpovedali

len samotnej výške mesačnej splátky, pričom žalobkyňa ich napriek tomu platila. Žalobkyňa ako dôkaz
predložila doklad č. 5 - začatie inkasného konania, kde bola vyzvaná napr. na úhradu sumy 580,49
eura (v spise na č. l. 29), ktorú aj uhradila. Žalobkyňa pritom nemala vedomosť, na čo bola uvedená
suma zaúčtovaná, avšak predpokladala, že sa nejedná len o mesačnú splátku, ale aj o rôzne sankčné
navýšenia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri jednej z osobných návštev vymáhačskej spoločnosti jej bolo

predložené plnomocenstvo, z ktorého vyplývalo, že sa ním preukázal zástupca vymáhačskej spoločnosti
na odobratie OMV s tým, že suma, ktorá mala byť zaplatená, jej bola oznámená len ústne. Po takýchto
osobných návštevách a oznámeniach sumy, ktorú má uhradiť len ústnou formou, žalobkyňa vykonala
aj úhrady - osobné vklady spolu v sume 1.093,24 eura (v spise na čl. 4 - 7). Žalovaný žiadnym spôsobom
nevyvrátil nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Súd opakovane v

tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že po tom, ako žalobkyňa žalovanému zaslala mimosúdne
dohody, žalovaný a rovnako tak aj vymáhačská spoločnosť, prestali žalobkyňu atakovať s tým, že
žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval skutočnosti, ktoré žalobkyňa v mimosúdnych dohodách
uviedla, neoznámil žalobkyni, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný, resp.
premlčaný, ako to uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe, naopak od uvedeného momentu žalovaný

nežiadal od žalobkyne ďalšie splátky pod hrozbou odobratia OMV v prípade ich nesplácania, čo viedlo
súd k záveru, že žalovaný v danom prípade konal v úmysle poškodiť žalobkyňu už pri podpise zmluvy,
kde zneužil jej tieseň a nevedomosť na získanie bezdôvodného obohatenia na základe spotrebiteľskej
zmluvy.
54. Od spotrebiteľa nemožno však požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške

prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa
alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa
v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo
na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať

spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej
hodine.
55. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti so žalovaným nedôvodne uplatneným nárokom.
Ohľadom tvrdenia žalobkyne, že konaním žalovaného jej mala byť spôsobená psychická ujma, súd

poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať vznik ujmy, ktorá jej
vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď
ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, keď bolo v konanízistené, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, z ktorého dôvodu boli
splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

56. Pokiaľ bolo preukázané, že žalobkyňa mala plniť v zmysle zmluvných podmienok rôzne poplatky
(napr. náklady za poskytnutie úveru 756,65 eura , sumu predmetu financovia vyššiu o 567,00 eura Eur,
čo vyplýva z faktúry na č. l. 13, ako aj ďalšie poplatky bližšie nešpecifikované, ale v sumári predstavujúce
sumu 6.777,20 eura ( 10.141,20 Eur - 3364 eur) bol to práve žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval
takéto neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa rôznych a často aj bližšie nešpecifikovaných

poplatkov. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.500,00 eur je potom
nárok dôvodný v celom rozsahu a jeho priznaná výška vychádza z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti
s výškou všetkých poplatkov, ktoré boli až v sume 6.777,20 eura. Ak hrozila žalobkyni ujma v sume
6.777,20 eura, primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,00 eur je potrebné považovať za
opodstatnený nárok. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobe vyhovel aj v časti nároku na primerané
finančné zadosťučinenie.

57. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

58. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

59. Súd vyhovel návrhu žalobkyne aj v časti nároku na uloženie žalovanému povinnosť vydať jej veľký
technický preukaz k osobnému motorovému vozidlu: F. H., VIN: S., EČV: LV XXXDP a splnomocnenie
na prepis osobného motorového vozidla: F. H., VIN: VT., EČV: U. XXXDP, keď posúdil ako dôvodné

tvrdenia žalobkyne o tom, že OMV je stále evidované na žalovaného ako vlastníka, čo bolo v konaní
aj preukázané z údajov o vozidle, pričom žalovaný stále disponuje samotnými dokladmi. Vzhľadom
na to, že súd posúdil zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú, nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia považuje za dôvodný, keďže žalobkyňa už uhradila celú kúpnu cenu OMV a
napriek tomu však nie je stále vlastníčkou OMV. Súd preto v zmysle § 132 OZ návrhu žalobkyne vyhovel,

nakoľko má za to, že žalobkyňa splnila všetky podmienky zmluvy o úvere, predmetom financovania
ktorej bolo OMV. Z uvedeného dôvodu súd nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť predmetné OMV
naďalej evidované na žalovaného, práve naopak, je potrebné, aby boli vykonané všetky práve kroky
smerujúce k prevodu vlastníckeho práva čo však je možné len predložením relevantných dokladov
na príslušný dopravný inšpektorát, ktoré sú v držbe samotného žalovaného, ako aj splnomocnenia

doterajšieho vlastníka za účelom vykonania samotného prepisu. Pokiaľ žalovaný žiadané doklady
dobrovoľnežalobkyninepredložil,čobolovkonanípreukázané,súdvyhovelžalobeajvtreťomžalobnom
nároku.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žalobkyni ako úspešnej
strane sporu v rozsahu 100,00 % priznal nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %. (žaloba
bola síce čiastočne aj zamietnutá, avšak len v časti úroku z omeškania, na čo súd pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania ale neprihliadol, pretože sa jedná o akcesorický nárok, ktorý navyše

netvorí samostatný predmet konania).

62. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).