Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119207015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.

r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,
Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: S. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, časť
A., o zaplatenie 341 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 180 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 100 Eur od 19. 08. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12. 08. 2019, doručenou súdu dňa 16. 08. 2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
vo výške 341 Eur (pozostávajúcej z istiny 100 Eur, odplaty 28 Eur, zmluvnej pokuty 33 Eur a poplatkov
za upomienky 180 Eur) spolu so zmluvným úrokom vo výške 40 % ročne zo sumy 100 Eur od 18. 08.
2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128 Eur od 19. 08. 2016

do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 18. 08. 2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 Eur.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 28 Eur a úrok vo výške 40,00 % ročne z
poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na 18. 08. 2016. V
zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj
záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle všeobecných
obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30
Eur. Žalovanému bolo zaslaných spolu 6 upomienok. Žalovaný je povinný zaplatiť 180 Eur za zaslané

upomienky. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 0 Eur.

3. K žalobe pripojil žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru a výpis z obchodného registra.4. Žalovanému bola žaloba riadne doručená, k tejto sa nevyjadril.

5.Podanímdoručenýmsúdudňa18.11.2019zobralžalobcažalobuspäťvčastipoplatkovzaupomienky
vo výške 180 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca zároveň doplnil vyjadrenie vzťahujúce
sa k zmluvnej pokute.

6. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať

žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 180 Eur
vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému

späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.

10. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol
verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom

vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

11.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasožaloboualistinnýmidôkazmiknejpripojenými,
akoioboznámenímsasobsahomceléhospisovéhomateriáluazistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:

12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18. 08. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 100 Eur. V zmluve bolo dojednané,
že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 100 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje

sumu 68 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 168 Eur. Odplata bola vo výške 28 Eur, čo malo predstavovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 28 %. Priemerná RPMN bola 24,67
%. Úrok bol vo výške 40 % ročne, čo predstavovalo 40 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú
čiastku vo výške 168 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 18. 08. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo
všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Doba

trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 18. 08. 2016. Zmluva
obsahuje aj dohodu, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur.

13. Nebolo sporné, že žalovaný na zmluvu nič neplnil.

14. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. d), písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálne miery nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

26. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) odplatu pri poskytnutípeňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty

sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ
a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve.

28. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

31. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 19. 08.
2016 vo výške 0,00 %.

32. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

33. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných
obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
a Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na
základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah

nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a i
v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú vyslovene upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskom zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

34. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je zaplatenie istiny 100 Eur, odplaty 28 Eur,

zmluvnej pokuty 33 Eur, zmluvného úroku 40,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 18. 08. 2015 do zaplatenia
a úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 128 Eur od 19. 08. 2016 do zaplatenia.

35. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje
podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to správny údaj

o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej
výške 28 %, teda nižšej než je úrok 40 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška
RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je
zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca
seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba,

keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver.

36. V zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle citovaného
ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematickývýpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky
údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu.
Vzorec na výpočet RPMN je uvedený len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského

úveru, avšak úplne absentujú akékoľvek vysvetlivky k uvedenému matematickému vzorcu, takže nie je
zrejmé, čo jednotlivé údaje vo vzorci znamenajú. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť
výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej
posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového
vzťahu s veriteľom.

37. V zmluve chýba tiež údaj o dátume narodenia spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

38. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a síce adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by
nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí
byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.

39. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa

§ 1 ods. 2 veta posledná Zákona o spotrebiteľských úveroch však spotrebiteľský úver nemožno
poskytnúťfinančnýmiprostriedkamivhotovosti,pričomposkytnutieúveruzmenkoujepodľanázorusúdu
obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky
v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky
suma 100 Eur vyplatená žalovanému v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru

vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa
§ 11 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

40. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úroku a výšku odplaty
za neprimerane vysoké a prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty (§ 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka). Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iná náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. S poukazom na citované ustanovenie, v prípade prejednávanej zmluvy bola odplatou pri

poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi jednak odplata v sume 28 Eur, ako aj úrok v sume
68 Eur. S poukazom na ustanovenie § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak potom
bola prekročená najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (24,67 %), ktorá bola prekročená, a to už samotným
úrokom z úveru (40,00 % ročne). Z tohto dôvodu je dojednanie o úroku a odplate neplatné pre rozpor

so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia §
11 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie

úveru, úroku z úveru ani žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie
poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

42. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti poplatkov za upomienky, súd sa týmito nezaoberal.

43. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že žaloba v tejto
časti bola podaná nedôvodne, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie „celkovej čiastky
úveru“ v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok
na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom, t. j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaný túto zmluvnú
(právnu) povinnosť ani nemohol porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej

pokuty. Súd však poukazuje aj na to, že zmluvu vopred pripravil veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. V zmysle
ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal v konaní opak, súd
nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu patrí iba vprípade, že táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal, súd v tejto časti žalobu
zamietol.

44. Pokiaľ sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému bola poskytnutá žalobcom
z titulu úveru suma 100 Eur, pričom žalovaný na zmluvu nič neplnil, súd zaviazal vo výroku II. rozsudku
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru vo výške 100 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru, t. j. 19. 08. 2016 do
zaplatenia a vo zvyšku vo výroku III. rozsudku žalobu zamietol z dôvodu, že pokiaľ nie je dané právo na

zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

51.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

52. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

53. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v sume 180 Eur a zároveň
mu bola priznaná suma 100 Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu vo výške 29,33
% a hrubý úspech žalovaného vo výške 70,67 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného predstavuje
41,34 % (70,67 - 29,33). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 41,34 % trov konania. Súd však žalovanému s

poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku IV. rozsudku
nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP,
t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhrade trov konania žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného
ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.