Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Csp/390/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517218661
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7517218661.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: W. N., C.. XX.XX.XXXX, S. L.Á. XX, XXX XX L.,
o zaplatenie 3084,46 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v rozsahu sumy 494,52 € spolu s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 22,97 € cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s..

III. V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

IV. Stranám sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 21.8.2017 domáhal, aby bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 3 084,46 € s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 10.10.2013 bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnú žalovanému kreditnú kartu. Na tom

základe viedol kartový účet č. XXXXXXXX. Bol viazaný na 22,80% ročný zmluvný úrok, schválený
úverový rámec 1200 € a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 40 €. Žalovaný svoje
zmluvné povinnosti neplnil a nepodarilo sa obnoviť jeho platobnú disciplínu ani po viacerých pokusoch;
a pred odstúpením prípadu na súdne vymáhanie vystavila banka k 14.7.2017 nový výpis z bankovej
knihy s konečným stavom k 30.6.2017 a s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného a stav súhrnu
debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a zmluvného úroku) bol konečný zostatok na
účte žalovaného mínus 3084,46 €. Žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote

splatnosti vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6.2017, t.j. v čase splatnosti do
20.7.2017, preto sa žalobca dňom 21.7.2017 domáhal zákonného úroku z omeškania z celej dlžnej
sumy.

3. Za účelom preukázania svojich tvrdení boli ako dôkaz predložené listiny:
A/ Žiadosť žalovaného o aktiváciu Karty O2, podpísanú žalovaným dňa 4.10.2013, v ktorej je
identifikovaná VÚB a.s. ako veriteľ. Pod tým nasleduje časť I. osobné údaje žalovaného- klienta.

Časť III - podmienky úveru „úverový rámec“ 1200 €, štandardná mesačná splátka 40 €, štandardná
úroková sadzba 22,80 ročne,
Žalovaný podpísal žiadosť dňa 4.10.2013 a VÚB a.s. dňa 10.10.2013B/ výpis z kartového účtu tlačeného obojstranne, ktorý bol súdu predložený za obdobie od 16.10.2013
do 30.6.2017 z ktorého vyplývajú finančné transakcie

4. Žiadne iné listinné dôkazy žalobca k žalobe nepredložil.

5. V priebehu konania došlo dňa ku dňu 20.9.2017 k uzavretiu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
medzi žalobcom, ktorý je bankou a terajším žalobcom a okrem tejto zmluvy bola priložená tiež žiadosť o
postúpenie pohľadávky a prevod - ZPP zo dňa 20.9.2017, kedy nadobudla zmluva účinnosť. Z prílohy č.

3 vyplýva, že sa jedná o pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. XXXXXXXX v sume 3084,46 €.

6. Oznámenie o postúpení pohľadávky, adresované žalovanému listom veriteľa zo dňa 21.9.2017 bolo
na pošte vypravené dňa 21.9.2017 o čom svedčí ftc. poštového podacieho hárka z tohto dňa.

7. Okrem týchto listín neboli k návrhu na zmenu strany sporu priložené žiadne iné listinné dôkazy.

8. O zmene subjektu bolo na návrh žalobcu rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.8.2019.

9. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.5.2019. Ešte dňa 21.5.2019 žalobca súdu písomne pred prvým
pojednávaním oznámil, že berie žalobu späť v rozsahu sumy 494,52 € (poplatky a sankčný úrok) s
prislúchajúcim úrokom z omeškania a zároveň upravil znenie žalobného petitu tak, že žiadal priznať
sumu 2589,94 € s úrokom z omeškania 5% ročne od 21.7.2017 do zaplatenia.

11. Súčasťou podania žalobcu bola aj listina: Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
vypracovaná „Slovenskými kreditnými kartami“ dňa 10.9.2014 a dlh v aktuálnej výške 1506,51 € mal
zaplatiť na tam uvedený účet a VS, lehota na plnenie uvedená nie je.

12. Či táto listina aj bola vypravená na pošte, žalobca nepreukázal.

13. VOP a Cenník, tvoriace tiež súčasť podania žalobcu, nemali pre vec zásadný význam.

14. Pojednávania dňa 13.1.2020 sa zúčastnil iba žalovaný, ktorý potvrdil, že si pamätám na tú
skutočnosť, že si bral telefón v predajni O2 a že v tejto súvislosti mu o nejaký čas cca 3 - 4 mesiace došla

v obálke karta spolu s nejakými listinami, ktorými mu bolo oznámené, že mu môžu poskytnúť 1.200,- €.
On osobne som však o nič také nežiadal, nikdy v živote za týmto účelom nikoho nekontaktoval. Listiny,
t.j. veci, ktoré sa tejto karty týkali mu došli jednoducho poštou a to aj spolu s platobnou kartou. Keď si
ich naštudoval, zistil, že ich je treba podpísať a obratom vrátiť späť, čo aj urobil. Za aký čas mu došiel
PIN, na to si už nepamätal. Vedel že mal platiť splátku 40,- € mesačne a tieto úhrady realizoval do

momentu, kým v roku 2014 neprišiel o prácu. Vzhľadom na to, že v aktuálnom čase bola jeho manželka
na rodičovskom príspevku, jednoducho tieto splátky nemohli splácať vzhľadom na to, že už nemali z
čoho. K listine - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vypovedal, že táto listina mu nebola
doručená videl ju prvýkrát v dobe, keď mu ju doručil súd. Ani na to, či mu bolo doručené oznámenie o
postúpení pohľadávky, či žalovaný nepamätal.

15. Vzhľadom na to, že žiadna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania, súd dokazovanie
ukončil a vo veci rozhodol.

16. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. (1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.19. Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,
návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo

späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa
poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu

konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale

pred prvým pojednávaním, so späťvzatím sumy 494,52 € nebol potrebný súhlas žalovaného a preto
súd konanie v tomto rozsahu zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 22,97 € (29,67
€ mínus 6,70 €) cestou prevádzkovateľa systému.

21. Skôr, ako súd vecne rozhodol o zvyšku nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi

svedčí aktívna vecná legitimácia.

22. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

23. Podľa § 525 ods. (2) OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 92 ods. (8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom
žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení

§ 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke
sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti,
urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.

26. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej

banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je
vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou
normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v§
92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka
alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má

voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej
pobočky na tretiu osobu.27. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaných (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky
banky vykazovanej voči nim na tretiu osobu (iný subjekt).

28. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené
zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016,
KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).

29. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého:

„Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta
ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných
predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ),

pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc
a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“

30. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého:

„ Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.

31.SúdpoukazujevtomtosmerenaodklonpredchádzajúcejsúdnejpraxeaodrozhodnutiaNajvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,sp.zn.4Obo/210/01,podľaktoréhorelevantnéoznámeniepostupcudlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenejpohľadávkyasúdztakéhooznámeniavychádzabeztoho,abyakopredbežnúotázkuskúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

32. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR
2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa
ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej
pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok

absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a
z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto
záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa
03.07.2012.10.

33. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložili súdu dôkazy o splnení
hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému v zmysle § 525 ods.
2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o
dôkazy, ktoré za účinnosti CSP sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy

súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 CSP).

34. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu
neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129
CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa § 129 CSP neslúži na

odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou
žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád
podaniapodľa§129CSPlenvprípadepodania,zktoréhoniejezrejmé,čohosatýkaačosanímsleduje,
prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé,
čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj
dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 CSP neprichádza do úvahy.35. Keďže podania žalobcu v tejto veci nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo
nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nevyvstala potreba aplikácie ustanovenia § 129
ods. 1CSP. Za danej situácie preto v tomto spore súd nemal povinnosť žalobcu vyzývať na doloženie

dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam ohľadom postúpenia pohľadávky; pretože súd len hodnotí
dôkazy prednesené stranami sporu. Toto konanie totiž nie je konanie „ex offo“ a teda nemal povinnosť
vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci. Pokiaľ teda žalobca nepredniesol dôkazy svedčiace o platnom
postúpení pohľadávky, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dôkazov. Takýto postup
bybolvrozporesvyššieuvedenouzásadoukontradiktórnostiazásadourovnostizbranísporovýchstrán.

36. V prejednávanej veci sa síce nevedie spor o určenie platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, ale uvedenú okolnosť súd musel posúdiť ako predbežnú otázku. V prejednávanej veci ani
pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložil súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 525 ods. 2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o
bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti CSP

sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky
podľa § 295 CSP).

37. Pôvodný žalobca bola banka, a za dôkazy, od ktorých odvodzuje legitimitu postúpenia pohľadávky
na terajšieho žalobcu, bola súdu doručená

- zmluva o postúpení pohľadávok s účinnosťou od 20.9.2017
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vypracované „Slovenskými kreditnými kartami“ dňa
10.9.2014 a dlh v aktuálnej výške 1506,51 € mal zaplatiť na tam uvedený účet a VS.

38. Listinu z 10.9.2014 nevyhotovila a ani nepodpísala samotná banka, ale spoločnosť Consumer

Finance Holding a.s.

39. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že vôbec oznámenie o zosplatnení bolo podané na
pošte a kedy, a už vôbec nie o tom, že bolo žalovanému aj reálne doručené.

40. Okrem toho, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru nebolo úkonom banky a navyše nebolo
preukázané, že oznam o „zosplatnení“ úveru sa dostal (mohol dostať) do dispozičnej sféry žalovaného,
nebolo preukázané to, že došlo k platnej zročnosti celého dlhu a ako taký sa mohol po uplynutí 90 dní
stať predmetom postúpenia.

41. Z obsahu predmetnej výzvy nie je možné dostatočne a určito zistiť, že túto výzvu zasielal právny
predchodca žalobcu, t. j. banka ako veriteľ, a že účelom tejto výzvy bolo splnenie podmienok podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Predmetná výzva nie je podpísaná právnym predchodcom žalobcu,
keď podpisy na výzve patria osobám zastupujúcim spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. V
konaní nebolo preukázané oprávnenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. konať za právneho

predchodcu žalobcu, t. j. za spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.. Súd má za to, že keby aj bola
splnená podmienka, že spoločnosť Consumer Finance Holding je oprávnená konať v mene právneho
predchodcu žalobcu, výzva zo dňa 7.3.2015 nespĺňa náležitosti výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Spotrebiteľ vo výzve musí byť upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok,
na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. Takáto výzva, ktorú predložil v

konaní žalobca nie je dostatočne určitá, keď z výzvy nie je zrejmé, že žalovaný sa vyzýva na splnenie
pohľadávky zo zmluvy, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, t. j. so spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s..

42. Bankovú pohľadávku je v zásade možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené

podmienky, ktoré banka nedodržala. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky
tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, teda že iný subjekt ako banka zosplatní celú bankovú
pohľadávku.

43. Navyše, žalobca (pôvodný ani terajší) nepreukázal, či samotnému zosplatneniu úveru predchádzala

obligatórna výzva podľa § 53 ods. 9 OZ.

44. Bez ohľadu na to, aký čas uplynul do dňa postúpenia pohľadávky má súd za to, že toto postúpenie
je podľa § 39 OZ absolútne neplatné z dôvodu, že absentoval dôkaz o výzve podľa § 53 ods. 9 OZ,dôkaz o tom, že úver zosplatnila banka (a nie SKK a.s) a preto v rozsahu, v akom žalobca zotrval na
podanej žalobe po čiastočnom späťvzatí, súd žalobu zamietol.

45. Je pravda, že žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

46. Podľa § 9 ods. (6) zákona č. 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú
z tohto zákona.

47. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods. 1 CSP je prípustný určitý korektív zo
strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany
práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 CSP). Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia
ustanovení druhej hlavy CSP :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa
pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je

relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd
totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je
povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov preto súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet
pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 CSP) posudzoval ex offo platnosť právneho

úkonu, v tomto prípade zmluvu o postúpení pohľadávok, od ktorého žalobca odvádza uplatnený nárok.
Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou,
v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu
(§ 295 CSP) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.

48. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný žiadne nemal, preto
súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína

plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.