Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304110837
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4304110837.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek

senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu:
Mgr. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ľ. Y. XXXX/ XX zastúpený: Erben & Erben, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 724 111, proti žalovanému: TOPKY
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Levice, Ludanská 12, IČO: 31 422 764, zastúpený: JUDr.
Alexander Kuchárik, advokát, so sídlom Levice, J. Hollého 11, o určenie autorského práva s nárokom
na náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.
14C/26/2004-924 zo dňa 25. septembra 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - okrem zamietnutia žaloby vo
zvyšnej časti m e n í tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie 6.000,-Eur z a m i e t a .

Ž i a d n a zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Nárok na náhradu trov štátu p r i z n á v a štátu proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorého
nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 4.2.2004 domáhal určenia, že žalobca je

jediným autorom dvoch grafických diel- č. 1- hlava koňa s menom O. a č. 2 - tancujúci kôň. Žalobca sa
domáhal, aby súd žalovanému TOPKYS spol. s.r.o. so sídlom Ludanská ul. č. 7, 934 01 Levice IČO:
34112286 zakázal rozširovanie grafických návrhov č. 1 a č. 2 tak, ako sú popísané všetkými technickými
prostriedkami. Uložiť povinnosť žalovanému urobiť všetky potrebné opatrenia , aby nemohlo dôjsť k
rozširovaniu grafických návrhov č. 1 a č. 2 ani tretími osobami. Ďalej žiadal v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku uložiť žalovanému povinnosť zverejniť na svoje náklady v dvoch prostriedkoch
masovej komunikácie ospravedlnenie žalobcovi a titulom poskytnutia primeraného zadosťučinenia

náhrady nemajetkovej ujmy žiadal sumu 250.000,-SK (neskôr navýšenú na 600.000,-Sk) za závažnú
ujmu nemajetkovej povahy. V priebehu konania súd pribral na strane žalovaného v 2.rade spoločnosť
TOPKY s.r.o. so sídlom Ludanská 7, Levice IČO: 31422764. Súd na základe žaloby upravenej v
priebehu konania rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 21.07.2008 pod č.k. 14C/26/2004-356,
voči predmetnému rozsudku žalobca podal odvolanie dňa 17.09.2008 a žalovaný v 1. a 2.rade
dňa 17.09.2008. Vo výroku 9 predmetného rozsudku súd podanú žalobu voči žalovanému v 1.rade
TOPKYS spol. s.r.o. zamietol. Krajský súd uznesením zo dňa 28.05.2009 pod č.k. 8Co/233/2008-404

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v častiach o povinnosti žalovaného v 2.rade k zaplateniu náhrady
nemajetkovej ujmy 11.617,87 eur ( 350.000,-Sk) a náhrady trov konania štátu v sume 208,9 eur a o
nepriznaní nároku na náhradu trov konania všetkým účastníkom a vec v týchto častiach vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V zostávajúcich napadnutých častiach o určení autorstva žalobcuk dvom grafickým dielam, o zákaze pre žalovaného v 2.rade rozširovať grafické návrhy a uloženia
mu povinnosti urobiť všetky potrebné opatrenia k zabráneniu rozširovania grafických návrhov tretími
osobami napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Súd uznesením zo dňa 08.06.2010 pripustil

zmenu žaloby tak: súd zakazuje žalovanému TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 rozširovanie a používanie
grafických návrhov č. 1 štylizovane usmievajúcej sa konskej hlavy s chomútom a nápisom: „Ferko",
grafický návrh č. 2 štylizovane usmievajúceho sa koňa stojaceho na zadných nohách umiestneného
v podkove s nápisom" HOTEL TOPKY - RESTAURANT AM SEE" a na spodnej časti s nápisom
„ POČÚVADLO". Súd ukladá žalovanému spoločnosti TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 povinnosť prijať

všetky dostupné opatrenia, aby zamedzil tretím osobám nelegálne rozširovanie a používanie grafických
návrhov č. 1 a č. 2 uvedených v bode 1 tohto petitu, ktorými disponuje. Žalovaný TOPKY s.r.o. IČO:
31422764 jepovinnýzaplatiťztitulunáhradyzávažnejnemajetkovejujmyčiastku16.596,96eurdotroch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 je povinný zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16.596,96 eur od 01.04.2007 do zaplatenia. Žalovaný
TOPKY s.r.o. IČO: 31422764 je povinný nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 20.12.2010 pod č.k. 14C/26/2004- 618 tak, že zakázal
žalovanému TOPKY s.r.o. IČO: 31 422 764 rozširovanie a používanie grafických návrhov č. 1 štylizovane
usmievajúcej sa konskej hlavy s chomútom a nápisom: „FERKO" a grafického návrhu č. 2 štylizovane
usmievajúceho sa koňa stojaceho na zadných nohách umiestneného v podkove s nápisom „HOTEL

TOPKY - RESTAURANT AM SEE" a na spodnej časti s nápisom „POČÚVADLO". Súd uložil žalovanému
TOPKY s.r.o., IČO 31 422 764 povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy
sumu 11.617,87 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 11.617,87 EUR od 1.4.2007
až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd uplatnený
nárok zamietol s tým, že uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Krajský súd v Nitre uznesením pod č. k. 8Co/57/2011- 655 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného TOPKY s.r.o., IČO 31 422 764
zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy sumu 11.617,87 eur s príslušenstvom
zmenil tak, že návrh žalobcu v tejto časti zamietol. Žalobca dňa 16.03.2012 proti rozsudku Krajského
súdu podal dovolanie cestou svojho právneho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

č.k. 3Cdo/278/2012-690 zo dňa 17.10.2013 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19.01.2012 sp.zn.
8Co/57/2011 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 09.10.2014 pod č.k. 8Co/422/2013-714 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného TOPKY s.r.o., IČO 31 422 764 zaplatiť

žalobcovi z titulu náhrady závažnej nemajetkovej ujmy sumu 11.617,87 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 01.04.2007 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zrušil a
vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd dospel
k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je preskúmateľné pre
absenciu dostatku dôvodov odôvodnenia. Odvolací súd poukázal na to, že nárok na úrok z omeškania

pri nemajetkovej ujme v peňažnej sume určenej súdom oprávnenej osobe neprináleží. Odvolací súd
ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu v tom smere, že pokiaľ má byť žalobca
ako autor úspešný so svojim návrhom musí s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti tvrdiť a v
konaní v rámci dokazovania a j dostatočne preukázať, že k jeho ujme takejto povahy reálne došlo a z
tohto hľadiska nestačí iba sama možnosť, že súd prvého stupňa musí zistiť, že závažná nemajetková

ujma autora skutočne nastala, že bola v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva žalobcu, a
že v konkrétnom prípade by priznanie iného zadosťučinenia nebolo postačujúce. Odvolací súd uviedol,
že pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu vo vyhovujúcej napadnutej časti
jeho záver je predčasný, nakoľko výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nedávajú pre tento záver
dostatočný podklad.

4. V konaní je právoplatný IX. výrok rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 14C/26/2004-356 zo dňa
21.07.2008, ktorým žalobu voči žalovanému TOPKYS, spol. s.r.o., IČO:34112286 ako žalovanému v
1.rade zamietol. Právoplatný je aj I. výrok rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 14C/26/2004-618
zo dňa 20.12.2010, ktorým súd zakázal žalovanému TOPKY, s.r.o., IČO: 31422764 rozširovanie a

používanie grafických návrhov č. 1 štylizovane usmievajúcej sa konskej hlavy s chomútom a nápisom:
„FERKO" a grafického návrhu č. 2 štylizovane usmievajúceho sa koňa stojaceho na zadných nohách
umiestneného v podkove s nápisom „HOTEL TOPKY - RESTAURANT AM SEE" a na spodnej časti
s nápisom „POČÚVADLO". Nakoľko odvolaním nebol napadnutý II. výrok rozsudku 14C/26/2004-618zo dňa 20.12.2010, ktorým súd vo zvyšnej časti ( nad rámec 11.617,87 eur s príslušenstvom) žalobu
zamietol, je právoplatný aj II. výrok predmetného rozsudku v zamietajúcej časti. Predmetom konania
zostal nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 11.617,87 eur s úrokmi z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 11.617,87 eur od 01.04.2007 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie následne riešil trovy strán sporu vo vzťahu žalobcu a pôvodného žalovaného
v 1. rade - spoločnosti TOPKYS s.r.o., keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k.
14C/26/2004-838 zo dňa 18. decembra 2017 bude predmetom samostatného rozhodnutia odvolacieho

súdu. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie predloženými listinnými
dôkazmi (listinami) a na pojednávaní dňa 25.09.2018 v zostávajúcom predmete konania - sporu, takto
rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Svoje rozhodnutie, s poukazom na označené vyjadrenia strán sporu, výsluchy svedkov a listinné
dôkazy ako aj s poukazom na citované ustanovenia autorského zákona č. 383/1997 Z. z. (§ 6, ods. 1,

písm. f/, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, písm. a/, d/ a e/, § 16 ods. 2, písm. a/ a e/, § 16 ods. 5, § 32 ods.
9 a § 44 ods. 1), citované ustanovenie § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon
č. 160/2015 Z. z. - § 470 ods. 1 a § 391 ods. 2, článok 8, § 149, § 150, § 191 ods. 1 a § 255 ods. 1),
citované ustanovenie § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a článok 43

Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.), ako aj s poukazom na právne závery dovolacieho
súdu v uznesení 3Cdo/278/2012 zo dňa 17.10.2013 a v uznesení odvolacieho súdu 8Cdo/422/2013 zo
dňa 09.10.2014, odôvodnil nasledovne:

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že závažná nemajetková ujma žalobcu

nastala v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v takom rozsahu a za takých okolností, že súd
považoval za primerané priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch. Žalovaný bez udelenia
súhlasu žalobcu, používal autorské diela žalobcu a to grafický návrh č. 1 a grafický návrh č. 2 ako
logo zavesené v jedálni žalovaného, ako výšivku na obrúskoch a podbradníkoch a to súvisle od roku
2002 do roku 2008. Súd mal uvedené preukázané, jednak vyjadreniami žalobcu, potvrdené výpoveďami

svedkov (H., F., Y.), pripojenou fotodokumentáciou a najmä objednávkami s pripojenými faktúrami č.
2002/0754,FA2005/0698, FA2006/00967. Žalobca sa domáhal od žalovaného zmierčieho vyriešenia
porušenia autorského práva a to použitia svojich autorských diel bez súhlasu autora, na čo však konateľ
žalovaného reagoval tak, že on je autorom predmetných grafických návrhov č. 1 a č.2. Tento postoj
konateľ žalovaného zmenil až v priebehu súdneho sporu, keď bolo jednoznačne v konaní preukázané

a to najmä znaleckým posudkom č. 95/2007 podporne aj výpoveďou svedka H. F., že autorom
predmetných grafických návrhov č. 1 a č. 2 je žalobca. Žalovaný zasiahol do autorského práva žalobcu,
tým že spochybnil jeho autorstvo, používal bez súhlasu žalobcu autorské diela žalobcu v rokoch
2002 až 2008. Hoci prebiehal súdny spor, žalovaný opakovane objednával u spoločnosti Vasil Varcol
WAMA a tá následne u spoločnosti Samson - Kuzmová Alena výšivku obrúskov a podbradníkov s

autorským dielom žalobcu. Uvedené konanie súd vyhodnotil ako úmyselné porušovanie autorského
práva žalobcu žalovaným a práve v tomto úmysle súd videl závažné porušenie práva autora udeliť
súhlas na použite svojho diela. Žalovaný vedel, že porušuje autorské právo, súhlas mu žalobca neudelil,
naopak žalobca na ochranu svojho autorského práva podal žalobu na súd a hoci žalovaný argumentuje,
že žalobca podal žalobu pôvodne proti spoločnosti TOPKYS spol. s.r.o. a žalovaného navrhol pripustiť

do konania podaním zo dňa 24.01.2006, mal súd zavádzajúce, nakoľko konateľom oboch spoločností
bol O. W.. Pri porušení autorského práva úspešné sa pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy nevyžaduje, aby na strane toho, kto do autorského práva zasiahol, existoval úmysel priamy
alebo nepriamy, postačí aj nedbanlivosť na strane konajúceho subjektu. Žalobca požadoval ochranusvojho autorského práva v konaní tak, že žiadal aby súd zakázal žalovanému rozširovanie a používanie
grafických návrhov č. 1 a č. 2. Predmetný výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2012.
Žalobca v konaní, najmä svojimi prednesmi na pojednávaniach preukázal, že mu v príčinnej súvislosti

s konaním žalovaného vznikla nemajetková ujma a to v jeho osobnostnej, rodinnej aj pracovnej sfére.
Preukázal, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v roku 2005 ( č.l.83), jeho manželka
podaním doručeným súdu dňa 13.05.2018 potvrdila, že v súvislosti so súdnym sporom so žalovaným,
má žalobca psychické problémy, trápi sa , v noci nespí, nereaguje na bežné veci. Predseda umeleckého
združenia výtvarníkov Zvolenská sedmička vo Zvolene J. J., podaním zo dňa 10.05.20018 potvrdil,

že žalobca sa súdi o svoje autorské práva, vie kto vyvolal súdny spor. Postupne žalobca mal z toho
psychické problémy a súdny spor dusí jeho umeleckú dušu. Potvrdil, že žalobca na niektoré ročníky
výstav Zvolenskej sedmičky nevytvoril žiadne diela. Riaditeľ Fondu výtvarných umení E.. Y. J. podaním
zo dňa 27.08.2018 potvrdil, že od vzniku sporu so žalovaným spoločenská i výtvarná aktivita žalobcu
zaznamenala postupne narastajúci pokles, čo zrejme súvisí so stratou jeho tvorivého potenciálu. Pokles
umeleckej tvorby žalobcu sa sekundárne odrazil aj na poklese jeho autority vo výtvarnej obci. Súd

mal za preukázané, že žalovaný opakovane neoprávnene zasiahol do autorského práva žalobcu, keď
používal autorské diela bez súhlasu autora žalobcu. Žalovaný navyše narábal s autorskými dielami a
to grafickými návrhmi č. 1 a č. 2 spôsobom, ktorý nepreukazuje úctu a rešpekt k dielu a k autorovi.
Žalobcaopakovanevsporenamietal,žežalovanýpoužívaautorskédielaakovýšivkunapodbradníkoch,
do ktorých sa utierajú dôchodcovia pri jedle a žalobca s týmto využitím nesúhlasil. V zmysle rozsudku

Najvyššieho súdu SR 2Cdo 190/2012 má každý autor právo na zachovávanie úcty a rešpektu k jeho
dielu. Žalobca na použitie autorských diel predmetných grafických návrhov č. 1 a č. 2 žalovanému
neudelil súhlas, nesúhlasil so spôsobom, ktorým žalovaný predmetné autorské diela používal, žalovaný
porušoval autorské právo opakovane a úmyselne a preto žalobca pociťoval neoprávnený zásah do
svojho autorského práva v osobnostnej sfére ako stratu motivácie, použitie diela bolo preňho frustrujúce

a spôsobilo mu psychické utrpenie, narušilo jeho rodinné vzťahy a spôsobilo aj pokles tvorivej aktivity v
pracovnej oblasti. S poukazom na vyššie uvedené, na opakovaný zásah do autorského práva žalobcu,
jeho rozsah a intenzitu bolo potrebné priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške ktorá
by bola pre žalobcu primeraným zadosťučinením. Súd mal za to, že priznaná suma nemajetkovej ujmy
v rozsahu 6 000 eur je primeraná, vzhľadom na dĺžku neoprávneného zásahu do autorského práva

žalobcu žalovaným ( od roku 2002 do roku 2008), ktorá suma nie je v premrštenej výške, nemá slúžiť
ako autorská či finančná odmena a preto vo zvyšnej časti žalobu súd zamietol. Žalobca si uplatnil aj
nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11 617,87 eur od 01.04.2007 do zaplatenia,
ktorý nárok súd tak isto zamietol a to s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý
uviedol, že pre vznik nároku na nemajetkovú ujmu oprávnenej osobe vznikne nárok na úrok z omeškania

až nesplnením si povinnosti povinnej osoby uloženej v rozhodnutí súdu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že súd
vychádzal z judikatúry vyšších súdov ( napr. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017),
že zásadu úspechu vo veci treba uplatnia aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu

alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaní aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu súd považoval za
plne procesne úspešného v merite veci, keďže mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku
a výška plnenia vyplývajúca z tohto úspechu závisela od úvahy súdu. Súd mu preto priznal plný

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému z prisúdenej sumy, tak ako je to uvedené v III. výroku
rozsudku. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Súd o nároku na náhradu trov štátu rozhodol tak, že štátu priznal plný nárok na náhradu trov voči

neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP.

10. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním - okrem výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
(II.) napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žaloba žalobcu bola (vo zvyšnej časti
predmetu konania) zamietnutá a aby jemu bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške. Poukázal

na to, že právo na spravodlivý proces bolo na jeho strane zo strany súdu prvej inštancie hrubo porušené,
čo evidentne vyplýva z toho, že na pojednávaní mali byť vyslúchnutí svedkovia Mgr. V. O., J. J. a E..
Y. J., avšak právny zástupca žalobcu predložil len ich svedecké výpovede, ktoré súd vyhodnotil ako
právne relevantné dôkazy, napriek jeho námietkam, keď týmto osobám klásť otázky preto nemohol.Súd prvej inštancie tak nekvalifikovane odôvodnil svoje rozhodnutie, že absencia riadneho odôvodnenia
rozhodnutia robí jeho rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným, keď naviac sa nevysporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, čo deformujúco zasiahlo do vyhodnotenia vykonaných

dôkazov, keď relevantné výpovede napríklad svedkov F., Y. Y., H. úplne odignoroval a vyvodil z nich
závery v absolútnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Písomné „takzvané" svedecké výpovede, okrem
toho, že sú ničím nepodložené účelové tvrdenia v podstate potvrdzujú skutočnosti tvrdené samotným
žalobcom, že nie sporová strana mu spôsobuje stres a duševné poruchy, ale nekvalifikované konanie a
postup súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, že bez súhlasu žalobcu používal obrúsky a podbradníky s výšivkou grafického
návrhu žalobcu, čo však pravdou nie je, a nemá to oporu v dokazovaní, keď bolo jednoznačne
preukázané, že použil len podbradníky s logom v roku 2002. Žiadne obrusy a obrúsky s logom
vyhotovené neboli a túto skutočnosť žalobca ani nepoprel ani nevyvrátil. Z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, v čom súd prvej inštancie vidí závažnú ujmu nemajetkovej povahy na strane žalobcu,
nakoľko takáto z vykonaného dokazovania rozhodne nevyplýva. Pokiaľ má byť autor úspešný so

žalobou na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí aj preukázať, že k ujme došlo, teda má
povinnosť tvrdenia, že závažná nemajetková ujma skutočne nastala, čo však žiadnym relevantným
spôsobom preukázané nebolo, nebol predložený jediný taký dôkaz, ktorý by preukazoval poškodenie
dobrého mena autora, autorskej cti a povesti, žiadny dôkaz o autorovom strachu z reálnej hrozby
„straty" tvorivých schopností alebo autorskej invencie, ba práve naopak žalobca v priebehu konania

predkladal dôkazy o tom, aký je úspešný umelec, na základe čoho aj zvyšoval sumu požadovanej
nemajetkovej ujmy až na 600.000,-Sk. Súd tak dospel k nesprávnym, resp. k neexistujúcim skutkovým
zisteniam z vykonaného dokazovania. Je evidentne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania
aj to tvrdenie, že poprel autorstvo žalobcu; súd nie je schopný rozlíšiť dva samostatné právne subjekty
a to, že jeho štatutárny zástupca nikdy nepočul v tomto konaní vypočutý, keď bol vypočutý len ako

štatutárny zástupca pôvodne žalovanej spoločnosti TOPKYS s.r.o., keď sa bránil tak, ako sa bránil,
ale po podaní žaloby voči nemu nebolo autorstvo žalobcu spochybňované vôbec. Zarážajúce sú tiež
konštatovania súdu, že nemajetková ujma žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním, keď
jeho manželka ako aj J. J. a E.. Y. J. potvrdili to, že tomu tak bolo v súvislosti so súdnym sporom. Žalobca
preukázať príčinnú súvislosť medzi jeho hospitalizáciou v roku 2005 a jeho konaním v priebehu sporu

odmietol, čím jednoznačne potvrdil, že odvolací súd správne vyhodnotil dôkaz o hospitalizácii. Obdobne
nebol zo strany žalobcu produkovaný relevantný dôkaz o tom, že by on spôsobil žalobcovi psychické
problémy, práve naopak, žalobca sám vo svojom podaní zo dňa 11.05.2018 jeho vylúčil ako pôvodcu
jeho psychického stavu a jednoznačne označil ako zdroj (tohto stavu) správanie sa súdov. Nebol nijakým
spôsobom preukázaný a E.. J. tvrdený pokles výtvarnej aktivity na strane žalobcu, zostával len pri

ničím nepreukázaných tvrdeniach. Existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z
ktorých mali byť vyvodené, predstavujú nedostatok zákonného rozhodnutia (jurisdikčného aktu). Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu, keď súčasne je i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil,
jasne a zrozumiteľne nevysvetlil, na základe akých skutočností a na základe akého postupu dospel
práve k sume 6.000,-Eur, preto aj táto skutočnosť robí jeho rozhodnutie zmätočným.

11. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia ako
vecne správneho, keď požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napriek
tomu, že bol úspešný len čiastočne, rozhodol sa odvolanie nepodať, pretože ho prebiehajúce súdne
konanie neprimerane psychicky zaťažuje a nepriaznivo sa odráža na jeho zdravotnom stave, teda
uprednostnil nádej na skoré ukončenie sporu a bol nútený rozsudok akceptovať tak, ako bol vynesený.

Odvolacie dôvody žalovaného neobstoja, procesné práva žalovaného znemožnené neboli a žalovaný
ich porušenie ničím nepreukázal, nenavrhoval žiadne dôkazy, ktoré by súd nevykonal. Prvoinštančný
súd dôsledne vychádzal z uznesenia dovolacieho súdu a ním jasne stanovené kritériá pre posudzovanie
veci rešpektoval. Žalovaná strana sa v odvolaní opakovane znevažujúco vyjadruje k otázke jeho
zdravotného stavu, rodinného života, či umeleckej invencie. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa

28.08.2018 netrval na výsluchu svedkov, žiadne dôrazné námietky nevzniesol, a očividne ide len o
účelovú obranu, keď ani používanie expresívnych výrazov na adresu súdu nezvyšuje argumentačnú
silu odvolania. Tvrdenie o nesprávnych skutkových zisteniach súdu predstavuje opäť samoúčelnú
argumentáciu bez opory v konaní súdu prvej inštancie. Žalovaný od počiatku vzniku sporu lživotvrdil, že autorom diela je jeho konateľ, lživo tvrdil, že k porušeniu autorských práv mohlo dôjsť iba
v roku 2002, keď v súdnom spisu sú listinné dôkazy (faktúry) preukazujúce opakované porušenie
jeho autorských práv aj v roku 2005 a 2006 doobjednaním rozmnoženiny autorského práva. Žalovaný

sa bezdôvodne spolieha na vlastnú demagógiu, prípadne na nepozornosť odvolacieho súdu, keď
výpovede svedkov F., F. a čiastočne aj Y.u argumentáciu žalovaného jasne vyvracajú a robia jeho
tvrdenia nepodloženými. Súd prvej inštancie sa so všetkými listinnými a svedeckými výpoveďami v
odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal a v prípade napadnutého rozsudku sa jedná už o tretí
pre neho priaznivý rozsudok, keď dôkazov bolo v súdnom spise viac ako dosť a súd ich jasne a

dostatočne označil. Z predchádzajúcich konaní a najmä z rozhodnutia odvolacieho súdu je jasné, že
jeho nárok je daný, otázna je výška nemajetkovej ujmy, keď podobný právny názor vyslovil aj Najvyšší
súd v dovolacom konaní, keď konštatoval, že treba preukazovať iba skutočnosť, či reálne došlo k
vzniku závažnej nemajetkovej ujmy. Prvoinštančnný súd svoje rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnil,
zdôvodnenie je podrobne rozvedené a pokiaľ žalovaný spochybňuje preukázanie vzniku nemajetkovej
ujmy, ide o demagógiu a popieranie jasných faktov doložených v súdnom spise. Je teda toho názoru, že

dostatočným spôsobom preukázal dopad sporu na jeho psychický stav, rodinný život, invenciu, stratu
dobrého mena v umeleckej obci a na obavy z jeho ďalšieho autorského pôsobenia; opakovať argumenty
podporujúceuvedenéskutočnostinebude,nakoľkosúpodrobneuvedenévzápisniciachzpojednávanív
dňoch04.05.a28.08.2008,vlistinnýchdôkazochasvedeckýchvyhláseniachsvedkovMgr.O.,J.aDr.J..
Spochybňovanie dôkazov považuje za nenáležité, v otázke spochybnenia jeho narušeného zdravotného

stavu hraničiace s cynizmom. Nepopiera, že uviedol, že psychické problémy a stres mu spôsobuje
prebiehajúce súdne konanie, uviedol to však spontánne, ako právny laik, keď sa nedomnieva, že jeho
vyjadrenie možno chápať tak, že nesmerovalo voči správaniu a postoju žalovaného. K súdnemu konaniu
by nemuselo dôjsť, keby žalovaný dlhé roky nespochybňoval jeho autorstvo a nárok na nemajetkovú
ujmu. Neústupčivosť žalovaného ho donútila k podaniu žaloby, keď neprimeraná dĺžka sporu a v ňom

preukázaná neústupčivosť žalovaného spôsobovali postupný nárast jeho obáv z výsledku a stres z
prieťahov, čo malo za následok vznik strát, ktoré súdy považujú za dôvod k priznaniu nemajetkovej ujmy.
Tvrdenie žalovaného, že to nebol on, ale súdy, kto mu spôsobuje psychickú traumu a z nej vyplývajúce
negatívne dôsledky, je preto hrubým skreslením situácie. Žiadnym svojím argumentom preto žalovaný
nepreukázal pochybenie súdu prvej inštancie.

12.Žalovaný(odvolateľ)savyjadrovalkvyjadreniužalobcukjehoodvolaniu,vktoromdefactozopakoval
azotrvalnasvojichodvolacíchdôvodoch,tedaženezdôvodneniesumy6.000,-Eurpovažujezaľubovôľu
súdu prvej inštancie, že tzv. písomné svedecké výpovede sú bez akejkoľvek právnej a dôkaznej sily
a naviac v rozpore s tvrdeniami samotného žalobcu, že on ako žalovaný autorstvo žalobcu nikdy

nespochybňoval, keď spor voči žalovanému TOPKYS s.r.o. je už dávno právoplatne ukončený, a že z
rozhodnutia odvolacieho súdu danosť základu nároku na nemajetkovú ujmu nevyplýva, keď žalobca v
spore neuniesol dôkazné bremeno predložením relevantného dôkazu preukazujúceho negatívny dopad
na jeho rodinný život, invenciu, stratu dobrého mena a na obavy z jeho ďalšieho autorského pôsobenia,
keď je zarážajúce, že o týchto skutočnostiach začal žalobca hovoriť až po 10 rokoch vedenia súdneho

sporu a po obdržaní rozhodnutia dovolacieho súdu.

13. Žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu, v ktorom rovnako
zotrval na svojich dôvodoch vo vyjadrení k podanému odvolaniu, teda, že žalovaný v odvolaní neuvádza
žiadne nové okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli známe a iba polemizuje s jeho argumentami a

že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne vysvetlil a zdôvodnil a nejde teda o ľubovôľu súdu,
keď spochybňovanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a zhoršením jeho zdravia považuje
za účelovú demagógiu a prehliadanie faktov. K začatiu sporu ho jednoznačne donútil žalovaný, ktorý tak
vytvoril situáciu (zdĺhavý súdny spor), ktorý mal negatívny dopad na jeho zdravotný stav, rodinný život
i tvorivú invenciu. Vo svojich vyjadreniach neprávnika mal na mysli príčinnú súvislosť medzi konaním

žalovaného, ktorý nemal najmenší záujem ústretovo sa dohodnúť, čím ho donútil k začatiu zdĺhavého
a komplikovaného súdneho sporu. Obaja žalovaní v spore mali rovnakého konateľa, pána W., ktorý
jeho autorstvo popieral, pričom ani žalovaný nemal záujem uzatvoriť (licenčnú) zmluvu pre použitie
a rozširovanie jeho diela, teda vedome zo strany jeho konateľa došlo k ďalšiemu porušovaniu jeho
autorských práv.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom
pojednávaní v rozsahu podaného odvolania žalovaného (nesmerovalo k zamietajúcemu výroku
rozsudku - II.) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania aj po zopakovaní časti dokazovaniavzťahujúceho sa k predmetu tohto odvolacieho konania (požadovanej peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa
ustanovenia § 388 CSP zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie (v prípade zrušenia i s ohľadom
na ustanovenie § 390 CSP), pričom súčasne v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP rozhodoval aj
o trovách strán sporu a štátu v celom konaní, ohľadom ktorých dospel k záveru, že pri celkovom len
čiastočnomúspechužalobcuvsporevočižalovanémuTOPKYs.r.o.(úspechuvčastiurčeniaautorského
práva a neúspechu v časti požadovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch a ospravedlnenia žalovaného)

je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, keď štátu náhradu trov konania priznal s ohľadom na to,
že tieto trovy vznikli v súvislosti s určením autorstva žalobcu, v ktorej časti predmetu konania žalobca
úspešný bol, teda za spravodlivé požadoval to, aby tieto trovy znášal v konaní neúspešný žalovaný.

15. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa ustanovenia § 196 ods. 3 CSP, súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi
uložiť, aby na otázky odpovedal písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2 (ak súd nariadi
výsluch podľa odseku 1 = súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka a každá fyzická osoba je povinná

dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok), t. j. že súd svedka poučí o jeho povinnosti
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve
odoprieť výpoveď.

17. Ako už uviedol dovolací súd vo svojom rozhodnutí, účelom skutkových tvrdení účastníka konania

- strany sporu je vysvetliť skutkový dej, ktorý zo svojich hľadísk považuje za významný, keď zmyslom
dokazovania vykonaného výsluchom účastníka - strany sporu je overiť pravdivosť skutkových tvrdení
účastníka konania - strany sporu. Výsluch účastníka konania - strany sporu je pritom len jedným
z dôkazných prostriedkov, keď skutkové tvrdenia strany - žalobcu sa považujú za nesporné len za
predpokladu, že ich žalovaná strana (protistrana) výslovne nepoprela, čo vyplýva z ustanovenia § 151

ods. 1 CSP, ktoré procesné ustanovenie platilo v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie
odo dňa účinnosti Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016), keď prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany bolo možno v konaní uplatniť najneskôr do vyhlásenia dokazovania za
skončené (§ 154 CSP). Uvedené vyplýva zo zásady kontradiktórnosti Civilného sporového konania,
na ktorom je nový procesný kódex - Civilný sporový poriadok postavený, keď súd už nemá povinnosť

zisťovať skutočný stav veci, ale vo veci (spore) rozhoduje na základe tvrdení sporových strán a v
konaní vykonaného dokazovania, teda sám nemá možnosť (s výnimkou osobitných konaní v sporoch s
ochranou slabšej strany, o ktoré konanie však v tejto veci nejde) vlastnou aktivitou nahrádzať nečinnosť
strán sporu. Odvolací súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal zhodne so žalovaným
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zákonom požadované náležitosti pre (riadne)

odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zároveň že žalobcom predložené písomné výpovede (svedecké
vyhlásenie)Mgr.V.O.,J.J.aE..Y.aJ.,nenapĺňajúzákonnépožiadavkypísomnejsvedeckejvýpovede(a
ide preto len o iný listinný dôkaz), nakoľko uvedené osoby súd nepožiadal o písomnú svedeckú výpoveď
a uvedené osoby neboli súdom ani poučené príslušným poučením svedka. Naviac obsahovo ide o
potvrdenie problémov žalobcu so samotným súdnym sporom (neefektívnosťou a nespravodlivosťou

súdnej moci) a bez označenia takých (logických) skutočností, na základe ktorých subjektívne pocity
možno objektívne verifikovať (považovať za objektívne dané). Ako už odvolací súd uviedol, dôkazné
bremeno v spore ohľadom naplnenia zákonných predpokladov ním požadovanej peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy zaťažovalo (či už podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku) žalobcu a bolo na ňom, aby existenciu nároku na peňažnú

nemajetkovú ujmu v spore preukázal nepochybne - nad akúkoľvek pochybnosť, a to ako čo do základu
nároku (naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch), tak aj čo
do výšky nároku, t. j. ohľadom danosti nároku práve na požadovanú sumu tohto nároku. Uvedené
vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu (strana 14), kde dovolací súd uviedol, že „pokiaľ má byťautor úspešný so svojím návrhom, ktorým sa v občianskom súdnom konaní domáha náhrady závažnej
nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí s poukazom na konkrétne okolnosti tvrdiť a v konaní vrámci
dokazovania aj dostatočne preukázať, že k jeho ujme takejto povahy reálne došlo, z tohto hľadiska

nestačí iba sama možnosť, že k takejto ujme došlo; súd musí vždy zistiť, že závažná nemajetková
ujma autora skutočne nastala (povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva v
tomto smere na žalobcovi)". Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie náležite nezdôvodnil, v
čom konkrétne vzhliadol nemajetkovú ujmu žalobcu zásahom žalovaného do autorských práv žalobcu
závažnou, z ktorých konkrétnych v konaní vykonaných dôkazných prostriedkov uvedené vyvodil, keď

náležite nezdôvodnil ani výšku priznanej nemajetkovej ujmy 6.000,-Eur a úplne opomenul odôvodnenie
toho, prečo sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo dostatočným.

18. Pri nedovolenom porušení autorských práv k dielu, jeho využitím bez súhlasu - privolenia autora
využitím iným subjektom autorovi vzniká škoda na jeho majetkových právach autora, ktorú škodu je
však potrebné odlíšiť od iných jeho práv, ktoré sú príkladmo vypočítané v autorskom zákone a ktoré

sa primárne týkajú samotného autorstva a nie teda škôd v majetkovej sfére autora (viď rozhodnutie
odvolacieho súdu zo dňa 19.01.2012). Náhrada majetkovej škody autora preto nemôže byť nahrádzaná
peňažným zadosťučinením za spôsobenú nemajetkovú ujmu autora, keď ide o samostatné nároky
autora uplatniteľné popri sebe, avšak pri neuplatnení si majetkovej škody, účelom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch nie je majetkový nárok nahrádzať. Z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 19.01.2012

a ani z rozhodnutia dovolacieho súdu zo dňa 17.10.2013 nevyplýva právny (a záväzný) záver o tom, že
by základ nároku žalobcu bol daný, keď dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil pre procesné
pochybenie a vyslovil len právne otázky všeobecnej hmotnoprávnej povahy (podľa hmotného práva
rozhodujúce kritériá, avšak bez prijatia právneho záveru v tejto veci) a keď odvolací súd predchádzajúci
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil práve z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti danej absenciou dostatku

dôvodov. Napriek tomu žalobca na svoje dôkazné bremeno v spore v podstate rezignoval a nesprávne
poukazuje na dôkaznú nečinnosť žalovaného. Nemajetková ujma predstavuje ujmu autora v jeho
vnútornej sfére (psychickej, duchovnej, citovej a pocitovej), keď jej peňažná náhrada ako satisfakcia
autorovi prináleží len vtedy, ak sa jedná o ujmu závažnú, v príčinnej súvislosti s porušením autorských
práv a ak objektívne vznikla, avšak len za podmienok, že iné zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce.

Formy a druhy strát autora tvoriacich nemajetkovú ujmu s následkom peňažnej satisfakcie predstavuje
napríklad znehodnotenie diela znižujúce vážnosť autora alebo deformujúce jeho umeleckú orientáciu,
zásahy do vnútorného autorského života, ujma v osobnostnej sfére autora (dobré meno autora, autorská
česť a povesť), ujma v spoločenských, pracovných a rodinných vzťahoch autora a autorov strach
prameniaci z porušenia jeho autorských práv (zo straty tvorivých schopností, autorskej invencie a

ďalšiehoautorskéhopôsobenia).Žalobcadôvody,prečomuzávažnáujmanemajetkovejpovahyvznikla,
ako aj dôvody viažúce sa k výške ním požadovanej sume peňažnej náhrady - satisfakcie počas konania
sporu menil. V žalobe závažnosť nemajetkovej ujmy uvádzal zdeformovaním jeho pôvodnej autorskej
výpovede spracovaním diela, v podaní zo dňa 27.04.2005 túto (závažnosť) uvádzal v rozmnožovaní,
prezentácii a používaní autorského diela bez jeho súhlasu, so zásahom do jeho citového život autora. V

podaní zo dňa 10.01.2006 žalobca zvýrazňoval trvanie protiprávneho stavu neoprávneného používania
(rozširovania) jeho autorských diel vyhotovovaním ich rozmnoženín a nedostatočnosť zadosťučinenia
vo forme ospravedlnenia, v podaní zo dňa 04.07.2008 nemajetkovú ujmu zdôvodňoval tým, že je známy,
uznávaný a i medzinárodne akceptovaný výtvarník. Lekársky nález o hospitalizácii v NsP Zvolen (od
16.06.2005 na psychiatrickom oddelení) predložil zástupca žalobcu len v súvislosti s ospravedlnením

neprítomnosti na pojednávaní, na odvolacom pojednávaní 19.01.2012 nemajetkovú ujmu označil v
utrpenom šoku zo zistenia porušenia jeho autorských práv, s dôsledkom straty sústredenia na prácu a
depresií, a tiež v tom, že zo svojho diela nič nemal, bolo opomenuté a zničené jeho meno autora a že
sa musí súdiť. Až po rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho súdu strana žalobcu začala tvrdiť fatálny
dopad porušení na psychiku žalobcu (psychickú poruchu - chorobu vyžadujúcu liečenie s hospitalizáciou

a odchod z armády), stratu tvorivých schopností, cti a povesti vo výtvarnej obci a negatívny dopad na
rodinný život. V podaní zo dňa 11.05.2018 žalobca uviedol, že našiel pravý zdroj svojej psychickej
bolesti, ktorý nepochádza zo správania sa protistrany, ale zo správania sa súdov, ktoré svojou prácou
nenaplnili princíp právnej istoty.

19. Posudzujúc uvedené odôvodnenie žalobcu, teda ním uvedené skutkové tvrdenia strany týkajúce
sa (zostávajúceho) predmetu sporu a vychádzajúc z toho, čo bolo v konaní vykonaným dokazovaním
preukázané,posudzujúckaždýdôkazsamostatne(jednotlivo)avšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,
dospel odvolací súd k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno preukázania ním uvádzanýchskutkových tvrdení neuniesol a teda svoje právo tvoriace zostávajúci predmet sporu nepreukázal, v
dôsledkučohožalobužalobcuvzostávajúcompredmetekonaniaakonedôvodnúvplnomrozsahu(čodo
základu výšky) zamietol ako nedôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu vznikla kvalifikovaná -

závažná nemajetková ujma, že by táto bola v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, t.
j. s porušením jeho autorského práva (nie teda s postojom žalovaného v priebehu sporu) a že by mu táto
objektívne - reálne vznikla na základe ním konkrétne označených skutkových okolností, keď samotná
možnosť vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia autorských práv (žalobcu) pre úspech autora
v spore o zaplatenie peňažnej satisfakcie nepostačuje.

20. Žalobca v spore netvrdil to, že by závažnosť nemajetkovej ujmy u neho vznikla až v priebehu sporu,
nárok na nemajetkovú ujmu si uplatňoval od počiatku sporu a bolo preto na ňom preukázať to, že už
ku dňu začatia súdneho konania mu ním tvrdená závažná ujma nemajetkovej povahy vznikla, teda
že existovali skutkové okolnosti, z ktorých závažnosť tejto ujmy on vyvodzuje. Samotné používanie
autorského diela žalovaným (majetkový prospech z neho) bez ďalšieho závažnosť nemajetkovej ujmy

nespôsobuje, keď rovnako túto závažnosť bez ďalšieho nespôsobuje ani doba porušovania autorských
práv. Spochybnenie (popieranie) autorstva užívateľom autorského diela v procese súdneho konania v
postavení žalovaného rovnako nepredstavuje nemajetkovú ujmu nositeľa autorského práva, ktorou sú
práve len dôsledky neoprávneného nakladania s autorským dielom. Úmyselné porušovanie autorského
práva je síce závažnejšiu formu porušenia práva autora, avšak nespôsobuje bez ďalšieho (nevyhnutne)

to, že pri úmyselnom porušovaní autorských práv autorovi vznikne vždy závažná (kvalifikovaná) ujma
nemajetkovej povahy; uvedené platí aj pre početnosť porušení. Predmetné diela žalobcu - dva grafické
návrhy, boli ním vytvorené pre komerčné využitie, teda nešlo o „čisté umelecké dielo" na reprezentáciu
autora na výstavách alebo pre jeho vnútornú sebarealizáciu autora, preto ani použitie uvedených
diel žalobcu na iných (ďalších) predmetoch komerčného využitia závažnosť nemajetkovej ujmy autora

nezakladá, keď naviac pri nepovolenom využití dielo žalobcu nebolo deformovane reprodukované a
s uvedením jeho mena autora, teda užívatelia predmetov s reprodukovaným dielom žalobcu si toto
dielo s autorstvom žalobcu spájať nemohli. Ak preto dielo autora je použité na funkčných komerčných
predmetoch s možným následkom jeho znečistenia daným účelnosti komerčného predmetu, nemožno
znečistenie komerčného predmetu ako takého (ako „nosiča diela") zároveň stotožniť s nejakým

neúctivým alebo difamujúcim následkom; o uvedenom by mohlo sa uvažovať len v prípade, ak by
sa originál diela nevytvorený pre komerčné účely napriek tomu používal v komerčnom prostredí, s
komerčnými dôsledkami na jeho použitie. Strata motivácie žalobcu ako autora nebola ním označeným
a v konaní vykonaným dokazovaním preukázaná, keď pre nemožnosť jej objektívneho preukázania
nemožno na toto tvrdenie prihliadať. Žalobca neoznačil (a dôkazmi nepreukázal) konkrétne negatívne

reakcie - konania verejnosti, rodiny alebo okruhu autorov vyvolané porušením jeho autorských práv,
teda nepreukázal, že kvalifikovaná ujma u neho skutočne nastala ako reálne a výsledkami dokazovania
preukázaný dôsledok protiprávneho konania žalovaného.

21. Žalobca v podanej žalobe pokles svojej tvorby netvrdil, neskôr bez bližšej špecifikácie obdobia

a rozsahu uvádzal pokles asi počas 1 roka, avšak v rozpore s vlastným tvrdením predkladal listinné
dôkazy preukazujúce rozsiahlosť a úspešnosť jeho tvorby vrátane dosiahnutých ocenení a uznaní,
ktoré skutočnosti mal odvolací súd za preukázané. Práve „spontánne" písomné podanie žalobcu (po
pojednávaní dňa 04.05.2008) zo dňa 11.05.2018 (ako ho sám označil vo vyjadrení k podanému
odvolaniu žalovaného) podľa názoru odvolacieho súdu potvrdilo pravý dôvod žalobcom uvádzaného,

aleobjektívnymidôkazminepreukázanéhozhoršenéhopsychickéhostavuvyvolanéhosúdnymkonaním
(jeho dĺžkou a spôsobom vedenia), ktoré (samotné tvrdenie) však nepotvrdzuje existenciu tohto jeho
psychickéhostavu(ajehozhoršeniavsúvislostisporušenímjehoautorskýchpráv)kudňuzačatiasporu,
pri začiatku vedenia ktorého (sporu) tieto psychické dôvody ako dôvod požadovanej nemajetkovej ujmy
ani neuvádzal, keď aj výšku požadovanej peňažnej satisfakcie navyšoval v spore s poukazom len na

trvanie porušovania autorských práv a svoje kvality autora, nie teda, že by závažnosť jeho nemajetkovej
ujmy rástla v priebehu sporu. Odvolací súd nemal objektívne (lekárskym nálezom) preukázaný vznik
(a príčinný súvis) psychického ochorenia - poruchy žalobcu, ako dôsledku (výlučne) porušenia jeho
autorských práv žalovaným, a tiež ani stratu jeho tvorivých schopností, cti a povesti vo výtvarnej obci,
alebo ujmu v akýchkoľvek jeho vzťahoch, resp. pokles tvorby. Nemožno tiež neprihliadnuť na to, že

samotný žalobca si majetkové právo na náhradu škody (za ušlú autorskú odmenu) voči žalovaným
a rovnako ani voči samotným vyhotoviteľom úžitkových komerčných predmetov nežiadal, ani keď
porušovanie jeho autorských práv i ich užívaním malo naďalej trvať a opakovať sa, keď podľa názoru
odvolacieho súdu výška požadovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá nahrádzať zmeškanénevyužitie práva na náhradu škody (majetkové práva) a byť naviac s nimi v zjavnom nepomere, s
ohľadom na to, akú autorskú odmenu by inak autor za každý komerčný predmet s jeho autorským dielom
dosiahol (pri 200 ks tričiek išlo o odmenu cca 20,- Sk za kus). Primeranosť nemajetkovej ujmy inak tiež

treba posudzovať v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku.

22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov nemal odvolací súd preukázaný vznik (kvalifikovanej)
závažnej nemajetkovej ujmy na strane žalobcu (a nedostatočnosť jej zadosťučinenia inak ako v
peniazoch) a preto žalobu v zostávajúcom predmete sporu ako nedôvodnú (už čo do základu) zamietol,

keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Vnútorné spracovanie súdneho sporu žalobcom bolo
bez vplyvu na žalobou uplatnený nárok uplatňovaný voči žalovanému, teda tento nárok nezakladalo a
nezvyšovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).